Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203007
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515203007.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobkyne:

C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX S., právne zastúpená JUDr. Rastislavom Stašákom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa proti žalovanému:
Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, v konaní o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. O., zapísaných na LV č. XXX parcela KNC 474/1 o výmere 9588
m2 - trvalé trávne porasty a parcela KNC 474/6 o výmere 4425 m2 - trvalé trávne porasty s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 389/3024 k celku.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností na základe
osvedčenia Obvodného úradu R. zo dňa 08.04.1992 sp. zn. 75-Fin.Rp F 2731/92, na základe ktorého
boli predmetné nehnuteľností zapísané v prospech štátu v správe Obvodného úradu R. V.. Uvedené

osvedčenie však vychádza z nesprávneho skutkového stavu a opiera sa o nepravdivú skutočnosť, že
pôvodná parcela, z ktorej boli sporné parcely vytvorené je neknihovanou parcelou. V skutočnosti však
ide o pôvodnú parcelu mpč. 1100 v podielovom spoluvlastníctve viacerých fyzických osôb vrátane jej
príbuzných, a to Y. E., Y. C., H. a J. P.. Na základe neformálneho právneho úkonu boli podiely patriace
týmto spoluvlastníkom prevedené na ňu. Neskôr na základe rozhodnutia Okresného úradu R. V. XXXX/
XXXXX/O./XX zo dňa 31.01.2003 vydržaním nadobudla spoluvlastnícke podiely po týchto príbuzných.
Keďže v tom čase už ako výlučný vlastník bol zapísaný žalovaný, k osvedčeniu spoluvlastníckych

podielov formálne nemohlo dôjsť. Spoluvlastnícke podiely však neformálnymi právnymi úkonmi
nadobudla od svojich príbuzných a užívala ich ako vlastné. Žalovaný tieto nehnuteľnosti neužíval vôbec.
Ak by bolo došlo ku uvedenému prevodu, jej podiel na nehnuteľnostiach by činil 389/3024 tak, ako je
to uvedené na LV XXXX, na ktorom je evidovaná zostatková parcela zo spornej pod parcelným číslom
KNE 2045/1, ktorá je odčlenená od pôvodnej parcely EKN 1100. S týmto spoluvlastníckym podielom
počítal aj návrh Dohody o urovnaní, ktorý vypracoval SPF a ku ktorej malo dôjsť ku podpisu. Následne
zistila, že žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti v rozpore so zákonom, nakoľko vlastnícke právo

bolo zapísané na základe chybne vyhotoveného GP a z neho vyplývajúceho nezákonného rozhodnutia,
pretože na zápis vlastníckeho práva pre žalovaného neboli splnené potrebné podmienky. Tento problém
sa doposiaľ nepodarilo vyriešiť napriek tomu, že sám SPF pripravil návrh dohody o urovnaní, ale k jej
podpisu nedošlo. Podobne ako ona boli ukrátení ďalší spoluvlastníci, a to H. O. a U. G.. Z predloženýchlistinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný je zapísaný ako vlastník v rozpore so zákonom. Skutočnými
vlastníkmi týchto nehnuteľností sú pôvodní spoluvlastníci vedení v zápisnici č. 272, resp. ich právni
predchodcovia. Na základe toho sa cíti byť podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností. Má

naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v potrebe zosúladenia skutočného stavu so stavom právnym.
Preto žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel.

