Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 10, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200340
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: A. R., bytom W. nad T., S. XX, proti žalovanému: Sociálna

poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti a postupu
rozhodnutia č. 30069-3/2017-BA zo dňa 10. 03. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 30069-3/2017-BA zo dňa 10. 03. 2017 žalovaná ako odvolací správny orgán zmenila

napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo veci priznania nároku na úrazovú rentu
v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015 tak, že žalobkyňa A. R., utrpela poškodenie
zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015 a má podľa § 88 a § 89 zákona č.
461/2003 Z. z. po zvýšení priznaní sumy úrazovej renty o 1,32% v súlade s Opatrením Ministerstva
práce,sociálnychvecíarodinySRč.295/2014,ktorýmsaustanovujepevnásumazvýšeniadôchodkovej
dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2015 nárok na úrazovú rentu od 20. 08. 2015 do 31. 08.
2015 v sume 83,20 eur a od 01. 09. 2015 v sume 214,70 eur mesačne.

2. V zmysle § 89 ods. 8 a § 89 ods. 9 písm. a/ 4. bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v súlade
s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje
pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty z r. 2016 sa suma úrazovej
renty zvyšuje od 01. 01. 2016 o 0,46 % na celkovú sumu 215,70 eur mesačne.
V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ 5. bodu, § 293dq ods. 2 a § 293dr, ods. 2 a 3 zákona
č. 461/2003 Z. z., sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2017 o 2% na celkovú sumu 220,10 eur
mesačne.

Svoje rozhodnutie odporkyňa zdôvodnila tým, že na základe žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej
renty v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015, dňa 30. 06. 2016 vydal prvostupňový
správny orgán rozhodnutie, ktorým priznala poškodenej nárok na úrazovú rentu od 07. 06. 2016 do 30.
06. 2016 v sume 170,40 eur a od 01. 07. 2016 v sume 212,90 eur mesačne.
3. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukazovala na to, že nesúhlasí s dátumom
priznania nároku na úrazovú rentu, pretože posudková lekárka určila za dátum vzniku nároku na úrazovú
rentu deň uznania choroby z povolania, t.j. 07. 06. 2016 a podľa jej názoru, tento má byť určený od 20.

08. 2015, kedy jej bola zistená choroba z povolania. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s určenou
mieroupoklesuschopnostivrozmedzí45%,pretoženapracoviskuakojeprievansfixnejklimatizáciena
jej zdravotný stav pôsobí negatívne. Žiadala zároveň o prehodnotenie určenej miery poklesu pracovnejschopnosti na účely úrazovej renty a priznať úrazovú rentu odo dňa zistenia choroby z povolania a nie
odo dňa uznania.
Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
V lekárskej správe zo dňa 01. 12. 2016 posudková lekárka pobočky zdokumentovala výsledky
lekárskych vyšetrení zdravotného stavu poškodenej. Žalobkyňa bola v auguste 2015 operovaná

približne pre tri roky trvajúce bolesti pravého ramenného kĺbu. Stav bol hodnotený ako impingement
syndróm pravého ramena. Pre podozrenie na možnosť choroby z povolania bola žalobkyňa vyšetrená
posudkovým lekárom v Nitre a následne 07. 03. 2016 bola prijatá na KPLaT. Z dôvodu, že žalobkyňa v
dobehospitalizáciabolav6.mesiacigravidity,nemohlibyťvykonanéžiadnezobrazovaciertg.vyšetrenia
a taktiež nebola podávaná žiadne medikamentózna liečba. Posudková lekárka pobočky poznamenala,
že ortopedické vyšetrenie preukázalo obmedzenie aktívnej pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe bez

obmedzenia pasívnej pohyblivosti. Neurologické vyšetrenie potvrdilo ľahký syndróm karpálneho tunela
vľavo ľahké senzitívne poškodenie vľavo. Hospitalizácia poškodenej bola ukončená dňa 11. 03. 2016
so záverom, že u žalobkyni boli splnené klinické a hygienické kritériá, pre vznik choroby z povolania a
podľa odporúčania pre ňu nie je vhodná práca s nadmerným preťažovaním horných končatín, v expozícii
vibráciám a v nevyrovnaných mikroklimatických podmienkach. Ďalej posudková lekárka uviedla, že

