Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/305/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217548
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414217548.8

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci navrhovateľky:
I. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XX, Bratislava, zastúpená JUDr. Janou Uhrinovou, advokátkou so sídlom
Bezručova 1, Bratislava, proti otcovi: M. K., G.. XX.XX.XXXX, K.Í. X, Bratislava, zastúpený advokátskou
kanceláriou Juhás, Marják & Ferenci s. r. o., Mojmírova 12, Košice, IČO 50 164 988, o určenie výživného
pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 230,- Eur mesačne počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to vždy do 15-tého dňa v kalendárom mesiaci k rukám
navrhovateľky.
Zročné výživné za obdobie od 4.12.2014 do 21.9.2016 vo výške 5.060,- Eur j e otec p o v i n n ý splácať
v splátkach, každá vo výške 70,- Eur mesačne spolu s bežným výživným.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 02.12.2014 doručeným súdu dňa 04.12.2014 sa navrhovateľka domáhala uloženia
povinnosti otcovi prispievať na jej výživu sumou 400,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky, pričom neskôr požadovala sumu minimálne 300,- eur počnúc dňom podania
návrhu na súd, nakoľko náklady navrhovateľky spojené so štúdiom na gymnáziu hradí v prevažnej
miere matka, otec jej výživné neplatí, prispel jej sumou 200,- eur na stužkovú, čiastočne si privyrába

brigádami. Svoje mesačné náklady navrhovateľka vyčíslila sumou 769,- eur. V priebehu konania začala
navrhovateľka študovať na vysokej škole v zahraničí, pričom vo vzťahu k tejto skutočnosti jej náklady
ešte vzrástli, pričom ich výška predstavuje mesačne sumu 1487,71 eur.

2. Vo vyjadrení k návrhu otec navrhol výšku výživného 100,- eur mesačne, pričom neskôr navrhol
výšku 200,- eur resp. sumu 150,- eur. Uviedol, že má zlý zdravotný stav, je liečeným onkologickým

pacientom, poberá invalidný a výsluhový dôchodok, celkové mesačné príjmy má vo výške 860,41 eur,
pričom výška výdavkov je 973,83 eur. V rámci vyporiadania BSM s matkou navrhovateľky bola na účely
štúdia navrhovateľky zložená na bankový účet vedený v A. A., a.s., ku ktorému má dispozičné právo
matka navrhovateľky, suma 25.000,- eur, ktorú považuje za tezaurované výživné, pričom zložením tejto
povinnosti svoju vyživovaciu povinnosť splnil. Zdôraznil, že pri určovaní výživného pre plnoleté dieťa je
potrebné prihliadať aj na dobré mravy.

3. Súd na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca, listinnými
dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, a to najmä: rodný list navrhovateľky, potvrdenie o návšteve školy,
potvrdenie o príjme otca, rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku, potvrdenie zo Sociálnej
poisťovne zo dňa 30.12.2014, výpisy z bankového účtu otca, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
26.11.2014, lekársky nález navrhovateľky zo dňa 15.10.2014, potvrdenie o mzde matky navrhovateľky,

daňové priznanie matky navrhovateľky za rok 2014, potvrdenie o prijatí na štúdium navrhovateľky,
potvrdenie o príjme otca zo dňa 5.11.2015, potvrdenie o príjme matky zo dňa 7.10.2015, oznámenieMV SR zo dňa 8.9.2015 s prílohou - potvrdením o vyplácanom výsluhovom dôchodku otca, prehľad o
vyplatenomnemocenskomotcovizoSociálnejpoisťovne,dohodaovyporiadaníBSM čl.139,potvrdenia
- doklady preukazujúce náklady navrhovateľky spojené so štúdiom čl. 146-150 a čl. 159-229, nájomná

zmluva pre otca čl. 237, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 21.12.2015, oznámenie zo Soc.
poisťovne zo dňa 21.12.2015 o vyplatení dôchodku, doklady preukazujúce výdavky otca z čl. 248-259.

4. Súd zamietol navrhované doplnenie dokazovania, a to predložením dokladu potvrdzujúcim zhoršenie
zdravotného stavu otca a dokladu o výške študentskej pôžičky ktorú si zobrala navrhovateľa, nakoľko

takéto dôkazy nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci, pre súd je rozhodujúci skutkový
stav v čase rozhodovania, pričom vo vzťahu k zdravotnému stavu otca bolo nepochybné, že tento je
nezamestnaný, skutočnosť, či sa v budúcnosti zamestná prípadne nezamestná, môže predstavovať
zmenu pomerov voči rozhodnutiu súdu vydanému v tomto konaní. Súd ďalej zamietol návrh na
doplnenie dokazovania opakovaným výsluchom navrhovateľky, nakoľko tento považoval za neúčelný.
Navrhovateľka sa prevažný čas zdržiava mimo SR, v konaní bola vypočutá zákonným procesným

