Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219459
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814219459.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom 841 04 Bratislava, Staré Grunty 7, právne zastúpený JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom so sídlom 811 01 Bratislava, Na vŕšku 12, proti odporkyni: N. W., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom H. pod W. Z. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v
Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.075,20 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 127,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 127,80 EUR od 23.3.2013 do zaplatenia, a to v splátkach po 20,- EUR mesačne tak, že
prvá splátka bude splatná do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky

vždy do konca príslušného mesiaca s tým, že neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý
dlh.

II. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 158,40 EUR.

III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

IV. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v sume 820,51 EUR, na účet
právneho zástupcu odporkyne JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie sumy 1.075,20 EUR s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 13.6.2012 uzatvoril s odporkyňou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 320121449 na sumu 1.200,- EUR, za odplatu vo výške 456,- EUR. Zmluvou sa odporkyňa

zaviazala uhradiť celkovú čiastku 1.656,- EUR v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných
splátkach vo výške 6,- EUR a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 163,80 EUR.
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa
zmluvné strany nedohodnú inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila odporkyňa podpisom zmluvy.
Odporkyňa do dňa podania návrhu uhradila spolu 580,80 EUR, pričom posledná suma 250,-EUR bola

uhradená dňa 19.2.2013. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas v zmysle splátkového
kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.
V predžalobnej upomienke zo dňa 27.12.2012 navrhovateľ upozornil odporkyňu na uplatnenie práva
žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 31.1.2014 navrhovateľoznámilodporkyni,žecelýdlh(zahŕňajúcinesplatenúčasťúveruaodplaty)sastalsplatnýmk22.3.2013.
Po zosplatnení záväzku navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na
začatie konania činí dlžná čiastka 1.075,20 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom

spolu s odplatou v celkovej sume 1.656,- EUR a uhradenou čiastkou 580,80 EUR. Navrhovateľ sa
ďalej domáhal úhrady zmluvnej pokuty podľa bodu 3 Obchodných podmienok navrhovateľa vo výške
3,3% z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane
poplatku za správu úveru. Výška zmluvnej pokuty bola 39,60 EUR mesačne (3,3% zo sumy 1.200,-
EUR). Navrhovateľ sa domáhal zmluvnej pokuty vo výške 158,40 EUR, a to za 4 mesiace, t.j. marec až

jún 2013. Ďalej sa navrhovateľ domáhal úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo žalovanej sumy
od 23.3.2013 do zaplatenia.

Dňa 12.6.2015 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie odporkyne, podané prostredníctvom jej
právneho zástupcu, v ktorom okrem iného uviedla, že právny vzťah medzi navrhovateľom a
odporkyňou je spotrebiteľským vzťahom. V danom prípade nepochybne došlo k uzatvoreniu zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,ktorámusíobsahovaťobligatórnenáležitostipodľa§9ods.2zákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva uzatvorená
medzi navrhovateľom a odporkyňou však tieto náležitosti nespĺňa. Zmluva neobsahuje údaje podľa
§ 9 ods. 2 písm. f), j) a k) citovaného zákona. V zmluve teda absentuje údaj o konečnej splatnosti
úveru. Výška RPMN je uvedená nesprávne a neurčito. Jendak je uvedená na rubovej strane zmluvy

a jej výška je nesprávna. Nezahŕňa poplatok za službu domáci servis vo výške 40,95 % poskytnutej
istiny úveru. Zmluva neobsahuje žiadne dojednania, z ktorých by bolo zrejmé, v akej výške, ako
dlho a v akých termínoch je odporkyňa povinná splácať istinu, úroky a iné poplatky. Zmluvnú pokutu
považuje odporkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ju nemožno považovať za individuálne
dojednanú. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo dňa 13.6.2012 k uzatvoreniu Zmluvy o

poskytovaní domáceho servisu, na základe ktorej mal byť odporkyni poskytovaný domáci servis za
odmenu navrhovateľovi vo výške 491,40 EUR. Odporkyňa považuje túto zmluvu za doplnkovú službu
k zmluve o úvere, a na tom nič nemení ani skutočnosť, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu
bola podpísaná na osobitnej listine. Z jej obsahu vyplýva, že ide o zmluvu závislú od zmluvy o úvere.
Odmena za službu „domáci servis“ je určená vo výške 491,40 EUR, t.j. 40,95% z istiny poskytnutého

úveru, čo odporkyňa považuje za neprimerané. Zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu vyplýva,
že jej premetom malo byť: „poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v
starostlivosti o klienta na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.6.2012...“, ďalej: „zmluva
je uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov
zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu“.

