Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 24, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713214893
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713214893.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa
CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX H.,
zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, za

účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmenkovej sumy 344,50 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 344,50 € spolu so 6 % ročným
úrokom
zo zmenkovej sumy 1.530,14 € od 11.5.2010 do 9.6.2010, čo predstavuje sumu 7,44 €,

zo sumy 1.455,20 € od 10.6.2010 do 11.7.2010, čo predstavuje sumu 7,80 €,
zo sumy 1.425,66 € od 12.7.2010 do 10.8.2010, čo predstavuje sumu 7,17 €,
zo sumy 1.401,35 € od 11.8.2010 do 9.9.2010, čo predstavuje sumu 7,05 €,
zo sumy 1.377,04 € od 10.9.2010 do 10.10.2010, čo predstavuje sumu 7,16 €,
zo sumy 856,04 € od 11.10.2010 do 25.1.2011, čo predstavuje sumu 15,53 €,
zo sumy 836,04 € od 26.1.2011 do 9.2.2012, čo predstavuje sumu 53,90 €,

zo sumy 746,- € od 10.2.2012 do 8.3.2012, čo predstavuje sumu 3,55 €,
zo sumy 673,24 € od 9.3.2012 do 10.4.2012, čo predstavuje sumu 3,78 €,
zo sumy 601,98 € od 11.4.2012 do 10.5.2012, čo predstavuje sumu 3,09 €,
zo sumy 530,72 € od 11.5.2012 do 11.6.2012, čo predstavuje sumu 2,92 €,
zo sumy 430,10 € od 12.6.2012 do 10.7.2012, čo predstavuje sumu 2,17 €,
zo sumy 320,10 € od 11.7.2012 do zaplatenia, tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenovej sumy,
teda 5,10 €, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- €, pričom prvá splátka bude splatná

k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom bude doručený tento rozsudok a ďalšie splátky budú
splatné vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade ak odporkyňa nezaplatí
čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne z a s t a
v u j e .

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 55,66 €, pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi odporkyne JUDr. Ľubomírovi Ivanovi,
advokátovi, do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.

Súd vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18.03.2013, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu

344,50 €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z postupne dlžných súm za príslušné obdobia, ako
aj zo sumy 320,10 € od 11.07.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok z postupne dlžných súm za príslušné
obdobia, ako aj zo sumy 320,10 € od 11.07.2012 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina %
zmenkovej sumy, teda 5,10 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 67,94 €
s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 20,50 €.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy
na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra
navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej

hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.
Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa dňa 19.02.2009 na zmenkovú sumu 1.530,14 €, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 26.01.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa

19.02.2009 (dátum vystavenia) na sumu 1.530,14 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 26.01.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil čiastku 1.185,64 €, ktorá bola
započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant

nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Dňa 25.06.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval odporkyni kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Odporkyňazásielkuprevzaladňa18.07.2014,vyplnenétlačivoCnaodpoveďaniinépísomnévyjadrenie

však súdu nedoručila.

Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní súd následne rozhodol o návrhu navrhovateľa
rozsudkomč.k.9C/97/2013-50zodňa13.08.2014,ktorýmnávrhnavrhovateľavcelomrozsahuzamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom. Odporkyňa nemala námietky voči forme
a obsahu zmenky.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 05.11.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

poukázala na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, uzavretej medzi odporkyňou a pôvodným
majiteľom zmenky a žiadala potvrdenie rozsudku.

Na základe odvolania navrhovateľa vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací,
ktorý uznesením č.k. 43Cob/550/2014-103 zo dňa 19.03.2015 rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.