zamestnávateľom Kongsberg Automotive s.r.o. Vráble, Hlavná, predložený časový snímok zo dňa 13.
09. 2016 udáva percentuálne rozloženie pracovného postupu v profesii pokožovania gombíka. Podľa
protokolu zhodnotenia fyzickej záťaže pri práci č. 1/12/2015, Pracovnej zdravotnej služby - OHS s.r.o.
so sídlom Opatovce nad Nitrou, boli neprijateľné polohy zaznamenané u pravej hornej končatiny pri
obstrihávaní prevyšujúcej kože, ručnom ozdobnom šití a naťahovaní kože na povrch gombíka, čo

predstavuje spolu 30 % z celého pracovného postupu. Pri pokožovaní gombíkov je používaná horúco
vzdušná pištoľ o možnosti 500g, čo predstavuje 15 % pracovného postupu.
Záver lekárskej prehliadky zo dňa 01. 12. 2016 znel, že v zmysle uvedených skutočností za rozhodujúce
zdravotné postihnutie posudková lekárka pobočky určuje impingement syndróm pravého ramena s
mierou poklesu 45 %. Dátum vzniku nároku určila deň uznania choroby, t.j. od 07. 06. 2016.

Poškodená voči obsahu lekárskej správy nevzniesla žiadnu námietku, čo potvrdila svojím podpisom.
Vzhľadom na tieto skutočnosti pobočka dňa 01. 12. 2016 uskutočnila ústne pojednávanie so žalobkyňou,
ktorá nepodala žiadne návrhy. Na základe takto zisteného skutkového stavu ústredie rozhodnutím zo
dňa 22. 12. 2016 priznalo žalobkyni nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa
20. 08. 2015, od 07. 06. 2016 do 30. 06. 2016 v sume 170,40 eur a od 01. 07. 2016 v sume 212,90 eur.

4. Ústredie po podaní odvolania poškodenou požiadalo listom dňa 21. 01. 2017 o opätovné
prehodnotenie lekárskej správy zo dňa 01. 12. 2016, ktorému posudková lekárka nevyhovela a zotrvala
na svojom pôvodnom odbornom závere.
5. Posudkový lekár ústredia v lekárskej správe dňa 28. 02. 2017 poznamenal, že ako vyplýva z
predloženej lekárskej dokumentácie, choroba z povolania u žalobkyni bola zistená dňa 20. 08. 2015

a uznaná dňa 07. 06. 2016, pričom dočasná pracovná neschopnosť trvala od 16. 02. 2015 do 19. 05.
2016. Táto však nebola v dôsledku choroby z povolania.
Odo dňa 20. 05. 2016 do 12. 01. 2017 bola žalobkyňa na materskej dovolenke a od 13. 01. 2017 je na
rodičovskom príspevku. Poškodenej nebola vyplácaný úrazový príplatok. Záver lekárskej správy zo dňa
28. 02. 2017 znel, že na základe vyššie uvedených skutočností, miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je na 45 %. Dátum vzniku poškodenia na účely úrazovej renty možno určiť od 20. 08.
2015, t.j. odo dňa zistenia choroby z povolania.
Posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínska záležitosť, právomoc
určovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti je v zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení zverená
výlučne posudkovým lekárom sociálnej poisťovne.

Spôsob určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku
choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár SP pri posudzovaní
zdravotného stavu vychádza z náplne práce poškodenej, pričom využíva všetky profesionálne
skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia s
chorobou z povolania na výkon doterajšej činnosti poškodenej ako zamestnanca a skúma aj možnosť

jej ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia).
Obaja posudkoví lekár tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní zhodne konštatovali, že pokles
pracovnej schopnosti poškodenej je v rozsahu 45 %.6. V zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, posudkový lekár
je osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára. Odbornú
spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti posudkový lekár získava špecializáciou v špecializačnom

odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
objektívnom nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe doloženej
zdravotnej dokumentácie lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
Písomné stanoviská posudkových lekárov sú pre sociálnu poisťovňu záväzné a v zmysle § 196 ods. 1
o sociálnom poistení, považované za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný posudok pre zistenie

skutočného stavu rozhodovanej veci.
Prepúšťaciu správu z hospitalizácie zo dňa 07. 03. 2016 do 11. 03. 2016, ktorú dáva žalobkyňa do
pozornosti nebolo možné považovať za nový dôkaz, pretože predmetnú prepúšťaciu správu mali k
dispozícii posudkoví lekári sociálnej poisťovne aj list RUVZ, ktorí navrhovateľka v odvolaní spomína.
Z predložených lekárskych nálezov vyplýva, že žalobkyňa môže vykonávať prácu s určitými
obmedzeniami ako je nadmerné využitie horných končatín, alebo vyhýbanie sa chladnému prostrediu.

