Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/200/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216082
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6711216082.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa G..

S. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., F. XXXX/XX, občana SR, zastúpený advokátku JUDr. Martinou
Meszáros Bariakovou, Advokátska kancelária, so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77, proti odporkyni
B. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., F. XXXX/XX, občianky SR, zastúpená advokátkou JUDr. Martou
Ivaničovou, Advokátska kancelária, so sídlom Banská Bystrica, Dolná ul. č. 62, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov vedených Okresným
úradom Zvolen, katastrálnym odborom, pre kat. úz. N., obec N., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,

parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - záhrada o výmere 10 m2 a
parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 4 m2.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podaným návrhom doručeným súdu 7.11.2011 žiadal navrhovateľ určiť, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. Zvolen parcely KNC č.
XXXX/XXX a KNC č. XXXX/XXX o celkovej výmere 14 m2. V priebehu konania požiadal o pripustenie

zmeny návrhu s tým, že okrem určenia vlastníctva pri zmene výmer žiadal aj určiť priebeh vlastníckej
hranice. Uznesením zo dňa 14.11.2012 súd pripustil zmenu návrhu. Následne po znaleckom dokazovaní
upravil navrhovateľ návrh a to tak, že zobral v časti o určenie hraníc návrh späť a v zmysle záverov
znaleckého dokazovania upravil petit do podoby o akej súd rozhodoval. Uznesením zo dňa 19.5.2014
rozhodol o procesnom návrhu navrhovateľa.

Návrh na určenie vlastníckeho práva navrhovateľ odôvodňoval naliehavosťou ochrany vlastníckeho

práva s tým, že pôvodné parcely nadobudli jeho právni predchodcovia na základe kúpnej zmluvy v
roku 1956 a podkladom bolo reálne odčlenenie na základe geometrického plánu č. XXX/XX-X-Mer zo
dňa 26.8.1956. V roku 1958 rodičia postavili rodinný dom č. súpisné XXXX/XX práve na pozemkoch,
ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy v 1956. Ich dom a pozemok bol na uvedenej ulici oplotený
ako prvý spolu s domom, ktorý je v susedstve vo vlastníctve rodiny M.. Na hranici pozemkov boli
zabetónované kovové koľajnice, ktoré sa tam nachádzajú dodnes a ktoré ohraničujú pozemok. Taktiež
poukazoval na reambuláciu z roku 1973 a konanie, ktoré sa vo veci viedlo pod sp. zn. XXC XX/XXXX

a v ktorom sa odporkyňa domáhala vydania časti práve sporných pozemkov. V rámci tohto konania
bolo vyhotovované znalecké dokazovanie a na základe znaleckého dokazovania bol návrh odporkyni
v tom konaní zamietnutý. Taktiež poukazoval v priebehu konania na závery znaleckého dokazovania
vykonané v rámci tohto konania s tým, že nárok považoval v celom rozsahu za preukázaný. Pokiaľodporkyňa uvádzala, že sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností vydržaním mal za to, že k vydržaniu
nemohlo dôjsť, nakoľko nebola dobromyseľná, držba nebola oprávnená a nemôže preukázať ani dĺžku
držby. Navyše tak odporkyňa ako aj jej právni predchodcovia nemohli užívať a držať pozemky, ktoré sa

nachádzajú „za plotom“ u suseda.

Odporkyňa cestou právnej zástupkyne spochybňovala nárok navrhovateľa s tým, že poukazovala najmä
na dedičské konanie po rodičoch navrhovateľa s tým, že návrh vychádza len z podkladov, ktoré žiadnym
hodnoverným spôsobom nepreukazujú jeho vlastníctvo. Právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli

v roku 1956 kúpnou zmluvou nehnuteľnosti o výmere 562 m2. Výmera oproti pôvodnej výmere sa v
súčasnosti líši a v zmysle identifikácie parciel táto výmera, ktorá bola v dedičskom konaní prejednávaná
má rozlohu 628 m2. V dedičskom konaní bol vyhotovovaní znalecký posudok, ktorý sa odvoláva na
geometrický plán z roku 1991. Je pravdepodobné, že sa jedná o geometrický plán k plynofikácii domu,
ktorý neobsahoval právny titul nadobudnutia týchto nehnuteľností o väčšej výmere. Znalecký posudok
Ing. Krišpinského podávaný v tomto konaní namietali a nesúhlasili s ním s tým, že sa znalec nezaoberal

vlastníctvomjednotlivýchnehnuteľnostíkonkrétnespornýchparciel.Nezaoberalsaotázkouvlastníctvaa
z čoho si vlastníctvo k týmto parciel navrhovateľ odvodzuje. Tvrdenia znalca ohľadom zväčšenia výmery
aj u odporkyne a taktiež u navrhovateľa považovali za zavádzajúce a nepravdivé, ničím nepodložené.
Podľa nich navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že je vlastníkom sporných parciel.

