Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200253
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716200253.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, proti žalovanej T. F.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T.X..V. XXXX/X, XXX XX D., štátna občianka SR, o zaplatenie 54,03 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 54,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 52,53 € od 21.5.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania voči žalovanej n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.1.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 4.1.2016, ktorou žiadal, aby súd

platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 54,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 52,53 € od 21.5.2014 do zaplatenia.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že u žalovanej došlo k zániku poistného vzťahu dňom 17.7.2013 ako
osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR a je zdravotne poistená v zahraničí - Chorvátsko. Žalovaná zákonnú
oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi mala splniť najneskôr do 8 dní od zániku poistného vzťahu
a splnila ju oneskorene až dňa 20.12.2013. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nedodržala zákonom
stanovenú lehotu na oznámenie zmeny rozhodujúcich skutočností, žalobca v čase zániku účasti

žalovanej na verejnom zdravotnom poistení, teda v období od 17.7.2013 do 20.12.2013 hradil zdravotnú
starostlivosť a kapitačný paušál vo výške 52,53 €. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vynaložených
nákladovzdravotnejstarostlivostivýzvouzodňa9.4.2014(zásielkaprevzatádňa5.5.2014)aopakovane
výzvami zo dňa 21.8.2014 a 19.11.2014. Žalobca si uplatnil úhradu istiny vo výške 52,53 € spolu so
zákonným úrokom z omeškania od uplynutia 15-dňovej lehoty na úhradu po prevzatí zásielky a poštovné
vo výške 1,50 € - náklady konania spojené s uplatnením práva - poštovné za výzvu. Po právnej stránke
žalobca zdôvodnil podanú žalobu odkazom na ustanovenie § 23 ods. 1 písm. c) zákona č.580/2004 Z.z.

o zdravotnom poistení a tiež § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.

2. Na návrh vydal súd dňa 22.1.2016 platobný rozkaz č.k.10C/5/2016-12, ktorý však musel v zmysle
§ 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k.10C/5/2016-34 zo dňa
14.2.2017 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na

adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušnéhosúdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1

písm. a).

4.Súdpostupovalpodľa§116C.s.p.,keďžežalovanejsanepodarilodoručiťžalobunaadresuevidovanú
v Registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovanej. Súd zistil, že
žalovaná sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava už niekoľko mesiacov. Žalovanej bola pozastavená

výplata starobného dôchodku od 1.7.2016 z dôvodu šetrenia jeho ďalšieho nároku. Žalovaná nie je
na ÚPSVaR Zvolen vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom jej nie je poskytovaná
opakovaná sociálna peňažná dávka, ani dávka v hmotnej núdzi. Žalovaná nie je evidovaná v registri
poistencov Sociálnej poisťovne a nie je ani vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody.
Keďže konkrétne miesto pobytu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej
žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba sa dňom 8.3.2017 považuje za

doručenú žalovanej.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 7.6.2017, na ktoré sa dostavil žalobca prostredníctvom
poverenej zamestnankyne, pričom žalobca mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne
a včas. Nedostavila sa žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade

s § 111 ods. 3 C.s.p., keďže súd jej doručoval zásielku na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR,
s tým, že zásielka sa vrátila na súd dňa 23.5.2017 s poznámkou „adresát neznámy“. Súd postupoval
podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

6. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil

žalobca so žalobou a to: výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 9.4.2014 vrátane poštovej doručenky
z č.l.3, výzvu na úhradu zo dňa 21.8.2014 z č.l.4, poslednú výzvu na úhradu zo dňa 19.11.2014
z č.l.5, náhľad na výpis z účtu poistenca z č.l.6-7, odhlášku poistenca z č.l.8, čestné vyhlásenie o
zdravotnom poistení v inom členskom štáte EÚ, EHP a CH z č.l.9 a oboznámil sa s prednesom poverenej
zamestnankyne žalobcu, pričom zistil tento skutkový stav.