Posudkový lekár ústredia konštatoval, že žalobkyňa môže vykonávať prácu na svojom pôvodnom
pracovisku s obmedzeniami, má sa vyhýbať chladnému prostrediu a prostrediu s neprimeraným
zaťažovaním horných končatín. Žalobkyňa môže vykonávať práce fyzicky menej náročné s využitím
zručnosti.
K námietke poškodenej týkajúcej dátumu priznania úrazovej renty odo dňa zistenia choroby z povolania,

t.j. odo dňa 20. 08. 2015 bolo v rámci odvolacieho konania vyhovené. Posudkový lekár ústredia v
lekárskej správe zo dňa 28. 02. 2017 dospel k záveru, že poškodená má nárok na úrazovú rentu odo
dňa zistenia choroby z povolania t.j. 20. 08. 2015, nie ako to uviedla posudková lekárka pobočky odo
dňa uznania choroby zo povolania, t.j. od 07. 01. 2016.
Z toho dôvodu bolo potrebné žalobkyni vypočítať sumu úrazovej renty s dátumom vzniku nároku na

úrazovú rentu od 20. 08. 2015. Žalobkyni sa teda priznáva úrazová renta v sume 211,90 eur a je
určená ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 %-nej denného vymeriavacieho základu,
ktorý je 19,3438 eur a koeficientu 0,45 určeného ako podiel čísla 45 zodpovedajúceho jej zistenému
percentuálnemu poklesu a schopnosti a čísla 100.
Úrazová renta rovná sa 30,4167 x 80% z 19,3438 eur x 0,45 = 211,90 eur.

Ku dňu priznania úrazovej renty poškodená nepoberala invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek
nebol jej ani priznaný predčasný starobný dôchodok.
V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ tretieho bodu a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom
poistení a v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., ktorým
sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2015

sa úrazová renta od 01. 01. 2015 zvyšuje o 1,32 %.
Priznaná úrazová renta sa zvyšuje podľa § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ tretieho bodu a § 89
ods. 10 zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania takto:
úrazová renta priznaná mesačná suma 211,90 eur
zvýšenie úrazovej renty o 1,32 %ˇ 2,80 eur

-------------------------------------------------------------------------------------------------
úrazová renta mesačne 214,70 eur

Vzhľadom na to, že navrhovateľka má nárok na úrazovú rentu od 20. 08. 2015 bola určená alikvotná
časť úrazovej renty za august 2015 takto:

úrazová renta na mesiac august 2015:
214,70 eur (úrazová renta mesačne) : 31 (počet kalendárnych dní v mesiaci august) = 6,92580645 x 12
dní nároku od 20. 08. 2015 do 31. 08. 2015 = 83,20 eur.
V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 sa ustanovuje pevná
suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2016 sa suma úrazovej renty

zvyšuje od 01. 01. 2016 o 0,46% na celkovú sumu 215,70 eur mesačne.
Priznaná úrazová renta v r. 2015 sa podľa § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a §
89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení od 01. 01. 2016 zvyšuje takto:
úrazová renta od mesiaca január 2016:
úrazová renta do 31. 12. 2015 214,70 eur

zvýšenie úrazovej renty o 0,46% 1 euro
---------------------------------------------------------------------------------------
úrazová renta za rok 2016 215,70 eurV zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ piateho bodu, § 293dq ods. 2 a § 293dr ods. 2 a 3
zákona o sociálnom poistení, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2017 nasledovne:
úrazová renta od mesiaca január 2017:

úrazová renta do dňa 31. 12. 2016 215,70 eur
zvýšenie úrazovej renty o 2% 4,40 eur
--------------------------------------------------------------------------------------
úrazová renta od mesiaca január 2017 220,10 eur
Generálny riaditeľ ako odvolací orgán zhodnotil odvolanie žalobkyne a zhodnotil každý dôkaz osobitne

ako aj dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že odvolanie poškodenej je dôvodné len
čiastočne.
II.
Žaloba

