Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010189
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715010189.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní
konanom 05.10.2016 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
T.. B. G., G.. XX.XX.XXXX v Breze, trvale bytom G., F.. Y. Č.. XXX/X, konateľ spoločnosti Q., A..P..U..,
A. A. A. XXXX, T.:XX XXX XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v období mesiaca február roku 2014, ako konateľ spoločnosti Q., A.. P.. U.., A. A.V. A. Č.. XXXX, U. M.,
T.: XXXXXXXX, ktorá ako nájomca užíva na základe uzatvorenej zmluvy so Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Bratislava, UI. Búdková č. 36, IČO: 17335345, a jej dodatkov poľnohospodárske

pozemky v okrese Martin, obec Martin, k. ú. Priekopa, a okrese Martin, obec Sučany, k. ú. Sučany, ktoré
sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a neznámych vlastníkov, vykonal bez písomného oznámenia
príslušnému orgánu ochrany prírody v zmysle § 47 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny v znení do 31.3.2014, prostredníctvom osoby B. Y., G.. XX. XX. XXXX, neoprávnený výrub
mimolesnej drevinatej vegetácie s obvodom kmeňov listnatých stromov zistených prepočtom hodnôt

nameraných na pni vo výške 130 cm nad zemou väčším ako 80 cm, a súvislých krovitých porastov
s výmerou nad 20m2 nasledovne, v lokalite „Borová“, okres Martin, obec Martin, katastrálne územie
Priekopa na parcele č. C.-R. XXXX/X v počte 2 ks stromov a to vŕba biela (Salix alba L.), 3 ks stromov
čremcha strapcovité (Padus racemosa (Lamk) C.K. Schneid), 1 ks stromu topoľ osikový (Populus
tremula L.), 1 ks stromu hruška obyčajná (Pirus communis L.) a plochy zmiešaného krovitého porastu
o výmere 5161 m2, na parcele č. KN-C 2425/1 16 ks stromov vŕba biela (Salix alba L.), 8 ks stromov

čremcha strapcová (Padus racemosa ( Lamk ) C.K. Schneid), 36 ks stromov topoľ osikový (Populus
tremula L.), 2 ks stromov hloh obyčajný (Crataegus oxyacantha L.) a plochy zmiešaného krovitého
porastu o výmere 6140 m2 , ďalej v okrese Martin, obec Martin, katastrálne územie Martin na parcele
č. C.-R. XXXX 1 ks stromu čremcha strapcovitá (Padus racemosa (Lamk) C.K. Schneid) a plochy
zmiešaného krovitého porastu o výmere 2180 m2, v okrese Martin, obec Sučany, katastrálne územie
Sučany, na parcele č. C.-R. XXXX/X 8 ks stromov topoľ osikový (Populus tremula L.),17 ks stromov vŕba

biela (Salix alba L.), 2 ks stromov jelša lepkavá (Alnus glutinosa L.) 1 ks stromu čremcha strapcovitá
(Padus racemosa (Lamk) C.K. Schneid) a plochy zmiešaného krovitého porastu o výmere 4490 m2,
na parcele č. C.-R. XXXX/X plochu zmiešaného krovitého porastu o výmere 2100 m2, na parcele č.
C.-R. XXXX/X plochu zmiešaného krovitého porastu o výmere 800m2, na parcele č. C.-R. XXXX/X 8
ks stromov vŕba biela (Salix alba L.) a plochu zmiešaného krovitého porastu o výmere 2300 m2, na
parcele č. C.-R. XXXX/X plochu zmiešaného krovitého porastu o výmere 30 m2, na parcele č. C.-R.

XXXX/X plochu zmiešaného krovitého porastu o výmere 6200 m2, na parcele č. C.-R. XXXX plochu
krovitého porastu 210 m2, a na parcele č. C.-R. XXXX/X vedenej ako trvalé trávne plochy, zapísanej
na liste vlastníctva č. 3126, v prospech vlastníčky Q. I., E. K. A., F.. A. Č.. XXX/XX, okres Martin,
plochu zmiešaného krovitého porastu o výmere 60 m2,čím takto konal v rozpore s ustanovením § 47
ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení účinnom do 31. 3. 2014,svojím
konaním spôsobil ujmu na životnom prostredí Slovenskej republiky, v zastúpení Okresným úradom

Martin, Odborom starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Martin, Nám. S.H. Vajanského č. 1, vovýške 399.776, 60 Eur a majetkovú škodu vo vyťaženej drevnej hmote Slovenskému pozemkovému
fondu so sídlom Bratislava, Ul. Búdková č. 36, IČO: 17335345 vo výške 543, 11 Eur , a M.. Q. I., G..
XX.X.XXXX, E. K. A., F.. A. Č.. XXX/XX, okres Martin škodu vo výške 0,22 Eur,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo veľkom rozsahu
vyrúbal strom a ker,

čím spáchal

zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b) Trestného
zákona, účinného do 31.8.2015.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 305 ods. 5, § 38 ods. 2 Tr. zák., účinného do 31.8.2015, obžalovanému ukladá trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.8.2015, za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák.,
účinného do 31.8.2015 výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá, a zároveň
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., účinného do 31.8.2015 pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobnú

dobu vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. e) Tr. zák., účinného do 31.8.2015 obžalovanému ukladá povinnosť
spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodeným Slovenskej republike v zastúpení Okresným
úradom Martin, Odborom starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Martin, Námestie S.H. Vajanského

č. 1, Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom Bratislava, Ul. Búdková č. 36, IČO: 17335345 a M..
Q. I., G.. XX.X.XXXX Z. Š., E. K. A., F.. A.U. XXX/XX.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodených Slovenskú republiku v zastúpení Okresným
úradom Martin, Odborom starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Martin, Námestie S.H. Vajanského

č. 1 a Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Ul. Búdková č. 36, IČO: 17335345 s nárokmi
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 12.02.2015 obžalobu na T.. B. G. pre skutok právne
posúdený ako zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm.

b/ Tr. zák.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov T.. M. M., T.. V.
O.Ž., B. Y., prečítal znalecký posudok č. 4/ 2005 T.. J. Ď., odborné vyjadrenie štátnej ochrany prírody
Slovenskej republiky, odborné vyjadrenie T.. M. L. odborného lesného hospodára, odborné vyjadrenie

Malá s.r.o. projekčná a poradenská činnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu T.. K. M., autorizovaného
krajinného architekta, ďalšie listinné dôkazy a oboznámil fotodokumentáciu.

