Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/200/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216082
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6711216082.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa G..

S. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., F. XXXX/XX, občana SR, zastúpený advokátkou JUDr. Martinou
Mészáros Bariakovou, Advokátska kancelária, so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77, proti odporkyni
B. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., F. XXXX/XX, občianky SR, zastúpená advokátkou JUDr. Martou
Ivaničovou, Advokátska kancelária, so sídlom Banská Bystrica, Dolná ul. č. 62, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov vedených Okresným
úradom N., katastrálnym odborom, pre kat. úz. N., obec N., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,

parcely registra evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - záhrada o výmere 10 m2 a parcely
registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
4 m2.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 7.11.2011 žiadal navrhovateľ určiť, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. N., parcely KNC č. XXXX/XXX
a KNC č. XXXX/XXX o celkovej výmere 14 m2. V priebehu konania požiadal o pripustenie zmeny

návrhu s tým, že okrem určenia vlastníctva žiadal určiť aj priebeh vlastníckej hranice. Uznesením zo
dňa 14.11.2012 súd pripustil zmenu návrhu. Následne po nariadenom znaleckom dokazovaní upravil
navrhovateľ návrh a to tak, že zobral návrh v časti o určenie hraníc späť v zmysle záverov znaleckého
dokazovania a požiadal o pripustenie zmeny návrhu. Súd o čiastočnom späťvzatí rozhodol uznesením
zo dňa 19.5.2014. O pripustení zmeny návrhu rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 28.6.2016 tak,
že zmenu návrhu pripustil.

Návrh na určenie vlastníckeho práva navrhovateľ odôvodňoval naliehavosťou ochrany svojho
vlastníckeho práva s tým, že pôvodné parcely nadobudli jeho právni predchodcovia na základe kúpnej
zmluvy v roku 1956 a podkladom bolo reálne odčlenenie na základe geometrického plánu č. 193/56-4-
Mer zo dňa 26.8.1956. V roku 1958 právni predchodcovia navrhovateľa postavili na uvedených
pozemkoch rodinný dom č. súpisné 1825/22, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy z roku 1956.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že práve ich rodinný dom ako aj pozemok na uvedenej ulici vo N., ul. F. bol
oplotený ako prvý spolu s domom, ktorý je v susedstve a vo vlastníctve rodiny M.. Na hranici pozemkov

boli zabetónované kovové koľajnice, ktoré sa tam nachádzajú dodnes a ktoré ohraničujú pozemok zo
susednou parcelou hraničiacou s odporkyňou. Okrem toho poukazoval aj na reambuláciu z roku 1973
a konanie, ktoré sa viedlo pred tunajším súdom pod sp. zn. XXC XX/XXXX v ktorom sa odporkyňa
domáhala vydania práve sporných pozemkov. Aj v rámci tohto konania bolo vyhotovované znaleckédokazovanie, na základe ktorého bol návrh navrhovateľky (v tomto konaní odporkyne) zamietnutý.
Okrem toho vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v rámci tohto konania s tým,
že nárok považoval v celom rozsahu za dôvodný a preukázaný. Pokiaľ odporkyňa uvádzala, že sa stala

vlastníčkou sporných nehnuteľností vydržaním mal za to, že k vydržaniu nemohlo dôjsť, nakoľko nebola
dobromyseľná, držba nebola oprávnená a nemôže ani preukázať ani dĺžku držby. Navyše uvedené
pozemky ani držať ani užívať, keďže nachádzajú doslova za plotom suseda od 1958.

Odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne spochybňovala nárok navrhovateľa s tým, že

navrhovateľ vychádza len z podkladov, ktoré žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukazujú jeho
vlastníctvo a právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli v roku 1956 kúpnou zmluvou nehnuteľnosti
o menšej výmere, celkovo 562 m2 čím výmera oproti pôvodnej výmere sa v súčasnosti líši v zmysle
identifikácie parciel a v rámci dedičského konania už bola prejednávaná s rozlohou 628 m2. V dedičskom
konaní bol vyhotovovaný znalecký posudok, ktorý sa odvoláva na geometrický plán z roku 1991.
Jedná sa zrejme o geometrický plán k plynofikácií domu, ktorý neobsahoval právny titul nadobudnutia

týchto nehnuteľností vo väčšej výmere. Znalecký posudok vykonaný v rámci tohto konania Ing.
Krišpinským namietali, nesúhlasila s tým a mala za to, že znalec nezaoberal vlastníctvom jednotlivých
nehnuteľností pri sporných parceliach. Nezaoberal sa otázkou vlastníctva a z čoho si vlastníctvo k týmto
parceliam navrhovateľ odvodzuje. Tvrdenia znalca ohľadom zväčšenia výmery aj u odporkyne a taktiež
u navrhovateľa považovali za zavádzajúce a nepravdivé, ničím nepodložené. Podľa nich navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že je vlastníkom sporných parciel.

Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol rozsudkom dňa 4.11.2014, proti ktorému podala v zákonom
stanovenej lehote odporkyňa odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý
uznesením zo dňa 29.4.2016 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V

odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd nerozhodol o procesnom návrhu navrhovateľa,
ktorým sa domáhal pripustenia zmeny návrhu na pojednávaní dňa11.2.2014, pričom vo veci samej
rozhodol v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhalo pripustenia zmeny návrhu na začatie
konania. Prvostupňovému súdu v ďalšom konaní bolo uložené rozhodnúť o procesnom návrhu
navrhovateľa, ktorým sa domáhal zmeny návrhu a znova rozhodnúť vo veci samej. Poukázal súd na

to, že predmetom súdneho konania je určovacia žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia, že je
vlastníkom nehnuteľností a preto je potrebné, aby sa súd zameral na posudzovanie otázky vlastníctva
sporných nehnuteľností vo vzťahu k navrhovateľovi. Zároveň bude potrebné pripojiť aj spis Okresného
súdu Zvolen sp. zn. XXC XX/XXXX a zamerať pozornosť na otázku vlastníctva sporných nehnuteľností
navrhovateľom.

Po doručení rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici súd opätovne vo veci nariadil pojednávanie
dňa 28.6.2016 vypočul účastníkov konania, pripustil zmenu návrhu v zmysle návrhu zo dňa 7.2.2014
predneseného na pojednávaní dňa 11.2.2014 a opätovne vo veci rozhodol.

Súd sa predovšetkým oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XX/
XXXX, v rámci ktorého bol vyhotovený znalecký posudok Ing. Yvetou Strhanovou. V tomto konaní
sa B. O. (odporkyňa) domáhala voči S. O. (navrhovateľ) ochrany vlastníckeho práva a žiadala vydať
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva XXXX, pre kat. úz. N., parcely KNC XXXX/XXX o výmere 10
m2aKNCparcelyXXXX/XXXovýmere4m2.OkresnýsúdZvolenrozhodolvovecidňa26.5.2011tak,že

návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.7.2011.
V rámci znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že vlastnícka hranica podľa kúpno-predajnej zmluvy RI
XXX/XX a zákres v katastrálnej mape nie je totožná s užívacou hranicou trvale označenou na mieste
samom B. O.. Vlastnícka hranica podľa dedičského konania D XXXX/XX, kde technickým podkladom bol
geometrický plán č. 193/56-4-Mer. je zhodná s užívacou hranicou tak ako tvrdí G.. O.. Znalkyňa doplnila

pri výsluchu, že súčasná vlastnícka hranica v katastri nehnuteľností medzi susediacimi pozemkami je
vyznačená podľa listiny navrhovateľky (B. O.), teda na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1983 a
na základe reambulácie, t.j. mapovania v teréne. Reambulácia bola vyhotovená v roku 1973, kde nebola
taká technika, zameriavalo sa ďalekohľadom a to určité body a ostatné sa zameriavalo pásmom. K
tomuto neboli vypočítané súradnice každého lomového bodu, pretože v tomto období to bolo technicky

nemožné. Čo sa týka súčasnej katastrálnej hranice medzi susediacimi spornými pozemkami, ktorá je
zapísaná ako platná hranica v katastri nehnuteľností táto nie je užívacou hranicou, užívacou hranicou
v súčasnom období je tá hranica, ktorá bola zakreslená podľa pôvodného geometrického plánu z roku
1956. Po znaleckom dokazovaní súd konštatoval, že návrh navrhovateľky bol nedôvodný a vychádzal ajz výpovedí svedkov v konaní vypočutých. Navrhovateľka nepreukázala vlastníctvo k sporným parceliam
ajkeďjejtotosvedčívkatastrinehnuteľnostíapretobolnávrhzostranysúduakonedôvodnýzamietnutý.

