Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Csp/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416211653
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416211653.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu:
IntrumJustitiaSlovakia,s.r.o.sosídlomKaradžičova8,82108Bratislava,IČO:35831154,zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti
žalovanému: M. G., J. XX.XX.XXXX, Y. G. N. XXX, XXX XX E. J. E., o zaplatenie sumy 6.318,10 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 810,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 810,98 € od 16.11.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 623,61 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 623,61 € od 16.11.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 00 Bratislava, IČO:

31 320 155 sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 22.12.2016 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 6.318,10 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy od
16.11.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.11.2008 ako veriteľ uzavrel so žalovaným
ako dlžníkom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej poskytol
žalovanému kreditnú kartu k účtu so schváleným úverovým rámcom vo výške 2.700 € a s dohodnutým
úrokom vo výške 22,80 % ročne, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po

90 €. Keďže žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy, vystavil mu výpis z bankovej
knihy s konečným zostatkom na úhradu ku dňu 31.10.2016 vo výške 6.318,10 €. Žalovaný peňažný dlh
v lehote splatnosti do 15.11.2016 neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 11.05.2017 a dňa 20.06.2017, na ktoré predvolal
žalovaného aj právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie v obidvoch
prípadoch neustanovil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil, preto súd s poukazom na § 180
veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol, že pojednávať bude v jeho
neprítomnosti. Žalovaný sa dostavil na pojednávanie osobne.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to Žiadosťou o
aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 05.11.2008, zvýšením úverového rámca zo dňa 30.12.2009,výpismi z pôžičkovej karty Quatro, žiadosťou o postúpenie a prevod pohľadávky v spojení s prílohou
č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
31.08.2016, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2017 a výsluchom žalovaného a zistil

nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava,
IČO: 31 320 155 dňa 05.11.2008 (ďalej len „právny predchodca“) uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej zmluvy poskytol žalovanému úverový

rámec vo výške 995,81 € (30.000,- Sk) s dojednaním mesačnej splátky vo výške 112,85 € (3.400,-
Sk). K uzavretiu zmluvy došlo na základe žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo
dňa 28.10.2008, a to jej akceptáciou a schválením zo strany právneho predchodcu. Zmluva obsahuje
indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri hypotetickom vymedzení náležitostí zmluvy.
Po schválení žiadosti bola žalovanému vydaná kreditná platobná karta. Počas trvania zmluvného vzťahu
žalovaný dňa 30.12.2009 požiadal o navýšenie úverového rámca na sumu 1.800 € pri výške mesačnej

splátky 60 €. Z poskytnutého úverového rámca žalovaný v období od uzavretia zmluvy do zúčtovania
všetkých debetných a kreditných operácii ku dňu 31.10.2016 vyčerpal sumu 3.942,75 € a na splatenie
úveru zaplatil sumu 3.319,14 €.

6. Právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi mal súd preukázané

Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2006 v spojení s prílohou č. 3 špecifikujúcou
pohľadávku voči žalovanému s príslušenstvom. Postúpenie pohľadávky právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému prostredníctvom pošty dňa 23.01.2017.

7. Žalovaný na pojednávaní uzavretie zmluvy s pôvodným žalobcom ani čerpanie finančných

prostriedkovprostredníctvomkreditnejkartynespochybňoval.Kreditnúkartusivzalakosúkromnáosoba
a používal ju tri až štyri roky po uzavretí zmluvy. Najprv mu bol na kreditnú kartu poskytnutý nižší úverový
rámec, pričom tento mu bol neskôr na základe jeho telefonickej žiadosti navýšený. Tvrdil, že z kreditnej
karty vyčerpal sumu cca 2.000 € na rôzne nákupy, pričom splátky úveru prestal poukazovať po tom, ako
stratil zamestnanie. Poprel, že by kreditnou kartou čerpal sumy vo výške 99,58 € (3.000,- Sk). Uviedol

tiež, že okrem spornej zmluvy žiadne ďalšie zmluvy s právnym predchodcom žalobu nepodpisoval.

8. Podľa § 1 odsek 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon č. 258/2001 Z. z.“), účinného ku dňu zavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na

úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

9. Podľa § 2 písmeno a) Zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

10. Podľa § 3 odsek 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase

uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

11. Podľa § 4 odsek 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať:
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.12. Podľa § 4 odsek 3 posledná veta Zákona č. 258/2001 Z. z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

13. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Žalobca vzal po začatí pojednávania žalobu v časti o zaplatenie sumy 810,98 € s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy od 16.11.2016 do zaplatenia späť, preto súd konanie

v tejto časti zastavil podľa § 145 odsek 2 CSP so súhlasom žalovaného s týmto späťvzatím.