ObžalovanýjeusvedčovanýnajmävýpoveďousvedkaT..M.M.zamestnancaOkresnéhoúradu-odboru
starostlivosti o životné prostredie Martin. Svedok vypovedal, že o predmetnom výrube sa dozvedel v

priebehu mesiaca február 2014. V tomto období boli na jeho pracovisko doručené viaceré oznámenia
občanov. Občania sa sťažovali a poukazovali na značný výrub drevín v lokalite Bôrová. Na základe
podnetov úrad vykonal ústne pojednávanie spojené s obhliadkou miesta za jeho prítomnosti, T.. M. , M..
U. Q. M.. M.. V uvedený deň okrem ústneho pojednávania bola vykonaná aj fyzická obhliadka miesta
výrubu. O tomto stretnutí bol spísaný záznam. Pri vykonávaní obhliadky zistili, že predmetný výrub

vykonáva B. Y. na základe objednávky T.. G.. Následne bola vykonaná ďalšia fyzická obhliadka miest,kde došlo k výrubu. Tejto obhliadky sa zúčastnili i obžalovaný T.. B. G.T. Q. B. Y.. Počas obhliadky
premerali a zdokumentovali rozsah výrubu, počty vyrúbaných drevín, resp. ich pne. Meranie vykonával
T.. M., T.. M., za prítomnosti T.. G. Q. Y. , ktorý neskôr počas merania z miesta odišli. T.. G. Q. B. Y.

počas vykonávania obhliadky a následného merania nemali žiadne pripomienky. Výsledky meraní boli
priamo na mieste zápisnične zaznamenané. Následne správa Národného parku Veľká Fatra stanovila
spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín. Ich úrad nemal vedomosť o tom že by obžalovaný T.. G.
požiadal o povolenie vykonania predmetného výrubu. Obžalovaný T.. G. ako aj B. Y. pri kontrole a
zisťovaní oznamovali, že postupujú v zmysle platnej legislatívy, ochraňujú poľnohospodársku pôdu a

odstraňujú náletové dreviny. B. Y. uviedol, že vykonáva výrub na základe objednávky T.. G. a samostatne
nič nerúbe.
Svedok ďalej na hlavnom pojednávaní doplnil, že vyzval Y. aby prestal s výrubom, lebo je potrebné
výrub zmerať. Y.Š. sa hlásil k tomu, že dokumentované dreviny a krovité porasty vyrúbal a nerozporoval
výsledky meraní. Uvádzal len, že pracoval robil na základe objednávky Agromajetku Sučany. Pri
dokumentovaní výrubu merali obvody a výšky pňov s určením druhu tej dreviny, pritom bolo rozhodujúce,

či išlo o listnatý, alebo ihličnatý strom. Pri stanovení spoločenskej hodnoty krovitých porastoch sa meria
plošný priemer krov. U drevín bola prepočítaná hodnota obvodu kmeňa a u krovín m2 v zmysle vyhlášky
č. 24/2003 Z.z.. Pri meraní boli prítomní obžalovaný aj Y.. Y. bol konkrétne prítomný na meraniach na
takej medzi, ktorá je od hlavnej cesty vľavo. G. tam bol necelú hodinu, bol maximálne v prvej štvrtine
merania. Opakovane zdôraznil, Ž. Y. nič nerozporoval a nehovoril, že by nerealizoval celý písomne

zdokumentovaný výrub. Potom z miesta odišiel a povedal, že musí niekam odísť. Meranie nechal na
nich. Výrub bol v jednej lokalite od potoka vľavo smerom k hore. Podľa jeho názoru došlo pri výrube k
porušeniu zákona v tom, že zo strany Agromajetku nebolo vykonané písomné oznámenie Okresnému
úradu - odboru starostlivosti o životné prostredie o zámere vykonať výrub podľa ustanovenia § 47 ods.
4. písm. e/, 7 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Spoločnosti Agromajetok vyplývala povinnosť starať sa o poľnohospodársku pôdu. V prípade však, že
chcela vykonať výrub, tak sa malo postupovať podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a písomne
oznámiť ich úradu, že spoločnosť chce vykonať výrub na poľnohospodárskych pozemkoch. V prípade ,
že by sa tak stalo, tak by vyzvali Národný park Veľká Fatra o odborné písomné stanovisko. Na základe
stanoviska by úrad vydal stanovisko k výrubu s možnosťou určenia niektorých podmienok výrubu. Mohli

by však vydať i rozhodnutie negatívne , teda že sa výrub uskutočniť nemôže , alebo že sa výrub
môže vykonať s určitými podmienkami, resp. bez akýchkoľvek podmienok. V prípade, že by výrub
zakázali, alebo ho obmedzili, tak by úrad vydal rozhodnutie proti ktorému by bol opravný prostriedok o
ktorom by rozhodoval okresný úrad v sídle kraja (predtým krajský úrad). Obžalovaný však na ich úrad
nepodal žiadne písomné oznámenie. V prípade, že má osoba povinnosť vykonávať výrub vyplývajúcu