Súd si pripojil a oboznámil sa v priebehu konania so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC
XX/XXXX, ako aj zo závermi znaleckého posudku vyhotovovaného v rámci tohto konania Ing. Yvetou
Strhanovou. V tomto konaní sa B. O. ako navrhovateľka domáhala voči G.. S. O. ochrany vlastníckeho
práva a žiadala vydať nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, pre kat. úz. N., parcely KNC XXXX/XXX
o výmere 10 m2 a KNC XXXX/XXX o výmere 4 m2. Okresný súd N. rozsudkom zo dňa 26.5.2011

návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.7.2011. Znalkyňa v znaleckom
posudku v rámci tohto konania uviedla, že vlastnícka hranica podľa kúpno-predajnej zmluvy RI XXX/
XX a zákres v katastrálnej mape nie je totožná s užívacou hranicou trvale označenou na mieste samom
B. O.. Vlastnícka hranica podľa dedičstva D XXXX/XX, kde technickým podkladom je geometrický plán
č. XXX/XX-X-Mer. je zhodná s užívacou hranicou (ako tvrdí G.. O.). Znalkyňa doplnila pri výsluchu,

že súčasná vlastnícka hranica v katastri nehnuteľností medzi susediacimi pozemkami je vyznačená
podľa listiny navrhovateľky (B. O.), teda na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1983 a na základe
reambulácie mapovania v teréne. Reambulácia bola vyhotovená v roku 1973, kde nebola taká technika,
zameriavalo sa ďalekohľadom a to určité body a ostatné sa zameriavalo pásmom. K tomuto neboli
vypočítané súradnice každého lomového bodu, lebo v tomto období to bolo technicky nemožné. Čo sa

týka súčasnej katastrálnej hranice medzi susediacimi spornými pozemkami, ktorá je zapísaná ako platná
hranica v katastri nehnuteľností táto nie je užívacou hranicou, užívacou hranicou v súčasnom období je
tá hranica, ktorá bola zakreslená podľa geometrického plánu z roku 1956. Po znaleckom dokazovaní
súd konštatoval, že návrh navrhovateľky bol nedôvodný a vychádzal aj z výpovedí svedkov v konaní
vypočutých. Navrhovateľka nepreukázala vlastníctvo k spornej ploche aj keď jej toto svedčí v katastri

nehnuteľností a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

Po právoplatnosti rozhodnutia v konaní pred tunajším súdom pod sp. zn. XXC XX/XXXX podal
navrhovateľ návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom pôvodného
konania vzhľadom na závery, ktoré vyslovil okresný súd vo svojom rozhodnutí, kde poznamenal,

že vlastnícka hranica v súčasnom období vyznačená v katastri nehnuteľností medzi susediacimi
pozemkami účastníkov konania nie je totožná s užívacou a podľa záverov súdu ani s vlastnícky
skutočnou hranicou čo spornosť právneho vzťahu medzi účastníkmi konania rozhodnutím súdu
nevyrieši. K návrhu pripojil výpis z katastra nehnuteľností pre okres, obec a kat. úz. N., z listu vlastníctva
XXXX, kde je ako vlastníčka sporných parciel vedená odporkyňa s titulom nadobudnutia žiadosť, GP,

R XXX/XX-XXXX/XX. Súčasne pripojil pôvodný výpis z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva XXXX,
kde boli vedené sporné parcely v rámci parciel XXXX s podlomením XX.