Závislosť Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu od zmluvy o úvere je zvýraznená aj tým, že odmena
za domáci servis predstavuje súčet výšky troch mesačných splátok (ktorýchkoľvek pod číslom 4 až 13)
dohodnutých v zmluve o úvere. V danom prípade ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou odporca
prostredníctvom svojich zástupcov poskytuje nadštandardné služby, hotovostné inkasovanie splátok
úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytovaním úveru a predstavuje poplatok.

Týmto postupom navrhovateľ cielene dosahuje, že odplata za domáci servis sa nezapočítava do RPMN,
hoci v kontexte uvedeného je zrejmé, že práve domáci servis výrazne navyšuje celkovú odplatu za
poskytnutý úver. Týmto spôsobom navrhovateľ obchádza zákon č. 129/2010 Z.z. ale aj ustanovenie §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo má s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za následok
neplatnosť Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu pre obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými

mravmi, pokiaľ ide o výšku odplaty za domáci servis. Túto zmluvu je preto potrebné vyhodnotiť ako
neplatný právny úkon a teda neplatnú od začiatku. Na základe uvedeného je teda navrhovateľ povinný
vrátiť odporkyni čiastku 491,40 EUR, ktorú mu odporkyňa uhradila na základe neplatnej zmluvy o
poskytovaní domáceho servisu. Za čerpaný úver považuje odporkyňa iba sumu 1.200,-EUR. Doposiaľ
odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu 586,80 EUR za úver a sumu 491,40 EUR ako poplatok za

domáci servis. Je potrebné však mať na zreteli, že všetky úhrady boli vykonávané na základe zmluvy o
úvere. Spolu teda odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu 1.078,20 EUR. Nakoľko navrhovateľ žiada v
návrhu od odporkyne celkovú sumu 1.233,60 EUR, z tejto sumy žiada 1.108,80 EUR bez právneho titulu.
Navrhovateľ má právny titul iba na zaplatenie sumy 124,80 EUR. Odporkyňa zároveň namietla formálnu
nedostupnosť úverovej zmluvy spôsobenú drobným písmom, čitateľným len s veľkými ťažkosťami v

kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných odporkyni ako úverovému dlžníkovi.

Súd vo veci nariadil pojednávania na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, výsluchom
svedka a listinnými dôkazmi.Právnyzástupcanavrhovateľanapojednávanízobralspäťnávrhvčasti,vktorejsanavrhovateľdomáhal
od odporkyne zaplatenia zmluvnej pokuty. Ďalej uviedol, že Zmluva o úvere má všetky náležitosti,

ktoré upravuje Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Je tam uvedená výška úveru, počet
splátok, výška a termíny splátok, dátum konečnej splatnosti úveru a priemerná RPMN. Pokiaľ niečo nie
je uvedené v zmluve a je zahrnuté v obchodných podmienkach, neznamená to, že to nie je súčasťou
samotnej zmluvy. Obe listiny sú podpísané odporkyňou. Zmluva o domácom servise nie je súčasťou
zmluvy o úvere, je samostatnou zmluvou, na základe ktorej sú upravené osobitné otázky a jej uzavretie

nie je nejakým spôsobom podmienené zmluvou o úvere. Domáci servis bol poskytnutý na základe
samostatnej žiadosti, ktorú odporkyňa tiež podpísala. K údajnej absencii konečnej splatnosti uviedol,
že konečná splatnosť úveru je uvedená v bode 2 obchodných podmienok a rovnako je v obchodných
podmienkach uvedená aj výška RPMN. Odporkyňa zmluvu podpísala, súčasťou zmluvy sú aj obchodné
podmienky s tým, že odporkyňa svojím podpisom potvrdila, že si obchodné podmienky pred podpisom
zmluvy riadne prečítala. Zmluva o domácom servise bola síce uzatvorená v súvislosti so zmluvou o