postupom, pričom za návrhom na jej výsluch bola snaha docieliť osobné stretnutie účastníkov konania,
s tým, že pokiaľ by sa títo stretli osobne, návrh na určenie výživného by navrhovateľka zobrala späť.
Uvedené nie je dôvodom pre opätovné vykonanie výsluchu navrhovateľky ako dôkazného prostriedku,
naviac samotný otec sa na pojednávaní konanom dňa 21.09.2016 vyjadril, že s navrhovateľkou sa
dvakrát osobne stretli v priebehu mesiaca august 2016, pričom k mimosúdnej dohode ani k späťvzatiu

návrhu neprišlo.

5. Vo veci súd zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania je vzťah dcéra - otec. Navrhovateľka je plnoletá a od septembra 2015 študuje
na vysokej škole v Londýne, na ktoré štúdium si zobrala pôžičku. Do začatia štúdia v zahraničí bývala

s matkou, ktorá jej hradila stravu, ošatenie, bývanie, hygienu. Otec s nimi býval do augusta 2014, od
tejto doby ničím na výživu neprispieva, a to ani finančne ani iným spôsobom, úspory navrhovateľka
nemá. Matka navrhovateľky je zamestnaná, nepodniká, má priemerný čistý priemerný mesačný príjem
917,- eur. Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, má diabetes prvého typu, v súvislosti s ktorým
ochorenímjeposudzovanáakoosobasťažkýmzdravotnýmpostihnutím.VLondýnebývanavrhovateľka

na priváte. Priemerné mesačné náklady navrhovateľky súd ustálil vo výške 1150,- eur, vychádzajúc
z dokladov predložených navrhovateľkou, pričom do mesačných výdavkov súd nezahrnul sumu na
zdravotnícke pomôcky - senzory Enlite na meranie glykémie, mesačne vo výške 96 eur (č. l. 200), kde
túto nepovažoval za nevyhnutné vynaložiť v uvedenej výške, jedná sa o nadštandardný prístroj, naviac
sama navrhovateľka uviedla, že v súvislosti so zdravotným stavom má minimálne náklady, výdavky jej

prepláca poisťovňa. Ako náklady na bývanie uznal súd mesačne sumu 580,- eur, keď z predloženej
nájomnej zmluvy (č. l. 175) vyplýva, že nájomné je v sume 525 libier/týždeň, čo po prepočte predstavuje
sumu 580,- eur prihliadajúc na skutočnosť, že v byte s navrhovateľkou bývajú ďalšie 3 osoby. Ďalej
súd neuznal mesačný výdavok 25,- eur na energie a internet v mieste bydliska, nakoľko uvedená
suma nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná, rovnako do priemerných mesačných nákladov

navrhovateľky súd nezahrnul sumu 239,91 eur, ktorá predstavovala jednorazové náklady spojené s
prijímacím konaním na univerzitu v Londýne, nešlo teda o pravidelný výdavok. Rodičia navrhovateľky
pre navrhovateľku zriadili bankový účet, na ktorý bolo vložených 50.000,- eur.

6. Otec je momentálne nezamestnaný, brigádne nepracuje, mal operáciu chrbtice, kde mu odstraňovali

nádory, kvôli čomu nevie, čo by mohol robiť. Od 06.11.2015 je evidovaný na úrade práce. Poberá
invalidný dôchodok vo výške 254,60 eur na mesiac a výsluhový dôchodok vo výške 606,41 eur mesačne,
teda mesačný príjem otca je vo výške 861,01 eur. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo
výške 200,- eur mesačne, býva v prenájme, nehnuteľnosť nevlastní, je majiteľom motorového vozidla
Mercedes Benz, r. v. 1994, iný majetok nevlastní. Náklady otca súd ustálil vo výške 751,21 eur, keď

neuznal výdavky na lieky v sume 222,62 eur (č. l. 257), nakoľko nebolo preukázané, že tento výdavok by
bol pravidelným mesačným výdavkom otca, všetky súdu predložené pokladničné bloky boli vystavené
v priebehu jedného mesiaca (okrem dokladu na sumu 29,85 eur, u ktorého dátum vystavenia nie je
zrejmý). Pre úplnosť súd uvádza, že zakúpené produkty nie sú liekmi, jedná sa v prevažnej miere o
tzv. výživové doplnky (okrem produktu Wobenzym), pričom ako nevyhnutné posúdil súd výdavky otca v