z osobitných predpisov, napr. priestory popod elektrické vedenie, alebo aj podľa zákona o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a iné ich úrad má v kompetencii chrániť dreviny a živočíchy na
danom území a ich záujmy. V praxi sa vo väčšine prípadov vydáva súhlasne stanovisko. Mohlo by však
byť vydané aj negatívne rozhodnutie. Najmä v prípade, ak by v danej lokalite bol zaznamenaný výskyt
chránenýchživočíchov,aleborastlín,napr.hniezdavtákov.Vstanoviskusaupravujepotomnajmätermín

vykonávania výrubov, aby to nebolo v čase hniezdenia vtákov. Ak by žiadateľ následne konal v rozpore
s určeným termínom, tak by tiež porušoval zákon, pretože v inom období výrubu by mohol ohroziť, alebo
zničiť chránené živočíchy alebo rastliny.
Svedok ďalej vypovedal, že pri meraniach bol zástupca štátnej ochrany prírody p. T.. M., za obec T.. M..
T.. M. a on merali a T.. M. zapisovala. Výrub drevín bol čerstvý. Na mieste nebolo nič staro vyrúbané. Ak

by aj bolo, tak by to nebrali do úvahy pri ich meraniach. T.. G. Q. Y. k meraniam nemali žiadne výhrady.
Svedok sa ďalej vyjadril k spoločenskej hodnote vyrúbaných stromov a krovov. Spoločenská hodnota
je určená príslušnou vyhláškou. Trhovú hodnotu takýchto drevín a krovín určujú a vypočítavajú znalci.
Trhová hodnota býva dosť rozdielna, teda nižšia ako je spoločenská hodnota stromov a krovov. Svedok
pripustil, že zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu ukladá majiteľom, resp. nájomcom

starať sa o pôdny fond. Medzi činnosti, ktoré majú vykonávať je aj čistenie plochy od náletov. V tomto
prípade mal byť však výrub, ktorý bol uskutočnený, oznámený ich úradu za účelom vydania stanoviska,
alebo rozhodnutia. Preto bol v tomto prípade porušený zákon. Rozsah výrubu bol veľký, až značný a
preto sa vec riešila ako trestný čin a nie priestupok, alebo iný správny delikt podľa zákona o ochrane
prírody a krajiny. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu , či vo februári 2014 uvedenej lokalite boli vzácne

druhy živočíchov, alebo rastlín. Vzhľadom na to, že to bolo vo februári 2014, tak predpokladal, že tam
takéto živočíchy, alebo rastliny neboli, pretože vegetačné obdobie začína približne od začiatku apríla
príslušného roka. Nevedel sa vyjadriť ako sa stav dotknutej lokality zmenil od februára 2014 doposiaľ.Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedka T.. T. M. zamestnanca štátnej ochrany prírody
Slovenskej republiky Banská Bystrica. Svedok vypovedal, že išiel osobne na obhliadku danej lokality
s kolegom T.. A.. Na mieste stretol Y., ktorý im povedal, že vykonáva výrub, na ktorý má povolenie.

V čase ich príchodu bola značná časť výrubu vykonaná a drevná hmota bola uložená na hromadách.
Svedok ďalej vypovedal, že kontaktoval T.. M. z Okresného úradu Martin a ten im potvrdil, že povolenie
na výrub vydané nebolo. Rovnako odpovedala obec Sučany. Po určitej dobe sa stretol na jednaní v
obci Sučany spolu s T.. M., T.. M., T.. G. a Y.. Okrem stretnutia na obecnom úrade bola vykonaná aj
terénna obhliadka lokality, na ktorej bol vykonávaný výrub. T.. G. mu uviedol, že konal v dobrom úmysle,

za účelom lepšieho využitia poľnohospodárskej pôdy. Na realizáciu výrubu na základe zmluvy poveril
Y.. T.. G. počas vykonávania obhliadky poskytoval súčinnosť. Asi po dvoch tretinách obhliadky z miesta
odišiel, pretože mal inú prácu. Počas realizácie obhliadky boli premerané stromy a plochy vyrúbaných
drevnatých krovov. Všetky zmerané údaje boli priamo na mieste zapisované. Počas meraní sa T.. G. k
meraniu nejako nevyjadroval a nemal pripomienky. Po vykonaných meraniach tieto tabuľkovo spracoval
a vyčíslil spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín a porastov. Pritom postupoval podľa príslušnej

vyhlášky a výslednú spoločenskú hodnotu znížil jej vynásobenej zrážkovým koeficientom 0,8. Pred
vykonaním merania T.. G. Q. Y. priznali , že vyrúbali plochy, ktoré boli predmetom merania. Lokalitu
výrubu menovaný označili na mapách a následne aj fyzicky na konkrétnych miestach v teréne. Pokiaľ by
bola zo strany T.. G. podaná žiadosť o povolenie vykonaného výrubu, bolo by pravdepodobne orgánom
ochrany prírody dané čiastočné súhlasné stanovisko. Územie na ktorom bol vykonávaný predmetný

výrub sa nachádza v prvom stupni územnej ochrany. Nemal vedomosť o tom, že by v danom priestore
sa nachádzali biotopy národného alebo európskeho významu.
Svedok na hlavnom pojednávaní doplnil a vypovedal, že o kontrole bol vyhotovený písomný zápis, ktorý
podpisovali prítomní a zrejme aj T.. G.Á.. T.. G. pri kontrole neuvádzal, že by ten výrub urobil niekto iný,
alebo že by nedal na výrub pokyn. Na mieste meraní nebol jediný rozpor, že by ten výrub realizoval