Z odhlášky poistenca súd zistil, že sa jedná o tlačivo žalobcu, ako poistenec je tu uvedená žalovaná,
dátum došlej pečiatky je 20.12.2013, v kolónke potvrdenie poisťovne je to uvedené aj ako dátum prijatia
odhlášky, dátum zániku poistenia 17.7.2013, dôvod zániku poistenia vznik zdravotného poistenia a
dlhodobého pobytu v cudzine, s tým, že bol vrátený preukaz Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako i
európsky preukaz zdravotného poistenia.

Z čestného vyhlásenia o zdravotnom poistení v inom členskom štáte EÚ, EHP a CH zo dňa 20.12.2013
súd zistil, že sa tu nachádza došlá pečiatka žalobcu s dátumom 20.12.2013, ako poistenec je tu uvedená
žalovaná, s tým, že čestne prehlásila, že je v členskom štáte EÚ, konkrétne v Chorvátsku, v období od
17.7.2013 zdravotne poistená v systéme sociálneho zabezpečenia spĺňajúceho ustanovenia § 3 ods.
4 zákona č.580/2004 Z.z..

Znáhľadunavýpiszúčtupoistenca-zdravotnástarostlivosťzaobdobieod17.7.2013do20.12.2013súd
zistil, že ako poistenec je tu uvedená žalovaná, pričom je tu od 1.8.2013 do 20.12.2013 uvádzaná úhrada
poisťovnezakapitačnýpaušálPLDprevekod61do80rokovpreAlenuAlmášiovú,tiežkapitačnýpaušál
GYN bez obmedzenia veku pre MUDr. Miroslava Kováčika a ďalej sú tam uvádzané lieky a zdravotné
výkony, s tým, že za toto obdobie predstavuje úhrada poisťovne sumu v celkovej výške 52,53 €.

Z výzvy na úhradu pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť po zániku poistného vzťahu zo dňa
9.4.2014, z výzvy na úhradu pred uplatnením si pohľadávky na súde zo dňa 21.8.2014 a z poslednej
výzvy na úhradu pred uplatnením si pohľadávky na súde zo dňa 19.11.2014 súd okrem iného zistil, že
ich adresovala žalobkyňa žalovanej, s tým, že 1. výzvu zo dňa 9.4.2014 si žalovaná aj prevzala dňa
5.5.2014, pričom v týchto výzvach ju žiadali, aby vykonala v ich prospech úhradu v sume 54,03 € v lehote

do 15 dní od doručenia tejto výzvy (uvedené v 1. výzve) resp. do 7 dní od doručenia výzvy (uvedené
v 2. a 3. výzve) a to s poukazom na tie isté skutočnosti uvedené aj v podanej žalobe, s upozornením,
že ak pohľadávku v určenej lehote neuhradí alebo nepožiada o splátky ani nepodá námietky budú si
pohľadávku uplatňovať súdnou cestou.
Zprednesupoverenejzamestnankynežalobcusúdzistil,žesavcelomrozsahupridržalapodanejžaloby

a žiadala, aby súd rozhodol v zmysle nimi navrhnutého petitu. Na výslovnú otázku súdu, či si žalobca
uplatňuje náhradu trov konania, uviedla, že nie.7. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon
o zdravotnom poistení“) v znení účinnom do 31.10.2013, poistenec je povinný oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného

poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
Podľa § 5 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 30.9.2013, u fyzickej osoby, ktorá
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď
nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 30.9.2013, povinne verejne
zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,
b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom

vykonáva činnosť,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie
jezamestnanáaninevykonávasamostatnúzárobkovúčinnosť;zadlhodobýpobytvcudzinesapovažuje
pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).
Podľa § 517 ods.1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 5l7 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
Zvykonanéhodokazovania,konkrétnezodhláškypoistencaatiežčestnéhovyhláseniažalovanejzodňa
20.12.2013 mal súd preukázané, že žalovaná si splnila svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť v zmysle
zákona o zdravotnom poistení až dňa 20.12.2013, hoci už od 17.7.2013 bola zdravotne poistená v inom

