Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201267
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716201267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: G. J. D., S.. D.., D. D. E.
Ž., Y. Č.. XX, W.: XX XXX XXX, proti žalovanej: E. E., L.. XX. X. XXXX, J. E. G., D. Č.. XX, o zaplatenie
1.975,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
16. novembra 2016 č. k. 9C/63/2016-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej
splatenia dlhu v splátkach vo výške 30,- eur mesačne p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyni
priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.975,05 eur, úrok
99,47 eur, úrok z omeškania 1,77 eur, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.975,05 eur a
99,47 eur od 16. 07. 2013 do zaplatenia, v splátkach po 30,- eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca, až do úplného zaplatenia dlhu, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým,

že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splatnej splátky sa stáva splatným celý dlh. Vo zvyšku súd
žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2/ Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde
na strane dodávateľa bankovej služby vystupovala v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti
žalobkyňa a na strane spotrebiteľa žalovaná ako fyzická osoba. Uvedený záväzkový vzťah bol súdom
posúdený ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Základnú charakteristiku spotrebiteľských

zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52 a nasledujúce. Vychádzajúc z tohto ustanovenia
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001
Z. z. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľavopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou
zmluvy boli obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti je právne významné ust. §

54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaná
porušila svoje zmluvné povinnosti zaplatiť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere včas a v dohodnutej

výške splátky, čo nebolo sporné. Okrem dlhujúcej istiny, sa zaviazala žalovaná splácať i úrok 12,9 %
ročne. Úrok je poplatok, peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za požičanie peňazí,
z pravidla na istý čas, na základe dohody s veriteľom alebo podľa platných predpisov. Z kvantitatívneho
hľadiska sa úrok môže charakterizovať ako rozdiel medzi vypožičanou a vrátenou čiastkou peňazí.
Pre veriteľa je úver výnosom. V podstate znamená odmenu za " požičané peniaze na určitú dobu.
Úrok patrí poskytovateľovi iba do vyhlásenia splatnosti úveru, nakoľko vyhlásením splatnosti úveru,

končia podmienky zmluvy pôvodne dohodnuté a nastupuje režim sankcií. Po vyhlásení splatnosti už
poskytovateľovi úveru nepatrí úrok, nakoľko už nesúhlasí s požičaním peňazí na pôvodne dohodnutý
čas, ale požaduje ich vrátenie v celosti a naraz. Žalobkyňa rovnako nemá nárok na zaplatenie poplatku
za poistenie úveru, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz o dôvodnosti tohto nároku (poistnú zmluvu a
pod.). Uvedené znamená, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie istiny úveru 1.975,05

eur, v časti o zaplatenie úroku 99,47 eur (za obdobie do 12. 07. 2013 ) a úroku z omeškania z oboch
týchto súm. Neúspešná bola žalobkyňa v časti o zaplatenie úroku 12,9 % ročne od 13. 07. 2013 do
zaplatenia a sumy 11,97 eur.

3/ Žalovaná na pojednávaní uviedla, že bola nezamestnaná a na materskej dovolenke a nie je schopná

zaplatiť pohľadávku žalobkyne. Môže sa ju pokúsiť splácať, nakoľko má sľúbenú prácu. Súd povolil
žalovanej splátky 30,- eur mesačne, z ohľadom na skutočnosť, že žalovaná je spotrebiteľ, ktorý požiadal
o režim splátok. Umožnenie splátok neznamená pre žalobkyňu žiadnu ujmu, naopak spotrebiteľovi môže
výrazne jeho situáciu uľahčiť a vyhnúť sa tak exekúcii, ku ktorej by inak s najvyššou pravdepodobnosťou
prišlo. Splátky sa rovnajú prakticky rovnakej sume, ako boli pôvodne dohodnuté splátky v úverovej

zmluve.

4/Žalobkyňanebolavcelomkonaníúspešnáapretosúdprvejinštancieonáhradetrovkonaniarozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP a rozhodol, že trovy konania pomerne rozdelí a priznal žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 50 %.

