Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 3, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204240
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616204240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v
Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42174902, proti žalovanej B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, o
zaplatenie 208 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 3. novembra 2016 č.k. 13C/92/2016-40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 208
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 208 eur od 18.12.2015 do zaplatenia, v
mesačných splátkach po 20 eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc od právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny 208 eur, úroku z úveru
vo výške 275,54 eur, úroku z omeškania vo výške 20,05 eur, poplatku vo výške 235,40 eur, poplatku za
upomienky 10 eur, zmluvnej pokuty 33 eur, úroku z úveru vo výške 39,15 % ročne zo sumy 208 eur od
18.12.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 208 eur od 18.12.2015 do
zaplatenia, a to s tvrdením, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej so žalovanou
dňa 7.6.2013, poskytol žalovanej úver vo výške 400 eur, ktorý sa mu žalovaná zaviazala do 26.5.2014
vrátiť a zaplatiť aj odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 235,40 eur a úrok spojený

so spotrebiteľským úverom vo výške 156,60 eur, t.j. celkovo sumu 792 eur, následne splatiť úver v
dvanástich mesačných splátkach po 66 eur vždy k 26. dňu v mesiaci, počnúc od 26.6.2013, za odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 235,40 eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru
nákladov vo výške 98 %, pri úrokovej sadzbe úveru 39,15 % p.a., pričom žalovaná porušila podmienky
zmluvy, splátkový kalendár nedodržala, na základe čoho sa stal dlh splatným v celosti a pretože do
zosplatnenia dlhu uhradila žalovaná čiastku 132 eur, bola vyzvaná na úhradu celého dlhu. Poukázal aj
na obranu žalovanej na pojednávaní, že úver potrebovala na zaplatenie nedoplatku na elektrine a dlžnú

sumu môže zaplatiť len v splátkach po 20 eur, pretože nevlastní žiaden majetok.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 7.6.2013 sporové strany uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 702801061, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelovýspotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 400 eur, pri ročnej percentuálnej miere nákladov poskytnutého
úveru (RPMN) vo výške 98 % a ročnej úrokovej sadzbe 39,15 %, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi
vrátiť spolu s nákladmi žalobcu vo výške 392 eur, t.j. celkovo sumu 792 eur, v termíne do 26.5.2014 a v

zmysle dohody o plnení v splátkach zo dňa 7.6.2013 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 702801061,
v dvanástich mesačných splátkach po 66 eur, splatných do 26. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc
dňom 26.6.2013. Zo žalovanou predložených listinných dôkazov prvoinštančný súd zistil, že na účet
číslo 0020198990 vedený v Poštovej banke pod variabilným symbolom č. 0702801061 vložila žalovaná
dňa 24.7.2013 sumu 66 eur, dňa 26.11.2013 sumu 40 eur, dňa 22.1.2014 sumu 26 eur a pod variabilným

symbolom číslo 7702801061 vložila dňa 17.12.2015 sumu 20 eur a dňa 25.6.2015 sumu 20 eur. Výzvou
zo dňa 22.8.2015 žalobca žalovanú vyzval k úhrade dlhu vo výške 1.491,06 eur.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5 a 6, §
54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
§ 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. f), g), j), k), § 11 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, konštatoval, že zmluva
o poskytnutí úveru uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 7.6.2013 je formulárovou (typovou)
zmluvou pripravenou vopred žalobcom, ktorej obsah žalovaná ako nepodnikateľ nemala možnosť reálne
ovplyvniť alebo pozmeniť. Uzavrel, že RPMN vo výške 98 % podstatným spôsobom prevyšuje priemerné
sadzby za spotrebiteľské úvery požadované bankami v danom období, pretože podľa štatistických

údajov Národnej banky Slovenska (zdroj z internetovej stránky www.nbs.sk) priemerná RPMN z úverov
obchodných bánk v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. v mesiaci jún 2013, predstavovala výšku
16,41 %, a teda RPMN vo výške 98 % šesťnásobne prevyšuje odplatu požadovanú bankami pri
spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného vyvodil, že vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty dohodnutej
v úverovej zmluve a odplaty z úveru v bankách, odplata bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi

ako aj s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto
je neplatná. Dôvodil ďalej, že dohoda o plnení v splátkach, ktorá bola uzavretá súčasne so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, neobsahuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pre absenciu ktorého úver

poskytnutý žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dôvodiac, že žalobca nárok na
zmluvnú pokutu odvodzoval od Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré
sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom a formulované zložito s množstvom odbornej právnej
terminológie, brániace priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s celým textom zmluvných dojednaní
a pochopiť ich význam, a zároveň ide o dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné, ktoré navyšujú jeho

finančný záväzok zo zmluvy o úvere bez toho, aby boli individuálne dohodnuté, dospel k záveru, že ani
tento nárok nie je možné žalobcovi priznať. Dodal, že nárok na zmluvnú pokutu je neopodstatnený aj
z dôvodu, že nebola dodržaná obligatórna písomná forma dohody o zmluvnej pokute, keďže zmluvné
dojednania, v ktorých je zmluvná pokuta obsiahnutá, nie sú žalovanou podpísané. Vychádzajúc zo
zistenia, že žalovaná z úveru poskytnutého jej vo výške 400 eur uhradila žalobcovi celkovo sumu 172

eur a úsudku, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, dospel prvoinštančný
súd k záveru, že žalovaná je povinná vrátiť skutočnú výšku poskytnutého úveru po odpočítaní už
zrealizovaných platieb, a teda istinu vo výške 208 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a poukazom
na nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu, umožnil žalovanej podľa § 232 ods. 4 CSP zaplatiť dlžnú
sumu v splátkach pod následkom straty výhody splátok.

5. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil aplikáciou § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, ktoré priznal odo dňa
nasledujúceho po splatnosti úveru do zaplatenia z priznanej istiny.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku a vzhľadom na to, že zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 208 eur, čo predstavuje
27 % žalovanej istiny a teda úspech žalobcu a zamietnutá časť sumy v rozsahu 573,94 eur (781,99 -
208 = 573,94) predstavuje 73 % žalovanej sumy a úspech žalovanej, a teda že žalobca mal v konaní
vo väčšom rozsahu neúspech ako žalovaná, ktorá si náhradu trov konania v spore neuplatnila, vyslovil,

že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol zrušiť
rozsudok v jeho napadnutom výroku a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakoval,

že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej
strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, lebo žalovaná sa zaviazala v zmluve k úhrade jednej splátky
vo výške 792 eur s termínom splatnosti dňa 26.5.2014 a až následne požiadala v ten istý deň o
možnosť využitia splátkového kalendára a uzavrela dohodu o splátkach, s ktorou bola dňa 7.6.2013

oboznámená, na znak čoho ju žalovaná podpísala, a tak mala vedomosti aj o existencii náležitostí,
ktoré v nej boli uvedené. Tvrdil, že RPMN vo výške 98% bola vypočítaná správne a „v zmysle platných
právnych predpisov“, keďže odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov činila 392 eur a zákon v
časeuzatvoreniazmluvynestanovilmaximálnemožnúprípustnúvýškuodplaty.Podčiarkol,žeuplatnený
nárok v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne bol dohodnutý v bode 2. zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatne neprevyšoval výšku odplaty

(úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami
pri istom druhu finančných produktov, poplatok vo výške 392 eur predstavuje administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čomu platný právny poriadok nebráni,
nakoľko aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne niektoré poplatky spomína a v bode
8 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru si zmluvné strany dohodli pre prípad

neuhradenia celkovej čiastky úveru v lehote dohodnutej v zmluve zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 až § 194 CSP.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných stránv prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada v
zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutej časti rozsudku, a preto sa
v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a majúc za to, že súd prvej
inštancie sa v dôvodoch rozsudku v podstate vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalovaného, preto
len na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd dodáva:

15. Z predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu plynie, že sporové strany uzatvorili dňa
7.6.2013 žalobcom vopred predtlačenú formulárovú zmluvu o úvere, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníčke bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 400 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazalažalobcovivrátiťspolusnákladmižalobcuvovýške392eur,t.j.celkovosumu792eur,vtermíne
do 26.5.2014 a v zmysle dohody o plnení v splátkach zo dňa 7.6.2013 k zmluve o spotrebiteľskom

úvere č. 702801061, v dvanástich mesačných splátkach po 66 eur, splatných do 26. dňa v kalendárnom
mesiaci, počnúc dňom 26.6.2013. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v jeho závere,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah, pretože zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V čase uzavretia

spotrebiteľskej úverovej zmluvy úpravu spotrebiteľských zmlúv, vrátane neprijateľných podmienok,
obsahoval aj § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“) a § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Súd prvej inštancie v danom spore správne vyvodil, že RPMN vo
výške 98 % niekoľkonásobne prevyšujúcej odplatu požadovanú bankami pri spotrebiteľských úveroch,
ktorá v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. v mesiaci jún 2013, predstavovala výšku 16,41 %,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a správne uzavrel, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatnou v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, ku ktorej správne prihliadol z úradnej povinnosti, správne pritom zohľadniac
ústavný aspekt materiálnej rovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, prejavujúci sa ako ochrana
spotrebiteľa, vychádzajúcej z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti

a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (por. napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-240/98 až
C-244/98 Oceano Groupo), a tak možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou,
pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok, prispievajúci k ukončeniu používania

nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov
(por. tiež Cofidis C-473/00), a to v snahe dosiahnuť vyvážené pozície, t.j. spravodlivosť, ekvitu, či
rovnováhu zúčastnených záujmov tým, že budú právne vyrovnané východzie ekonomické, odborné a
iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú, čo sa premieta (o.i.) i do podoby vyššej informačnej povinnosti
dodávateľa, do podoby zákazu niektorých (neprimeraných) dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či

do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv vykladať pre spotrebiteľa čo
najpriaznivejšie.16. Odvolací súd sa stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami
uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorá bola uzavretá súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pre absenciu ktorého
úver poskytnutý žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v situácii, ak žalobca nárok
na zmluvnú pokutu odvodzoval od Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru,
ktoré sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom a formulované zložito s množstvom odbornej
právnej terminológie, brániace priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s celým textom zmluvných

dojednaní a pochopiť ich význam, správne uzavrel, že ide o dojednania pre žalovanú spotrebiteľku
nevýhodné, navyšujúce jej finančný záväzok zo zmluvy o úvere bez toho, aby boli so žalovanou
individuálne dohodnuté a žalovanou osobitne podpísané (správnosť tohto záveru žalobca vo svojom
odvolaní nespochybňuje). Pre úplnosť možno dodať, že v tomto prípade dôkazné bremeno preukázania
skutočnosti individuálneho dojednania zmluvnej podmienky v obchodných podmienkach a známosť
zmluvných klauzúl v nich obsiahnutých, leží na osobe, ktorá sa ustanovení obchodných podmienok

dovoláva, teda na žalobcovi. Pre úplnosť možno dodať, že obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (v

danom prípade dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ učiní, nepočína si v
právnom vzťahu poctivo a takémuto jednaniu nemožno priznať právnu ochranu.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu
prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, rozsudok v jeho napadnutom výroku ako vecne

správny spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania bol podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený.

18.Žalobcanemalúspechvodvolacomkonaní,žalovanábolavodvolacomkonaníúspešná,avšaktrovy
odvolacieho konania jej v odvolacom konaní nevznikli, preto súd rozhodol, že stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).