iný subjekt. T.. G. im poukazoval viacero lokalít a o každej lokalite povedal , že je to poľnohospodárska
pôda v jeho užívaní , že s ňou riadne hospodári. Ani pri jednej lokalite, ktorú merali nepovedal, že by
výrub nerealizoval. Y. odišiel asi po kontrole a meraní prvej lokality. Dĺžku merali 50 metrovým pásmom
a šírku v približnom priemere šírky, lebo nebol pravidelný tvar miesta. Údaje diktoval nahlas. Taktiež
meral a nahlas diktoval pne. Nemerali šírky korún. T.. G. neprotirečil výsledkom merania ani pri jednej

lokalite. Nič nenamietal, ani sa nebránil, že by ten výrub nebol on uskutočnil. Pri meraní nemeral žiadne
staré pne, ale iba čerstvé. Na mieste bolo aj zopár starých pňov, ale tie nebral do úvahy. Vyhotovil aj
orientačný zákres drevín, ktoré hodnotili.
Súdu predložil aj tri mapy, na ktorých sú zaznamenané lokality od čísla 1 - 9 a na druhých stranách máp
sú originál zápisy O.. M.. Na týchto zápisoch je uvedená lokalita, druh stromu, obvod pňa a jeho výška.

Prvé číslo je obvod, druhé výška pňa, prípadne plochy porastov. Obvod a výška pňa sú v centimetroch
a plocha je v metroch. Tá plocha je odstránenie krovitých porastov. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú
v spise pod číslom listu 275 - 277 spisu.
Svedok ďalej vypovedal, že spoločnosť pokiaľ chcela odstrániť stromy a kroviny vo väčšom množstve,
nad dvadsať m2 , tak muselo byť vydané súhlasné stanovisko úradu. Súhlasné rozhodnutie musí byť na

výrub stromov v extraviláne, ktoré vo výške 1,3 m majú obvod viac ako 40 cm. Na otázku obhajcu znovu
zopakoval, že merané pne stromov aj kríkov boli čerstvo vyrúbané tesne pred meraním. Pri meraní
skôr uberal a teda zohľadňoval aj to, že niektoré plochy neboli úplne zarastené. Napríklad, ak meral
plochu 100 m2 a videl, že jedna tretina plochy nebola zarastená, tak výpočet o jednu tretinu znížil. Počas
plynutia dvoch rokov od výrubu nový porast môže byť v súčasnosti 1,5 m.

Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedka T.. V. O.. Svedok vypovedal, že Slovenský pozemkový
fond má v správe parcely, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti obžaloby, s výnimkou parcely č. C.
XXXX XXX/X C. A., ktoré sú zapísané v prospech vlastníčky Q. I.. Slovenský pozemkový fond má k
týmto parcelám uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoločnosťou Agromajetok s.r.o.. Spoločnosť pozemky

využíva na pestovanie plodín a chov dobytka. Prípadný výrub drevín na uvedených parcelách nie je
predmetom zmluvy uzatvorenej medzi pozemkovým fondom a spoločnosťou. V praxi sa však fond
vždy vyjadruje k zamýšľanému výrubu drevín nájomcom a zúčastňuje sa právnych konaní vedených
ohľadne povolenia výrubov. Spoločnosť Agromajetok nepodala fondu žiadosť o zaujatie stanoviska k
výrubu na predmetných nehnuteľnostiach. Nájomná zmluva uzatvorená medzi fondom a spoločnosťou

Agromajetok neoprávňuje nájomcu k nakladaniu s vyťaženou drevnou hmotou. Výrub bol teda vykonaný
bez vedomosti vlastníka nehnuteľností a bez zaujatia stanoviska.
Svedok na hlavnom pojednávaní doplnil, že hodnotu drevnej hmoty stanovil odborný lesný hospodár.
Opakovanesavyjadril kštandardnémupostupu privyrúbanístromovakrovnaichpozemkoch.Nájomcau vlastníka podá žiadosť, ktorú postúpia na vyjadrenie lesníkovi v Žiline. Ten sa vyjadrí buď písomne,
alebo sa zúčastní konania priamo na mieste. Nasleduje rozhodnutie zvyčajne obce, ako orgánu ochrany
prírody a krajiny a potom až dôjde k výrubu. Na týchto konaniach by sa mal ešte zúčastňovať zástupca

obce, alebo vlastník pozemkov, ak nedali súhlasné stanovisko. V tejto konkrétnej veci neboli oslovený
nájomcom o výrub, ani neboli prizvaný k žiadnemu konaniu.

Svedkyňa poškodená Mgr. Q. I., vlastníčka parcely C.-R. XXXX/X vypovedala , že odstránenie drevín z
jej parciel jej nevadí a ona by s tým súhlasila. Nárok na náhradu škody si neuplatňovala.

Obžalovaný je usvedčovaný aj listinnými dôkazmi. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
vyjadrením ( č.l. 64 spisu) oznámila, že predmetným výrubom nedošlo k zásahu do biotopov európskeho
alebo národného významu. Uvedený orgán ochrany prírody taktiež predložil vyčíslenie spoločenskej
hodnoty drevín (č.l. 65-69 spisu) Týmto vyčíslením bola určená spoločenská hodnota vyrúbaných drevín.
Majetková hodnota vyrúbaných drevín bola stanovená na základe odborného vyjadrenia T.. M. L. -

odborného lesného hospodára ( č.l. 117-120 spisu).