Z ďalších listín doložených do spisu vyplýva, že odporkyňa nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
pre kat. úz. N. nadobudla do výlučného vlastníctva v celosti na základe darovacej zmluvy so zriadením

vecného bremena zo dňa 17.1.1996 spísaných formou notárskej zápisnice č. Nz XX/XX-N XX/XX-
Bob. notárkou Želmírou Boborovou, Notársky úrad Zvolen, Darom získala uvedené nehnuteľnosti od
svojich rodičov U. O., nar. X.X.XXXX a Y. O., rod. X., nar. XX.X.XXXX. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený KÚ v Banskej Bystrica, SK Zvolen dňa 4.3.1996 pod č. V XXX/XX, ktorým dňom rozhodnutieo vklade nadobudlo aj právoplatnosť. Nehnuteľnosti boli nadobúdané už v stave zapísanom do katastra
nehnuteľností. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. a obec N. bola odporkyňa výlučnou vlastníčkou
pozemkov parc. č. CKN XXXX/XX - záhrada o výmere 409 m2, CKN XXXX/XX - zastavené plochy a

nádvoria o výmere 294 m2 a rodinného domu súpisné č. XXXX postavený na parcele CKN XXXX/XX ako
aj garáže súpisné č. XXXX postaveného na parcele č. CKN XXXX/XX. Právni predchodcovia odporkyne
nadobudli nehnuteľnosti od F. a Y. F. na základe kúpnej zmluvy z 21.7.1983, registrovanej pod č. RI
XXX/XX.

Následne požiadala odporkyňa Správu katastra Zvolen o zapísanie geometrického plánu č. XX/XXXX
pre kat. úz. Zvolen vyhotoveného meračskou kanceláriou Ing. Šrámka, č. parcely XXXX/XXX, XXXX/
XXX, č. zakázky 10928634-65/2008. Jednalo sa o parcely, ktoré boli v zmysle geometrického plánu č.
XX/XXXX zo dňa 10.4.2008 vyčlenené z pozemku parc. č. CKN XXXX/XX - záhrada o výmere 10 m2
ako parcela č. CKN XXXX/XXX a z pozemku parc. č. CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 4 m2 ako parcela CKN XXXX/XXX.

Navrhovateľ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a kat. úz. N. nadobudol
dedením do svojho výlučného vlastníctva po otcovi F. O., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX
a to na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu Zvolen č.k. D XXXX/XX-XX, Dnot XXX/
XX zo dňa 5.1.1996, právoplatné 10.4.1996. V tom čase nehnuteľnosti neboli zapísané v katastri

nehnuteľností a vychádzalo sa z ich zápisu v pozemkovej knihe a to v pozemnoknižnej vložke č. XXXX,
kat. úz. N., ohľadne pôvodného pozemnoknižného parc. č. PKN XXXX/XX, ktorý v katastri nehnuteľností
zodpovedal pozemkov parc. č. CKN XXXX/XX - záhrada o výmere 366 m2, CKN XXXX/XX - zastavané
plochy o výmere 248 m2 a CKN XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 14 m2 s tým, že rodinný dom bol
dokladovaný užívacím povolením vydaným odborom pre výstavbu, rad MNV vo Zvolene č.: Výst.XXXX/

XXXX zo dňa 4.8.1958.

Rodičia navrhovateľa F. O., nar. XX.X.XXXX a P., rod. M., nar. XX.X.XXXX pozemok pozemnoknižná
parcela PKN XXXX/XX, ktorá podľa identifikácie parciel KÚ v B.B., SK N. č.j. XXXXX/XX zo dňa 1.6.1995
zodpovedá súčasným CKN parceliam č. XXXX/XX - záhrada o výmere 366 m2, CKN XXXX/XX -

zastavaná plocha o výmere 248 m2 a CKN XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 14 m2 nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa
13.10.1956 uzavretej s Československými štátnymi dráhami, správa Košické dráhy v Košiciach ako
predávajúcim. Tento pozemok vznikom reálnym odčlenením pozemku pozemnoknižná parcela PKN
XXXX/X zapísaného v PK vložke č. XXXX o výmere 562 m2 a k reálnemu odčleneniu došlo na základe

geometrického (polohopisného) plánu zo dňa 26.8.1956 (č. XXX/XXXX-X-Mer.), ktorý bol aj podkladom
pre kúpnu zmluvu. Po odčlenení pozemnoknižnej parcely PKN XXXX/XX táto bola zapísaná do PK
vložky č. XXXX ako vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľa.