členskom štáte EÚ, konkrétne v Chorvátsku, teda jej zdravotné poistenie na území SR týmto dňom
zaniklo. Avšak v dôsledku nesplnenia si svojej povinnosti včas a riadne žalovanou, žalobca v danom
období uhrádzal za žalovanú náklady za zdravotnú starostlivosť na úhradu, ktorých už žalovaná nemala
nárok. Keďže posúdenie nároku žalobcu po právnej stránke je úlohou súdu a žalobca nie je povinný svoj
nárok právne kvalifikovať ( pričom tak neurobil ani v tomto konaní ), avšak pokiaľ tak aj urobí, súd nie je

jeho právnym názorom viazaný, súd posúdil nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody a z tohto dôvodu
skúmal, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti t.j. :
1.protiprávny úkon,
2.spôsobenie škody,
3.príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4.zavinenie.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že žalovaná porušila svoju zákonnú povinnosť riadne a včas oznámiť
relevantné skutočnosti žalobcovi. Pokiaľ ide o vznik (existenciu škody), z vykonaného dokazovania
mal tiež súd preukázané, že v majetkovej sfére žalobcu škoda vznikla, keďže skutočnou škodou treba

rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného s tým, že výška škody
zodpovedá čiastke, ktorú žalobca uhrádzal za žalovanú, či už formou kapitačného paušálu za jednotlivé
mesiace, resp. za poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, resp. nákladov za lieky, a tiež
následne v súvislosti s domáhaním sa svojich nárokov mimosúdne (poštovné).
Ďalším predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej

súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom. Súd má za
to, že aj táto skutočnosť bola v priebehu konania preukázaná s tým, že vzťah príčiny a následku
medzi protiprávnym konaním a škodou videl súd v tom, že pokiaľ by žalovaná včas a riadne splnila
svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť, žalobca by za žalovanú neuhrádzal náklady za poskytnutúzdravotnú starostlivosť a teda žiadna škoda v jeho majetkovej sfére by nevznikla. Pokiaľ ide o posledný
zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa príslušného ustanovenia všeobecnej
zodpovednosti za škodu predpokladá (prezumcia zavinenia) vo forme nevedomej nedbanlivosti, pri

ktorej škodca nevedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, hoci to podľa okolností a vzhľadom ku
svojimosobnýmpomerommoholamalpredvídať.Žalovanápritomneuniesladôkaznébremenoohľadne
toho, že škodu nezavinila a teda, že v jej prípade nejde ani o nevedomú nedbanlivosť, čiže nebolo
preukázané vyvinenie sa žalovanej. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd považoval za
preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov a následne vznik nároku žalobkyne na

náhradu škody.
Žalovaná v súdenej veci je preukázateľne v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, pričom súd sa
stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaná sa do omeškania dostala dňa 21.5.2014, keď dňa 20.5.2014
uplynula 15-dňová lehota, ktorú poskytol žalobca žalovanej vo výzve na úhradu pohľadávky zo dňa
9.4.2014, ktorú si žalovaná prevzala dňa 5.5.2014. Keďže je žalovaná v omeškaní so splnením
peňažného dlhu, zaviazal ju súd zaplatiť žalobcovi okrem istiny i úrok z omeškania od uvedeného dňa

vo výške 5,25 % ročne, keďže základná úroková sadzba ECB bola od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške
0,25 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobca by mal nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. Nakoľko si však výslovne žiadne trovy konania neuplatnil a aj zo súdneho spisu
vyplynulo, že mu ani žiadne trovy konania nevznikli, keďže toto súdne konanie bolo od platenia súdneho
poplatku oslobodené, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania
nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade
v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a

následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalobcovi priznáva nárok
náhradu trov konania vo výške 0,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.