celkovej výške 681,- eur, ako náklady na bývanie, výživné na syna a náklady na stravu, ostatné výdavky
neboli brané na zreteľ.
7. Otec a matka navrhovateľky uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa
matka navrhovateľky zaviazala zaplatiť otcovi navrhovateľky sumu XX.XXX,- eur, teda 1 hodnotyvyporiadavaného nehnuteľného majetku. Na základe tejto dohody bola otcovi vyplatená suma XX.XXX,-
eur (č. l. 147), ohľadne ostávajúcej sumy XX.XXX,- eur sa bývalí manželia medzi sebou dohodli tak,
že XX.XXX,- eur bude vložených na účet zriadený pre dcéru I., t. j. navrhovateľku a X.XXX,- eur bude

vložených na účet zriadený pre syna M.. Obsahom dohody o vyporiadaní BSM bola aj povinnosť matky
navrhovateľky rovnakú sumu, t. j. XX.XXX,- eur, previesť na účty zriadené v prospech spoločných detí,
a to sumu XX.XXX,- na účet zriadený pre dcéru I., t. j. navrhovateľku a X.XXX,- eur na účet zriadený pre
syna M.. Z čl. VI body 4 a 8 uvedenej dohody vyplýva, že rozvedení manželia sa dohodli, že finančné
prostriedky na bankových účtoch detí budú slúžiť na potreby štúdia detí a zároveň, že uvedené finančné

prostriedkynemôžuslúžiťakokompenzáciavýživnéhopredetiI.-navrhovateľkuasynaM..Otecplánuje
sumou XX.XXX,- eur použiť na zabezpečenie vlastného bývania.
8. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zák. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. V konaní bolo nepochybne preukázané, že náklady navrhovateľky spojené so štúdiom
niekoľkonásobne prevyšujú ňou požadované výživné. Rovnako bolo v konaní preukázané, že otec
disponuje finančnou čiastkou XX.XXX,- eur pochádzajúcou z vyporiadania BSM. Vyživovacia povinnosť
rodičov voči deťom je povinnosťou prvoradou, pričom otec sa na plnení tejto povinnosti žiadnym
spôsobom nepodieľa. Rodič je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné

prostriedkynato,abysivyživovaciupovinnosťmoholriadneplniť,aažkeďmuposplnenítejtopovinnosti
zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Pokiaľ otec v priebehu
konaniatvrdil(písomnévyjadreniezodňa16.08.2016nač.l.234),žezosumyXX.XXX,-eur,ktorúdostal
titulom vysporiadania BSM už disponuje len sumou XX.XXX,- eur, pričom zvyšné finančné prostriedky
použil na výplatu vysokých nákladov na liečbu a úhradu pôžičiek, ktoré musel počas choroby prevziať,

aby mal kde bývať, z čoho žiť a kupovať lieky, súd prvotne poukazuje, že žiadne pôžičky resp. dlhy neboli
súdu v konaní žiadnym spôsobom preukázané a zároveň otec vo výpovedi pred súdom ako účastník
konania dňa 04.05.2016 uviedol, že sumu XX.XXX,- eur plánuje použiť na zabezpečenie vlastného
bývania (3. strana zápisnice z pojednávania na č. l. 134). Pokiaľ otec v priebehu menej ako 3 mesiacov
minul sumu XX.XXX,- eur, ktorú súd v žiadnom prípade nepovažuje za zanedbateľnú, túto okolnosť otec

súdu nepreukázal.

10. Súd zaviazal otca k plneniu vyživovacej povinnosti mesačne v sume 230,- eur, ktorú výšku
výživného považuje v súčasnom období za primeranú jednak odôvodneným potrebám navrhovateľky,
ale aj možnostiam a schopnostiam otca a celkovým príjmovým a majetkovým pomerom zisteným na

strane oboch rodičov, keďže vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke má aj jej matka, ktorá ju plnila
aj doteraz. Súd pri určovaní výšky výživného nemohol neprihliadať na sumu XX.XXX,- eur, ktorou
disponuje za navrhovateľku jej matka na bankovom účte vedenom v A. A., a.s., ktorá je významnou
majetkovou hodnotou na strane navrhovateľky, z ktorej je možné, a to postupom v súlade s dohodou
rodičov navrhovateľky pri vyporiadaní BSM, čiastočne pokryť náklady navrhovateľky spojené so štúdiom

v zahraničí, a teda z uvedeného dôvodu nepriznal výživné v požadovanej výške 300,- eur. Pokiaľ
navrhovateľka financuje štúdium v zahraničí formou odloženej pôžičky, ktorú bude musieť splatiť po
skončení štúdia, táto skutočnosť nebola pri rozhodovaní o výške výživného braná v úvahu, nakoľko súd
vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania a zároveň v čase splatnosti uvedenej pôžičky môžedôjsť na strane navrhovateľky ku zmene pomerov v tom zmysle, že po úspešnom ukončení štúdia a
zamestnaní sa (kedy bude navrhovateľka povinná uvedenú pôžičku splatiť), navrhovateľka nadobudne
schopnosť samostatne sa živiť, kedy zaniká vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom (§ 62 ods. 1 zák.

o rodine).