Po právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX podal G.. S. O. návrh
na určenie vlastníckeho práva ak nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom predchádzajúceho konania
vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, ktoré vyslovil okresný súd vo svojom rozhodnutí v konaní
vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX, kde poznamenal, že vlastnícka hranica v súčasnom období
vyznačená v katastri nehnuteľností medzi susediacimi pozemkami účastníkov konania nie je totožná

s užívacou hranicou a podľa záverov súdu ani s vlastnícky skutočnou hranicou čo spornosť právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania rozhodnutím súdu sa nevyrieši. Toto konanie sa vedie pod sp. zn. XXC
XXX/XXXX. Zároveň k návrhu pripojil výpis z katastra nehnuteľností pre okres, obec a kat. úz. N., z listu
vlastníctva č. XXXX, kde je ako vlastníčka sporných parciel vedená odporkyňa s titulom nadobudnutia:
žiadosť GP, R 436/11-1465/11. Súčasne pripojil pôvodný výpis z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva
XXXX, kde boli vedené sporné parcely v rámci parciel XXXX/XX.

Navrhovateľ vlastnícke právo odvodzuje od dedičského rozhodnutia po otcovi F. O.. Nehnuteľnosti má
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a kat. úz. N. a tieto nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva po svojom právnom predchodcovi otcovi F. O., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX na
základe uznesenia Okresného súdu N. v konaní vedeného pod č.k. D XXXX/XX-XX, T. XXX/XX zo dňa

5.1.1996, právoplatné 10.4.1996. V tom čase nehnuteľnosti neboli zapísané v katastri nehnuteľností
a vychádzalo sa z ich zápisu v pozemkovej knihe a to v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz.
N. ohľadne pôvodného pozemnoknižného parcelného č. PKN XXXX/XX, ktorý v katastri nehnuteľností
zodpovedal pozemkom parc. č. CKN XXXX/XX - záhrada o výmere 366 m2, parcela č. CKN XXXX/XX
- zastavané plochy o výmere 248 m2 a parcela č. CKN XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 14 m2

s tým, že rodinný dom bol dokladovaný užívacím povolením vydaným odborom pre výstavbu, rad MNV
vo Zvolene č.: Výst.3861/1958 zo dňa 4.8.1958.

Rodičia navrhovateľa F. O., nar. XX.X.XXXX a P., rod. M., nar. XX.X.XXXX pozemok pozemnoknižná
parcela PKN XXXX/XX, ktorá podľa identifikácie parciel na Katastrálnom úrade Banská Bystrica, Správa

katastra N. č.j. XXXXX/XX zo dňa 1.6.1995 zodpovedá súčasným CKN parceliam č. XXXX/XX - záhrada
o výmere 366 m2, parcela č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 248 m2 a CKN parc. č. XXXX/
XX - zastavaná plocha o výmere 14 m2, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
celosti na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 13.10.1956 uzavretej s Československými štátnymi
dráhami, správa Košické dráhy v Košiciach ako predávajúcim. Tento pozemok, ktorý bol predmetom

kúpno-predajnej zmluvy z 13.10.1956 vznikol reálnym odčlenením pozemku pozemnoknižná parcela
PKN XXXX/X zapísaného v PK vložke č. XXXX o výmere 562 m2 a k reálnemu odčleneniu došlo
na základe geometrického (polohopisného) plánu zo dňa 26.8.1956 (č. 193/1956-4-Mer.), ktorý bol aj
podkladom pre kúpnu zmluvu. Po odčlenení pozemnoknižnej parcely PKN XXXX/XX táto bola zapísaná
do PK vložky č. XXXX ako vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľa od ktorých navrhovateľ

nadobudol tieto parcely.

Z listín doložených do spisu vyplýva, že odporkyňa nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
pre kat. úz. N. nadobudla do výlučného vlastníctva v celosti na základe darovacej zmluvy so zriadením
vecného bremena zo dňa 17.1.1996 spísaných formou notárskej zápisnice č. Nz XX/XX-N, XX/XX-Bob.

notárkou N. W., Notársky úrad N.. Darom získala uvedené nehnuteľnosti od svojich rodičov U. O., nar.
X.X.XXXX a Y. O., rod. X., nar. XX.X.XXXX. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra
N. dňa 4.3.1996 pod č. V XXX/XX, ktorým dňom rozhodnutie o vklade nadobudlo aj právoplatnosť.
Nehnuteľnosti boli nadobúdané už v stave zapísanom do katastra nehnuteľností podľa výpisu z LV č.
XXXX, pre kat. úz. N. a obec N. bola odporkyňa výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. CKN XXXX/XX

