Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010038
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617010038.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného T. K. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.
d/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

T. K., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom W. B. P. Č.. XXX,
t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava, nezamestnaný,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 08.12.2016 v čase okolo 21:00 hod. v obci W. B. P. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu
a po predchádzajúcom verbálnom konflikte bránil v odchode z uvedeného domu svojej družke P. Š.
tak, že jej odhodil zbalené veci, chytil ju za ruku a ťahal ju do spálne, na ktorej kľúčom zamkol zvnútra
dvere a odtlačil ju od dverí, následne ju odhodil na posteľ, kde ju držal a tlačil lakťom do rebier, potom
ju pritlačil k stene, chytil ju za vlasy a trikrát jej udrel hlavu o stenu, pričom jej neustále bránil v odchode,

stiahol ju k zemi za tričko, ktoré roztrhol, tiež jej roztrhol červený zimný kabát, ktorý mala poškodená
oblečený na sebe, pričom jej opakoval, že ju zabije, vyzliekol sa do pol pása a žiadal od poškodenej
bankomatovú kartu, ktorú mu poškodená vydala a žiadala ho, aby ju pustil, nakoľko ich maloletá dcéra
plakala vo vedľajšej izbe, na čo obžalovaný vzbudil u Veroniky Škopovej dôvodnú obavu o jej život a
zdravie a spôsobil jej hematómy na oboch rukách, bolestivosť ľavého ramena, hlavy a hrudníka vpravo,
ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie,

t e d a :

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
násilím a na chránenej osobe - na blízkej osobe - družke,

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l:

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s
§ 127 ods. 4 Trestného zákona,

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/

Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá zákaz požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe zamestnať sa
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné liečenie
protialkoholické ambulantnou formou

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 23.02.2017 na Okresnom súde Partizánske

obžalobu na T. K. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.
d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného
zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.12.2016 v čase
okolo 21:00 hod. v obci W. B. P. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom

verbálnom konflikte bránil v odchode z uvedeného domu svojej družke P. Š. tak, že jej odhodil zbalené
veci, chytil ju za ruku a ťahal ju do spálne, na ktorej kľúčom zamkol zvnútra dvere a odtlačil ju od dverí,
následne ju odhodil na posteľ, kde ju držal a tlačil lakťom do rebier, potom ju pritlačil k stene, chytil ju
za vlasy a trikrát jej udrel hlavu o stenu, pričom jej neustále bránil v odchode, stiahol ju k zemi za tričko,
ktoré roztrhol, tiež jej roztrhol červený zimný kabát, ktorý mala poškodená oblečený na sebe, pričom jej

opakoval, že ju zabije, vyzliekol sa do pol pása a žiadal od poškodenej bankomatovú kartu, ktorú mu
poškodená vydala a žiadala ho, aby ju pustil, nakoľko ich maloletá dcéra plakala vo vedľajšej izbe, na
čo obžalovaný vzbudil u P. Š. dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej hematómy na oboch
rukách, bolestivosť ľavého ramena, hlavy a hrudníka vpravo, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 04.04.2017, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku zistil otázkami či obžalovaný:

- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,

- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako
zločin obmedzovania osobnej slobody v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora, poškodenej a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho

vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal
iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, § 139ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o formu zavinenia,
ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný

chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu.

Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že má s obžalovaným maloletú dcéru, obžalovaný bol
živiteľom domácnosti, chýba jej, ako aj maloletej. Nechce, aby bol zavretý. Skutok spáchal pod vplyvom
alkoholu a vtedy to nebol on. Naďalej s ním chce žiť.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria zo dňa 23.01.2017 vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil dlhodobý a aktuálne
intenzívnyabúzusalkoholusvývojomzávislostiodalkoholuviniciálnomštádiu.Včasespáchaniaskutku
bolobžalovanývstaveprostejalkoholovejopojenosti,doktorejsauviedolsám,zvlastnejvôleavlastným
zapríčinením. Nejedná sa u neho o chorobný sklon k požívaniu alkoholu, obžalovaný požíva alkohol z

vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie
je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti.
Znalec aktuálne navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Z písomnej správy Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného vyplýva, že správanie a vystupovanie

obžalovaného počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného
poriadku, príkazy a nariadenia personálu plní. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané
konfliktné situácie. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol a nebola
mu udelená ani disciplinárna odmena. Vo voľnom čase sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas.
Prejavil záujem o zaradenie do práce a na základe vlastnej žiadosti bol dňom 15.02.2017 zaradený

na pracovisko RŠO - väzba. Sociálne kontakty s rodinou udržiava hlavne formou korešpondencie a
pravidelne si uplatňuje právo na návštevu. V jeho prípade ide o obvineného, ktorý si plní základné
povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je momentálne
bezproblémový.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, má jedno dieťa (X mesačnú dcéru).
Doposiaľ bol 4 krát súdne trestaný, prevažne pre ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a marenie
spravodlivosti. Naposledy bol trestaný rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 0T/10/2012-89
zo dňa 27.03.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/48/2012-113 zo
dňa 24.05.2012 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/

Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Trestného zákona, kedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8
mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom predmetný trest vykonal dňa
11.10.2012. Z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný do súčasnosti nebol postihnutý
za priestupok. Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému svedčia dve poľahčujúce okolnosti, a to
v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne
oľutoval) a § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným

orgánom). Ďalej súd u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Trestného
zákona(spáchalviactrestnýchčinov)a§37písm.m/Trestnéhozákona(bolužzatrestnýčinodsúdený).
Teda pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností postupom v zmysle § 38 ods. 2
Trestného zákona, pri konštatovaní, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkových podstát
dvoch trestných činov pri aplikácii § 41 ods. 1 Trestného zákona (do úvahy prichádza uloženie úhrnného

trestu)zistil,ženajprísnejšietrestnýmzozbiehajúcichsatrestnýchčinovjezločinobmedzovaniaosobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/
Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona
s trestnou sadzbou 3 až 8 rokov. Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranicitrestnej sadzby vo výmere 36 mesiacov podmienečne s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou
vo výmere 40 mesiacov, nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj podmienečný trest s probačným
dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby a zároveň za súčasného uloženia primeraných

povinností a obmedzení v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, môže u obžalovaného splniť svoj
účel. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným spáchaných trestných činov, ako aj jeho predchádzajúci
život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz 4 krát súdne
trestaný, a to i nepodmienečným trestom odňatia slobody. Zohľadnil tiež skutočnosť, že až do súčasnosti
nebol postihnutý za priestupok. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Segedu, ktorý

konštatoval u obžalovaného dlhodobý a aktuálne intenzívny abúzus alkoholu s vývojom závislosti od
alkoholu v iniciálnom štádiu. Taktiež súd prihliadol i na hodnotiacu správu Ústavu na výkon väzby Ilava
na obžalovaného, v rámci ktorej bol obžalovaný vykreslený v pozitívnom svetle. Súd pri ukladaní trestu
ďalej zohľadnil aj skutočnosť, že poškodená (jeho priateľka) mu odpustila a vyjadrila sa, že chce s
obžalovaným i naďalej žiť a vychovávať s ním ich spoločné X mesačné dieťaťa. Aj na základe tohto
postoja poškodenej mu súd dal šancu, aby jej dokázal, ako i svojej rodine a celej spoločnosti, že sa

naozaj zmenil a začne viesť riadny život, zamestná sa a bude sa vzorne starať o svoju rodinu, poškodenú
a ich spoločné dieťa. Súd v danom prípade poukazuje aj na celkový kritický postoj obžalovaného k
svojmu správaniu a jeho následku a najmä na jeho snahu po náprave, keď tento uviedol, že chce
zmeniť svoj život k lepšiemu, chce sa vrátiť domov k svojej rodine, priateľke a chce sa spolu s ňou
starať o ich dcéru. Za týchto okolností, keď bude mať obžalovaný riadnu prácu a bude sa starať o

svoju rodinu (najmä maloletú dcéru) a zároveň sa bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného
úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje
súdom určené obmedzenia a povinnosti, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu
je možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Súd v danom prípade považoval za
podstatné, že blízka rodina obžalovaného (jeho priateľka - poškodená) obžalovanému trestnú činnosť

odpustila, naďalej pri ňom ostala stáť a aj v týchto ťažkých chvíľach je mu oporou a mohla by tak zároveň
byť pre neho motiváciou k tomu, že obžalovaný má stále o čo stáť a najmä k tomu, aby prehodnotil svoje
životné postoje a konečne už urobil hrubú čiaru za svojou minulosťou a začal žiť riadnym, usporiadaným
životom ako správna hlava rodiny (i keď s poškodenou nie sú zosobášený) a bol tak oporou pre svojich
najbližších, ktorí (ako to aj uviedla poškodená v záverečnej reči) ho doma potrebujú, teda v danom

prípade mal súd na zreteli aj tú skutočnosť z hľadiska zásad ukladania trestov, že trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, kedy
priateľka obžalovaného ako poškodená a jej dcéra, nepochybne sú jeho blízkymi osobami. Súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanom, ako využije šancu, ktorá mu bola daná
a či naozaj začne viesť riadny život a tento povedie počas plynutia celej skúšobnej doby. V opačnom

prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný. Takto aj naďalej bude mať
svoj osud v rukách práve obžalovaný a bude záležať len na ňom ako s touto šancou naloží a či dôveru
súdu v neho kladenú, nesklame.

Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pod vplyvom alkoholu a znalec v posudku konštatoval

u obžalovaného dlhodobý a aktuálne intenzívny abúzus alkoholu s vývojom závislosti od alkoholu v
iniciálnom štádiu, súd zároveň obžalovanému uložil obmedzenie v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Taktiež súd
obžalovanému uložil povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona v skúšobnej dobe
zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné liečenie
protialkoholické ambulantnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia
vychádzal najmä so záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, v ktorom znalec konštatuje u obžalovaného dlhodobý a aktuálne intenzívny abúzus alkoholu

s vývojom závislosti od alkoholu v iniciálnom štádiu. Znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom uloženie
ochrannéholiečeniaambulantnouformoupovažovalzapostačujúce,keďvdanomprípaderozhodujúcim
faktorom je vôľa obžalovaného skončiť s konzumáciou alkoholu, avšak súd má za to, že toto jeho
odhodlanie musí byť v súčasnosti podporené aj pomocou špecializovaného odborníka a v tejto

kombinácii je predpoklad, že sa dostaví pozitívny výsledok.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení
v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v

Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).