7. Voči rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa žalobu dňa 25. 04. 2017 na

Krajský súd v Nitre, v ktorom namietala tú skutočnosť, že generálny riaditeľ síce vyhovel odvolaniu voči
prvostupňovému správnemu orgánu čo sa týka dátumu vzniku nároku na rentu, avšak sa nezaoberal
vôbec výškou poklesu schopnosti poškodenej. Táto dáva do pozornosti súdu, najmä prepúšťaciu
správu z hospitalizácie z obdobia od 07. 03. 2016 do 11. 03. 2016, ako aj správu z regionálneho
úradu verejného zdravotníctva, ktorý zistil, že pracovné činnosti, ktoré vykonávala žalobkyňa boli v

nevyhovujúcich polohách a nevyhovujúcich klimatických podmienkach, ktoré určil aj za príčiny vzniku
choroby z povolania žalobkyne. Žalobkyňa považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné, zavádzajúce
v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie žalovanej
bez pojednávania.
III.

Stanovisko žalovaného

8. Žalovaný správny orgán podal dňa 17. 05. 2017 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.
Po podaní odvolania žalobkyne voči prvostupňovému správnemu orgánu žalovaný opätovne posúdil

zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom ústredia dňa 28. 02. 2017 ako to vyplýva z predloženej
lekárskej dokumentácie, choroba z povolania u žalobkyni bola zistená dňa 20. 08. 2015 a uznaná dňa
07. 06. 2016, pričom dočasná pracovná neschopnosť trvala odo dňa 16. 02. 2015 do 19. 05. 2016.
Táto dočasná pracovná neschopnosť však nebola v dôsledku choroby z povolania. Odo dňa 20. 05.
2016 do 12. 01. 2017 bola žalobkyňa na materskej dovolenke a odo dňa 13. 01. 2017 je na rodičovskom

príspevku. Žalobkyni nebol vyplácaný úrazový príplatok. Ďalej posudkový lekár ústredia konštatoval, že
z popisu jednotlivých pracovných operácií vyplýva, že žalobkyňa vykonáva prácu staticko-dynamickú,
s prevahou dynamickej zložky v sede, pri ktorej boli exponované najme drobné svaly rúk a predlaktí.
Z protokolu z merania zo dňa 14. 12. 2015 vyplývalo, že celková fyzická záťaž, vrátane lokálnej
svalovejzáťaže,nebolaprekročenáanedošlokprekročeniusmerných hmotnostných hodnôt.Bolovšak

zistené prekročenie celkového času práce v neprijateľných polohách horných končatín pri hodnotení
pracovných polôh. Negatívnym faktorom na pracovisku bol aj prievan (nadmerný ofuk z dôvodu fixnej
klimatizácienapracovisku),atýmtoboli vytvorenépodmienkyprevznikchorobyzpovolania.Uviedol,že
obmedzenie výkonu uvedených prác je z dôvodu vykonávania prác v nepriaznivých polohách horných
končatín. Ide predovšetkým o naťahovanie kože na povrch gombíkov, obstrihávanie prevyšujúcej kože

pri ručnom ozdobnom šití, čo predstavovalo asi 30 % práce a používanie horko vzdušnej pištole a
hmotnosti 500 gramov, čo predstavuje 15 % pracovného postupu zo smeny.
Žalovanývzhľadomnazáverlekárskejsprávy,podľaktorejboldátumpoškodenianaúčelyúrazovejrenty
určený odo dňa 20. 08. 2015, t.j. odo dňa zistenia choroby z povolania, žalovaný zmenil prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu a priznal žalobkyni rentu od 20. 08. 2015.

9. K námietkam žalobkyni žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o sociálnom poistení lekárska
posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa aj posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti a
posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínska záležitosť, ktorá bola v
zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení výlučne zmenená posudkovým lekárom sociálnej poisťovne.
Posudkový lekár sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely úrazovej

renty vychádza z náplne práce (profesiogramu), pričom využíval všetky profesionálne skúsenosti z
medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia s chorobou
z povolania na výkon doterajšej činnosti žalobkyne ako zamestnanca a skúma aj možnosť ďalšiehouplatnenia sa u zamestnávateľa. V prípade žalobkyne to bol Kongsberg Automotive s.r.o. so sídlom
Vráble, Hlavná 48 a na trhu práce.
Obaja posudkoví lekári podľa žalovaného postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení a

konštatovali zhodne, že pokles pracovnej schopnosti žalobkyne je v rozsahu 45 %.
Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že posudkový lekár je tá osoba s odbornou kvalifikáciou a
spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára. Odbornú spôsobilosť na výkon posudkovej
činnosti posudkový lekár získava špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť
posudkovýchlekárovspočívavnáležitomobjektívnom,nestrannomzistení,posúdenízdravotnéhostavu