3. Z vyjadrenia žalovaného k predmetu sporu vyplýva, že v prvom rade je nevyhnutné zabezpečiť
podrobnú identifikáciu sporných parciel zo Správy katastra, ale z doteraz dostupných údajov sa javí,

že GP 115/91, ktorý bol podkladom pre nadobudnutie sporných nehnuteľností na žalovaného bol
vypracovaný chybne a v prípade pôvodnej PK parcely č. 1100 k.ú. O., ktorej mali byť vytvorené
sporné parcely sa nejedná o neknihovaný pozemok vo vlastníctve štátu, ale o parcelu, ktorá bola
zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici 272 k.ú. O. vo vlastníctve konkrétnych fyzických osôb. Napriek
tejto skutočnosti treba zobrať na zreteľ tú okolnosť, že žalobkyňa svoje vlastníctvo k sporným
parcelám odvodzuje z titulu vydržania. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné

preukázať splnenie zákonných podmienok vydržania, a to vstup do držby, uplynutie vydržacej lehoty,
dobromyseľnosť a nepretržitosť držby. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom
samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Pre existenciu dobrej viery držiteľa nepostačí iba jeho
subjektívne tvrdenie, že mu vec patrí, ale toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých možno vyvodiť, že je dôvodné a týmito okolnosťami sú spravidla skutočností týkajúce sa

právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci svedčiace o poctivosti nadobudnutia, tzv. titul uchopenia sa
držby alebo objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa sa teda musí vzťahovať
aj na titul, na základe ktorého držiteľ sledoval nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalobkyňa v podanej
žalobe relevantným spôsobom neodôvodnila svoj nárok vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, pretože
poukázala len na ich užívanie a na nadobudnutie neformálnymi právnymi úkonmi bez ich bližšej

konkretizácie. Samotný užívací vzťah, ani príbuzenský pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
nepostačuje. Žalobkyňa nie je zapísaná ako pôvodná spoluvlastníčka v pôvodnej pozemnoknižnej
parcely KN 1100 v pozemnoknižnej zápisnici 272, ale zrejme jej predkovia. Pokiaľ žiada určiť vlastnícke
právo pre seba, je nevyhnutné, aby preukázala splnenie podmienok vydržania u seba, teda svoju držbu,
na základe čoho vstúpila do držby sporných parciel uplynutie lehoty atď.

4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom pr. zástupcu žalobkyne, zástupkyne
žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, výsluchom svedka F., písomným
vyjadrením p. G. a p. O. ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

5. Z dokumentácie predloženej stranami sporu je preukázané, že sporné parcely boli vytvorené
z pôvodnej mpč. 1100 vedenej v pozemnoknižnej zápisnici 272, k.ú. O. a žalobkyňa sa určenia
vlastníckeho práva domáha vo vzťahu ku podielovým spoluvlastníkom E. Y., C. Y., Y. H. a P. J., ktorí
sú vedení ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností. Napriek tejto skutočnosti bolo vydané rozhodnutie
- osvedčenie zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 75-Fin.Rp F 2731/92, v zmysle ktorého podľa GP č. 115-91

z 03.12.1991 neknihovaná parcela mpč. 1100 diel A k parcele 474/1 o výmere 14013 m2 patrí do
vlastníctva štátu a geometrickým plánom č. 14315131-045-1997 č. 116/97, bolo takisto rozhodnuté o
parcele č. KN 474/6 o výmere 4425 m2, že patrí SR, na základe žiadosti o zápis vlastníckeho práva
do katastra boli obe tieto parcely zapísané do vlastníctva štátu v správe SR Slovenský pozemkový
fond Bratislava a sú vedené na LV XXX. Túto zjavnú chybu pri prevode vlastníckeho práva sa snažil aj

žalovaný doriešiť tým, že sám pripravil návrh dohody o urovnaní, ktorú vyhotovil dňa 18.06.2011, pričom
vlastníctvo žalobkyne malo byť riešené pod poradovým číslom 43 tejto dohody (na č.l. 12). K jej podpisu
však nedošlo z dôvodu, ako na ňu poukázala pr. zástupkyňa žalovaného, že už v tom čase boli v dohode
uvedení nežijúci účastníci, ako aj pre ďalšie procesné chyby. Z toho dôvodu boli účastníci odkázaní na
konanie pred súdom.

6. Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na tú skutočnosť, že právnym titulom
nadobudnutia sporných nehnuteľností má byť podľa tvrdenia jeho klientky, ktorá je už v pokročilom
veku a nie je schopná účasti na súdnom konaní, neformálna darovacia zmluva z roku 1957, ktorou mal
svokoržalobkyneH.Y.jejtietonehnuteľnostidarovať.Tátoskutočnosťbolaajkonštatovanávrozhodnutí

Okresného úradu v R. V., ktorým došlo ku vydržaniu týchto nehnuteľností, ktoré neboli dotknuté chybou,
ktoré tvorí predmet tohto sporu. V zmysle tohto rozhodnutia prešli na žalobkyňu nehnuteľností, ktoré
sú obsiahnuté v tomto rozhodnutí. Následne doručil do súdneho spisu prehlásenie žalobkyne, že táto
mala nadobudnúť od svojich príbuzných sporné nehnuteľnosti. Sporné pozemky mala nadobudnúť odmanžela H. Y. ml., nar. v roku 1923, na ktorého mali tieto previesť E. Y., C. a P. J., rod. Y., ako to vyplýva z
čestného prehlásenia, ktoré predložil. Avšak vzhľadom na jej vek je už komunikácia s ňou ťažká a nevie
uviesť, kedy k takému prevodu, resp. darovaniu malo dôjsť. Má však zato, že klientka bola dobromyseľná

pri nadobúdaní predmetu sporu a preto sa domnieva, že sú splnené zákonné podmienky, aby súd mohol
žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

7. Svedok J. F., brat žalobkyne, v konaní pred súdom uviedol, že sporné pozemky dal žalobkyni jej
manžel a tomu jeho otec H. Y., ako aj ďalší súrodenci C., E. Y. a B.. Ešte keď žil svokor sestrin H. Y., tak

do roku 1973 to spolu obhospodarovali. Museli mať medzi sebou nejakú dohodu, zmluvu, ale k tomu sa
bližšie vyjadriť nevie. Svokor dal tieto pozemky na sestrinho manžela s tým, že všetok majetok bude jeho
a ostatných súrodencov vyučia, dajú ich do škôl a podobne. Sestra s manželom začali tieto pozemky
užívať cca v roku 1957 a na ten rok si pamätá, pretože malo byť vtedy vydané nejaké osvedčenie. V
minulosti to bola hluchá parcela, ktorú nikto neužíval dovtedy, kým nebolo založené v obci družstvo. Keď
bolo dedičské konanie po H. Y., teda po svokrovi sestry, tak prešli všetky nehnuteľnosti na jeho syna

H. Y., teda švagra - manžela sestry, ktorý zomrel v roku XXXX a v dedičskom konaní po ňom všetok
majetok zdedila ona.

8. Svedkovia U. G. a H. O. vo svojich písomných vyjadreniach neuviedli nič podstatné k predmetu sporu
a súd preto nepovažoval za dôležité ich predvolať a vypočuť v konaní pred súdom.

9. Zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že celý problém v tomto prípade je postavený
na dvoch rovinách. Prvá spočíva v tom, že došlo ku chybe pri identifikácii parcely 1100 v rámci
vyhotovenia GP 115-91, ktorý vychádzal z toho, že ide o neknihovanú parcelu, pričom táto bola riadne
zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici vo vložke 272 pre vlastníkov v nej uvedených. Druhý problém

spočíva v tom, či práve žalobkyňa spĺňa podmienky, aby na ňu bolo zapísané vlastnícke právo ku
sporným nehnuteľnostiam, na základe titulu vydržania, pretože pre úspech v konaní musia byť splnené
podmienky vydržania, na ktoré poukázal už žalovaný vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Pokiaľ
ide o odstránenie chyby, túto je možné odstrániť prinavrátením do pôvodného právneho stavu, aký bol
pred touto chybou na správe katastra. Teda zápisy by boli v prospech pôvodných pozemnoknižných