- záhrada o výmere 409 m2, CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 294 m2 a rodinného
domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele CKN XXXX/XX, ako aj garáže súpisné č. XXXX
postaveného na parcele CKN XXXX/XX. Právni predchodcovia odporkyne nadobudli nehnuteľnosti od
manželov F. F. a Y. na základe kúpnej zmluvy z 21.7.1983, registrovanej pod č. RI XXX/XX. Následne
požiadala odporkyňa príslušnú Správu katastra N. o zapísanie geometrického plánu č. 65/2008 pre

kat. úz. Zvolen vyhotoveného meračskou kanceláriou Ing. Šrámka č. zakázky 10928634-65/2008 pre
parcely parc. č. XXXX/XXX. a XXXX/XXX. Jednalo sa o parcely, ktoré boli v zmysle tohto geometrického
plánu zo dňa 10.4.2008 vyčlenené z pozemku parc. č. CKN XXXX/XX - záhrada o výmere 10 m2 akoparcela č. CKN XXXX/XXX a z pozemku parc. č. CKN XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere
4 m2 ako parcela CKN XXXX/XXX.

Súd vo veci vykonal aj ohliadku dňa 10.4.2012 na adrese N., ulica F. za prítomnosti účastníkov konania
a zároveň bola vypočutá ako svedkyňu matka navrhovateľa P. O., nar. XX.X.XXXX. Táto sa pri ohliadke
vyjadrila, že v dome bývajú od roku 1958 a tento postavili spolu s nebohým manželom. Kúpu pozemku
vybavoval jej brat M. a ako prvý spolu s bratom začali stavať na lúke, ktorú kúpili. Vyjadrovala sa
svedkyňa aj k odporkyni, kde vzťahy s odporkyňou označila za veľmi narušené s tým, že nevychádzajú

spolu. Plot medzi susednými pozemkami, t.j. medzi pozemkom navrhovateľa a odporkyne stojí na
pôvodnom mieste od roku 1958 a plot staval ešte jej nebohý manžel. S právnymi predchodcami
odporkyne s jej rodičmi mali dobré vzťahy a rovnako mali dobré vzťahy aj s rodinou F.. Nikto z právnych
predchodcov odporkyne nezasahoval do tohto oplotenia a plot tam bol od roku 1958. Keďže bolo
potrebnévdanejveciriešiťajodbornéotázkyztechnickéhohľadiskazáveryzohliadkynamiestesamom
bolo možné vyhodnocovať len v príčinnej súvislosti s odborným znaleckým posúdením vykonaným

v rámci znaleckého dokazovania. Na mieste samom však bolo konštatované, že oba pozemky tak
pozemky užívané navrhovateľom, ako aj pozemky užívané odporkyňou sú zväčšené oproti výmerám
pôvodným, nie do šírky, ale do dĺžky zadných častiach záhrad čo v konečnom dôsledku konštatoval
aj znalec v rámci záverov znaleckého dokazovania. V zadných častiach pri oplotení oboch pozemkov
účastníkov konania sa nachádza poľná cesta a parcely sú voľné, trávnaté plochy, nikým neužívané.

Tak ako je vyššie konštatované súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia,
kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria Ing. Pavlom Krišpinským. Znalec podal vo
veci posudok dňa 7.10.2013 pod č. 26/2013 a zároveň bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 11.2.2014.
V rámci znaleckého posudku uviedol, že nie je jasné, ktorú hranicu je potrebné vytýčiť, keďže na

základe platných údajov dostupných z príslušnej správy katastra nehnuteľností medzi parcelami KNC
č. XXXX/XX a XXXX/XX (navrhovateľ) na jednej strane a parcelami KNC XXXX/XX a XXXX/XX
(odporkyňa) na strane druhej sa nachádzajú v časti parcely KNC XXXX/XXX a XXXX/XXX (vedené
na LV č. XXXX, ktoré vznikli odčlenením pôvodných parciel CKN XXXX/XX a XXXX/XX vo vlastníctve
odporkyne) a podľa údajov katastra nehnuteľností je platná vlastnícka hranica na jednej strane medzi

parcelami KNC XXXX/XXX a XXXX/XX a KNC XXXX/XXX a XXXX/XXX po zápise údajov z reambulácie.
Premietnutie geometrického plánu č. 65/2008 nemalo vplyv na zmenu vlastníckej hranice podľa údajov
katastra nehnuteľností. Znalec predpokladal, že zákres tejto hranice vznikol pochybením meračov pri
reambulácii. Následne znalec na priloženom znaleckom nákrese označil správny priebeh hranice podľa
pôvodného geometrického plánu GP č. 193/56-4-Mer.. Hranica podľa tohto geometrického plánu je

podľa znalca minimálne odlišná od skutočného priebehu oplotenia a hraničných bodov (koľajnice)
zameraných znalcom a podľa geometrického plánu 65/2008 tam vznikajú plochy menšie ako 1 m2, preto
znalec konštatoval, že nie je potrebné ich meniť novým meraním. Ďalej znalec uviedol, že pozemky
tak u navrhovateľa, ako aj u odporkyni sa od roku 1956 zväčšili o zadnú časť, ktorú si obaja prihradili
bez právneho usporiadania. Po reambulácii im boli tieto výmery pripísané na listy vlastníctva. V bode