Obžalovaný je usvedčovaný aj ďalšími listinnými dôkazmi a to zápisnicou z ústneho pojednávania zo
dňa 20.02.2014 (č.l. 52-53 spisu), oznámením o vykonaní štátneho dozoru zo dňa 26.02.2014 (č.l. 54
spisu), poverením zo dňa 26.02.2014 ( č.l. 55 spisu) protokolom o kontrole zo dňa 11.03.2014 (č.l. 56-59

spisu), oboznámením sa s protokolom zo dňa 13.03.2014 (č.l. 60 spisu)

Podľa zápisnice z ústneho pojednávania a miestnej ohliadky z 20.02.2014 za účasti C. M. z obce
Sučany, M.. Z. U. z obce Sučany, T.. T. M. zo správy Národného parku Veľká Fatra, Ing. Milana Muchu
z Okresného úradu Martin a M.. M. z Okresného úradu Martin žiadny zo zúčastnených subjektov sa

k výrubu nevyjadroval, ani nedával stanovisko. Dňa 26.02.2014 bol oznámený výkon štátneho dozoru
B. Y., Agromajetku s.r.o. Sučany, obci Sučany a Správe Národného parku Veľká Fatra Okresným
úradom Martin, odborom starostlivosti o životné prostredie. Štátny dozor sa uskutočnil na lokalitách
výrubu drevín v katastrálnom území Martin a v katastrálnom území Sučany v mestskej časti Bôrová.
Predmetom štátneho dozoru bol výrub drevín na poľnohospodárskych pozemkoch mestskej časti

Bôrová, v katastrálnom území Martin a Sučany. Vykonávateľovi B. Y. bol zakázaný výkon akejkoľvek
činnosti a to odpratávanie vyrúbanej drevnej hmoty a odstraňovanie pňov drevín do zabezpečenia
dôkazov, ktoré bude uskutočnené počas výkonu štátneho dozoru. Okresný úrad poveril v ten istý deň
výkonom štátneho dozoru T.. M. M. ako vedúceho kontrolnej skupiny a členov T.. T. M., T.. Z. Č. s tým, že
kontrolovaný subjekt je B. Y. a Agromajetok Sučany a kontrolované obdobie výrubu drevín vo februári

2014. Podľa prezenčnej listiny sa vykonaného štátneho dozoru zúčastnili B. Y. , T.. B. G. , T.. T. M. ,
za obec Sučany T.. M. Q. M.. U. a za Okresný úrad T.. M. M.. Podľa protokolu o kontrole z 11.03.2014
bol predmetom kontroly výrub mimolesnej drevinovej vegetácie v lokalite Bôrová, v katastrálnom území
Sučany a v katastrálnom území Martin a zásah do biotopov európskeho a národného významu. Výrub
bol vykonávaný v roku 2014, miestnou obhliadkou bolo zistené že výrub bol vykonaný v katastrálnom

území Martin a v katastrálnom území Sučany. Dreviny rástli mimo lesa a mimo zastavaného územia
obce, na území kde platí prvý stupeň ochrany. Podľa vyjadrení zástupcov obce vykonával výrub B.
Y. na základe požiadavky spoločnosti Agromajetok s.r.o. Sučany. Po uskutočnení miestnej obhliadky
za účelom presnej identifikácie rozsahu výrubu boli zistené údaje zapísané písomne a tvoria prílohu
protokolu. K predmetu kontroly sa písomne vyjadril T.. B. G. z Agromajetku s.r.o., tak že: „Stanovisko

k predmetnému problému sa odvolávam na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 597/2009 zo
16.12.2009, zabránenie prenikaniu nežiaducej vegetácie na poľnohospodársku pôdu.“ Podľa protokolu
Y. na ústnom pojednávaní uviedol, že na výrub, ktorý bol vykonaný v priebehu januára a februára 2014
má objednávku od Agromajetku s. r.o. Sučany, ktorú však odmietol predložiť. K protokolu boli priložené
mapové podklady lokalít výrubu a lokalít poškodených, alebo zničených biotopov, rozsah výrubu a

rozsah zásahu do biotopov. Kontrolované subjekty boli oboznámené s vyhotoveným protokolom a ku
kontrolným zisteniam sa mohli vyjadriť v lehote do 21.03.2014. Protokol podpísali všetky zúčastnené
osoby ( aj obžalovaný T.. G.) s tým, že z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti odišiel z kontroly p . Y.
o 10.40 hod. Dňa 13.03.2014 bolo B. Y. oznámené, že vzhľadom na zdokumentovanie výrubu sa ruší
zákaz podľa § 71 ods. 2 , písm. l/ zákona o ochrane prírody a krajiny na odpratanie vyrúbanie drevnej

hmoty a pňov vyrúbaných drevín (č.l. 60 spisu).

Obžalovaný je usvedčovaný aj objednávkou z 03.01.2014, podľa ktorej spoločnosť Agromajetok s.r.o.
objedala u B. Y. výrub náletových drevín a štiepkovanie zbytkov po výrube ( č.l. 113 spisu).Obžalovaný je usvedčovaný aj oznámeniami Obce Sučany a Mesta Martin. Obec Sučany dňa
17.10.2014 oznámila že povolenie na výrub drevín pre žiadateľa Agromajetok Sučany na parcelách R. ,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX katastrálne územie Sučany v lokalitách
Záhorie, Zápotočie smer Bôrová nevydali ( č.l. 128 spisu). Obdobné oznámenie 16.10.2014 poskytlo
Mesto Martin ( č.l. 131 spisu).

Všetky vyššie uvedené dôkazy do seba vzájomne zapadajú, dopĺňajú sa, korešpondujú spolu a utvárajú

tak úplne ucelenú reťaz priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých súd dospel k záveru, že obžaloba
jednoznačne preukázala obžalovanému konanie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžaloba preukázala aj rozsah výrubu, pretože súd nemal dôvod neveriť zhodným výpovediam svedkov
M., M., O. o týchto okolnostiach, ktoré sú v úplnej zhode i s písomne zaznamenanými údajmi (č.l. 275 -
277 spisu) a protokolom o kontrole podpísaným i obžalovaným T.. G..