úvere, avšak táto skutočnosť nemôže založiť jej neplatnosť v celom rozsahu. Ako neplatná „závislá“
zmluva by sa mohla posudzovať iba taká, ktorej uzatvorenie by podmieňovalo uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Takéto zmluvy sa v právnej doktríne označujú ako tzv. „iunctimy“. Účelom
iunctimov je vytvoriť zakázanú previazanosť zmlúv, kedy jedna zo zmluvných strán musí s druhou
zmluvnou stranou uzatvoriť popri hlavnej zmluve jednu alebo viac ďalších zmlúv, hoci o uzatvorenie

takých zmlúv nemá záujem alebo keď jedna zo zmluvných strán pred uzatvorením hlavnej zmluvy
musí uzatvoriť vedľajšiu zmluvu, ktorej uzatvorenie je podmienkou uzatvorenia hlavnej zmluvy. Zo
žiadneho ustanovenia zmluvy o domácom servise ani zmluvy o úvere nevyplýva, že by odporkyňa
musela predtým, než uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzatvoriť zmluvu
o domácom servise, a teda že uzatvorenie zmluvy o úvere je podmienené uzatvorením zmluvy o

domácom servise, rovnako to nevyplýva zo zmluvy o domácom servise, práve naopak odporkyňa mala
možnosť, a tú aj z vlastnej slobodnej vôle sama využila a požiadala navrhovateľa o uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere aj o uzatvorenie zmluvy o domácom servise, v ktorej sa zaviazala zaplatiť
navrhovateľovi za jeho ďalšie služby. Čiže tvrdenie, že zmluva o domácom servise bola uzatvorená
v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je síce pravdivé, no uzatvorenie zmluvy o domácom

servise nebolo podmienkou uzatvorenia inej zmluvy a ani povinnosťou odporkyne. Posúdenie zmluvy
o domácom servise ako nedovolenej viazanej zmluvy je absolútne nesprávne, nevychádza z textu z
žiadnej z uzatvorených zmlúv a nie je ani odrazom skutočnosti. Ak by aj boli ako neplatné vyhodnotené
niektoré zmluvné podmienky, neznamená to automaticky neplatnosť zmlúv ako celku. Súd by mal
neplatnosť celého právneho úkonu akceptovať len ako krajné riešenie. Navrhovateľ poskytuje úvery aj

bez domáceho servisu. Žiadne bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nebolo, keďže 13.6.2012 boli
poskytnuté peňažné prostriedky odporkyni a jediný, kto sa mohol obohatiť, bola odporkyňa, ktorej bolo
poskytnutých 1.200,- EUR. Ak by sa navrhovateľ obohatil úmyselne, tam je premlčacia doba desaťročná.
Na daný prípad sa však vzťahuje štvorročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť od 23.3.2013, teda
po zosplatnení úveru.

Odporkyňa na pojednávaniach uviedla, že táto úverová zmluva bola už asi druhá alebo tretia zmluva
v poradí z Kešovky. Vždy to bolo tak, že keď predchádzajúcu zmluvu takmer vyplatila, prišiel zástupca
navrhovateľa s už nachystanou novou zmluvou, na základe ktorej si potom zobrala nový úver, pričom
tento úver sa znížil o prípadné nezaplatené splátky prechádzajúceho úveru. Už sa nepamätá, koľko

zaplatila navrhovateľovi na základe tejto zmluvy o úvere. Uzatvorenie zmluvy prebehlo tak, že oni už
mali všetko nachystané. Odporkyňa to podpísala, bola v tom, že je to dobré a dali jej peniaze. Najprv
jej dali peniaze v hotovosti a potom každý mesiac chodil človek od nich, ktorému platila splátky úveru.
Keď už nemala dosť prostriedkov na splácanie úveru, chodili jej telefonické výzvy a výzvy cez SMS,
aby to doplatila, lebo že inak ju dajú na súd. Po predložení listín na pojednávaní potvrdila, že podpísala