11. Vo vzťahu k vznesenej námietke rozporu s dobrými mravmi súd uvádza, že nie je zrejmé, aké
konkrétne konanie navrhovateľky je potrebné považovať za rozporné s dobrými mravmi, pozornosť súdu
bola upriamená na osobné vzťahy medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred

súdom uviedla, že keď bola na Slovensku, s otcom sa stretávali 1-2x do mesiaca, otec vo výpovedi
pred súdom uviedol, že vzťah s navrhovateľkou považuje za normálny, avšak keď navrhovateľku prvý
nekontaktuje on, sama sa neozve. Na pojednávaní konanom dňa 21.09.2016 otec uviedol, že v auguste,
keď bola navrhovateľka na SR, sa dvakrát stretli. V takomto opise vzájomných vzťahov súd nezistil stav,
ktorý by bolo potrebné vnímať ako majúci vplyv na možnosť priznať výživné pre plnoleté dieťa. Ľudský
vzťah medzi účastníkmi konania súd vyhodnotil ako primeraný situácii, keď navrhovateľka vzhľadom

na jej štúdium v Londýne, nemá objektívne možnosť sa s otcom stretávať častejšie. Samotný fakt,
že navrhovateľka prvá nekontaktuje otca nemožno považovať za správanie takej intenzity v rozpore
s pravidlami uznávanými v spoločnosti, že by bolo potrebné ho vyhodnotiť ako priečiace sa dobrým
mravom.

12. Pokiaľ otec požadoval, aby súd právne kvalifikoval sumu XX.XXX,- eur, keď túto sumu súd
nepovažoval napriek tvrdeniu otca za tezaurované výživné, súd uvádza, že dohoda o vyporiadaní
BSM je dvojstranným právnym úkonom, ktorým bývalí manželia usporadúvajú vzájomné majetkové
vzťahy po skončení manželstva, nakoľko zánikom manželstva (pokiaľ nebolo BSM zrušené už za
trvania manželstva) zaniká aj majetkové spoločenstvo medzi manželmi, ktoré je potrebné po jeho

zániku vyporiadať. Možnosť dohody o vyporiadaní BSM vyplýva z § 149 Občianskeho zákonníka,
pričom tento kódex je postavený na obsahovo dispozitívnych právnych normách. Súdu v tomto konaní
neprináleží hodnotiť prípadne preskúmavať vôľu bývalých manželov pri vyporiadavaní zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ účastníci tejto dohody vyjadrili vôľu sa medzi sebou vyporiadať
určitýmspôsobom,súddoprejavenejvôlesubjektovprávanevstupuje,takátodohodajepresúdzáväzná

a vychádza z nej. Súd poukazuje na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané, naviac predmetom tohto konania nie je platnosť uvedenej dohody prípadne jej súlad
so zákonom. Možno uzavrieť, suma XX.XXX,- eur je čiastkou, ktorú získal otec titulom vyporiadania
BSM, ktorú na základe vlastného právneho úkonu zložil na účely štúdia v prospech navrhovateľky,
zároveň vyjadriac súhlas, že táto suma nie je kompenzáciou výživného (čl. VI bod 8 uvedenej dohody).

Súd záverom uvádza, že tezaurácia výživného je v zmysle zák. o rodine možná len pre maloleté dieťa,
nakoľko sa vychádza z podmienok, ktoré majú existovať do budúcnosti, pri plnoletom dieťati je potrebné
brať ohľad na to, že je pravdepodobnejšia skoršia zmena pomerov (napr. zánik vyživovacej povinnosti
dosiahnutím schopnosti samostatne sa živiť). Nad rámec nutného odôvodnenia súd poukazuje na tú
skutočnosť, že rovnakú sumu ako otec zložila aj matka navrhovateľky, pričom táto aj doposiaľ si plní

bežnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, a to nad rámec uvedenej zloženej sumy.

13. Zročné výživné súd vyrátal za dobu od podania návrhu (04.12.2014) do vyhlásenia rozsudku
(21.09.2016), kedy zročné výživné predstavuje sumu 230,- eur x 22 mesiacov, t. j. 5060,- eur, ktoré je
otec povinný splácať v splátkach, každá vo výške 70,- Eur mesačne spolu s bežným výživným.

14. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 C. m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,

dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.(§ 62 ods. 1 C. m. p.)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 C. m. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.