9C/97/2013-50 zo dňa 13.08.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru,
že prvostupňový súd mal postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 nariadenia č. 861/2007 a o nároku
zo zmenky mal rozhodnúť bez pojednávania. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by skutočnosť, že
použitie zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru bolo regulované zákonom č. 258/2001 Z.z.,
oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky. Neplatnosť zmenky ako takej nespôsobuje ani

jej vyplnenie v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase vystavenia zmenky.
Odvolací súd súhlasí s tým, že úkony vykonávané v súvislosti so zmenkou sú právnymi úkonmi a
preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje aj Občiansky zákonník (príp. aj Obchodný
zákonník, v závislosti od povahy vzťahu). Posúdenie kauzálneho vzťahu je možné pri indosovanej
zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v § 17 zákona zmenkového a šekového. V zmysle

rozhodnutia krajského súdu bolo uložené okresnému súdu v ďalšom konaní procesne postupovať vzmysle nariadenia č. 861/2007 a z hľadiska hmotného práva podľa príslušných ustanovení zákona
zmenkového a šekového, pričom nebude nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo sporových strán.

Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Podaním zo dňa 20.11.2014, súdu doručeným dňa 27.11.2014, oznámil subjekt Združenie spotrebiteľov

Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Podaním zo dňa 21.12.2015, súdu doručeným dňa 22.12.2015, navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda naďalej si uplatňoval zmenkový úrok len
vo výške 0,06 % denne.

Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §
156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo zmluvy 6770196, zmenka bola vystavená
vo Zvolene dňa 19.02.2009 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
BratislavaI,oddielSro,vložkač.23636/B“zmenkovúsumuazmenkovýúrok0,25%denne,keďzmenka
bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje
zmenkovú sumu 1.530,14 € a dátum začiatku úročenia 26.01.2010. Ako vystaviteľ zmenky je uvedená
K. X., trvalé bydlisko: V.. X. XXXX/XX, XXX XX H., a tiež je uvedené rodné číslo. Na druhej strane je

uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká
republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný podpis.
Z prednesu odporkyne na pojednávaní dňa 13.08.2014 súd zistil, že si brala úver od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., splácala ho kým bola zamestnaná. V zamestnaní jej bola strhávaná z výplaty
každý mesiac nejaká suma podľa toho ako to vyšlo, bolo to od 40 do 80 € mesačne. Keď odporkyňa

odišla do dôchodku, prestali jej to strhávať a tým pádom to prestala splácať. Oni sa už potom neozvali.
Do dôchodku odišla v roku 2010. V súčasnosti má problém to zaplatiť, pretože má dôchodok vo výške
270,- €, muž je po porážke a väčšina ich príjmov ide na lieky a lekárov. Ešte odporkyňa uviedla, že keď
mala mať odstupné z roboty okolo 1.000,- €, z toho tiež nevidela ani cent, pretože celú sumu jej strhli
na zaplatenie týchto dlhov.

Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“),
majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných
zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej

dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku,
pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom ( rubopisom).
Podľa článku I § 17 ods. 1 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni späť v časti o zaplatenie
zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96
ods. 1 O.s.p.

Prvostupňový súd v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného prvostupňového rozsudku
v zmysle záverov odvolacieho súdu vec opätovne skutkovo a právne posúdil, keď s odkazom na
ustanovenie § 226 O.s.p., teda viazanosť prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu, vo
veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.06.2016, pričom súd dospel k záveru, že návrh

navrhovateľa je v rozsahu, v ktorom ho nevzal späť, čiastočne dôvodný.

Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19
nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl.
zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto bolo uvedené
sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej
republike.

Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu

vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že odporkyni bola zmenka predložená
na platenie dňa 11.05.2010.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť
vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový
zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj

platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z
ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon
ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba nepodnikateľ, zatiaľ čo
remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia
pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjekty s

rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti
súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je
plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom
je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení
obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo

všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu
zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak
korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného
práva.

Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom kprepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa

jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a

mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť
na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje v

danom prípade pri zmenkovej sume 1.530,14 € za jeden kalendárny rok nárast dlhu odporkyne voči
majiteľovi zmenky o 1.396,25 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska
a dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských
úveroch v rozmedzí 8,43 - 14,57 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 5,88 - 7,01

% ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny úkon,
ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 %
ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore

s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa
dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky
na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čo vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, podľa ktorého „Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky

vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Na
tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený prvý rozsudok
tunajšieho súdu v prejednávanej veci, bolo vydané pred prijatím uvedeného stanoviska Najvyššieho

súdu SR, ako aj pred zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od
23.12.2015. Na neprimeranú výšku zmenkového úroku v prejednávanej veci poukázala aj odporkyňa.
Z dôvodu neplatnosti úrokovej doložky na zmenke súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal
od odporkyne zmenkového úroku, zamietol. Na tomto posúdení nič nemôže zmeniť skutočnosť, že
navrhovateľ vzal návrh späť v časti zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, nakoľko na

základeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu(vdanomprípadeúrokovejdoložkynazmenke)nemožno
priznať žiadne plnenie.

V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala navrhovateľovi možnosť
postihom žiadať od odporkyne zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo

výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu 344,50 € spolu so 6 % ročným úrokom z postupne dlžných súm za príslušné obdobia,
ako aj zo sumy 320,10 € od 11.07.2012 do zaplatenia, a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 5,10 €.

Prisúdenú sumu súd umožnil odporkyni splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach v
súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že odporkyňa v priebehu konania poukázala na svoju
nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu.

O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania

znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Čo sa týka zastavenia konania
v časti zmenkového úroku prevyšujúceho sadzbu 0,06 % denne, toto procesne zavinil navrhovateľ, t.j.
v tejto časti navrhovateľ úspešný nebol, nakoľko v tejto časti návrh nevzal späť v dôsledku správaniaodporkyne. Súd následne zamietol návrh v časti o zaplatenie zvyšných zmenkových úrokov. Navrhovateľ
bol teda neúspešný v celej časti uplatnených zmenkových úrokov, ktoré v kapitalizovanom vyjadrení
ku dňu podania návrhu na začatie konania predstavovali čiastku 2.454,84 €. Súd zaviazal odporkyňu

na zaplatenie zmenkovej sumy 344,50 €, zmenkovej odmeny 5,10 € a úrokov, ktoré v kapitalizovanom
vyjadrení ku dňu podania návrhu na začatie konania predstavovali čiastku 135,29 €, t.j. spolu na
zaplatenie sumy 484,89 € (ku dňu začatia konania). Úspech navrhovateľa bol teda vo výške 16,49 %,
neúspech vo výške 83,51 %, čiže súd celkovo vyhodnotil pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa a
odporkyne v pomere 67,02 % v prospech odporkyne. Odporkyňa má preto nárok na náhradu pomernej

časti vynaložených trov konania v rozsahu 67,02 %.

Odporkyňa si uplatnila náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.), pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia, ktoré vyčíslila vo vyjadrení zo dňa 05.11.2014 k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku.

Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 344,50 Eur. Pri tejto

hodnote základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje 26,56 Eur
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

Odporkyňa účelne vynaložila nasledovné trovy právneho zastúpenia:

Tarifná odmena advokáta za úkony právnej služby:
1./ prevzatie a príprava zastúpenia (október 2014) podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 26,56
Eur,
2./ vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku zo dňa 05.11.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo

výške 26,56 Eur.

Tarifná odmena spolu: 53,12 Eur

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby v roku 2014 (á 8,04 Eur)

predstavuje spolu sumu 16,08 Eur.

Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia odporkyne teda predstavujú 69,20 Eur. V súlade s ust. §
142 ods. 2 O.s.p. má odporkyňa právo na náhradu týchto trov v pomernej výške 67,02 %, teda v sume
46,38 Eur. Túto sumu súd navýšil o 20 % DPH vo výške 9,28 Eur, keďže právny zástupca odporkyne je

platiteľom DPH. Súd teda priznal odporkyni náhradu trov konania v celkovej výške 55,66 Eur, ktoré je
navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Od úspechu odporkyne sa odvíja aj úspech vedľajšieho účastníka na jej strane, ktorý si však náhradu
trov konania neuplatnil, preto vedľajšiemu účastníkovi súd túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu).