Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/183/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810202640
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810202640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcov: 1./ A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX F., I. XXXX/XX a X./ A. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F., I. XXXX/XX, zast. advokátom
JUDr. Ladislavom Csákóom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, proti žalovaným: X./ O. G., nar.
X.X.XXXX, bytom XXX XX F., R. č. XX, X./ L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., R. č. XX, zast.
advokátkou JUDr. Máriou Ďurajovou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 71, 3./ O. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX F., R. č. XX, X./ M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., R. č. XX, 5./ H. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., R. č. XX, 6./ L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., R. č. 14, žalovaní

v 3., 4., 5. a 6. rade zast. žalovanými v 1. a 2. rade na základe splnomocnenia o vypratanie bytu, o
odvolaní žalovaných a žalobcov proti rozsudku 10C/54/2010 - 76 z 21.2.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných vypratať byt zapísaný na LV č. XXXX k.ú.
F., nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na parcele XXXX/XX, byt č. XX na prízemí v bytovom
dome na X. R. č. XX v F. a vo výroku o trovách konania.

II. M e n í rozsudok o povinnosti žalovaných vypratať označený byt v lehote do 15 dní od zabezpečenia
prístrešia žalobcami v 1. a 2 . rade tak, že žalovaní sú povinní označený byt vypratať v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 99,50 € titulom súdneho poplatku a na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Ladislava
Csakóa sumu 86,19 € ako trovy právneho zastúpenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaných v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade vypratať byt zapísaný
na LV č. XXXX k. ú. F., nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXX na parcele XXXX/XX, byt
č. XX na prízemí v bytovom dome na ulici R. č. XX v F., v lehote do 15 dní od zabezpečenia prístrešia
žalobcami v 1. a 2. rade. Zaviazal ich tiež zaplatiť žalobcom trovy konania vo výške 658,18 € do 15
dní od právoplatnosti rozsudku na účet advokáta JUDr. Ladislava Csákóa s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia preukázali v konaní, že sú podieloví spoluvlastníci sporného
bytu a na druhej strane žalovaní v 1. až 6. rade nepreukázali žiaden právny dôvod, pre ktorý sporný
byt užívajú. Z oboznamovaných listinných dôkazov mu jednoznačne vyplynulo, že žalovaní v 1. a2.rade boli vlastníkmi označeného bytu, že dražbou v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Rožňava pod č.k. 5Er/1494/2001 zaniklo ich vlastnícke právo k bytu a vlastníctvo nadobudol Ing. O. G.,
s ktorým žalobcovia uzavreli zámennú zmluvu a stali sa vlastníkmi bytu. Žalobcovia vyzvali žalovaných

na vypratanie bytu výzvou z 25.1.2010 s lehotou do 10.2.210, ktorú žalovaní nerešpektovali a byt
nevypratali. Žalovaní v 3. až 6. rade mali odvodené právo užívania tohto bytu z titulu, že sa jedná o deti
žalovaných v 1. a 2. rade. Keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní v 1. až 6. rade bez
právneho dôvodu užívajú sporný byt, bolo potrebné vyhovieť žalobe žalobcov na vypratanie bytu. Kedže
súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť vypratať byt, v ktorom doteraz bývajú a

z vykonaného dokazovania vyplýva, že nemajú inú nehnuteľnosť, do ktorej by sa mohli presťahovať a
ustanovenie § 126 OZ nerieši otázku ohľadom bytových náhrad, súd použil právnu úpravu obsahovo
a účelom najbližšiu a to ustanovenie § 712 a nasledujúcich OZ a teda analogicky použil ustanovenie
ohľadom bytových náhrad. Riadil sa úvahou, že žalovaní v 1. a 2. rade prišli o byt z dôvodu, že mali
dlhy jednak na spornom byte a to poplatky, ktoré súvisia s užívaním bytu, ako ja iné dlhy, o čom svedčia
exekučné konania, a že pri skončení nájmu pre neplatenie nájomného v zásade platí, že nájomca nemá

právo na bytovú náhradu a ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa má nájomca právo na prístrešie, a v
tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko byt
má vypratať šesťčlenná rodina, ktorá nemá inú bytovú možnosť. Dôvodom, že musia vypratať sporný byt
je tá okolnosť, že neplatili poplatky spojené s užívaním tohoto bytu. Nebolo im možné poskytnúť ochranu
na úkor žalobcov, ako vlastníkov bytu, nakoľko ho v súčasnej dobe užívajú bez právneho dôvodu, avšak

