Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216996
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216216996.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu IMMO PROJECT
MANAGEMENT, s. r. o., Pod Bôrikom 8, Bratislava, IČO: 31 388 485 proti žalovanému Trnava Building
s.r.o., Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 44 783 884, práv. zast. Advokátska kancelária Kucek & Partners,
s. r. o., Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 36 865 192, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o

odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 25Cb/447/2016-52 zo
dňa 2.6.2017 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/447/2016-52 zo
dňa 2.6.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienávrhžalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že písomným podaním doručeným súdu dňa
25.10.2016 navrhol, aby súd zriadil záložné právo na pohľadávku žalovaného vo výške 1.396.917,- EUR

formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude
ohrozená, keďže žalovaný zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 8.12.2014
previedol na tretiu osobu nehnuteľnosť za kúpnu cenu vo výške 1.400.000,- EUR, ktorá do dnešného
dňa nebola zo strany tretej osoby uhradená. Uvedený prevod nehnuteľnosti považuje žalobca za účelový
v snahe žalovaného zbaviť sa majetku. Okrem toho žalovaný si účelovo vytvoril prostredníctvom svojich
spoločníkov na druhý deň po prevode nehnuteľnosti záväzok zo zníženia základného imania žalovaného

vo výške 1.480.000,- EUR, čo môže zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v súdnom
konaní.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že z preventívnej povahy
zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo
na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Žalobcom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem
existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol
prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a

musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že byprípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého
dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak
podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo

144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade skutočnosť, že žalovaný uzatvoril s treťou osobou
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1.400.000,- EUR a že následne
v účtovnej závierke za rok 2015 eviduje pohľadávku z obchodného styku vo výške 1.396.749,- EUR,

nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia,
alebo že takéto konanie žalovaného reálne hrozí. Žalobca sa len domnieva, že výkon exekúcie
bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku. Žalobca svoje tvrdenia
a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok,
neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti.

Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie po
preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a
predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky v danom
prípade nie sú naplnené, keďže žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery

sporových strán zabezpečovacím opatrením.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol návrhu
vyhovieť. Má za to, že preukázal súdu, že má voči žalovanému splatnú a nepremlčanú pohľadávku v
sume 405.998,38 EUR s príslušenstvom a že žalovaný sa zbavil svojho jediného nehnuteľného majetku

a preto prípadná exekúcia na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného už bola zmarená. Jediná
hodnota z ktorej by sa žalobca mohol uspokojiť je pohľadávka žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny
v sume 1.396.749,- EUR.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s uznesením a navrhol napadnuté

uznesenie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že žalovaný sa
zbavuje svojho majetku pretože k predaju nehnuteľnosti došlo ešte v roku 2014 a do dnešného dňa
neurobil žiaden iný úkon preukazujúci snahu žalovaného zbaviť sa svojho majetku. Ďalej uviedol,
že pohľadávka žalobcu nie je judikovaná, pretože konanie na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn.
1CbZm/58/2016 nie je právoplatne skončené. Uviedol, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je

nevykonateľné.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - CSP), preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1, CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1, CSP a toto v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s listinnými dôkazmi má za to, že
súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol,
nakoľko ten nie je dôvodný. Existencia dlhu je v tomto štádiu konania sporná (neukončené konanie na
Okresnom súde Bratislava V). Žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce

obavu, že exekúcia bude ohrozená, zároveň neosvedčil ani skutočnosť, že žalovaný sa zbavujú svojho
majetku v snahe vyhnúť sa svojim záväzkom. Namietaný predaj nehnuteľnosti v roku 2014 nie je
možné považovať vzhľadom na odstup času za snahu žalovaného zbaviť sa svojho majetku pretože
absentuje podmienka bezprostredného konania žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu absentuje
aj podmienka primeranosti zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu nároku ktorému má byť poskytnutá

dočasná ochrana (pohľadávka žalobcu v sume 405.998,38 EUR s príslušenstvom) oproti rozsahu
založenia (pohľadávka v sume 1.396.749,- EUR).

9. Podľa § 343 ods. 2, C.s.p. sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa názoru odvolacieho súdu absentuje

existencia registra do ktorého by sa navrhované zabezpečovacie opatrenie mohlo zapísať a preto takéto
zabezpečovacie opatrenie by nemohlo byť vykonateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací
súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.10. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, C.s.p. potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

12.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).