Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 15, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511205186
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:2511205186.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou H.. C. P. v spore žalobcu: V. recovery s.r.o., so sídlom v G. F., K. XXXX, A.:

XX XXX XXX, právne zastúpený: E.. J. J., advokátom so sídlom vo B. XXX XX, R. XXX, proti žalovanej:
E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Y. XX o zaplatenie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

R. žalobu z a m i e t a .

B. súd n e p r i z n á v anáhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

B. sa podanou žalobou zo dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
XXX,XX eur istiny s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania.

R. sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho
pojednávania.

X.Súd sa oboznámil s obsahom spisu: so žalobou, so B. o postúpení pohľadávok, so správami o
zisťovaní pobytu žalovanej, so B. o nájme s právom kúpy prenajatej veci, s výpisom z obchodného
registra a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4.Dňa 17.5.2001 bola uzatvorená Zmluva o nájme s právom kúpy prenajatej veci medzi prenajímateľom
Drukos a.s. a žalovanou ako nájomcom, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma 728,27 eur
(21.940,-Sk) na nákup tovaru (TV J. v hodnote 13.990,-Sk + kolieskové korčule v hodnote 4.870,-Sk +
strunová kosačka v hodnote 1.690,-Sk + epilačný strojček v hodnote 1.390,-Sk). B. sa zaviazala splácať
predmet prenájmu v XX mesačných splátkach po XX,XX eur (1.492,-Sk) a zaplatila tiež akontáciu vo
výške XXX,XX eur (4.476,-Sk). M. mala splatiť sumu XXX,XX eur (XX.XXX,-Sk). B. sa dostala do
omeškania so splatením záväzku vo výške XX,XX eur, ktorá suma bola predmetom súdneho konania

vedeného na OS V. pod sp.zn.XXRo/XX/XXXX. V tomto konaní si žalobca uplatňoval sumu XXX,XX eur
titulom zmluvnej pokuty vo výške X,XX% denne zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, teda
za XXXX dní omeškania. B. o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX bola pohľadávka postúpená na
E. P., B. o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX a G. zo dňa XX.X.XXXX bola pohľadávka z E. P.
postúpená na H. F., s.r.o., B. o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX bola pohľadávka postúpená
na A. M. Z.. Dňa 17.5.2008 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola
pohľadávka postúpená na Akropolis estates, s.r.o., ktorý ku dňu 19.6.2008 zmenil obchodné meno na

KFZ Sys, s.r.o. a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2012 bola pohľadávka postúpená na
žalobcu.5.Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to

ustanovuje tento zákon.

6.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7.Podľa §297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

8.Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorý je Vyhl. č. 87/1995 Z.z.

9.Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného od 1.7.2016, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10.Podľa § 5b/ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11.Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

13.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14.Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
15.Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.

16.Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.18.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.Podľa čl.17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

20.Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v

zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v
dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že

sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom.

21.Zmluvná pokuta je akcesorickým záväzkom povinného, ktorým sa zabezpečuje plnenie povinnosti
hlavného záväzkového vzťahu, jej vznik, trvanie a zánik sú závislé od existencie hlavného vzťahu.
Zánikom hlavného vzťahu, zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty a to aj pri premlčaní hlavného

záväzku. Dlžník sa tak môže účinne námietkou premlčania brániť voči uplatnenému právu za zmluvnú
pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. Plynutie premlčacej doby
nie je dané pre každý deň jednotlivo, nakoľko takto určená premlčacia doba by mala za následok
nepremlčanie zmluvného zabezpečenia plnenia povinnosti, aj napriek existencii hlavného záväzku
už iba ako naturálnej obligácie. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací prostriedok, ktorý zákon

pripúšťa za účelom zvýšenia istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré
postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy (úroky z omeškania,
poplatky z omeškania), ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný
právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu, teda pri svojom
vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Ak ku vzniku

hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku - plnenie zmluvnej
pokuty. Obdobne potom platí, že pokiaľ dôjde k premlčaniu hlavného záväzku a tento sa dostáva
do právnej roviny naturálnej obligácie (jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné plnenie zo
strany povinného), aj zmluvná pokuta, ktorá má k hlavnému záväzku akcesorickú povahu, zdieľa osud
hlavného záväzku. Po premlčaní hlavného záväzku už zmluvná pokuta neplní svoju donucovaciu -

zabezpečovaciu - funkciu. Opačný výklad by viedol k absurdnej situácii, kedy by popri premlčanom
práve (premlčaní hlavného záväzku) obžívala zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok (v danom
prípade denne) a nútila by dlžníka splniť premlčaný dlh.

22.Súd s poukazom na § 5b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako „orgán rozhodujúci

o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Je potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú

prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.

23.Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzatvorená zmluva, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V danej veci sa

súd zaoberal s poukazom na ust. § 5 b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tým, či nárok
žalobcu nie je premlčaný. Súd v danej veci mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca sa mohol
domáhať svojho práva na zaplatenie sumy po prvý raz v deň, keď sa žalovaná dostala so splátkami
do omeškania, teda v konaní ktoré inicioval žalobca dňa 22.3.2005 a ktoré sa viedlo na OS Trnava
pod sp.zn. 29Ro/58/2005 sa mal žalobca domáhať nielen istiny, ale ja zmluvnej pokuty. Žalobca podal

žalobu na súd až dňa 27.4.2011, teda po márnom uplynutí premlčacej lehoty a preto súd žalobu žalobcu
zamietol.24.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal aj s poukazom na Čl.17 CSP, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.