Zmluvu o úvere aj Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu a Žiadosť o domáci servis. Obsah týchto
dokumentov pred podpísaním nečítala. K podpisu ju nikto nenútil. Bližšie podrobnosti si už nepamätá,
vie, že to mal pracovník navrhovateľa pripravené, listoval v tom, hovoril, že sú tam nejaké zmeny a
ukazoval jej, kde to má podpísať. Pani, ktorá predtým k odporkyni chodila za navrhovateľa, prišla v deň
podpisu zmluvy aj s pánom M. s tým, že je nový a zaúča sa. Komunikovala najmä s ním a vysvetľovala

mu ako sa čo robí. Hovorila odporkyni, že majú nový postup, že to majú rozdelené do dvoch tlačív,
a že pokiaľ by obidve tlačivá nepodpísala, tak nedostane celú požadovanú sumu. Pri podpise zmluvy
bola prítomná odporkyňa, pán M. aj tá pani, s tým, že odporkyni uviedli, že pán M.č preberá činnosť tej
panej. Odporkyňa pri podpise zmluvy komunikovala s tou paňou. Úver odporkyňa potrebovala, tak topodpísala. Teraz si už ani nepamätá, že sa to volalo domáci servis. Podpisovala to s viacerými tlačivami,
ktoré jej boli predkladané na podpis, mali to už vyplnené a ukazovali jej, kde to má podpísať. Všetky
tieto tlačivá podpísala v jeden deň.

Právny zástupca odporkyne zotrval na písomnom vyjadrení vo veci a ďalej uviedol, že Zmluva o
spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
o poskytovaní domáceho servisu je síce uzavretá na samostatnej listine, ale z jej obsahu vyplýva, že
je súčasťou samotnej zmluvy o úvere s tým, že navrhovateľ sa s touto zmluvou snaží navýšiť svoju

zmluvnú odmenu zo zmluvy o úvere, pričom v tejto zmluve je uvedený odkaz na samotnú zmluvu o
úvere. Navrhovateľ si v zmluve o domácom servise dojednal odplatu, ktorá tiež súvisí so zmluvou o
úvere. Z bodu 3, kde je upravený zánik tejto zmluvy, okrem iného vyplýva, že zmluva zaniká zánikom
všetkých záväzkov medzi navrhovateľom a odporkyňou, alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom
zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Má teda za to, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu
súvisí, resp. je závislá od zmluvy o úvere a platba na základe tejto zmluvy je vlastne jedným z poplatkov

za poskytnutý úver. Pokiaľ boli odporkyni poskytnuté služby spočívajúce vo výbere splátok úveru,
znamenáto,žeboliposkytnutévsúvislostisozmluvouoúvere.Zmluvnáodmenavzmluveoposkytovaní
domáceho servisu je vo výške troch splátok úveru. Uvedené skutočnosti svedčia o úzkom súvise zmluvy
o úvere so zmluvou o poskytovaní domáceho servisu. Navrhovateľ chcel dosiahnuť, že odplata, ktorá mu
bola poskytnutá na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sa nezapočítavala do celkových

nákladov samotného úveru. Snažil sa teda túto odplatu skryť. Zmluvu o domácom servise a úverovú
zmluvu je potrebné považovať za závislé spotrebiteľské zmluvy a treba ich považovať za jeden celok.
Na základe uvedených skutočností, pri zohľadnení celkovej odplaty za doplnkovú službu, by sa RPMN
za úver značne zvýšila, dosiahla by výšku okolo 200%, po prepočte by celková odplata navrhovateľa
za úver bola približne 79%, čo je možné považovať za úžerné plnenie. Pri posúdení oboch zmlúv

ako jedného celku je aj úverová zmluva s poukazom na úžernú odplatu neplatným právnym úkonom.
Na základe uvedeného je nárok uplatňovaný v tomto konaní už premlčaný. Navrhovateľ by si mohol
od odporkyne žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom pri bezdôvodnom obohatení začína
dvojročná premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa subjekt dozvedel, kto a v akej výške sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil. Obe zmluvy boli uzatvorené 13.6.2012, teda už nasledujúci deň 14.6.2012 začala

plynúť dvojročná premlčacia doba. Návrh bol podaný na súde až 30.10.2014, teda po uplynutí uvedenej
premlčacej doby. Zrejmé je aj to, že navrhovateľ sa snažil ukryť svoju odplatu do zmluvy o domácom
servise. Zmluvu o domácom servise je možné aj s ohľadom na výšku odplaty považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Úžerná odplata spôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, keďže v danom
prípade sa jedná o definičný znak celého úveru. Požadovaný nárok je premlčaný, preto je potrebné

ho zamietnuť. Právny zástupca požiadal aby v prípade, že sa súd s jeho argumentáciou nestotožní a
zaviaže odporkyňu na náhradu nejakej sumy, aby jej boli povolené splátky v sume 20,- EUR mesačne.
Jej priemerný príjem je 570,- EUR mesačne, náklady na domácnosť sú približne 90,- EUR mesačne,
odporkyňa spláca hypotekárny úver vo výške 377,- EUR mesačne, úver vo VUB v sume 98,64 EUR
mesačne, zvýšené náklady má aj preto, že trpí celiakiou.