Súd sa dňa 10.4.2012 zúčastnil ohliadky na ulici F. č. XX vo N. za prítomnosti účastníkov konania, kde

zároveň vypočul ako svedkyňu P. O., nar. XX.X.XXXX, matky navrhovateľa. Táto potvrdila, že v dome
bývajú od roku 1958 a tento postavili spolu s nebohým manželom. Kúpu pozemku vybavoval jej brat
M. a ako prvý spolu s bratom začali stavať na lúke, ktorú označila za pustatinu. Vzťahy s odporkyňou
sú narušené a nevychádzajú spolu. Plot stojí tam, kde stál od roku 1958 a ktorý robil ešte jej nebohý
manžel. Svedkyňa potvrdila, že s rodičmi odporkyne mali dobré vzťahy, plotom sa nikdy nehýbalo a bol

tam ako bol ešte za právnych predchodcov O., teda ako vyzeral v čase, keď dom a pozemky v susedstve
užívala rodina F.. Poprela, že by sa bolo plotom hýbalo. Čo sa týka ohliadky na mieste samom v danej
veci bolo potrebné vyriešiť odborné otázky z technického hľadiska, preto závery z ohliadky na mieste
samom je možné vyhodnocovať len v príčinnej súvislosti s odborným znaleckým posúdením vykonaným
v rámci znaleckého dokazovania.

Súd aj s poukazom na vyššie uvedené vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
geodézia, kartografie, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria. Ing. Pavol Krišpinský podal vo
veci znalecký posudok dňa 7.10.2013 pod č. XX/XXXX a následne bol dovypočutý na pojednávaní dňa
11.2.2014. Pri vypracovávaní znaleckého posudku uviedol, že nie je jasné, ktorú hranicu je potrebné

vytýčiť, keďže súčasne platných údajoch KN medzi parcelami KNC č. XXXX/XX a XXXX/XX na jednej
strane a parcelami KNC XXXX/XX a XXXX/XX na strane druhej sa nachádzajú aj parcely KNC XXXX/
XXX a XXXX/XXX (vedené na LV č. XXXX vo vlastníctve odporkyne) a podľa údajov KN je platná
vlastnícka hranica na jednej strane medzi parcelami KNC XXXX/XX a XXXX/XX na jednej strane a KNCXXXX/XXX a XXXX/XXX na druhej strane po zápise údajov z reambulácie. Premietnutie geometrického
plánu č. XX/XXXX nemalo vplyv na zmenu vlastníckej hranice podľa údajov KNC. Znalec predpokladal,
že zákres tejto hranice vznikol pochybením meračov pri reambulácii. Následne znalec na priloženom

znaleckom nákrese označil správny priebeh hranice podľa pôvodného geometrického plánu GP č. XXX/
XX-X-Mer.. Hranica podľa tohto geometrického plánu je podľa znalca minimálne odlišná od skutočného
priebehu oplotenia a hraničných bodov (koľajnice) zameraných znalcom a podľa GP XX/XXXX tam
vznikajúplochymenšieako1m2,pretoznaleckonštatoval,ženiejepotrebnéichmeniťnovýmmeraním.
Ďalej znalec konštatoval, že pozemky tak u navrhovateľa, ako aj u odporkyni sa od roku 1956 zväčšili

o zadnú časť, ktorú si obaja prihradili bez právneho usporiadania. Po reambulácii im boli tieto výmery
pripísané na listy vlastníctva. V bode 7 znaleckého posudku znalec uviedol, že podľa rozsudku OS č. k.
XXC XX/XXXX bolo konštatované, že vlastnícka hranica bola určená na základe GP č. XXX/XX-X-Mer.
tá je v zhode so súčasne užívanou hranicou tvorenou oplotením. Keďže GP č. XX/XXXX upravil priebeh
podľa skutočného užívania, avšak parcely KNC č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 10 m2 a XXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2 sú vedené na liste vlastníctva odporkyne rozhoduje sa o

týchtoparcelách.Akzostanúvovlastníctveodporkynetakjepotrebnévytýčiťnovúhranicu.Vprípade,že
tieto pripadnú navrhovateľovi tak vlastnícka hranice bude totožná s užívacou hranicou a nie je potrebné
ju vytyčovať, keďže v súčasnosti existuje oplotenie a to stena domu navrhovateľa, múrik a koľajnice. Aj v
priebehu výsluchu pred tunajším súdom znalec zotrvával na záveroch znaleckého posudku, poukazoval
práve na geometrické plány, z ktorých v znaleckom posudku vychádzal a tiež z technických podkladov,

ktoré mal k dispozícii. Rovnako bol oboznámený aj so závermi znaleckého dokazovania v konaní pred
tunajším súdom pod sp. zn. XXC XX/XXXX.