7 znaleckého posudku znalec uviedol, že podľa rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. XXC XX/
XXXX bolo konštatované, že vlastnícka hranica bol určená na základe geometrického plánu č. 193/56-4-
Mer. a tá je v zhode so súčasne užívanou hranicou tvorenou oplotením. Keďže geometrický plán č.
65/2008 upravil priebeh podľa skutočného užívania, avšak parcely parcel. č. KNC č. XXXX/XXX -
záhrada o výmere 10 m2 a XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2 sú vedené na

liste vlastníctva odporkyne, rozhoduje sa o týchto parcelách. Ak zostanú vo vlastníctve odporkyne tak
bude potrebné vytýčiť novú hranicu. V prípade, že tieto pripadnú navrhovateľovi tak vlastnícka hranica
bude totožná s užívacou a nie je potrebné ju vytyčovať, keďže v súčasnosti existuje oplotenie a to stena
domu navrhovateľa, múrik a koľajnice. Aj v priebehu výsluchu pred tunajším súdom znalec zotrvával na
záveroch svojho znaleckého posudku a poukazoval práve na geometrické plány, z ktorých v znaleckom

posudku vychádzal a tiež z technických podkladov, ktoré mal k dispozícii. Zároveň bol oboznámený aj so
závermi znaleckého dokazovania vykonaného v rámci súdneho konania vedeného pred tunajším súdom
pod sp. zn. XXC XX/XXXX.

V konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. XXC XX/XXXX boli doložené listiny a to protokol

o vytýčení hranice pozemkov č. 105/2008 zo dňa 14.4.2008, kde Ing. M.Kamiačová, geodetické práce
Turová 64 dňa 14.4.2008 č. objednávky 105/2007 vytyčovala hranice medzi pozemkami parcelné č.
CKN XXXX/XX, XXXX/XX a pozemkami CKN XXXX/XX a XXXX/XX. Uvedené listiny sa vo fotokópiách
nachádzajú aj v rámci tohto konania s tým, že boli vyhotovované súdom. Vytýčenie bolo vykonané nazáklade podkladov geometrický plán č. 193/56-4-Mer. zo dňa 26.8.1956, ako vyplýva z tohto protokolu
historická hranica medzi uvedenými pozemkami vznikla na základe kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou bol aj
geometrický plán (kúpnopredajná zmluva č. 2271/III-1956-25/PZ, ČD. 261/57). Aj tu bolo konštatované,

že namerané odchýlky vo vlastníckej hranici prepočítanej v zmysle geometrického plánu a porovnaním
s existujúcim kovovým plotom možno považovať za zanedbateľné. Následne z protokolu vyplýva, že
vývoj operátu prešiel v roku 1973 procesom reambulácie katastrálnej mapy, kde išlo o zameranie
zmien. Pri reambulácii nevznikali ani nezanikali ani sa inak nemenili vlastnícke vzťahy. Výsledky z
prepočítania reambulačného nákresu č. 83 sú rozdielne od zákresu uvedenej hranice v pôvodnom

geometrickom pláne z roku 1956 č. 193/56-4-Mer.. Vytyčovaná hranica bola už predmetom vytýčenia
(č. 37056565/80/2007) a aj tvorby geometrického plánu (č. 10928634-65/2008-ZPMZ č. 4505), ktoré
pri výpočte hranice vychádzali z prepočtu reambulačného náčrtu č. 83. Keďže reambulačné mapovanie
nie je podkladom pre vznik vlastníckych vzťahov pri vytýčení danej hranice je nutné vychádzať z
podkladov, na základe ktorej vlastnícky vzťah vznikol a to z geometrického plánu č. 193/56-4-Mer. zo
dňa 26.8.1956, ktorým bola pôvodne odčlenená parcela, následne odpredaná právnym predchodcom

účastníkov konania. Vytyčovanú vlastnícku hranicu potvrdil aj geometrický plán č. 244-265-420-87 z
roku 1987 ZPMZ č. 744. Odporkyňa nebola účastná mapového vytýčenia hranice podľa tohto protokolu.
Pred týmto vytýčením bola hranica susediacich sporných pozemkov vytýčená aj protokolom o vytýčení
hranice zo dňa 1.10.2007 č. 37056565-80/07 a to dňa 1.10.2007 Ing. Beatou Smolekovou, geodetické
práce Zvolen na žiadosť odporkyne, keď vytýčenie bolo vykonané na podklade reambulácie, meračský

náčrt č. 83, 175. V roku 1987 bol vyhotovený geometrický plán č. 244-265-420-87, ZPMZ č. 744 so
zameranímdňa24.8.1987avyhotovenýdňa25.8.1987,overenýsprávougeodézieZvolendňa1.9.1987,
ktorý potvrdil vlastnícku hranicu vytyčovanú podľa protokolu o vytýčení hranice pozemkov č. 105/2008
zo dňa 14.4.2008.

