Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409207345
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1409207345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Alexandry Hanusovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Ing. M. L., N. XX, Bratislava,
proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.
24C/98/2009-239, zo dňa 14.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov

konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne s manželkou S. L. žalobou z 31.7.2009 domáhali
proti žalovanému určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - parc. č. XXXXX/X o
výmere 100 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 26 m2, nachádzajúcich sa v k.ú. I.. Súd prvej inštancie
uznesením č.k. 24C/98/2009-120, zo dňa 25.7.2013, konanie vo veci žalobkyne S. L. zastavil.

2. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie uznesením č.k. 24C/98/2009-148, zo dňa 24.9.2014 pripustil
zmenu petitu; po zmene sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností -

pozemku parcela reg. C parc. č. XXXXX/X o výmere 26 m2, zastavané plochy a nádvoria v k.ú. I., okres
Bratislava III, obec BA - m.č. J. S. zapísaného na LV č. XXXX, vydanom Okresným úradom Bratislava,
odborkatastrálnyapozemkuparc.reg.Cparc.č.XXXXX/Xovýmere100m2,lesnýpozemokvyznačený
na geometrickom pláne na oddelenie pozemku parc. č. XXXXX/X, vyhotovenom vyhotoviteľom ISA
SYSTEMS s.r.o. Saratovská 26/A, Bratislava pod č. 22-2/2009 z 23.6.2009, autorizačne overeného Ing.
Z. E. 23.6.2009, úradne overeného Ing. X. G. 29.6.2009 pod č. 1520/09. Žalobu odôvodnil tým, že
kúpnou zmluvou z 8.2.1996 nadobudli s vtedajšou manželkou S. L. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

zapísanýmnaLVč.XXXXparc.č.XXXX/Xzáhradyovýmere407m2,parc.č.XXXX/Xzastavanáplocha
o výmere 15 m2 v k.ú. X. a rekreačnej chate súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXXX/X na LV č. XXXX
k.ú. X.. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX/XXX-XXX/XX z 9.11.1995 za účelom zamerania chaty v
dvoch katastrálnych územiach, s výkazom výmer (overený 22.11.1995) mu vyplynulo, že časť záhrad
nachádzajúcich sa v k.ú. I. pod parc. č. XXXXX/X ako aj časť nachádzajúca sa v k.ú. X. pod parc. č.
XXXXX/X nebola zapísaná do listu vlastníctva. Keďže chcel chatu opraviť, požiadal Správu katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu o prešetrenie dôvodu nezapísania časti záhrad do listu vlastníctva. Správa

katastra mu oznámila, že uvedené časti záhrad patria Hlavnému mestu SR Bratislave. V tejto súvislosti
dôvodil, že uvedené časti záhrady nerušene užíva ako svoje po dobu 13 rokov a preto nadobudol
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.3. Žalovaný namietal, že nakoľko D. S. (ako predávajúca) nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú
predmetom konania, nemohli byť predmetom prevodu, t.j. kúpnej zmluvy, na základe ktorej odvodzuje
žalobca svoj nárok. Už v roku 1995 bola celá parc. č. XXXXX zapísaná v prospech žalovaného na LV č.

XXXX, teda už rok predtým, než žalobca nadobudol chatu. To, že si niekto ohradil niečo, čo mu nepatrí,
nezakladá jeho dobromyseľnosť, práve naopak vzniká, na jeho strane bezdôvodné obohatenie.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal zo spisu Katastrálneho úradu v Bratislave sp.
zn. V-1552/96 preukázané, že žalobca spolu s manželkou S. L. ako kupujúci uzatvorili s D. S. ako