obmedzenie žalobcov je v tomto prípade na mieste, aby sa žalovaní neocitli bez strechy nad hlavou.
Preto im priznal právo na prístrešie, kde by aspoň dočasne mali zabezpečené bývanie, kým sa postarajú
o to, aby si zabezpečili riadne bývanie. Rozhodol tak o práve žalovaných na bytovú náhradu - prístrešie,
ktorú im musia zabezpečiť žalobcovia v 1. a 2. rade. Žalovaní však musia počítať s ustanovením §
712 ods. 3 OZ, nakoľko ak bezdôvodne neuzavrú nájomnú zmluvu ohľadom bytovej náhrady, nárok na

bytovú náhradu im zanikne. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 142 ods.
1 O. s. p. a podľa zásady úspechu priznal žalobcom právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia celkovo vo výške 658,18 €.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili
poukazom na § 205 ods. 2 písm. a), b) c), d) e), f) O.s.p. a namietali predovšetkým nesprávne právne
posúdenie veci. Mali za to, že súd aj predčasne o veci rozhodol. Poukazovali na skutočnosť, že celá
situácia má príčinu v nesprávne vedenej exekúcii, ktorú skutočnosť konajúci súd prvého stupňa vôbec
neskúmal. V konaní navrhovali zistiť, koľko, kedy a v akom rozsahu bol dlh, ktorý viedol k dražbe bytu,

ale súd takéto dokazovanie nevykonal, hoci podľa ich názoru, tieto skutočnosti by prispeli k objasneniu
veci. V časti rozhodnutia o trovách konania mali za to, že v danom prípade je namieste aplikovať § 150
ods. 1 O. s. p. Výnimočnosť prípadu je daná v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania.

Rozsudok vo výroku o povinnosti zabezpečiť prístrešie žalovaným napadli včas podaným odvolaním
žalobcovia. Podľa ich názoru sa súd prvého stupňa pri rozhodnutí neriadil správnou právnou úvahou,
keď použil na daný prípad analógiu legis a priznal žalovaným bytovú náhradu podľa § 712 OZ.
Odôvodňovali to tým, že nájomný vzťah vzniká na základe dohody zmluvných strán, zatiaľ čo v danom

prípade sa jedná o užívanie bytu bez právneho dôvodu. Podľa ich názoru, úmyslom zákonodarcu
bolo spájať zabezpečenie bytových náhrad len výlučne s ukončením nájomného vzťahu. Aj pri použití
analógie sa však nestotožňujú s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade sa jedná
o prípad osobitného zreteľa, a preto je potrebné zabezpečenie bytovej náhrady. Poukázali na to, že
žalovaní boli vyzývaní na vypratanie bytu od roku 2007 a počas celého tohto obdobia mali možnosť si

hľadať nové ubytovanie. Podaním odvolania sa žalovaní len snažia využiť všetky dostupné prostriedky
na to, aby oddialili konečné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli žalobcovia
napadnutý výrok citovaného rozsudku zmeniť v zmysle § 220 O. s. p. tak, že žalovaným sa bytová
náhrada neprizná. Uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že v danom prípade sa jedná o špecifický prípad,
nakoľko sa starajú o maloleté deti a takýto prípad si vyžaduje špecifické riešenie, a preto je na mieste pre
danú situáciu aplikovať § 712a ods. 4 OZ a zabezpečiť im náhradný byt. Žalovaní takisto majú záujem na
objasnení skutočností, z akých dôvodov prišli o byt aj napriek tomu, že sa snažili znižovať dlh. Navyšepreukázali, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ide o 6 člennú rodinu, pričom u samotných
rodičov maloletých detí stav hmotnej núdze pretrváva, a preto by bolo nanajvýš aj proti dobrým mravom,
aby sa takáto rodina ocitla bez strechy nad hlavou. Samotní žalobcovia navyše boli uzrozumení so

skutkovým stavom a teda mali vedomosť o tom, že nadobúdajú byt, v ktorom je šesťčlenná rodina.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že nemá žiadnu právnu relevanciu, či žalovaní
boli alebo nie užívateľmi sporného bytu, tento patrí im, ktorí sú nútení znášať tento zásah do svojho

vlastníckeho práva, navyše musia znášať náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti žalovanými aby sa
neocitli v exekučnom konaní. Podľa ich názoru stav, ktorý žalovaní vnímajú ako nespravodlivý, nezavinil
nikto iný ako oni sami, a preto tvrdenia o nespravodlivosti tohto stavu sú právne irelevantné. Naopak
podľa názoru žalobcov momentálny stav je oveľa viac v neprospech ich ako vlastníkov bytu, ktorí
nielenže svoj byt nemôžu užívať, ale musia platiť za to, že byt užívajú žalovaní. K námietke žalovaných,
že súd by mal o trovách konania rozhodnúť aplikujúc § 150 O.s.p. uviedli, že žalovaní sa snažia v konaní

brániť celkom evidentne bezúspešne a vzhľadom na pracovný pomer žalovaného v 3/ rade ani nie je
možné hovoriť o takej sociálnej situácii, ktorá by odôvodňovala aplikáciu § 150 O. s. p.

