Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 24, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/300/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215212488
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215212488.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členiek
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: PRO
CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr.
Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 42 174
716, proti povinnému: N. S., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., R. Č.. XXXX/X, vedenej súdnou exekútorkou

Mgr. Janou Virličovou, so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, pod EX 378/15, o vymoženie
974,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
49Er/1812/2015-15 zo dňa 8.1.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že právna predchodkyňa oprávneného a povinný uzavreli
dňa 6.8.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky.
V týchto podmienkach bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá upravovala riešenie sporov,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad. Z obsahu exekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.4.2014, sp.zn. IA-C/0214/0918 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., súdu vyplynulo, že
príslušný rozhodcovský súd zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola podkladom pre konanie pred
rozhodcovským súdom, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Na základe týchto skutočností súd prvej
inštancie zastával názor, že uvedený spor je možné posúdiť ako spotrebiteľský spor a dá sa naňho
aplikovať zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 335/2014

Z.z.“). Ďalej súd poukázal na znenie § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a
nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Mal za
to, že ak je rozhodcovská zmluva uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, tak takéto
dojednanie rozhodcovskej zmluvy je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením, pretože pri
tomto spôsobe dojednania chýba obsahové a formálne oddelenie od spotrebiteľskej zmluvy a zmluva

obsahuje aj iné, nesúvisiace dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva je v
rozpore so zákonom a nespĺňa náležitosti exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Preto žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnej exekútorke udelí poverenie na vykonanieexekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods.
2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Uviedol, že podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.
sa „Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej

uzavretia. Súd pri skúmaní platnosti, resp. neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky túto skúmal v
súlade s ustanoveniami zákona, ktorý v čase jej uzatvorenia neexistoval, čím porušil zákaz právnej istoty
ako aj zákaz retroaktivity všeobecne záväzných právnych noriem. Na potvrdenie uvedeného oprávnený
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5sž/20/2010 a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/95. Oprávnený taktiež upriamil pozornosť na § 44 ods. 2

Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere
obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok
pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku

ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný
súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 45
zákonaorozhodcovskomkonaní.Podľaoprávnenéhoexekučnýsúdniejeoprávnenýskúmaťmateriálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol
tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má

pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK);
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res
iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť
právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej
zmluvy s tým , že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. V ďalšom vyčítal

súdu prvej inštancie, že rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom
táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť sa k takto
vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Oprávnený v ďalšom poukázal
na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred

exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného. Uviedol, že exekučný súd svojim postupom
znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú
súčinkamiprávoplatnéhorozsudku.Nazáverpoukázalnato,žerozhodcovskýsúd,ktorývydalexekučný
titul, je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001, v súlade s § 73 ods. 5
zákona č. 335/2014 Z.z..

5. Súdna exekútorka a povinný ostali v odvolacom konaní nečinní.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

7. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, zrušil zákon

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.8. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinný C.s.p. a v súlade s citovaným ustanovením § 470
ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 1.7.2016.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd zo spisu zistil, že právna predchodkyňa oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinný
uzavreli dňa 6.8.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej Poštová banka, a.s. poskytla
povinnému úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť v 70 mesačných splátkach po
31,62 eura (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa
10.4.2014, č. IA-C/0214/0918, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2014 a vykonateľnosť dňa
4.5.2014.

12. Odvolací súd zastáva názor rovnako ako súd prvej inštancie (čo nenamietal ani oprávnený), a teda,

že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). S poukazom na uvedené je potrebné na predmetný spor
aplikovať právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľa.

13. V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd aplikoval na predmetné exekučné

konanie nesprávny právny predpis, a to zákon č. 335/2014 Z.z. namiesto zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“).

14. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015
sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

15. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

16. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

17. V predmetnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa 10.4.2014, č. IA-C/0214/0918, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2014 a vykonateľnosť dňa 4.5.2014. Exekučné konanie sa začalo
dňa 31.3.2015, t.j. v lehote troch mesiacov od 1.1.2015 (od účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z.), a teda
v súlade s § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 243d ods. 2
Exekučného poriadku na exekučné konanie začaté v súlade s § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (a
teda aj na toto konanie) použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Preto sa odvolací súd stotožňuje

s námietkou oprávneného a záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého predmetný spor podriadil zákonu
č. 335/2014 Z.z. účinnému od 1.1.2015, považuje za nesprávny.

18. Súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu,
že pri spôsobe dojednania rozhodcovskej zmluvy tak, ako je tomu aj v tomto prípade, chýba obsahové

a formálne oddelenie od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si vyžaduje zákon č. 335/2014 Z.z. a zároveň,
že zmluva obsahuje aj iné, nesúvisiace dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským
konaním.19. V posudzovanom prípade by sa rozhodcovská doložka mala nachádzať vo Všeobecných
obchodných podmienkach, nakoľko na ne odkazoval čl. 11 bod 11.2 obchodných podmienok pre úver.
Všeobecné obchodné podmienky sa však v spisovom materiáli nenachádzajú a súd prvej inštancie si

ich od oprávneného ani nevyžiadal.

20. Vprvomradetrebauviesť,ževtýchveciach,vktorýchjeexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudok,
má sa súd prvej inštancie predovšetkým vysporiadať so zmluvou o úvere z hľadiska založenia právomoci
rozhodcovského súdu rozhodovať o nároku oprávneného rozhodcovským rozsudkom. Táto právomoc

by mala vyplývať z rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu rozhodcovskej doložky k zmluve alebo
formu osobitnej zmluvy.

21. Právo preskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

22. Exekučný súd je totiž nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú

dané podmienky na vykonávanie exekúcie, a to i bez návrhu. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44
Exekučného poriadku uznesením zamietne.

23. Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniajezrejmé,žesúdprvejinštanciesazaoberalrozhodcovskou

zmluvou len z hľadiska posúdenia jej súladu s ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z.z. Nakoľko však
odvolací súd vyššie uviedol, že na dané konanie zákon č. 335/2014 Z.z. nie je možné aplikovať, je nutné
rozhodcovskú zmluvu posúdiť podľa ZoRK a Občianskeho zákonníkaákonník“), a to či spĺňa zákonom
predpísanú písomnú formu, príp. či nepredstavuje neprijateľnú podmienku.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy, na
ktorú v exekučnom titule odkazuje, keďže sa v spise nenachádza.

27. Ak oprávnený nepredloží dohodu s povinným o tom, že spory zo zmluvy o úvere sa majú riešiť pred
rozhodcovským súdom, potom oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nemožno akceptovať
ako exekučný titul. V prípade, ak oprávnený predloží súdu prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu, od
ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc, súd prvej inštancie bude v prvom rade skúmať, či

rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 a 3 ZoRK, pretože
ak nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým
exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp.
zn. 2Cdo 245/2010). V takomto prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Ak bude dodržaná písomná forma rozhodcovskej
doložky, bude úlohou súdu opätovne posúdiť, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu
medzi oprávneným a povinným je dojednanie rozhodcovskej doložky v súlade s právnymi predpismi na

ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, pretože rozsudok vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom. Ďalšími námietkami oprávneného
uvedenými v odvolaní sa preto už odvolací súd nezaoberal.

28.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).