16. Pokiaľ ide o zvyšok predmetu konania, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je len čiastočne dôvodná.

17. Z dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom mal súd preukázanú existenciu
záväzkovo-právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a v nadväznosti na
zmluvné postúpenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Právny vzťah
súd podriadil pod ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzavretia spornej zmluvy.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru (§ 2 písmeno a/), keď z dokazovania

vyplynulo,žeprávnypredchodcažalobcudočasneposkytolžalovanémupeňažnéprostriedkynazáklade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (resp. úverového rámca). Ustanovenia Zákona č.
258/2001 Z. z. sa pritom vzťahujú aj na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na bežnom účte poskytnutý bankou na kreditnú kartu (§ 1 odsek 3 a contrario). Bolo preukázané,
že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver na bežnom účte, čerpanie ktorého bolo

dojednané používaním kreditnej platobnej karty. Uzavretú zmluvu možno charakterizovať aj ako zmluvu
spotrebiteľskúanažalovanéhojepotrebnéhľadieťakonaspotrebiteľa,pretožeprijejuzavieranínekonal
vrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahňouzaložený
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

18. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd zároveň dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie
§ 3 odseku 6 a § 4 odsek 2 písmeno h) a písmeno j) Zákona č. 258/2001 Z. z., a to uvedenie
ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe žalobca

uvádzal jedine na výpisoch z účtu Quatro a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov zahrnul do
zmluvy len v podobe akéhosi príkladného výpočtu bez vzťahu k spornej zmluve. Súd preto dospel k
záveru,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadompísomnéhodojednaniaročnejúrokovejsadzby
a ročnej percentuálnej miery nákladov, v dôsledku čoho žalobca nie je oprávnený domáhať sa voči
žalovanému plnenia z titulu riadneho úroku a akýkoľvek poplatkov, ktoré mali byť dojednané v súvislosti

so zmluvou. Vzhľadom na absenciu zmienených obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bolo potrebné s poukazom na § 4 odsek 3 posledná veta Zákona č. 258/2001 Z. z. poskytnutý
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

19. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno aj pokiaľ ide o preukázanie dojednania o navýšení úverového

rámca na tvrdenú sumu 2.700 €. Žalovaný síce požiadal o navýšenie úverového rámca na sumu 1.800 €,
z dokazovania ale nevyplynulo, že by žalobca takýto návrh na uzavretie zmluvy akceptoval, a teda neboli
preukázané ani žiadne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej by bolo poskytnutie
úverového rámca vo výške 1.800 €, resp. v žalobcom tvrdenej výške 2.700 €. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na ustanovenie § 4 odsek 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. vyžadujúce písomnú formu zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.

20. Keďže žalovaný z poskytnutého úverového rámca čerpal peňažné prostriedky spolu vo výške
3.942,75 €, z toho v mesiacoch november a december 2008 preukázateľne 5-krát vyčerpal sumu99,58 € a na splatenie úveru zaplatil celkovo sumu 3.319,14 €, má žalobca vzhľadom na konštatovanú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť ním poskytnutého úveru nárok na zaplatenie sumy 623,61 € (3.942,75
€ mínus 3.319,14 €) s príslušenstvom. V tejto časti súd uznal nárok žalobcu dôvodným.

21. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 623,61 € od 16.11.2016 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania
vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu 16.11.2016 (prvý
deň nasledujúci po lehote splatnosti dlžnej sumy). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa

súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka
s poukazom na § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú s poukazom
na už prijatý záver, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalobca

nemá nárok na zaplatenie žalovaných úrokov a poplatkov.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 CSP v spojení s § 256 odsek 1 CSP. Vo
veci bol pomerne úspešnejší žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol
úspešný v časti o zaplatenie sumy 623,61 €, t. j. 12,34 %, v časti o zaplatenie sumy 5.694,49 € bol

úspešný žalovaný, t. j. 87,16% (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Keďže žalovaný trovy
konanianežiadalpriznať,súdajspoukazomnazásaduhospodárnostikonaniarozhodol,žežalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.