Žalobcovia podali stanovisko aj k vyjadreniu žalovaných zo dňa 15.4.2011, v ktorom uviedli, že všetci
žalovaní dovŕšili v čase rozhodnutia súdu 18 rokov veku a ich sociálna situácia nemôže byť zneužívaná

na úkor druhých. Žalovaní sú povinní riešiť si svoje problémy v medziach zákona a snahu o prenesenie
zodpovednosti za ich konanie a za ich situáciu na žalobcov považujú za neúnosné, neprípustné a za v
rozpore so zákonom. Z ich tvrdení navyše vyplýva, že ak dokázali sústrediť financie vo výške 150.000,-
Sk na zaplatenie dlhu, mali dostatok financií na úhradu nájomného a nákladov spojených s bývaním.
Žalovaní si musia uvedomiť, že nemôžu donekonečna bývať na ich úkor, a preto by svoju snahu mali

smerovať k vyriešeniu situácie a nie k nezmyselnému predlžovaniu súdneho konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaných a
žalobcov v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných

nie je opodstatnené, preto rozsudok vo výroku, ktorým im bola uložená povinnosť vypratať byt žalobcov
potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny. Odvolanie žalobcov je však dôvodné, preto
rozsudok ohľadne nimi napadnutého výroku zmenil podľa § 220 O.s.p. a určil žalovaným povinnosť
vypratať byt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, to znamená, že vypratanie bytu nie je viazané
na zabezpečenie prístrešia zo strany žalobcov.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa
o povinnosti žalovaných predmetný byt vypratať, keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané
spoluvlastníctvo žalobcov k bytu a na druhej strane bola preukázaná skutočnosť, že žalovaní užívajú

byt bez právneho dôvodu. Okolnosti, ktoré žalovaní v odvolaní uvádzajú, nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozhodnutia súdu, pokiaľ určil povinnosť žalovaným byt vypratať. Vzhľadom na povahu
predmetu sporu, z hľadiska skutkového a aj právneho stavu veci bolo rozhodujúce iba to, že žalobcovia
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa (aj odvolacieho súdu) boli vlastníkmi bytu a preto sú oprávnení
byt ako vlastniacu vec aj užívať a žalovaní naopak, nemajú žiadny právny dôvod pre užívanie bytu,

preto žalobcom prislúcha zabezpečenie ochrany ich vlastníckeho práva, ktorej sa v konaní domáhajú.
Námietky žalovaných týkajúcich sa ich dlhu v súvislosti s predmetným bytom za takého stavu nemajú už
žiadnuprávnurelevanciuapretosúdprvéhostupňanepochybil,pokiaľohľadnetejtootázkynevykonával
žiadne dokazovanie a nebral ju do úvahy. Rozsudok z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených
žalovanými v odvolaní je vecne správny, preto bol odvolacím súdom potvrdený.

Odvolanie žalobcov smerujúce proti výroku rozsudku o ich povinnosti zabezpečiť žalovaným prístrešie,
odvolací súd po preskúmaní veci považuje za opodstatnené. Ich odvolacia námietka, že použitie
analógie legis, teda ust. § 712 OZ v danom prípade neprichádzalo do úvahy, je opodstatnená.Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Analógia práva sa použije v prípade ak ide o právom výslovne neupravený prípad, čo v danom
prípade nie je splnené kedže exekúciu predajom nehnuteľnosti podrobne upravuje zák. č. 233/1995
Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok). Navyše pri aplikácii analógie legis je

potrebné rešpektovať nepoužiteľnosť ustanovení občianskeho práva, ktoré sú aplikovateľné len na
taxatívne vymedzené práva, čo v danom prípade nájom bytu ako prenechanie veci do užívania inej
osoby nepochybne je. Otázka nadobudnutia veci v dražbe alebo zámennou zmluvou je úplne odlišná
od nájomného vzťahu, pretože nadobúdatelia ( v danom prípade žalobcovia) nikdy neprejavili súhlas
s prenechaním veci do užívania iných osôb ( v danom prípade žalovaných), ale práve naopak byt
nadobudli z dôvodu, že ho chceli využívať pre vlastnú potrebu. Z týchto dôvodov nepovažoval odvolací

súd analógiu legis podľa § 853 OZ v spojení s aplikáciou § 712 OZ na daný prípad za správnu. Uvedené
ustanovenie sa viaže iba k nájmu bytu a nie na prípad povinnosti vypratať byt bez právneho dôvodu.

Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti k veci uviesť, že účelom ustanovení upravujúcich

bytovú náhradu v prípade výpovede z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ je poskytnúť na prechodný
čas možnosť ubytovania nájomcovi, ktorý sa buď ocitol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov alebo v
danom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa. V prejednanej veci však žalobcovia byt nadobudli
v roku 2009, pričom do dnešného dňa ho nielenže nemôžu užívať čím sa im zasahuje do ich vlastníckeho
práva, ale sú povinní ako vlastníci tohto bytu platiť úhrady za služby spojené s užívaním bytu, ktorý

však neužívajú. Žalovaní mali teda do dnešného dňa dostatočný časový aj finančný priestor na to, aby
si zabezpečili inú možnosť bývania. Skutočnosť, že tak žalovaní do dnešného dňa neurobili nesvedčí
podľa názoru odvolacieho súdu v prospech ich tvrdení o snahe vyriešiť situáciu s konečnou platnosťou.

Odvolací súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax, že v prípade užívania bytu žalovanými bez právneho
dôvodu, nemožno žalobcom ako vlastníkom bytu ukladať povinnosť zabezpečiť žalovaným akúkoľvek
bytovú náhradu, a to zásadne ani za použitia ust. § 3 ods. 1 OZ (tá okolnosť, ktorá zakladá právo na
ochranu vlastníka domáhajúceho sa vypratania bytu, nemôže byť súčasne dôvodom k odopretiu tohto
práva). Iba výnimočne možno totiž aplikovať § 3 ods. 1 OZ, teda odoprieť (obmedziť) výkon práva

vlastníka argumentom rozporu s dobrými mravmi a to za predpokladu takých skutkových zistení, že v
konkrétnom prípade výkon práva s dobrými mravmi je v rozpore. Ani jedna z okolnosti daného prípadu
však použitie (ani) tohto ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nezakladajú, teda ani to, že ide o
6 - člennú rodinu, keďže ide o dospelé osoby. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci
ide o prípad hodný osobitného zreteľa, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia (okrem toho, že

nebola namieste ani analógia práva) , preto rozsudok v tejto časti musel byť odvolacím súdom zmenený
tak, že vypratanie bytu žalovanými nie je viazané na povinnosť žalobcov zabezpečenia prístrešia pre
nich a určuje sa povinnosť vypratať byt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní odvolaním napadli aj výrok rozsudku o náhrade trov konania majúc za to, že súd prvého stupňa
mal na rozhodovanie aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. a žalobcom náhradu trov konania nepriznať.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia v tejto časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil,

pokiaľ zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrady trov, ktoré žalobcom v konaní vznikli, lebo len samotná
skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade boli oslobodení od súdnych poplatkov, ešte neznamená, že je
namieste použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (okrem toho, ostatní žalovaní ani neboli od súdnych poplatkov
oslobodení, pričom všetci sú solidárne zaviazaní). Dôvody, ktoré by podľa žalovaných mali zakladať
aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., na ktoré v odvolaní poukazujú, ani podľa názoru odvolacieho súdu nie

sú dôvodmi osobitného zreteľa. Navyše ich tvrdenie, že predmetný spor nevyvolali nie je náležité, lebo
žaloba bola podaná práve preto, že dobrovoľne byt žalobcov nevypratali.Žalobcovia mali v odvolacom konaní úspech, preto im bola priznaná aj náhrada trov odvolacieho
konania, ktorú si aj uplatnili a včas vyčíslili (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Náhrada
spolu vo výške 185,69 € pozostáva zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 € a z trov právneho

zastúpenia (vyhl. č. 655/2004 Z.z.) ako odmena za 1 úkon právnej služby - podanie odvolania v tarifnej
sadzbe 57 €, režijný paušál 14,82 € ( 2 x 7,41 €), spolu 71,82 €, po zvýšení o 20 % DPH, suma 86,19 €.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.