Svedok, Ing. X. na pojednávaní uviedol, že je obchodným zástupcom navrhovateľa, pracuje pre neho
brigádnicky, odporkyňu pozná asi spred dva a pol roka. Pri uzatváraní zmluvy je to tak, že z centrály
príde kontakt na osobu, ktorá žiada úver, na základe toho som aj svedok kontaktoval odporkyňu. Vtedy
bol u nej aj s pani M. všetko prebehlo v poriadku. Odporkyňa splátky platila, chodieval k nej, potom

platiť prestala. Svedok ju potom stratil z výberov, už ju nenavštevoval. Znamenalo to, že jej prípad
pravdepodobne postúpili na právne oddelenie. Bližšie podrobnosti si už nepamätá. Už si ani nepamätá
ani aká bola suma, ktorú si odporkyňa požičala. Úver sa poskytoval hotovostne za podmienok, aké tam
boli uvedené. Odporkyňa bola so všetkým oboznámená, aj s RPMN. Nemala možnosť platiť úver aj
bezhotovostne, ale len hotovostne, taký mali pokyn. Navrhovateľ má pokyny, ako uzatvárať zmluvy, ako

vypisovať kartu klienta, zisťujú sa údaje o klientoch, klienti predkladajú potvrdenia o príjme a následne
poskytnutie úveru schvaľuje vyšší manažér. Podrobnosti ako konkrétne uzatváral zmluvu s odporkyňou
si už nepamätá. Bol u nej s pani M.ola to asi piata zmluva, ktorú uzatváral s tým, že prvých päť zmlúv
uzatvárali spolu s manažérom. Pani M. povedala, že to bolo dobre. Podpisovala sa zmluva, štandardné
informácie o úvere, dohoda o zrážkach zo mzdy a splátkový kalendár. Prvé tri mesiace tam bol aj domáci

servis, bola tam aj zmluva. Teraz to už nefunguje, pamätá sa, že sa nejaký domáci servis platil tri
mesiace. Či bolo uzatvorenie zmluvy o domácom servise podmienkou, aby klient dostal úver, si svedok
nepamätá. Vie, že tam bol nejaký domáci servis, ale nikdy nerozumel, čo to je.Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 13.6.2012, predžalobná upomienka zo dňa 27.12.2012, poštový podací hárok,
oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 31.1.2014, poštový podací hárok, splátkový kalendár č.l. 32 a

33,zmluvaoposkytovanídomáceservisuzodňa13.6.2012,žiadosťoposkytnutiedomácehoservisuč.l.
40, rozhodnutie SOI zo dňa 6.11.2012 č.l. 50, rozsudok KS BB č.k. 13Co/31/2013-166 zo dňa 8.10.2013,
výplatné pásky odporkyne č.l. 57 -60.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ dňa

13.6.2012 uzatvoril s odporkyňou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.
Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 1.200,- EUR. Odporkyňa sa
zaviazala vrátiť navrhovateľovi istinu spolu s odplatou vo výške 456,- EUR. Odplata pozostáva podľa
zmluvy: z úroku vo výške 20% istiny a odmeny veriteľa vo výške 18% istiny. Záväzok odporkyne bol
splatný v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 6,-EUR a ďalej v
pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 163,80 EUR. Prvá splátka úveru bola splatná v 10. deň

po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) ku dňu podpisu zmluvy
pri splatnosti úveru na 13 mesiacov bola 46,52 %, RPMN úveru, uvedená v časti „Obchodné podmienky“
bola 67,70%. Dňa 13.6.2012 odporkyňa zároveň podpísala tlačivo označené ako Žiadosť o poskytnutie
domáceho servisu a uzatvorila Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Domáci servis podľa tejto