Navrhovateľ doložil do spisu a následne súd si vyhotovil kópie listín z pôvodného spisu XXC XX/
XXXX, protokol o vytýčení hranice pozemkov č. XXX/XXXX zo dňa 14.4.2008, kde Ing. M.Kamiačovou,

geodetické práce Turová 64 dňa 14.4.2008 č. objednávky 105/2007 bola vytýčená hranica medzi
pozemkami parcelné č. CKN XXXX/XX, XXXX/XX a pozemkami CKN XXXX/XX a XXXX/XX. Vytýčenie
bolo vykonané na podklade GP č. XXX/XX-X-Mer. zo dňa 26.8.1956. Ako vyplýva z tohto protokolu
historická hranica medzi uvedenými pozemkami vznikla na základe kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou
bol aj geometrický plán (kúpnopredajnej zmluvy č. XXXX/III-XXXX-XX/PZ, čd. XXX/XX). Aj tu je

konštatované, že namerané odchýlky vo vlastníckej hranici prepočítanej v zmysle geometrického plánu
a porovnaním s existujúcim kovovým plotom možno považovať za zanedbateľné. Následne z protokolu
vyplýva, že vývoj operátu prešiel v roku 1973 procesom reambulácie katastrálnej mapy, kde išlo o
zameranie zmien. Pri reambulácii nevznikali, nezanikali ani sa nemenili vlastnícke vzťahy. Výsledky
z prepočítania reambulačného nákresu č. XX sú rozdielne od zákresu uvedenej hranice v pôvodnom

geometrickom pláne. Vytyčovaná hranica bola už predmetom vytýčenia (č. XXXXXXXX/XX/XXXX) a
aj tvorby geometrického plánu (č. XXXXXXXX-XX/XXXX-ZPMZ č. XXXX), ktoré pri výpočte hranice
vychádzali z prepočtu reambulačného náčrtu č. XX. Keďže reambulačné mapovanie nie je podkladom
pre vznik vlastníckych vzťahov pri vytýčení danej hranice je nutné vychádzať z podkladov, na základe
ktorých vlastnícky vzťah vznikol a to z geometrického plánu č. XXX/XX-X-Mer. zo dňa 26.8.1956, ktorým

bola pôvodne odčlenená parcela, následne odpredaná právnym predchodcom účastníkov konania.
Vytyčovanú vlastnícku hranicu potvrdil aj geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX z roku 1987 ZPMZ
č. XXX. Odporkyňa nebola účastná mapového vytýčenia hranice podľa tohto protokolu. Pred týmto
vytýčením bola hranica susediacich sporných pozemkov vytýčená aj protokolom o vytýčení hranice
zo dňa 1.10.2007 č. XXXXXXXX-XX/XX a to dňa 1.10.2007 Ing. Beatou Smolekovou, geodetické

práce Zvolen na žiadosť odporkyne, keď vytýčenie bolo vykonané na podklade reambulácie, meračský
náčrt XXX, XX. V roku 1987 bol vyhotovený geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX, ZPMZ č. XXX so
zameraním dňa 24.8.1987 a vyhotovený dňa 25.8.1987, overený vtedajšou správou geodézie Zvolen
dňa 1.9.1987, ktorý potvrdil vlastnícku hranicu vytyčovanú podľa protokolu o vytýčení hranice pozemkov
č. XXX/XXXX zo dňa 14.4.2008.

Podľa ustanovenia § 80c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.V konaní sa navrhovateľ domáhal určovacou žalobou určenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností.
K podaniu návrhu došlo potom čo tunajší súd v inom konaní (XXC XX/XXXX) konštatoval, že B. O.
sa nemôže domáhať vydania sporných parciel, keďže nie je ich vlastníčkou. Naliehavosť právneho

záujmu na takomto určení videl v usporiadaní faktického a právneho stavu s tým, že uvedené parcely
užíva, nachádzajú sa na jeho pozemku, nadobudol ich od svojich právnych predchodcov, ale vlastnícky
sú vedené na odporkyňu. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že je daný v danej veci
naliehavý právny záujem na takomto určení v záujem zosúladenia faktického stavu s právnym. Takýmto
rozhodnutím bude vyriešená sporná otázka vo vzťahu k účastníkom konania a dá sa do súladu aj zápis

v príslušnom katastri nehnuteľností. Ak teda je odporkyňa zapísaná v príslušnom katastri nehnuteľností
ako vlastníčka sporných nehnuteľností má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho
vlastníckeho práva, pretože len takéto súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností.