Podľa ustanovenia § 80, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník má právo na ochranu

proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

S poukazom na ustanovenie § 226 Občianskeho súdneho poriadku súd viazaný právnym názorom
odvolaciehosúdustým,ževoveciopätovnenariadiltermínpojednávania,rozhodoloprocesnomnávrhu

navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 95 Občianskeho súdneho poriadku, pripustil zmenu návrhu a o
tomto návrhu opätovne rozhodol. Pred vyhlásením rozhodnutia vypočul účastníkov konania, zároveň
poučil v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. s tým, že zamietol návrh na doplnenie dokazovania
pripojením výsledkov ROEP-u z príslušnej správy katastra nehnuteľností, nakoľko podľa názoru súdu by
bolo ďalšie odročovanie pojednávania nehospodárne a vzhľadom na výsledky doterajšieho dokazovania

najmä s poukazom na znalecké dokazovanie vykonané tak v rámci tohto konania, ako aj konania
prebiehajúceho pred tunajším súdom pod sp. zn. 14C XX/XXXX by odročenie pojednávania bolo
neefektívne a nehospodárne. Zároveň súd pripojil po právoplatnosti skončenia konania aj v rámci trov
konania spis tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX. Keďže medzi účastníkmi konania k zmene pomerov
nedošlo a navrhovateľ naďalej zotrvával na podanom návrhu opätovne bolo vo veci rozhodnuté.

V konaní sa navrhovateľ domáhal tak ako je už vyššie konštatované určovacou žalobou určenia, že je
vlastníkom sporných nehnuteľností. K podaniu návrhu na tunajší súd došlo po skončení iného konania
pred tunajším súdom v rámci ktorého bolo konštatované, že B. O. sa nemôže domáhať vydania sporných
parciel, keďže nie je ich vlastníčkou. Naliehavosť právneho záujmu na takomto určení videl práve v

usporiadaní faktického užívacieho stavu s právnym stavom s tým, že uvedené parcely užíva, užívali
ich jeho právni predchodcovia, nachádzajú sa za oplotením v jeho užívaní odjakživa, od roku 1958 boli
takto užívané, nadobudol ich od svojich právnych predchodcov na základe dedenia a títo ich nadobudli
kúpnou zmluvou na základe geometrického plánu č. 193/56-4-Mer.. Keďže znalecké dokazovanie v
rámci konania vedeného pod sp. zn. XXC XX/XXXX konštatovalo, že B. O. nie je vlastníčkou týchto

parciel, preto jej nemôžu byť vydané (keďže sa nachádzajú za oplotením medzi parcelami odporkyne
a navrhovateľa) podal si návrh na tunajší súd za účelom úpravy vzájomných vzťahov medzi účastníkmi
konania. Naliehavý právny záujem videl práve v usporiadaní vlastníckych vzťahov medzi účastníkmi
konania a zosúladenia faktického užívacieho stavu s právnym a vyriešenia spornej otázky vo vzťahu kúčastníkom konania zápisom v príslušnom katastri nehnuteľností. Súd videl naliehavý právny záujem na
takomto určení najmä v snahe usporiadať vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania a zosúladením
právneho a užívacieho vzťahu, keď len toto rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny

zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností.

Po posúdení otázky naliehavosti právneho záujmu na takomto určení súd ďalej skúmal, či je navrhovateľ
vlastníkom sporných nehnuteľností. V tomto smere bolo uložené okresnému súdu zamerať svoju
pozornosť predovšetkým na posudzovanie otázky vlastníctva sporných nehnuteľností navrhovateľom.

Navrhovateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo od právnych predchodcov, od ktorých nadobudol parcely
a teda aj sporné parcely tak právne ako aj do užívania na základe dedenia. Právni predchodcovia
navrhovateľa uvedené parcely nadobudli na základe kúpnej zmluvy od Československých štátnych
dráh, správa Košice, dráhy v Košiciach zo dňa 13.10.1956. Podkladom pre uvedenú kúpnu zmluvu bol
geometrický (polohopisný) plán zo dňa 26.8.1956 č. 193/1956-4-Mer.. Na základe tohto geometrického
plánu bola uzatvorená kúpna zmluva právnymi predchodcami navrhovateľa a po úmrtí otca navrhovateľa

F. O., nar. XX.X.XXXX, zomrelého X.XX.XXXX titulom pre nadobudnutie vlastníctva aj sporných parciel
bolo uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. D XXXX/XXXX zo dňa 5.1.1996, právoplatné 10.4.1996.
Uvedené parcely užívali tak právni predchodcovia navrhovateľa, ako aj navrhovateľ od 1958 kedy
boli vyhotovené oplotenia a oplotenie medzi spornými parcelami bolo vytvorené koľajnicami, ktoré
sa tam nachádzajú aj v súčasnosti a kopírujú tak užívací stav s pôvodným geometrickým plánom č.

193/56-4-Mer.. To, že má navrhovateľ v rámci dedenia prejednanú väčšiu časť parcely než pôvodne
nadobudli jeho rodičia na základe kúpnej zmluvy v 1956 v zmysle geometrického plánu je síce pravda,
avšak k tejto skutočnosti sa vyjadroval znalec Ing. Krišpinský v rámci znaleckého posudku, kde
konštatoval, že u navrhovateľa, ale aj u odporkyni sa od roku 1956 zväčšili parcely o zadnú časť, ktorú
si obaja účastníci prihradili bez právneho usporiadania a po reambulácii v 70-tych rokoch im boli tieto

výmery pripísané na listy vlastníctva. To znamená, že navrhovateľovi, resp. právnym predchodcom
navrhovateľa, ako aj odporkyni, resp. právnym predchodcom odporkyne boli tieto parcely zväčšené
po reambulácii v roku 1973, pri ktorej nevznikajú, nezanikajú, ani sa nemenia vlastnícke vzťahy, ale
odzrkadľuje užívací stav. Tak znalkyňa v rámci konania XXC XX/XXXX ako aj znalec v rámci tohto
konania konštatovali, že zákresy týchto hraníc vznikli pochybením meračov pri reambulácii. Súd teda

malzato,ženavrhovateľpreukázal,žejevlastníkomspornýchparciel,maltitulatodedičskérozhodnutie
a jeho právni predchodcovia nadobudli tieto parcely na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1956,
ktorá vychádzala z geometrického plánu č. 193/56-4-Mer. o čom svedčí aj reálne užívanie sporných
parciel, ktoré sa od roku 1958 kedy bol postavený dom a oplotenie nachádzajú na strane navrhovateľa
a tak ako právni predchodcovia navrhovateľa aj navrhovateľ tieto nerušene užíval až do obdobia kedy

sa odporkyňa hoci ich mala na liste vlastníctva domáhala ich vydania. Tu je potrebné konštatovať,
že tak ako si súd riešil otázku vlastníctva odporkyne v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX
je potrebné aj v rámci tohto konania vyriešiť otázku vlastníctva nielen navrhovateľa, kde mal súd
za to, že navrhovateľ preukázal, že je vlastníkom a nadobudol tieto parcely na základe dedičského
rozhodnutia a jeho právni predchodcovia na základe kúpnej zmluvy, ktorá vychádzala z geometrického

plánu, tieto parcely riadne, nerušene užívali, naopak pri odporkyni je jednoznačne konštatované, že
táto nemôže byť vlastníčkou sporných nehnuteľností hoci ich má zapísané na liste vlastníctva. Tieto
nehnuteľnosti síce nadobudla nie od vlastníka, keď vlastníctvo tak ako je vyššie konštatované je
odvodzované od pôvodného geometrického plánu č. 193/56-4-Mer. svedčiace právnym predchodcom
navrhovateľa, ktorý bol vyhotovený (myslí sa tým geometrický plán) pri uzatváraní kúpno-predajnej

zmluvy medzi rodičmi navrhovateľa a Československými štátnymi dráhami Košice. Kúpna zmluva z
roku 1983 na základe ktorej kupovali rodičia odporkyne susediace parcely nevychádzala zo zamerania
geometrického plánu z augusta 1956 a nerešpektovala ani hranice vlastnícke zamerané pôvodným
geometrickým plánom. Vychádzala z reambulácie vykonanej v 1973 a tieto skutočnosti vyplynuli jednak
z protokolu o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 14.4.2008 č. 105/2008 vyhotoveného Ing. Martinou