Súd konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa §
305 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák., účinného do 31.08.2015, pretože obžalovaný v rozpore so
všeobecnezáväznýmiprávnymipredpisminaochranuprírodyakrajinyvoveľkomrozsahuvyrúbalstrom
aker.Podľa§47ods.4písm.e/,ods.7,zákonač.543/2002Z.z.oochraneprírodyakrajiny,účinnéhodo

31.03.2014 (ustanovenia, ktoré sa použijú vtedy, ak sa na drevinu nevzťahujú ustanovenia o chránených
rastlinách), súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje, ak povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov.
Súd však podotýka, že aj ten (odsek 7 citovaného ustanovenia), kto chce z dôvodu uvedeného v ods.
4 písm. e/ vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť pred plánovaným vykonaním výrubu písomne
oznámiť orgánu ochrany prírody. Orgán orgány prírody je povinný do 15 pracovných dní od doručenia

oznámenia po a/ vydať stanovisko, že oznámeným výrubom nie sú dotknuté záujmy ochrany prírody a
krajinyavýrubsamôžeuskutočniť,alebopob/rozhodnúťourčenípodrobenejšíchpodmienokvykonania
výrubu, alebo rozhodnúť o jeho obmedzení, alebo o zákaze, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu
prírody a krajiny. Podľa ods. 8 uvedeného citovaného zákona výrub dreviny podľa ods. 7 možno vykonať
len po vyznačení výrubu dreviny a po vydaní podľa stanoviska ods. 7 písm. a/ , alebo právoplatnosti

rozhodnutia podľa ods. 7 písm. b/, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.
Objektívna stránka trestného činu teda spočíva k konaní páchateľa, ktorý v rozpore s predpismi na
ochranu prírody a krajiny koná niektorým zo spôsobov v nej uvedených, pričom sa vychádza z osobitnej
legislatívy, ktorou je primárne zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a vykonávacia vyhláška
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z.. Obžalovaný tak evidentne konal

v rozpore s týmito všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Obžalovaný sa v podstate bránil tým, že ako nájomca pozemkov bol povinný udržiavať ich v použiteľnom
stave, teda odstraňovať kríky, krovie a nálety drevín. Novela zákona o ochrane prírody a krajiny od
01.01.2014 mu neprikazovala podať žiadosť na obec o výrub drevín a krovia v extraviláne. Preto

nepožiadal o povolenie a konal v rámci zákona o ochrane pôdy. Objednal si pána Y., ale keď prišiel na
miesto zistil, že na okolitých plochách sa pohybuje aj iný subjekt, s ktorým nemal dohodu. Obžalovaný
predložil stanovisko Národného parku vydané 07.11.2013 na parcelu C. XXX Radoslavovi Petrovičovi.
Obžalovaný sa ďalej bránil tým, že poľnohospodárska agentúra vyzývala, aby platil nájom za pôdu v
celom rozsahu, ale pozemky sa zmenšovali vyrastaním drevín a krovín. Tieto pozemky neboli predtým

očisťované. Rovnako nájomcovia ho vyzývali k tomu, aby im nájom vyplácal za celkovú výmeru. Ďalej sa
bránil tým, že vypílené stromy, ktoré boli zmerané sa nenachádzali už na skládke. Ani jeden strom nebol
vypílený nad 80 cm obvodu, čo dokazuje skládka. Iná osoba robila zásah aj na pozemkoch, ktorá mala
jehospoločnosťvužívaníatoodAtilovhohrobuažpoStarúBôrovú.Menoosobyvšakužuviesťnevedel.
Od pána Y. nepožadoval žiadne finančné prostriedky, všetko čo vypílil bolo jeho výnosom. V minulosti

vždy na výrub, žiadal povolenie. V tejto veci povolenie nevyžadoval v dobrej viere, že zákon o ochrane
prírodyakrajinynevyžadujepovolenie,lebokroviemározmermenšíakoukladázákonoochraneprírody
a to 80 cm obvod a výška 130 cm. Y. ukázal, čo má odstrániť a ukázal mu aj okraje tých dielov, kde to
bolo najmarkantnejšie. Y. pracoval asi dva týždne , chodil pozerať, čo robil. Odstraňoval iba burinné a
drevinné kroviny, stromov sa nesmel dotknúť. Činnosť Y. zastavila obec Sučany a následne dostal list

Okresného úradu životného prostredia, kde zakázali manipulovať s hmotou, krovím a skládkou. Šetrenie
vykonával p. M. , T.. M. a ďalších si nepamätal. V teréne sa presúval autom a potom zapadol. Nebol
ani pri jednom meraní tých pňov. O tom neznámom človekovi hovorili už aj T.. M., ale ten to nebral do
úvahy. Po nahliadnutí do písomného protokolu uviedol, že na protokole sa nachádzajú jeho podpisy, čonespochybňuje.Y.vykonalztohonačomsadohodliasištvrtinu.Kpredmetnémumiestuďalejvypovedal,
že teraz je už na mieste narastené nové krovie, vo výške možno 2- 3 metre, pretože to rastie rýchlo.
Od februára 2014 na tých miestach nič neodstraňoval. Hranu udržuje mulčovaním a bežným kosením.

Miesta ktoré Y. nedokončil, ponecháva tak, lebo sa nechce vystavovať ďalšiemu riziku.