zmluvy je: „poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o
klienta na základe Zmluvy o úvere č. 320121449 zo dňa 13.6.2012. ... Je to najmä služba spočívajúca
v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola
splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania.“. Odmena
za domáci servis bola v celkovej výške 491,40 EUR a to v pravidelných 3-mesačných splátkach vo

výške 163,80 EUR. Splátky odmeny boli splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere.
Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením
záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho
servisu. Samotné uzatvorenie zmlúv s odporkyňou prebiehalo tak, že poverený pracovník navrhovateľa
listoval v tlačivách a ukazoval jej, kde to má podpísať. Odporkyni bolo povedané, že navrhovateľ má

nový postup, že je to rozdelené do dvoch tlačív, a že pokiaľ by obidve tlačivá nepodpísala, tak nedostane
celú požadovanú sumu. Úver odporkyňa potrebovala, tak to podpísala. Podpisovala viacero tlačív,
ktoré jej boli predkladané na podpis a ktoré už boli vyplnené. Všetky tieto tlačivá podpísala v jeden
deň. Odporkyňa uhradila navrhovateľovi na základe Zmluvy o úvere spolu sumu 580,80 EUR a na
základe Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sumu 491,40 EUR. Navrhovateľ dňa 27.12.2012

vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy 442,40 EUR. Dňa 31.1.2014 jej navrhovateľ zaslal oznámenie
o zosplatnení záväzku. Na túto výzvu, resp. oznámenia odporkyňa nereagovala.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 30.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

odľa § 53 ods. 5 OZ, v konania j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená
ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
(okrem iných aj) tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere ročná percentuálna
miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere na účely výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia
vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania

a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013 ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastník môže za konania vziať návrh
na jeho začatie späť, a to sčasti alebo celkom; ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 160 ods. 1 druhá veta OSP súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci uzatvorili pri vzájomnom rokovaní dňa
13.6.2012 dve zmluvy a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu.

Súd bol preto v prvom rade povinný skúmať platnosť týchto zmlúv a ich vzájomný vzťah.

Podľa názoru súdu je nepochybné, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je závislou od Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Zánikom Zmluvy o úvere zaniká aj Zmluva o poskytovaní domáceho servisu.
Naopak to neplatí, keďže zo samotného textu ustanovení Zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť uzatvoriť

Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu ani podmienenosť poskytnutia úveru uzavretím zmluvy o
poskytovaní domáceho servisu. V danom prípade teda vychádzajúc z obsahu oboch zmlúv nejde o
prípad, že by sa musel poplatok za domáci servis započítavať do RPMN v zmysle § 19 ods. 2 Zákona
č. 129/2010 Z.z..

Súd však ďalej konštatuje, že v súlade s obsahom zmlúv, resp. návrhov na uzavretie zmluvy
predložených navrhovateľom, musí byť aj skutočná realizácia kontraktačného procesu, ktorý vyžaduje
dôsledné prerokovanie konkrétnej zmluvy zmluvnými stranami a korektné poskytovanie potrebných
informácií. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v skutočnosti sa tak nestalo. Primárnou pohnútkou
odporkyne na uzavretie zmluvy bol jej úmysel získať od navrhovateľa spotrebiteľský úver. Možno teda

konštatovať, že vôľa odporkyne pokrývala ako právny úkon len podpis zmluvy o úvere. Osoby oprávnené
konať za navrhovateľa, pani M. a Ing. M., však vyvolali u odporkyne dojem, že na to aby jej bol úver
poskytnutý je potrebné podpísať všetky tlačivá, ktoré jej predložili, teda aj Žiadosť o poskytovanie
domáceho servisu a Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, a to aj napriek tomu, že z obsahu
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, že by na poskytnutie úveru bolo potrebné, aby spotrebiteľ

využíval aj domáci servis. Výber služby: „domáci servis“, by mal závisieť len od slobodnej voľby dlžníka.
Z dokazovania však vyplynulo, že v praxi navrhovateľ vlastne vždy postupoval tak, že spotrebiteľom
vnucoval aj podpis zmluvy o poskytovaní domáceho servisu.