vlastníkov. Následne právni nástupcovia si majú možnosť vyporiadať ich po odstránení tejto chyby. V
konaní podľa nej nebolo preukázané, aby žalobkyňa spĺňala základné predpoklady vydržania vzhľadom
na výpoveď F., ktorý tvrdil, že právni predchodcovia dali manželovi žalobkyne sporné nehnuteľnosti a
v tomto smere poukázala na judikatúru, teda rozhodnutie NS SR z roku 2015, č.k. NS SR R 74/2015
a R 73/2015, ktoré výslovne hovoria, že oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý je so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpi za
účinnosti OZ platného do roku 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností. Všetky neformálne
prevody, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nie sú preukázateľným dôvodom držby podľa ustálenej súdnej
praxe. Z toho dôvodu navrhla, aby súd žalobu zamietol.

10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu žalobkyne nie je možné
vyhovieť.

11. V zmysle § 134 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je splnenie troch zákonnom
stanovených podmienok, a to:
a) spôsobilosť predmetu vydržania
b) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí

c) uplynutie stanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe, pri nehnuteľnostiach je to lehota
10 rokov.

12. V danej veci vzhľadom na podmienky vydržania nemožno opomenúť tú právne významnú
skutočnosť, podľa ktorej vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia

k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, nestačí subjektívne
presvedčenie, že mu vec patrí. Smerodajné pritom je, či držiteľ pri opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte individuálne vyžadovať, mal, nemal, prípadne
nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňounakladá ako s vlastnou, musí byť predložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto
presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Okolnosťami, ktoré môžu nasvedčiť záver o
existenciidotejviery,súspravidlaokolnostitýkajúcesaprávnehodôvodunadobudnutiaprávasvedčiace

o poctivosti nadobudnutia. Samotná dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom
na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého držiteľ sledoval nadobudnutie
vlastníckehopráva.Dobrávierasamusívzťahovaťnavšetkyprávneskutočnosti,ktorémajúzanásledok
nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj existenciu písomnej zmluvy o prevode
nehnuteľností. Ak sa niekto uchopí držby len na základe ústnej zmluvy, nemôže byť vzhľadom na všetky

okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom vecí, ani v takom prípade, keď je presvedčený, že takáto zmluva
o nadobudnutí postačuje. Držba nehnuteľností, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.

13. Teda vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že ústne uzavretá darovacia zmluva nemôže
byť dostatočným titulom dobromyseľnej držby tak, ako sa ňou domáha určenia vlastníckeho práva
žalobkyňa v tomto konaní. Žalobkyňa bola v konaní zaťažená dôkazným bremenom jednoznačne

preukázať právny titul nadobudnutia sporných nehnuteľností, teda na základe akej právnej skutočnosti
by mala byť ich vlastníčkou, od koho tieto nehnuteľností mala nadobudnúť, kedy tomu tak bolo, a len pri
splnení všetkých týchto podmienok súčasne by mohla byť v tomto konaní úspešná.

14. Súd však konštatuje, že ani jedna z týchto podmienok nebola zo strany žalobkyne splnená a možno

dať za pravdu žalovanému, že od podania žaloby, v ktorej sa opierala na všeobecné právne úkony až do
posledného úkonu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by súd mohol takej
žalobe vyhovieť.

15. Súd navyše dodáva, že chybu, ktorá sa stala pri zápise sporných nehnuteľností, je možné odstrániť,

ale iným druhom žaloby, nie touto tak, ako sa k tejto okolnosti vyjadrila aj žalovaná strana. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd žalobný návrh zamietol.

16. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazov, ktoré navrhol pr. zástupca žalobcu, tie súd vzhľadom na skutočnosť,
že neboli splnené základné podmienky pre úspech v tejto žalobe, nepovažoval za hospodárne

zabezpečovať a vykonávať, čím by sa navýšili iba trovy konania.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol síce v spore v plnom rozsahu
úspešný, ale keďže trovy konania si neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

(§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany
podľa § 359 (§ 360 ods. 1,
2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania
vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.