V prospech obžalovaného čiastočne vypovedal aj svedok B. Y., ktorý potvrdil, že s T.. G. sa dohodol na
vykonávaní prác. Mal bager a vývozku. Najskôr robil v priestore, kde bola prístupová cesta do tých polí
a strihal trnky. V dĺžke asi 60-80 metrov, na šírku 20 a na výšku 7-8 metrov. Bola tam aj taká veľká hrubá

vŕba, ktorá sa rozpadla, bola spráchnivená. Všetky tie staršie vŕby, ktoré tam boli spráchnivené odrezal
až pri zemi, pretože za ním mali mulčovať. Na druhej strane boli trnky, liesky, náletové topole a vŕby.
Všetko strihal bágrom. Hlavica ustrihne tak priemer 20-25 cm. Práce skončil, pretože ľudia sa sťažovali ,
že je to nezákonné. Myslel si však, že koná oprávnene. Odstránené kry vozil na kopu pri ceste, malo
to ísť na štiepku. Z dohodnutej plochy vyčistil asi tretinu. Prvý priestor vyčistil asi o rozmeroch 20-60
metrov, druhý o dĺžke 300 metrov a šírke asi 6 metrov. V strede bolo asi 4 až 5 vŕb , ktoré zoťal. Boli také

hrubšie, ale boli spráchnivené. Priestor, ktorý mal vyčistiť mu ukázal T.. G.. Keď tam bol on, tak nikto iný
nečistil. Vŕby rezal vo výške 1 metra, kde sa rozvetvovali , rozrastali sa a potom zrezal až na pník , aby
mulčovač nemal toľko roboty. Keď prišiel na miesto videl človeka, ako si odrezával z ich kopy a dával
do vozíka a potom utekal. Keď prišiel na miesto druhý krát, tak priestor bol zostrihnutý v priestore od
rozvodne pri Atilovom hrobe až po Bôrovú. Vystrihávala to firma K. , niekde od Žiliny. Usúdil , že to robil

K., lebo videl akým spôsobom to bolo zostrihané. Potom mu volal a on to potvrdil. Urobil priestor taký
veľký, ako ho zrealizoval on. Ten K. strihal priestor vo výmere asi 3-4 metre a o dĺžke 2-3 km. Do priestoru
pána Náčina to zasahovalo iba z jednej strany. Štiepka skončila v martinskej teplárni, kde mal vtedy ešte
zmluvu. Keď bol na mieste ešte prvýkrát s T. G., tak porasty tam ešte stáli. K. neskôr vyrúbal aj z tých
porastov, ktoré mal odstrániť podľa dohody s G.. Kríky ktoré tam vyrúbal K. boli súčasťou objednávky od

T.. G., ktorá je na č.l. 113 spisu. K. odstraňoval kríky, boli tam jablone , trnky a vŕby. Svedok vypovedal,
že tých vyšších pňov v celom tom priestore, ktoré boli zoťaté v určitej výške asi tými bezdomovca bolo
možno 30 o celkovom priemere 30-40 cm. Boli to výruby aj staršieho charakteru a boli to rôzne stromy.
Topole, borovice, vŕby, čerešne, dokonca tam bola aj lipa. Hovorí iba o tých pníkoch , ktoré zrovnal. K
vykonávanej prehliadke uviedol, že bol na jej začiatku, ukázal vyrúbané stromy pri ceste, ale potom na

druhústranuužnešiel.Svedoksavyjadrilajkpredloženejfotodokumentáciiauviedol,ženiektoréstromy
vyrúbal. Nebol pri tom, ako sa zisťovalo na mieste, čo vyrúbal, iba na začiatku ukázal priestor na ktorom
pracoval. Potom odišiel. Úradníci písali to, čo uznali za vhodné. Oni potom zostali s T.. G.. Svedok sa
vyjadril aj k tomu ako miesto vyzerá v čase jeho výpovede. Na tých miestach, kde odstraňoval sa bol
pozrieť a boli tam vyrastené nové „švihúne“ vo výške 2-3 metrov. Pílou zrezal maximálne 7-8 vŕb. Tie

vŕby boli už predtým zrezané vo výške 130 cm a boli už iba tie „švihúne“, vyrastené konáre. Rozvetvovali
sa hneď na zemi. Dorezal aj borovice, ale boli to len pníky. Čerešňa bola zrezaná asi bezdomovcami.

Súd obranu obžalovaného a výpoveď svedka Y. zhodnotil ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnoprávnej
zodpovednosti. Svedok Y. v prípravnom konaní odoprel vypovedať. Na hlavnom pojednávaní už

vypovedal, že všetky stromy a kry tak ako boli zmerané štátnou kontrolou nezrezal a neodstránil. Jeho
výpoveď sa však javí ako účelová, pretože svedok T.. M., T.. T., zástupcovia obce Sučany zhodne
vypovedali o vykonávanej kontrole, ako aj určovaní rozsahu vyrúbaných stromov a krov a kontroly sa
zúčastnil aj Y. Q. T.. G.. Voči rozsahu vyrúbaných krov a stromov nič nenamietali. T.. G. podpísal aj
písomnú zápisnicu o vykonávanej kontrole. Z týchto dôvodov súd nemal dôvod veriť výpovedi svedka Y.

na hlavnom pojednávaní. Súd pri určovaní spoločenskej hodnoty drevín nemal za dôvodné vychádzať
z vyjadrenia a výpovede svedkyne T.. K. M. (č.l 254, 339-340), pretože svedkyňa bol prvýkrát na mieste
s odstupom až jedného roka.

Súd nepovažoval za nevyhnutné zisťovať stav porastov v čase hlavného pojednávania na mieste

výpoveďami svedkom M. Q. Y., pretože svedok Y. sa jednoznačne zmienil o tom, že po dva a pol roku je
miesto zmenené, na mieste sú vyrastené nové kry a stromy a teda v súčasnosti by bolo neúčelné a nad
rámec potrebného rozsahu dokazovania vykonávať takýto procesný úkon, ktorý by s vysokou mierou
pravdepodobnosti v tomto čase nič vo veci neobjasnil. Rovnaké skutočnosti o zmene miesta vyplývajú
aj zo znaleckého posudku č.4/2015 T.. J. Ď. predloženého obhajobou (č.l. 260- 274 spisu). Vzhľadom na