5/ Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej splatiť dlh v
splátkach a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov podala včas odvolanie žalobkyňa. Mala za to,
že súd prvej inštancie pri rozhodnutí postupoval podľa neplatnej právnej úpravy - § 160 ods. 1 O. s. p.,
pričom v aktuálne platnej a účinnej právnej úprave vymedzenej Civilným sporovým poriadkom obdobné

ustanovenie o umožnení plnenia v splátkach chýba. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd môže len v odôvodnených prípadoch určiť lehotu dlhšiu.
Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovanej,
vychádzal výlučne z jej nepreukázaných tvrdení. Posúdenie finančných možností žalovanej podľa
odvolateľky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia,

kedy pri voľbe vhodného spôsobu vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem,
ale celkové majetkové pomery povinného. Odvolateľka preto namietala, že súd prvej inštancie jednak
nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nebola preukázaná podmienka, podľa ktorej v odôvodnených
prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a jednak svojím rozhodnutím rozhodol nad zákonom
povolený rozsah v priamom rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. V časti týkajúcej sa nároku na

náhradu trov poukázala žalobkyňa na viaceré rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých ak sú úroky len
príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Z tohto pohľadu bola
potom žalobkyňa vo veci plne úspešná a mala by mať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v celom rozsahu. Odvolateľka preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil,
žalovanej uložil povinnosť zaplatenia dlhu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal jej nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

6/ Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.7/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (§ 470 ods. 1,
§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené len sčasti.

8/ Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanej, ktorej platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok,
bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej aj v konaní prejavená snaha o
plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania
a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých
splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).

9/ V danom prípade nebol zistený pravidelný mesačný príjem žalovanej. Podľa jej vyjadrenia však
pohľadávkužalobkyneuznala,vyjadrilaochotuzaplatiťjuvsplátkach,keďžejevsúčasnostizamestnaná
na dohodu, v dohľadnej dobe má však prísľub uzavretia trvalého pracovného pomeru. Výšku splátky
prevyšujúcu sumu 30 euro považovala za nesplniteľnú, uviedla, že má ďalšie exekúcie, musí živiť
13 ročnú dcéru. Okrem nespornej vyživovacej povinnosti žalovaná má aj ďalšie výdavky, ako strava,

hygienické potreby, ošatenie, cestovné, ktoré síce vyslovene neuviedla, ale sú samozrejmé. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu by za označenej situácie bolo uloženie povinnosti žalovanej splatenia dlhu
jednorazovoresp.ivsplátkachvovýškepresahujúcejsúdomprvejinštanciestanovenúvýškulikvidačné.
Naproti tomu žalobkyňa je podnikajúci bankový subjekt, ktorému povolením nižších mesačných splátok
nevznikne žiadna škoda. Povolením nižších mesačných splátok bude žalobkyni splatená celá dlžná

sumapriznanározsudkom,vrátaneúrokovzomeškaniaatrovkonania,lenvdlhšomčasovomhorizonte.
Tak ako uviedol súd prvej inštancie, žalovaná by žalobkyni dlžnú sumu vo vyšších splátkach mesačne
nebola zrejme schopná splácať, viedlo by to k exekúcii, čím by sa celkové splatenie dlhu z časového
hľadiska aj tak predĺžilo. Odvolací súd mal za to, že výška priznaného plnenia, platobná schopnosť
žalovanej ako aj pomery žalobkyne odôvodňujú povolenie splátok vo výške, v akej tieto ustálil súd prvej

inštancie.

10/ Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v časti o povolení splácania súdom uloženej
povinnostižalovanejpostupnevpravidelnýchmesačnýchsplátkachpotvrdil(§387ods.1CSP).Pravdou
je, že v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP, rovnako ako v doterajšej právnej úprave ust. § 160 ods. 1 O. s.

p., účinnej do 30. 06. 2016 platí, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku a iba
v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu. Osobitné okolnosti, na ktoré je súd povinný pri
povolení splátok prihliadať, spočívajú však nielen v sťaženej platobnej schopnosti žalovanej, ale celkovo
aj v jej postoji k plneniu jej záväzku, ktorý by sa mal prejaviť snahou žalovanej o riadne splácanie súdom
stanovených splátok.

11/Zavecnesprávnyvšaknemožnopovažovaťrozsudoksúduprvejinštancievčastitýkajúcejsanároku
nanáhradutrovprvoinštančnéhokonania.Prvoinštančnýsúdrozhodolonárokunanáhradutrovkonania
podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, t. j. podľa pomeru úspechu strán v spore. Odvolací súd sa nestotožnil
s postupom súdu prvej inštancie pri výpočte pomeru úspechu strán v konaní, a to keď kapitalizoval

žalobkyňou uplatnené príslušenstvo. Odvolací súd dospel k názoru, že pre pomerné rozdelenie trov
konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže
príslušenstvo v zamietnutej časti (úrok z úveru) žalobkyňa v žalobe osobitne nevyčíslila resp. poplatok
za poistenie predstavoval vo vyčíslení vo vzťahu k istine len nepatrnú sumu, v ktorej nepatrnej časti bola
žalobkyňa neúspešná. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa nároku na

náhradu trov prvoinštančného konania zmenil (§ 388 CSP) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

12/ Keďže každá zo strán mala v odvolacom konaní úspech len čiastočný, odvolací súd vyslovil, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP).

13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).