Kamiačovou a tiež zo záverov znaleckého dokazovania Ing. Yvety Strhanovej v konaní vedenom
pod sp. zn. XXC XX/XXXX. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje, že vývoj operátu v roku 1973
prešiel procesom tzv. reambulácie katastrálnej mapy kedy išlo o zameranie zmien bez technických
podkladov a na základe takéhoto procesu nedochádzalo k vzniku, zániku, ani zmene vlastníckych
vzťahov. Výsledky z prepočítania reambulačného náčrtu konkrétne v danej veci č. 83 sú rozdielne od

zákresu vlastníckej hranice v pôvodnom geometrickom pláne v roku 1956. Protokol o vytýčení hranice
pozemkov zo dňa 14.4.2008 rešpektuje vlastnícku hranicu podľa geometrického plánu č. 193/56-4-
Mer. z augusta 1956 a táto bola potvrdená aj geometrickým plánom č. 244-265-420-87 z roku 1987.
To znamená, že niekoľkými tak znalcami ako aj geometrickými plánmi bolo konštatované, že právnipredchodcovia navrhovateľa kúpili svoje pozemky na základe a v hraniciach geometrického plánu č.
193/56-4-Mer., ktorý určuje hranice medzi účastníkmi konania a ktoré sú v súčasnosti s drobnými
odchýlkami nie väčšími ako jeden meter v zmysle záverov znaleckého dokazovania aj v súčasnosti

užívacou hranicou, pričom nezodpovedajú hranici vyznačenej v katastri nehnuteľností ako vlastníckej,
pretožeprikúpenehnuteľnostízroku1983,ktorýminadobudlivlastníckeprávoakuvedenýmpozemkom
právni predchodcovia odporkyne sa vychádzalo z technických podkladov, v ktorých bol zaznamenaný
stav užívacej hranice podľa reambulácie z roku 1973. Platí zásada, že vlastníctvo nemožno nadobudnúť
od nevlastníka a nikto nemôže previesť na iného viac vlastníckych práv k veci než sa má, nemohli

preto právni predchodcovia odporkyne nadobudnúť vlastníctvo k sporným parceliam a teda odporkyňa
si nemôže odvodzovať vlastnícke práva a titul nadobudnutia od svojich rodičov. Keďže tu absentuje
titul nadobudnutia dobromyseľnosť a ani nikdy odporkyňa sporné parcely nemohla užívať, pretože sa
nachádzajú doslova za plotom u navrhovateľa, nemohlo dôjsť u odporkyni k platnému vydržaniu hoci sú
tieto nehnuteľnosti zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností na odporkyňu. Naopak navrhovateľovi
svedčí vlastnícke právo a toto vlastnícke právo si odvodzuje od svojich právnych predchodcov, ktorí

sporné parcely nadobudli na základe kúpnej zmluvy z roku 1956, ktorej predchádzalo vyhotovenie
geometrického plánu v auguste 1956. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru,
že tak ako má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k sporným parceliam tak je
preukázané, že je vlastníkom a tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe dedičského rozhodnutia po
nebohom otcovi, ktorý nadobudol sporné parcely na základe kúpnej zmluvy z októbra 1956. Návrhu v

plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ išlo o konštatovanie odporkyne ako aj jej právnej zástupkyne, že už v
rámci dedičského konania sa jednalo o väčšie parcely a väčšie výmery než boli pôvodne uvádzané v
kúpnej zmluve z 1956 súd uvádza, že je to pravda a tieto skutočnosti nespochybňuje ani navrhovateľ,
naopak boli zistené aj znalcom a zároveň je možné tieto skutočnosti potvrdiť aj ohliadkou na mieste
samom kedy aj pri ohliadke zo strany súdu bolo konštatované, že parcely sa zväčšili, avšak o zadnú časť

tak u navrhovateľa, ako aj u odporkyni. Naopak nebolo zistené, že by sa zväčšila výmera na šírku, t.j. do
pozemku odporkyne zo strany navrhovateľa, ale naopak zväčšila sa výmera v zadných častiach potom
čo pri reambulácii boli tieto výmery pripísané na liste vlastníctva. Keďže reambulácia prebehla pred
úmrtím otca navrhovateľa, ktorý zomrel v roku 1994 a reambulácie prebehli v roku 1973 je zrejmé, že
takýmto spôsobom sa pripísala väčšia výmera a následne bola prejednaná v rámci dedičského konania

väčšia výmera než bola pôvodne nadobudnutá na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1956. Táto
skutočnosť však nijakým spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo navrhovateľa k sporným parceliam,
preto súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku a o trovách konania rozhodne v zákonnej lehote po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).