predávajúcou 8.2.1996 kúpnu zmluvu. V článku I. zmluvy je vymedzený predmet kúpnej zmluvy -
pozemky vedené na LV č. XXXX pod parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 407 m2 a parc. č. XXXX/
X zastavaná plocha 15 m2 v k.ú. X. a rekreačná chata súp. č. XXX postavená z časti na parc. č.
XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. X. a z časti na LV č. XXXX parc. č. XXXXX/X pre k.ú.
I.. Výsluchom žalobcu zistil, že žalobca kúpil chatu s pozemkom, tak ako bola ohradená, s riadnym
vchodom - uzamykateľnou bránou. V geometrickom pláne na zameranie chaty z roku 1995 bola jasne

uvedená ako vlastníčka parc. č. XXXXX/X o výmere 1.103 m2, lesný pozemok a parc. č. XXXXX/X o
výmere 26 m2, zastavaná plocha (chata) predávajúca D. S.. Žalobca ďalej vypovedal, že chata na týchto
parcelách bola postavená, pričom podľa rozhodnutia (č.l. 61) sa konštatovalo, že je postavená v súlade
so stavebným zákonom, takže muselo byť čo sa týka vlastníctva všetko v poriadku, inak by nepovolili
p. S. stavať.

5. Z výpisu z katastra nehnuteľností z 9.2.1996 z LV č. XXXX v k.ú. X. ďalej súd prvej inštancie zistil, že
predávajúca D. S. bola evidovaná ako vlastníčka parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 407 m2 a parc. č.
XXXX/X zastavaná plocha o výmere 15 m2. Výpisom z katastra nehnuteľností z 9.2.1996 z LV č. XXXX v
k.ú. I. bolo preukázané, že predávajúca D. S. bola evidovaná ako vlastníčka časti rekreačnej chaty súp.

č. XXX postavenej na parc. č. XXXXX/X v k.ú. I., evidovanej na LV č. XXXX. Na LV č. XXXX je uvedené
- parcely katastra nehnuteľností nespracované. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z oznámenia správy
katastra z 3.11.2008, na ktorý sa žalobca obrátil a chcel, aby bolo vyznačené jeho vlastníctvo k parc.
č. XXXXX/X. Kataster žalobcovi oznámil, že zistil, že predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 8.2.1996
boli nehnuteľnosti zapísané v operáte katastra nehnuteľností vo vlastníctve predávajúcej a to:

- pozemky registra C-KN parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 407 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná
plocha 15 m2 v k.ú. X. a rekreačná chata súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/X na LV
č. XXXX k.ú. X.,

- rekreačná chata súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. XXXXX/2 zapísaná na LV č. XXXX k.ú. I.,

s tým, že podľa doloženého znaleckého posudku č. 08/96 z 27.1.1996 znalca I. Š. založeného k
predmetnému vkladovému konaniu, boli ohodnotené vyššie uvedené nehnuteľnosti (článok I. zmluvy).
Kataster v tomto oznámení uviedol, že žalobcom predložený geometrický plán č. XXXXXXXX/XXX-XXX/

XX bol vyhotovený na zameranie chaty na pozemku parc. č. XXXXX/X. Predávajúca D. S. rod. Ď.Á.
nebola vlastníčkou pozemku parc. č. XXXXX/X resp. parc. č. XXXXX/X k.ú. I., ale iba vlastníčkou stavby
súp. č. XXX, ktoré sa v časti nachádza na cudzom pozemku, t.j. pozemku registra C-KN parc. č. XXXXX/
X k.ú. I. vo vlastníctve vlastníka zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. I., t.j. vo vlastníctve Hlavného mesta
SR Bratislavy.