Podľa názoru súdu, v prípade odporkyne nebola daná jej skutočná vôľa uzatvoriť Zmluvu o poskytovaní

domáceho servisu, keďže ju uzavrela len z dôvodu, že ju presvedčili, že je to nevyhnutné preto, aby
mohla platne uzatvoriť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a získať tak úver, o ktorý jej v skutočnosti
išlo. Preto považoval súd Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka za absolútne neplatný právny úkon.

Súd teda považoval za platne uzavretú len zmluvu o úvere. Po jej preskúmaní dospel v prvom rade
k záveru, že táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom
(navrhovateľ) a dlžníkom (odporkyňa) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva
je zároveň zmluvou so spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..

Súdvzhľadomnauvedenéskúmal,čizmluvaspĺňavšetkynáležitosti,ktorévyžadovalzákonč.129/2010
Z.z. účinný v čase jej uzavretia. Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru,
údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a
termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak ako to vyžadujú ustanovenia § 9 ods.

2 písm. f/, i/, j/ a k/ zák. č. 129/2010 Z.z..

Údaje o konečnej splatnosti úveru resp. o termínoch jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
nenahrádza v zmluve uvedená formulácia, že: „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejtozmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky“. Termíny jednotlivých splátok musia byť uvedené presným, konkrétnym dátumom. Konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť tiež určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak,

aby spotrebiteľ mohol už pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania,
nemusel si ju osobitne sám pre seba vypočítavať a mal tak napr. aj možnosť na základe tohto údaja
uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi respektíve dodávateľmi.

Z dokazovania tiež vyplynulo, že v zmluve nebola jasne a určito vymedzená ani sadzba úroku. Je tam

uvedená len výška úroku 20%, avšak celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke
456,- EUR, ktorá bola označená ako „odplata“. Toto vymedzenie nezodpovedá úprave obsiahnutej v
ustanovení § 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Zákonom stanovené členenie jednotlivých čiastok úveru nie
je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v
ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá
právo. Úrok nie je možné zahrnúť pod poplatky. S ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou

jednotlivej splátky, a možno ich požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je vylúčené, aby suma
celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver. Navrhovateľ teda opomenul splniť povinnosť ktorá
mu vyplýva z ustanovenia § 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré vyžaduje aby úroková sadzba
spotrebiteľského úveru bola vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe
uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ uvádza úrokovú sadzbu 20% z istiny

za celú dobu splácania istiny. Dobou splácania istiny však v danom prípade nie je kalendárny rok, preto
nie je možné stotožniť úrokovú sadzbu uvádzanú v zmluve s ročnou úrokovou sadzbou.

Podľa názoru súdu si navrhovateľ riadne nesplnil ani povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010
Z.z. a to uvedenie údaja o RPMN. Na prvej strane zmluvy je uvedený len údaj o priemernej RPMN 48,52

%. Údaj o RPMN daného úveru je uvedený v bode 1. Obchodných podmienok a táto je v 67,70%. Podľa
názoru súdu tento dôležitý údaj, ktorý je v podstate pre dlžníka základnou a smerodajnou informáciou o
cene úveru, je navrhovateľom zámerne a neprehľadne skrytý medzi ostatný obsah zmluvy. Údaj o RPMN
za úver a priemernej RPMN by mali byť uvedené blízko seba tak, aby spotrebiteľ mal možnosť porovnať
si tieto údaje a získať objektívnu informáciu o úvere, ktorý si mieni zobrať. Navrhovateľ uvedeným

postupom obchádza ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z.

Nakoľko v zmluve neboli uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a k/ zák. č. 129/2010 Z.z., je
potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. považovať tento úver za bezúročný a bez
poplatkov. Odporkyňa by si teda bola splnila svoju povinnosť voči navrhovateľovi uhradením celej sumy

poskytnutej istiny, t.j. 1.200,-EUR. Doposiaľ zaplatila 1.072,20 EUR (580,80 EUR + 491,40 EUR). Ostáva
jej teda uhradiť navrhovateľovi ešte sumu 127,80 EUR. Súd v tejto časti považoval návrh navrhovateľa
za dôvodný a preto zaviazal odporkyňu na zaplatenie tejto sumy.