odstup času, kontradiktórnosť konania súd ani nepovažoval za nevyhnutné vyhovieť návrhu obhajoby
a sám do konania priberať znalca z odboru „ochrany prírody“.Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z ustanovení § 34, § 36,§ 37 , § 38 Tr. zák. Súd o
obžalovaného priťažujúce, ani poľahčujúce okolnosti nezistil. Súd z týchto dôvodov obžalovanému uložil
trest odňatia slobody na spodnej hranici sadzby vo výmere 3 / tri/ roky s podmienečným odkladom

a probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe vo výmere 1 /jeden/ rok. Súd zároveň
obžalovanému uložiť povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodeným za svoje konanie. Súd dospel k
záveru, že takýto trest zodpovedá individuálnej aj generálnej prevencii trestu a povedie obžalovanému
k tomu, aby sa už v budúcnosti nedopúšťal podobného konania a zároveň napĺňa aj potreby generálnej
prevencie trestu pre ostatných, aby sa nedopúšťali podobného konania. Súd musel obžalovanému uložiť

trest odňatia slobody, pretože sa dopustil zločinu (§ 34 ods. 6 Tr. zák.).

Poškodená I. si náhradu škody voči obžalovanému neuplatňovala.

Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Martin, ako aj Slovenský pozemkový fond si
uplatňovali nárok na náhradu škody v prvom prípade vo výške spoločenskej hodnoty vyrúbaných

stromov a krov a v druhom vo výške trhovej hodnoty. Súd by však musel k rozhodnutiu o náhrade škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného konania, pretože obžalovaný v konaní
predložil znalecký posudok č. 4/2015 znalkyne T.. J. Ď., z odboru poľnohospodárstvo a záhradníctvo
(č.l. 260 - 274) a navrhol vypočuť aj svedkyňu T.. K. M., autorizovaného krajinného architekta. Týmito
dôkazmibolopreukázané,žespoločenskáhodnotavšetkýchdrevínrastúcichvpredmetnejlokalitemôže

byť k 30.07.2015 vo výške 353.052,80,- €. Svedkyňa T.. K. M. k tomu vypovedala, že v januári 2015
porasty boli vyrastené asi vo výške 1 metra. Na kríkových porastoch podľa nej nedošlo ani k ekologickej
ujme, pretože porasty po čase „zmladili“ a toto územie nie je ani územím vyššieho stupňa ochrany.
Pozemky spadajú do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Z pňov vŕb a topoľov z nich vyrazili nové
výhonky. Preto podľa nej nemá opodstatnenie od obžalovaného vymáhať spoločenskú hodnotu týchto

drevín. V januári 2015 bola na predmetných miestach, pozrela si aj fotomapy. Po tomto území chodila
celé dopoludnie, na základe toho vypracovala aj svoj posudok. Poukázala, že pri vyčíslení spoločenskej
hodnoty drevín sa postupovalo iba podľa pňov a teda presne sa nedá posúdiť ako drevina vyzerala,
prípadne ako bola poškodená. Keďže sú tam aj medze , tak tie dreviny mohli byť aj poškodené. Pri
stromoch, ktoré mali byť vyrúbané je ťažké posúdiť, či pred vyrúbaním boli v stave celkového svojho

rozsahu, alebo či neboli predtým poškodené, alebo redukované na inom mieste. Pri tom vŕba, topole,
čerešne, i kríky sú v podstate krátkodobé dreviny, teda rastú rýchlo v porovnaní s inými drevinami, napr.
lipou alebo dubom. Z výpovede svedka T.. T. taktiež vyplýva, že výrub nebol uskutočnený vo vegetačnom
období a na tomto území neboli biotopy európskeho významu. Je teda otázne či došlo, alebo nedošlo
k poškodeniu prírodného prostredia.

Obžalovaný súdu tiež predložil dohodu o náhrade škody spôsobenej protiprávnym konaním v trestnom
konaní z 29.03.2016 ( č.l. 303-305 spisu), podľa ktorej obec Sučany a spoločnosť Agromajetok
s.r.o. uzatvorili dohodu s tým, že spoločnosť Agromajetok nahradí spôsobenú škodu trestným činom
bez ohľadu na to, či taký veľký rozsah výrubu bude v konečnom dôsledku aj súdom zistený a
uvedený v právoplatnom rozsudku. Zmluvné strany pritom poukázali aj na ekologický prínos spoločnosti

Agromajetok s.r.o. pod vedením T.. B.L. G. od roku 1998 pre krajinu, resp. obec Sučany a to realizáciou
zásypu jamy rekultiváciu pozemku na parcele R. XXXX/X. Táto ekologická prínosná činnosť bola v
rozsahu asi 100 000 eur. Spoločnosť Agromajetok s.r.o. sa zaviazala , že vysadí zeleň na novom
obecnom cintoríne v obci Sučany v lehote do 30.11.2016 podľa špecifikácie druhového a kvalitatívneho
zloženia drevín, vrátane umiestnenia drevín, ktorý tvorí prílohu č. 1 dohody. Spoločnosť sa zároveň

zaviazala na svoje náklady udržiavať zeleň v stave plniacom svoje krajinotvorné a ekologické funkcie do
15.05.2018. Zmluvné strany požiadali, aby táto dohoda o náhrade škody spôsobeného trestným činom,
súd aj iné štátne samosprávne orgány právnické a fyzické osoby plne akceptovali. Vôľou zmluvných
strán je, aby splnením tejto dohody zmluvnými stranami sa daná škoda , spoločenská hodnota drevín
považovala za plne nahradenú. K tejto dohode bola priložená príloha č. 1 - špecifikácia druhového a

kvalitatívneho zloženia drevín v rátane umiestnenia drevín a špecifikácia spôsoby náhrady škody (pritom
§ 48 zák. č. 543/2002 Z.z.o ochrane prírody a krajiny umožňuje primeranú náhradnú výsadbu za výrub
drevín). Súd zo všetkých týchto dôvodov odkázal poškodených s nárokmi na náhradu škody na civilný
proces.

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnomsúde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.