6. Zo žiadosti D. S. o zápis do LV z 23.11.1995 mal súd prvej inštancie za preukázané, že právna
predchodkyňa žalobcu - predávajúca, požiadala správu katastra o zápis do LV na parc. č. XXXXX/X v
k.ú. I. a parc. č. XXXX/X - chata v k.ú. X., na jej meno. Prílohou žiadosti bolo právoplatné rozhodnutie
o pridelení súpisného čísla a geometrický plán č. XXXXXXXX/XXX-XXX/XX z 9.11.1995 za účelom

zamerania chaty v dvoch katastrálnych územiach s výkazom výmer - doterajší stav - LV č. XXXX parc.
č. XXXXX o výmere 1.129 m2 lesný pozemok, nový stav - parc. č. XXXXX/X o výmere 1.103 m2 lesný
pozemok, parc. č. XXXXX/X o výmere 26 m2 zastavaná plocha (chata). Predmetný geometrický plán
nebol zapísaný do katastra nehnuteľností. Z výpisu katastra nehnuteľností z 7.5.2010 z LV č. XXXX v
k.ú. I. mal napokon za preukázané, že žalovaný je evidovaný ako vlastník parc. č. XXXXX/X o výmere

1.047 m2 lesných pozemkov.

7. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že vydržanie je osobitný spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení určitých podmienok, ktoré musia byť splnenépo celú vydržaciu dobu. Základným predpokladom vydržania práva je oprávnenosť držby (skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí). V tejto
súvislosti uviedol, že oprávnenosť držby sa posudzuje z hľadiska existencie právneho (hoci i domnelého)

titulu,oktorýsaopieradobrávieradržiteľa,nakladaniasvecoupočascelejvydržacejdobyakosvlastnou
a dobrej viery držiteľa vzhľadom na okolnosti, že mu vec podľa práva patrí.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca tvrdil, že kúpnou zmluvou z 8.2.1996 sa stal vlastníkom
nielen pozemkov a chaty uvedených v článku I. predmetnej kúpnej zmluvy, ale aj pozemkov parc. č.

XXXXX/X o výmere 26 m2, zastavané plochy a nádvoria v k.ú. I. zapísaného na LV č. XXXX a parc. č.
XXXXX/X o výmere 100 m2, lesný pozemok, ktoré sa do kúpnej zmluvy nedostali aj keď predávajúca
D. S. bola uvedená ako ich vlastníčka v geometrickom pláne č. XXXXXXXX/XXX-XXX/XX z 9.11.1995,
vypracovanom za účelom zamerania chaty v dvoch katastrálnych územiach. Na týchto skutočnostiach
žalobca založil svoje presvedčenie, že nadobudol vlastnícke právo k nim vydržaním.

9. V nadväznosti na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že aj keď žalobca užíval nehnuteľnosti
ohraničené plotom, nemohol byť dobromyseľný vo viere, že sa stal vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým
sa domáha vydržania, nakoľko z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s právnou predchodkyňou ako aj z výpisov
z listov vlastníctva bolo nepochybne zjavné, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu a u ktorých
nehnuteľností je predávajúca D. S. evidovaná ako vlastníčka na LV č. XXXX k.ú. X. a LV č. XXXX

k.ú. I.. Zdôraznil, že domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý
právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých podľa jeho presvedčenia vec alebo
právo nadobudol. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že predávajúca D. S. na preukázanie vlastníctva k
predmetu konania predložila geometrický plán č. XXXXXXXX/XXX-XXX/XX z 9.11.1995 uviedol, že toto
tvrdenie považoval za nepravdepodobné a účelové. Podľa uvedeného geometrického plánu mala byť

navrhovateľka zapísaná ako vlastníčka parc. č. XXXXX/X o výmere 1.103 m2 lesný pozemok a parc.
č. XXXXX/X o výmere 26 m2 zastavaná plocha, čo vzhľadom na rozsah uvedenej výmery (1.103 m2)
zrejme nezodpovedalo skutočnosti t.j. výmere nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu (407 m2 a
15 m2). Vzhľadom na uvedené mal za to, že prípadný omyl žalobcu nemožno považovať za spôsobilý
založiť jeho oprávnenú držbu predmetných nehnuteľností. Dodal, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že

rozhodnutie o vklade kúpnej zmluvy nezodpovedá v časti nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam
predmetu kúpnej zmluvy, mal možnosť v zmysle § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) domáhať sa
opravy údajov katastra, ak boli v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou (t.j. s kúpnou zmluvou).
Na takýto úkon mu však zjavne chýbal titul. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca si bol vedomý, že

nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo vyplýva aj z toho, že sa v roku 2008 obrátil na kataster,
keď chcel robiť stavebné úpravy chaty.

10. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní
základný predpoklad na vydržanie predmetných nehnuteľností t.j. oprávnenosť držby už na začiatku,

teda v čase uzavretia právneho úkonu kúpnej zmluvy z 8.2.1996 a v jej rámci dobrú vieru o tom, že mu
nehnuteľnosti vo výmere v akej sa domáha určenia vlastníctva, patria. Na uvedenom základe žalobu
ako nedôvodnú s poukazom na § 129, § 130, § 132, § 134 Obč. zák. v celom rozsahu zamietol, bez
skúmania ďalších predpokladov vydržania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.;
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania, nakoľko trovy konania

nežiadal.

11. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a podľa obsahu podania žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, príp. ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z

nesprávneho posúdenia veci a chybne rozhodol. Uviedol, že už pred kúpou bol oboznámený s tým, že v
liste vlastníctva nie je celá parcela resp. kupovaný pozemok tak ako je ohradený a zapísaný v prospech
predávajúcej; z k.ú. I. bola na predávajúcu napísaná iba časť chaty. Časť chaty nachádzajúca sa v k.ú.
I. nebola napísaná ani na iného vlastníka; bolo tam napísané, že táto časť parcely k.ú. je nespracovaná.
Vzhľadom na uvedené vychádzal z toho, že predávajúca nie je z vlastníctva predmetnej parcely

vylúčená. Zdôraznil, že vlastníctvo predávajúcej bolo potvrdené v geometrickom pláne z 22.11.1995;
dokonca bolo potvrdené vlastníctvo predávajúcej nielen časti pod chatou resp. oplotená časť, ale celá
časť nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X. Na podporu svojich tvrdení (o vlastníctve predávajúcej k spornej
nehnuteľnosti) uviedol, že predávajúca mu predložila aj listinu, ktorou Odbor výstavby a územnéhoplánovania Bratislava IV dňa 12.12.1977 potvrdil legálnosť stavby chaty; dôvodil, že postavenie stavby
chaty na cudzom pozemku by bolo nelegálne. Na uvedenom základe vyslovil, že oprávnene veril, že
kúpil nehnuteľnosť v celom rozsahu, tak ako bola oplotená. Argumentoval, že ak geometrický plán z

22.11.1995 označujúci predávajúcu za vlastníčku platí, tak je vlastníkom uvedených parciel; ak neplatí,
pochybil katastrálny úrad. Ďalej upozornil, že ako vlastník chaty na predmetných parcelách mal byť
účastníkom pri nadobúdaní týchto parciel (žalovaným), čo vyplýva z § 59 ods. 1 písm. b) a ods. 2
katastrálneho zákona.

12. Žalobca zopakoval, že vlastníkom uvedených parciel je aj z dôvodu vydržania; takmer 20 rokov ich
užíva v dobrej viere, že sú jeho. Preukázal, že je držiteľom nehnuteľnosti, keďže s ňou nakladá ako
s vlastnou v zmysle § 129 Obč. zák., nakoľko sa o parcely stará, sú kompletne ohradené a brána je
uzatvorenázámkomažebolvzmysle§129Obč.zák.dobromyseľnývtom,žemuprávompatrí.Zároveň
zdôraznil, že v čase kúpy Hl. mesto SR Bratislava nebolo vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Tvrdenie, že oprávnená držba sa nesmie zakladať na omyle vydržiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej

opatrnosti vyhnúť a toto stotožňovať s daným prípadom je podľa jeho názoru nezmysel. V tejto súvislosti
podotkol, že k omylu bol dovedený chybným tvrdením katastrálneho úradu a samosprávy. Taktiež mal za
to, že nestačí, ak súd prvej inštancie len cituje jeho dôkazy; ak s nimi nesúhlasí musí ich vierohodnými
argumentmi aj vyvrátiť. Súdu prvej inštancie vyčítal, že sa o to ani len nepokúsil a o jeho kardinálnych
dôkazoch sa ani len nezmienil. V napadnutom rozsudku nie je ani len zmienka o jeho neúčasti ako

vlastníka chaty pri nadobúdaní predmetných parciel Hl. mestom SR Bratislavy a tiež o jeho tvrdení o
predložení nekompletného listu vlastníctva Hl. mestom Bratislavy.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie
žalobcu považoval za nedôvodné a zmätočné. Poukázal na to, že žalobca priznáva, že bol pred kúpou (z

8.2.1996) oboznámený, že na liste vlastníctva predávajúcej D. S. nie sú zapísané sporné nehnuteľnosti
(nepatrili predávajúcej) tak ako sú oplotené a vzápätí uvádza, že bol dobromyseľný a že mal za to, že ich
nadobúda tak, ako boli oplotené. V konaní bolo jednoznačne preukázané, čo bolo predmetom kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a predávajúcou D. S.; v čl. I. ods. l kúpnej zmluvy je vymedzený
predmet kúpnej zmluvy a to pozemok vedený na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 407

m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 15 m2 v k.ú. X. a rekreačná chata súp. č. XXX.
V čl. I ods. 2 sa uvádza, na ktorých častiach pozemku je chata postavená, tieto pozemky ale neboli
predmetom kúpnej zmluvy, nakoľko neboli vo vlastníctve predávajúcej (čo vo svojom odvolaní uvádza
aj žalobca). V nadväznosti na uvedené upriamil pozornosť na znalecký posudok č. 08/96 z 27.1.1996
vyhotovený znalcom I. Š., ktorý oceňoval nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 407 m2

a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 15 m2, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy vyššie
uvedenej. V kúpnej zmluve je presne vymedzený predmet predaja a znalecký posudok túto skutočnosť
potvrdzuje, čo mal súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané. Znalecký posudok bol súčasťou
návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorý podal žalobca s manželkou S. L. ako kupujúci a predávajúca
D. S. ku kúpnej zmluve z 8.2.1996.

14. Ku geometrickému plánu č. XXXXXXXX/XXX-XXX/XX z 9.11.1995, na ktorý poukazoval v odvolaní
žalobca uviedol, že predmetné novovytvorené pozemky skutočne nemohli byť zapísané na liste
vlastníctva v prospech predávajúcej a neskôr žalobcu, nakoľko tento geometrický plán slúžil na
zameranie pozemkov pod stavbou chaty, a nemohol byť podkladom k zápisu vlastníckeho práva v

prospech E. S.. Pozemok, z ktorého vznikla parc. č. XXXXX/X bol lesným pozemkom, ktorý bol už v čase
uzatvoreniakúpnejzmluvyvovlastníctveHlavnéhomestaSRBratislavy,čomalzpredloženýchlistínsúd
prvej inštancie za jednoznačne preukázané. V nadväznosti na uvedené žalovaný vychádzal z toho, že
absentoval právny titul, na základe ktorého by kataster nehnuteľností mohol geometrický plán zapísať.
Podľa katastrálneho zákona geometrický plán bez existencie právnej listiny nie je vkladu schopnou

listinou pre zápis vlastníckeho práva. Predávajúca sa pokúšala o jeho zápis ešte pred uzatvorením
kúpnej zmluvy so žalobcom, ale kataster nehnuteľností tento geometrický plán nezapísal. Vzhľadom
k tomu, že geometrický plán nebol podložený relevantnou právnou listinou, nemohol byť podkladom
k zápisu vlastníckeho práva v prospech predávajúcej a následne ani v prospech žalobcu, ktorý sa
o zápis nehnuteľností podľa geometrického plánu pokúšal. Zdôraznil, že nesporným dôkazom, ktorý

potvrdil jeho tvrdenia, bolo práve rozhodnutie správy katastra o oprave chyby v katastrálnom operáte č.
X -419/09 z 1.6.2009, ktorý presne vysvetľuje celú genézu zápisov na list vlastníctva č. XXXX v prospech
žalovaného.15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je klamstvom, že v čase kúpy sporných pozemkov v
k.ú. I. tieto boli vlastníctvom žalovaného. V liste vlastníctva nebol napísaný ako majiteľ Hl. mesto SR
Bratislava, ale bolo tam napísané „parcely katastra nehnuteľností nespracované“. Zopakoval, že sporné

pozemky mu patria v zmysle vydržania, čo jasne dokázal splnením všetkých podmienok; jeho tvrdenia
neboli ničím spochybnené, neodporujú si a nezavádzajú. Dodal, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení
k odvolaniu ako i súd prvej inštancie nezmieňujú o kardinálnych veciach (neúčasť vlastníka chaty pri
nadobúdaní parciel atď.).

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,§ 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 25.5.2017
(§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

17. V danej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k pozemkom parc. reg. C parc. č. XXXXX/

X o výmere 26 m2, zastavané plochy a nádvoria v k.ú. I., okres Bratislava III, obec BA - m.č. J. S.
zapísanej na LV č. XXXX, vydanom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny a pozemku parc.
reg. C parc. č. XXXXX/X o výmere 100 m2, lesný pozemok vyznačený na geometrickom pláne na
oddelenie pozemku parc. č. XXXXX/X, vyhotovenom ISA SYSTEMS s.r.o. pod č. 22-2/2009 z 23.6.2009
(autorizačne overeného Ing. Z. E. 23.6.2009, úradne overeného Ing. X. G. 29.6.2009 pod č. 1520/09)

z dôvodu, aby sa faktický stav zosúladil s právnym stavom. Na vysvetlenie uviedol, že tieto pozemky
nadobudol s manželkou od D. S. v roku 1996 spolu s kúpou pozemkov k.ú. X. parc. č. XXXX/X a parc.
č. XXXX/X a chatou súp. č. XXX, neboli však zapísané v katastri nehnuteľností ako ich vlastníctvo a túto
chybu kataster nehnuteľností neodstránil ani na jeho žiadosť z roku 2008. V priebehu súdneho konania
k odôvodneniu žaloby doplnil, že pozemky užíva v dobrej viere, takže vlastníctvo k nim nadobudol aj

vydržaním.

18. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby na určenie vlastníckeho
právapredmetnýchpozemkovakoajnarelevantnosťtvrdenížalobcuzhľadiskaskutočnostíuvádzaných

na preukázanie svojho práva.

19. S ohľadom na tvrdenia žalobcu súd prvej inštancie zameral dokazovanie v konaní na zistenie
obsahu kúpnej zmluvy, uzavretej žalobcom a jeho manželkou s predávajúcou D. S.. Z listín predložených
sporovými stranami v konaní, z ich vyjadrení a zo spisu Katastrálneho úradu v Bratislave sp. zn. V -

1552/96 zistil, že predmetné pozemky žalobca nezískal do vlastníctva touto zmluvou, nakoľko v nej nie
sú uvedené ako predmet kúpy.

20. V danej veci sa tak žalobca ďalej domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy, uzavretej s predávajúcou D. S.

dňa 8.2.1996 prípadne aj vydržaním. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. sa oprávnený držiteľ stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Predmetné ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom,
pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky
okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady
alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu

vydržaniazákladnýmipredpokladmivydržaniasúoprávnenádržbaanepretržitosťtejtooprávnenejdržby
počas celej zákonom ustanovenej doby.

21. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní možnosti vydržania dôsledne zaoberal otázkou dobrej viery
žalobcu s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Žalobcu nepovažoval za dobromyseľného užívateľa

predmetných pozemkov, i keď ich od roku 1996 užíval a boli plotom pripojené k jeho nehnuteľnosti s
ohľadom na to, že z kúpnej zmluvy uzavretej s právnou predchodkyňou a aj z výpisov z listov vlastníctva
katastranehnuteľnostíbolonepochybné,ktorénehnuteľnostibolipredmetomprevodumedzinimiaktoré
nehnuteľnosti boli v katastri nehnuteľností evidované ako vlastníctvo predávajúcej na listoch vlastníctvač. XXXX k.ú. X. a č. XXXX k.ú. I.. Prihliadol aj na to, že žalobcovi predávajúca predložila k zmluve
geometrický plán č. XXXXXXXX/XXX-XXX/XX z 9.11.1995, vypracovaný na zameranie kupovanej chaty
stojacej na pozemkoch dvoch katastrálnych území s výkazom výmer, čoho sa žalobca domáhal. Súd

prvej inštancie dospel k záveru, že tento nemohol vyvolať u neho omyl, že nadobúda do vlastníctva aj
pozemky v k.ú. I. parc. č. XXXXX/X o výmere 26 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 10 m2 a založiť
jeho oprávnenú držbu predmetných nehnuteľností, ktorý zodpovedá jeho zisteniam v konaní. K tomuto
záveru poukázal na výmeru nadobúdaných pozemkov (407 m2 a 15 m2) a výmeru parc. č. XXXXX/
X lesného pozemku 1.103 m2 a parc. č. XXXXX/X zastavenej plochy 26 m2, z ktorých je zrejmé, že

k výmere nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, spolu 422 m2, nemohlo byť priradených zo
susedného pozemku 1.103 m2 tak, aby to nadobúdatelia mohli považovať za skutočnosť zodpovedajúcu
kúpnej zmluve.

22. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti

žalobcom uplatňovaného nároku; na vec náležite aplikoval zodpovedajúce ustanovenie § 134 Obč. zák.,
ktoré aj správne vysvetlil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby spočívajúce v tom, že žalobca ako
držiteľ predmetných nehnuteľností nepreukázal právny titul, na základe ktorého by mu mohlo vzniknúť
vlastnícke právo, čím nie je možné považovať jeho držbu za oprávnenú, keď predložený geometrický
plán a ani skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú oplotené už od doby, kedy uzavrel kúpnu zmluvu

s D. S., nemôžu byť považované za okolnosti, preukazujúce dobrú vieru o tom, že žalobcovi predmetná
nehnuteľnosť patrí, aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil.

23. Žalobca v odvolaní zopakoval svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, že z predloženého
geometrického plánu z 22.11.1995, ktorým bolo úradne potvrdené vlastníctvo predávajúcej nielen

pozemku pod chatou, resp. oplotenej časti, ale celej nehnuteľnosti, vyplývala jeho dobrá viera, že mu
celá táto predmetná nehnuteľnosť patrí a že tento stav dobromyseľnosti trval najmenej 20 rokov.

24. Podľa odvolacieho súdu na uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie dostatočne reagoval v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto len opakuje, že dobrá viera držiteľa sa musí

vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. V prvom rade ten,
kto tvrdí že je dobromyseľný držiteľ, musí uviesť titul, na základe ktorého sa domnieva, že mu vec patrí,
a potom hodnotenie, či je s ohľadom na daný titul dobromyseľný alebo nie, je treba vždy vykonať podľa
konkrétnych okolností objektívne a nie len na základe subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samotného účastníka. Oprávnenosť držby sa posudzuje v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1 Obč. zák.,

podľa ktorého, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní teda musí byť medziiným zistenie, že počas vydržacej
doby držiteľ skutočne „bol“ (teda nie iba „mohol byť“) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu vec alebo právo patrí (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 49/2010 a
3 Cdo 12/2010). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí,nemôževychádzaťlenzposúdeniasubjektívnychpredstávdržiteľa.Dobromyseľnosťdržiteľamusí
byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,

že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to,
aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za
vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo

260/2008).

26. Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne
držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale ajirelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti
držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,

ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého) nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo
(okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou.
Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej
ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.

Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá
však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu
určujúce vlastníctvo veci, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

27. Súd prvej inštancie tvrdenia žalobcu, že podľa predloženého geometrického plánu č. XXXXXXXX/
XXX-XXX/XX z 9.11.1995 bola úradne určená za vlastníčku celého pozemku parc. č. XXXXX/X, a

nie len časti o výmere 126 m2, ku ktorým žiada v tomto konaní určiť vlastníctvo žalobca, správne
považovalzanedôvodné,keďžegeometrickýplánniejelistinoupreukazujúcouvlastníctvo.Odvolacísúd
dopĺňa, že podľa § 67 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona geometrický plán je len technickým podkladom
právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k
nehnuteľnostiam; vyhotovuje sa na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické

znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných
čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. Nie je však listinou
preukazujúcou vlastníctvo. Pokiaľ teda aj žalobca poukazoval na predmetný geometrický plán, ktorý
ako ďalší (okrem samotnej kúpnej zmluvy) mal byť písomným titulom oprávnenej držby predmetných
nehnuteľností, odvolací súd opakuje, že pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady,

že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. O dobromyseľnosti teda
možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. V danom
prípade však u žalobcu nemohlo ísť ani o ospravedlniteľný omyl týkajúci sa právnych následkov takéhoto
geometrickéhoplánu,pretožezosamotnéhotextupredmetnejkúpnejzmluvyjezrejmé,čojepredmetom
jej prevodu a preto, že už v čase uzavretia tejto zmluvy žalobca vedel (ako to potvrdil v podanom
odvolaní), že „v liste vlastníctva nie je celá parcela, resp. kupovaný pozemok tak ako je ohradený,

zapísaný v prospech predávajúcej a to tá časť, ktorá sa nachádza v k.ú. I. (mimo časti chaty) a na
predávajúcu bola zapísaná iba tá časť nachádzajúca sa v k.ú. X..“

28. Podľa názoru odvolacieho súdu práve táto skutočnosť a to, že zo samotnej kúpnej zmluvy bolo
zrejmé, že sa prevádza výlučne vlastníctvo k pozemkom v k.ú. X., keď zároveň prevádzaná stavba, bola

postavená sčasti na pozemku v k.ú. X. a sčasti v k.ú. I., vylučovala možnosť, že by kupujúci nevedel
o tom, že predmetná stavba stojí čiastočne na pozemku, ku ktorej sa vlastnícke právo touto zmluvou
neprevádza. Ďalšia námietka, že predávajúca D. S., aj keď nebola na liste vlastníctva uvedená ako
vlastníčka pozemku parc. č. XXXXX/X v k.ú. I., nebola vylúčená z tohto vlastníctva a teda žalobca
mohol vychádzať z toho, že nadobúda aj časť tohto pozemku po predmetnou chatou, nebola spôsobilá

zmeniť záver o nedostatku dobrej viery, že držané nehnuteľnosti mu patria, pretože pokiaľ by dokonca
predávajúca aj bola vlastníčkou tohto pozemku, nič to nemení na tom, že vlastníctvo k nemu predmetnou
kúpnou zmluvou na žalobcu (a jeho vtedajšiu manželku) nepreviedla. Rovnako bez právneho významu
v tejto súvislosti je rozhodnutie príslušného stavebného úradu z 12.12.1997, ktorým zastavil konanie
vo veci legalizácie stavby po predložení dodatočných dokladov, keďže nie je dôkazom o vlastníctve

predávajúcej k predmetným pozemkom, ku ktorým žiadal v tomto konaní určiť žalobca svoje vlastnícke
právo.

29. Odvolací sú sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku oprávnenosti držby
predmetných nehnuteľností, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby a preto napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní vo veci samej plný úspech.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).