Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4299899294
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4299899294.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: ELEKTROPLAST výrobné družstvo Prešov,
Jarková 89, Prešov, IČO: 00 168 602, zast. JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou so sídlom Prešov,
Prostejovská 43, proti povinnému: ÚSPECH výrobné družstvo v likvidácii, Elektrárenská 3, Komárno,
o vymoženie 378,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 23. januára 2012, č. k. 0Er/664/1999-8, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie z r u š u j
e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Jána
Borovského, Exekútorský úrad Kováčska 32, Košice pod č. 0Er/664/1999 (2EX 0237/99) zastavil.
Súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Borovskému trovy exekúcie v sume 47,47 eura.

Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,47 eura do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h),
§ 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1 a §
27a Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdny exekútor doručil
súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému
oznámil, že pohľadávka je nevymožiteľná, pretože povinný nevlastní žiadny majetok. S poukazom na

uvedené súd dospel k záveru, že je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. Po nahliadnutí do časovej špecifikácie trov exekúcie súd zistil, že súdny exekútor
si vyúčtoval sumu 6,64 eura a to za prevzatie návrhu 20 minút a vyhotovenie časovej špecifikácie úkonov
20 minút. Súd bol toho názoru, že exekútor účelne vynaložil 20 minút, teda jednu začatú hodinu, pretože
v zmysle rozhodnutia NS SR, sp. zn. 2Cdo 48/2008 zo dňa 28. 10. 2008 rozhodujúcim kritériom pre
určenie odmeny súdneho exekútora je počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a to na úkony

bezprostredne smerujúce k účelnému vymáhaniu nároku. Náhrada za administratívne práce je v zmysle
§ 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Vyhotovenie časovej špecifikácie úkonov nie
je v zmysle rozhodnutia NS SR úkonom samotnej exekučnej činnosti, preto ho nie je možné osobitne
odmeňovať. Účelne vynaložených 20 min. predstavuje 1 začatú hodinu, t.j. 6,64 eura. Za paušálne
odmeňované úkony si súdny exekútor uplatnil celkovú sumu 19,92 eura, a keďže táto odmena bola
stanovená v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, súd ju priznal súdnemu exekútorovi v celom

rozsahu. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky vyčíslil súdny exekútor sumou 15,60 eura titulom
poštovných nákladov. Keďže suma hotových výdavkov bola vyčíslená v súlade s vyhláškou, súd priznal
súdnemu exekútorovi titulom náhrady hotových výdavkov sumu 15,60 eura. Po započítaní 20% DPH zo
sumy 26,56 eura vo výške 5,31 eura predstavuje odmena súdneho exekútora sumu 31,87 eura a spolu
s náhradou hotových výdavkov 15,60 eura predstavujú trovy exekúcie spolu sumu 47,47 eura, ktoré súd
súdnemu exekútorovi priznal a na ich náhradu zaviazal oprávneného.Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote v časti výroku o náhrade trov exekučného
konania odvolaním oprávnený, odôvodniac ho tým, že súdny exekútor pohľadávku nevymohol, ani
oprávneného o jej vymáhaní neinformoval. Až na požiadanie oprávneného listom z 29. 01. 2010

oprávnenému oznámil, že pohľadávku považuje za nevymožiteľnú z dôvodu, že povinný už fakticky
neexistuje a nevlastní už žiadny majetok. Následne podal návrh na zastavenie exekúcie s tým, že žiadal
náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, dobe a podmienkam
podaniam návrhu, k obsahu uzavretej zmluvy o vykonanie exekúcie, v dobe, ktorá uplynula od podania
návrhu exekúcie do zastavenia exekúcie, ako aj dôvodu zastavenia exekúcie, je dôvodné usúdiť, že

oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a nemohol toto zastavenie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti
predvídať. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 351/07 samotná skutočnosť,
že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri
výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Súdny exekútor nesie isté riziko, ktoré je
neodôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone
exekúcie. V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku teda súd len môže, ale nemusí zaviazať na

náhradu trov oprávneného v prípade, ak konanie bolo zastavené z dôvodu jeho procesného zavinenia.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby bolo uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenené tak,
že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie súd neprizná, resp. oprávnenému neuloží povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V danej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 08. 03. 1999.
Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na Okresnom súde Nitra dňa 19. 03. 1999. Poverenie
pre súdneho exekútora bolo Okresným súdom Nitra vydané dňa 29. marca 1999. Exekučným
titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Komárno zo dňa 12. novembra 1998, sp. zn. 15Rob 718/98,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. januára 1999. Dňa 10. mája 2010 doručil súdny

exekútor exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania v sume 47,21 eura. V napadnutom uznesení súd
prvéhostupňaexekúciuzastavilasúdnemuexekútoroviJUDr.JánoviBorovskémupriznaltrovyexekúcie
vsume47,47eura.Oprávnenémuuložilpovinnosťuhradiťsúdnemuexekútorovitrovyexekúcievovýške
47,47 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov

exekúcie podal odvolanie oprávnený.

Podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia
podľa tohto zákona.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára
2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 01. 02. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 01. 02. 2002, náklady podľa § 196 uhrádza
povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 01. 02. 2002, trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 01. 02. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na

účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu časuuhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku).

Oprávnený znáša tie trovy, ktoré sám zavinil. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený
pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V danom prípade podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie dňa 08. 03. 1999, v čase, keď už
členská schôdza uznesením rozhodla o zrušení družstva a o jeho vstupe do likvidácie. Napadnutým

uznesením bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak

súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Keďže exekúcia v danej veci začala dňa 08. 03. 1999, súd prvého stupňa mal vec právne posudzovať
v zmysle ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a vec právne posúdiť podľa doterajších

predpisov. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon
exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný, pričom
podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002, ktorý mal súd správne aplikovať, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať

dôvod zastavenia exekúcie. Ustanovenie § 203, tak ako ho v rozhodnutí citoval súd prvého stupňa (§ 203
ods. 1, 2), je účinné až od 01. 02. 2002 a na danú vec sa nepoužije. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď pri aplikácii práva nepoužil
správny právny predpis, preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej
sa trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na

ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 OSP),
pričom pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa bude zaoberať tým, či je potrebné v danej veci aplikovať
ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku alebo § 203 Exekučného poriadku, pričom toto svoje
rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. V prípade, ak prizná súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo vyššej sume, ako požadoval súdny exekútor, je potrebné aj v tejto časti rozhodnutie

náležite odôvodniť (súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v sume 47,21 eura a súd prvého stupňa
mu priznal trovy exekúcie v sume 47,47 eura).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.