Úver bol zosplatnený dňa 22.3.2013. K tomuto dňu mala odporkyňa povinnosť uhradiť navrhovateľovi

zvyšnú časť istiny. Keďže svoju povinnosť nesplnila, dostala sa od nasledujúceho dňa, t.j. od 22.3.2014
s úhradou svojho záväzku do omeškania. Navrhovateľovi tak vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania zo sumy 127,80 EUR v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č. 87/1995
Z.z.. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 23.3.2013 bola vo výške 0,75 %.
Zákonný úrok z omeškania vypočítaný na základe tohto údaja a citovaného ustanovenia je 8,25 % ročne.

Keďže súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver poskytnutý odporkyni bol bezúročný a bez poplatkov,
návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy prevyšujúcej neuhradenú časť istiny
poskytnutého úveru, ako nedôvodný zamietol.

Odporkyňa v priebehu konania zároveň požiadala súd, aby jej umožnil žalovanú sumu splácať. Súd jej
žiadosti vyhovel a povolil jej splátky po 20,- EUR mesačne a to z dôvodu, že rodinné a osobné pomery
jej neumožňujú uhradiť celú žalovanú sumu naraz. Súd zároveň určil, že omeškanie s plnením čo aj
jednej splátky má za následok splatnosť celej žalovanej sumy.

V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia zmluvnej pokuty zobral navrhovateľ
svoj návrh späť, preto súd konanie v tejto časti zatavil.Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil nárok v sume 1.075,20 EUR. Súd mu priznal 127,80
EUR (11,89 % uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 947,40 EUR (88,11%) jeho návrh zamietol.
Navrhovateľ bol teda úspešný len v rozsahu 11,89 % a odporkyňa v rozsahu 88,11%. Čistý úspech
odporkyne v konaní je teda 76,22% (88,11 - 11,89) a z uvedeného dôvodu má odporkyňa nárok

na náhradu 76,22 % účelne vynaložených trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v sume 1.076,50 EUR, ktoré sú vyčíslené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia 7.6.2015 61,41 EUR
- vyjadrenie vo veci samej 9.6.2015 61,41 EUR

- účasť na pojednávaní 16.6.2015 61,41 EUR
- účasť na pojednávaní 18.9.2015 (25% odmeny) 15,35 EUR
- účasť na pojednávaní 27.10.2015 61,41 EUR
- účasť na pojednávaní 15.12.2015 61,41 EUR
- 6 x režijný paušál á 8,39 Eur 50,34 EUR

- cestovné náhrady:
16.6.2015 cesta Lučenec - Prievidza a späť, 240 km, VW GOLF, účtované v 1/2
- náhrada za spotrebované PHM 0,07 l x 240 km x 1,389Eur/l 11,97 EUR
- náhrada za každý 1 km jazdy 240 km x 0,183 Eur 21,96 EUR
18.9.2015 cesta Lučenec - Prievidza a späť, 240 km, VW GOLF,

- náhrada za spotrebované PHM 0,07 l x 240 km x 1,258 Eur/l 21,13 EUR
- náhrada za každý 1 km jazdy 240 km x 0,183 Eur 43,92 EUR
27.10.2015 cesta Lučenec - Prievidza a späť, 240 km, VW GOLF, účtované v 1/2
- náhrada za spotrebované PHM 0,07 l x 240 km x 1,238 Eur/l 10,40 EUR
- náhrada za každý 1 km jazdy 240 km x 0,183 Eur 21,96 EUR

15.12.2015 cesta Lučenec - Prievidza a späť, 240 km, Ford Galaxy,
- náhrada za spotrebované PHM 0,053 l x 240 km x 1,066 Eur/l 13,56 EUR
- náhrada za každý 1 km jazdy 240 km x 0,183 Eur 43,92 EUR
- náhrada za stratu času cesta Lučenec - Prievidza a späť 8 x polhodina á 13,98 EUR:
dňa 16.6.2015, účtované v 1/2 55,92 EUR

dňa 18.9.2015 111,84 EUR
dňa 27.10.2015, účtované v 1/2 55,92 EUR
dňa 15.12.2015 111,84 EUR
DPH 20 % 179,42 EUR
Spolu: 1.076,50 EUR

Podiel 76,22% z uvedenej sumy trov právneho zastúpenia je suma 820,51 EUR. Súd zaviazal
navrhovateľa, aby trovy konania v uvedenej výške nahradil odporkyni na účet jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.