Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sd/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200284
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200284.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky:

W.B.,nar.X.X.XXXX,bytomV.XXX,XXXXXV.protiodporkyni:Sociálnapoisťovňa-ústredieBratislava,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX
XXXX X zo dňa 1.2.2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1.2.2016 odporkyňa podľa ust. § 70 a § 71 zák. č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení)

zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované,
že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Senica zo
dňa 11.1.2016 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti bolo v napadnutom rozhodnutí
uvedené, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky je obsahom pripojeného odborného posudku
o invalidite zo dňa 11.1.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom

uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o
tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

2.Navrhovateľka napadla správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným
odporkyni dňa 4.3.2016 a žiadala ho podľa obsahu svojho podania zrušiť a vec vrátiť odporkyni
na ďalšie konanie. Poukázala na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej

poisťovne Senica nedostatočne vyhodnotil ňou priložené odborné nálezy a stanovenú diagnózu a tiež
nesprávne zhodnotil objektívny neurologický nález „bez motorického deficitu“. Uviedla, že predložila
výsledky z ostatných vyšetrení (MR Dr.Magnet s.r.o., Bratislava), ďalej lekárske správy z FN Nitra -
neurochirurgická ambulancia ako aj z ambulancie Senica, z ktorých vyplýva, že u nej bola zistená
stredne ťažká porucha statodynamiky s častými recidívami bolesti a s nepriaznivou prognózou bez
predpokladu výraznejšieho zlepšenia stavu po operácii. Mala za to, že tieto odborné nálezy uvedené
v týchto lekárskych správach neboli pri vyhotovení odborného posudku o invalidite vzaté do úvahy a

náležitým spôsobom zhodnotené. Ďalej poukázala na to, že v dôsledku pretrvávajúcich bolestí ako aj
existenciímotorickéhodeficitubolavroku2015deväťmesiacovdočasnepráceneschopná.Žiadalapreto
opätovne posúdiť svoj zdravotný stav, nakoľko určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť stanovená na 35% nezodpovedá jej zdravotnému stavu, nakoľko z predložených lekárskychnálezov vyplývajú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým
postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúci prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou
poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Uviedla, že tieto zistenia

a nálezy odôvodňujú u nej vznik invalidity.

3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.5.2016 uviedla, že posudkoví lekári sociálneho
poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom

prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili,
že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za tohto stavu zdravotný
stav navrhovateľky neodôvodňuje vznik invalidity. Na základe podaného opravného prostriedku zo
strany navrhovateľky bol jej zdravotný stav znovu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 5.4.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 3.5.2016, pričom posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku,
keď vyhodnotili na základe predložených odborných lekárskych nálezov ako aj vlastného vyšetrenia, že
navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

4. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. O.s.p., oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu, vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 7.8.2017
v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá sa síce z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, avšak neuviedla
konkrétny dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemohla zúčastniť, preto súd konal a rozhodol v jej

neprítomnosti, postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie
je dôvodné.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve
preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby ab) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu

zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

5.Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky
o priznanie invalidného dôchodku jej zdravotný stav posúdil dňa 11.1.2016 príslušný posudkový lekár
sociálneho poistenia - pobočky Sociálnej poisťovne v Senici, ktorý vyriekol záver, že navrhovateľka nie
je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosť35%vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Posudkovílekárisociálneho

poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom
prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia opätovne
posudzovali zdravotný stav navrhovateľky (5.4.2016 a 3.5.2016) a na základe požiadavky súdu dňa
20.6.2017,vychádzajúcznámietoknavrhovateľky,pričomvždybolokonštatovanérôznymiposudkovými
lekármi tak pobočky ako aj ústredia (navrhovateľka namietala neštandartnosť v postupe posudkovej

lekárky MUDr. L., ktorá podľa názoru navrhovateľky objektívne nezhodnotila jej zdravotný stav), že
zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V poslednom posudku
posudkového lekára zo dňa 20.6.2017 bolo konštatované, že neurochirurgické vyšetrenia, ktoré
navrhovateľka opakovane absolvovala dokumentujú objektívny stav bez motorického deficitu (v roku

2015 aj 2016) a diagnostický záver je uvádzaný len symptomaticky: Lumbago = bolesti v krížoch, pričom
podozrenie na reumatologické ochorenie sa nepotvrdilo. Za tohto stavu preto nemohlo byť zdravotné
postihnutie navrhovateľky zaradené do položky 3.b) ( kap. XV., odd. E prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia
nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu.

Posudkový lekár po preštudovaní posudkovej spisovej dokumentácie zistil, že navrhovateľka nespĺňa
posudkové kritériá pre uznanie invalidity, potvrdil posudkový záver predchádzajúceho posúdenia,
v ktorom bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky na
35%, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia 20% až 35% pre každú položku: kapitolaXV. - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a
spondylopatia,položka3.b)-degeneratívnezmenynachrbticiamedzistavcovýchplatničkáchsmiernym
funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny,

cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov),
slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, pričom miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť naďalej u navrhovateľky predstavuje 35%, čo nepodmieňuje vznik
invalidity.

6. Vzhľadom k tomu, že rôzni posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru (navrhovateľka bola
posudzovaná v dňoch 11.1.2016, 5.4.2016, 3.5.2016 a 20.6.2017) a určili naďalej mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky na 35%, tak krajský súd dospel k záveru, že
odporkyňa ako správny orgán postupovala správne, pokiaľ navrhovateľke zamietla žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku. V predmetnej veci ani v priebehu preskúmavacieho konania neboli zistené také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne, nakoľko zhodné závery
rôznych posudkových lekárov považuje odvolací súd za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami
a nálezmi, bez nejasností a vnútorných rozporov. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný
stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym
presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v

konaní. Navrhovateľka teda v správnom konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval
vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Samozrejme v prípade, že v budúcnosti dôjde u navrhovateľky k zmene zdravotného stavu, resp. k
jeho zhoršeniu môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

7.Vzhľadom k vyššie uvedeným a zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1.2.2016 je vecne správne a preto ho súd podľa § 250q ods.
3 O.s.p. potvrdil.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods.
1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní neúspešná náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.