Po posúdení oprávnenosti naliehavého právneho záujmu na takomto určení súd ďalej skúmal, či je

navrhovateľ vlastníkom sporných nehnuteľností. Následne z dôvodu zmeny návrhu nevychádzal len
zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn.
XXC XX/XXXX, ale vo veci nariadil znalecké dokazovanie príslušným znalcom z odboru geodézia a
kartografia Ing. Krišpinským, ktorý sa k položeným otázkam vyjadril a následne vypovedal aj pred súdom
vzhľadom na podané námietky zo strany odporkyne. Po čiastočnom späťvzatí návrhu súd rozhodoval

len o určení vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam. Tak v tomto konaní, ako aj v
konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. XXC XX/XXXX, kde si súd ako predurčujúcu otázku
riešil vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam medzi dvomi susednými pozemkami bolo jednoznačne
konštatované, že odporkyňa nemôže byť vlastníčkou sporných nehnuteľností, hoci ich má zapísané
na liste vlastníctva. Tieto nehnuteľnosti nadobudla nie od vlastníka, keď vlastníctvo bolo odvodzované

od pôvodného geometrického plánu č. XXX/XX-X-Mer. z augusta 1956 pri uzatváraní kúpnych zmlúv
aj s právnymi predchodcami navrhovateľa. Právni predchodcovia navrhovateľa svoje pozemky kúpili v
hraniciach geometrického plánu z augusta 1956 a nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že kúpna zmluva z roku 1983, na základe ktorej kupovali susediace parcely rodičia odporkyne sa
vlastnícka hranica zameraná geometrickým plánom z augusta 1956 nerešpektovala. Vychádzalo sa

tu z reambulácie vykonanej v 70-tych rokoch minulého storočia. Uvedené vyplýva jednak z protokolu
o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 14.4.2008 č. XXX/XXXX Ing. Martiny Kamiačovej a tiež zo
záverov znaleckého dokazovania Ing. Yvety Strhanovej v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC
XX/XXXX. Tak ako súd konštatoval v rámci predchádzajúceho konania aj tu je potrebné uviesť, že
vývoj operátu v roku 1973 prešiel procesom reambulácie katastrálnej mapy kedy išlo o zameranie

zmien bez technických podkladov a na základe takéhoto procesu nedochádzalo k vzniku, zániku
ani zmene vlastníckych vzťahov. Výsledky z prepočítania reambulačného náčrtu konkrétne č. XX sú
rozdielne od zákresu vlastníckej hranice v pôvodnom geometrickom pláne z roku 1956. Protokol o
vytýčení hranice pozemkov zo dňa 14.4.2008 rešpektuje vlastnícku hranicu podľa geometrického plánu
č. XXX/XX-X-Mer. z augusta 1956 a táto bola potvrdená aj geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-

XX z roku 1987. V zmysle vyššie uvedeného právni predchodcovia navrhovateľa kúpili svoje pozemky
v hraniciach geometrického plánu č. XXX/XX-X-Mer., keď táto hranica je aj v súčasnosti užívacou
hranicou s menšími zanedbateľnými odchýlkami, pričom nezodpovedá hranici vyznačenej v katastri
nehnuteľností ako vlastníckej a to preto, lebo pri kúpnej zmluve z roku 1983, ktorou nadobudli pozemky
právni predchodcovia odporkyne sa vychádzalo z technických podkladov, v ktorých bol zaznamenaný

stav užívacej hranice podľa reambulácie z roku 1973. Keďže platí zásada, že vlastníctvo nemožno
nadobudnúť od nevlastníka a nikto nemôže previesť na iného viac vlastníckych práv k veci než sám
má, nemohli právni predchodcovia odporkyne nadobudnúť vlastníctvo k sporným parceliam a teda
nemôže si odporkyňa odvodzovať vlastnícke práva a titul nadobudnutia od svojich rodičov. Nemohlo
dôjsť k platnému vydržaniu, nakoľko tu absentuje titul a tiež následne držba a dobromyseľnosť, keďže

tak ako vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania tieto parcely odporkyňa nikdy fakticky nedržala
a ani neužívala. Vzhľadom k vyššie konštatovaným skutočnostiam súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný a návrhu vyhovel. Odporkyňa nie je vlastníčkou sporných
parciel tak ako to vyplýva zo záverov vykonaného dokazovania. Tieto skutočnosti boli konštatované už
v záveroch rozhodnutia Okresného súdu Zvolen vo veci vedenej pod sp. zn. XXC XX/XXXX, kde sa

domáhala vydania sporných parciel. Už tu súd konštatoval, že B. O. nepreukázala vlastníctvo k spornej
ploche, i keď jej toto vlastníctvo svedčí v katastri nehnuteľností.Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. a o trovách konania
rozhodne v zákonnej lehote po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).