navrhovateľa, a to na základe doloženej lekárskej dokumentácie, lekárskych správ a záverov odborných
lekárov.
Písomné stanoviská posudkových lekárov, tzv. odborné posudky, sú pre sociálnu poisťovňu záväzné a
slúžia ako dôkazný posudok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. Žalovaný poukázal na
tú skutočnosť, že posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne tak prvostupňovom ako aj v odvolacom
konaní sa konalo za osobnej prítomnosti žalobkyne, ktorá predložila všetky nové odborné lekárske

nálezy a bola s výsledkami týchto posúdení aj s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť oboznámená posudkovými lekármi a voči týmto záverom nemala žiadne námietky.
Predmetné dokumenty, ktoré cituje žalobkyňa v žalobe, nemožno považovať za nové dôkazy, pretože
tieto mali k dispozícii posudkoví lekári. Žalovaný na margo veci uviedol, že žalobkyňa podľa
predmetných dokumentov môže vykonávať prácu s určitými obmedzeniami ako je nadmerné využitie

horných končatín, alebo vyhýbanie sa chladnému prostrediu. Tieto skutočnosti konštatoval aj posudkový
lekár ústredia s tým, že žalobkyňa môže vykonávať prácu na svojom pôvodnom pracovisku s
obmedzeniami, t.j. má sa vyhýbať chladnému prostrediu a prostrediu s neprimeraným zaťažovaním
horných končatín. Žalobkyňa môže vykonávať fyzicky menej náročné práce, s využitím zručnosti.

IV.
Súdne pojednávanie

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 10. 07. 2017 žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
z dôvodu nepreskumateľnosti, pretože žalovaná sa vôbec nezaoberala lekárskymi správami, ktoré

predložila žalobkyňa v odvolaní. Jedna sa to jedná o správu regionálneho úradu verejného zdravotníctva
ako aj z kliniky pracovného lekárstva. Predmetné rozhodnutie neurčuje kvalitu pracovného prostredia
žalobkyne a nie je určená správne ani miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
11. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť, pretože ako prvostupňový ako aj druhostupňový
správny orgán sa dostatočne zaoberali správami spomínanými právnym zástupcom žalobkyne a zaujali

aj k týmto správam stanovisko v posudkovom závere.

V.
Právne názory správneho súdu

12. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyni prejednal na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol.
Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný

odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Je nepochybné zo
spisovej dokumentácie, že žalobkyni dňa 20. 08. 2015 bola zistená choroba z povolania - choroba z
dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, s dátumom uznania dňa 07. 06. 2016.

Nárok na úrazovú rentu súvisiacu s chorobou z povolania si žalobkyňa uplatnila žiadosťou doručenou
pobočke sociálnej poisťovni doručenej dňa 20. 06. 2016. Na základe posúdenia zdravotného žalobkyne
posudkovou lekárkou pobočky dňa 01. 12. 2016 bolo vydané rozhodnutie z 22. 12. 2016, ktorým bola
priznaná žalobkyni úrazová renta z choroby z povolania zistenej 20. 08. 2015 od 07. 06. 2016 v sume
170,- eur mesačne a od 01. 07. 2016 v sume 212,90 eur mesačne.

Žalobkyňanesúhlasilasdátumompriznaniaúrazovejrentyododňa07.06.2016akoajsurčenoumierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely úrazovej renty v rozsahu 45 %.
Posudkový lekár ústredia, ktorý posudzoval dôvody odvolania žalobkyne. Poznamenal, že z predloženej
lekárskej dokumentácie je choroba z povolania u žalobkyne zistená dňa 20. 08. 2015.Z protokolu merania zo dňa 14. 12. 2015 vyplývalo, že celková fyzická záťaž, vrátane lokálnej svalovej
záťaže nebola prekročená a nedošlo k prekročeniu smerných hmotnostných hodnôt. Bolo zistené
prekročenie celkového času práce v neprijateľných polohách horných končatín pri hodnotení pracovných

polôh. Negatívnym faktorom na pracovisku bol aj prievan (nadmerný ofuk z dôvodu fixnej klimatizácie na
pracovisku), a týmto boli vytvorené podmienky pre vznik choroby z povolania. Uviedol, že obmedzenie
výkonu týchto prác z dôvodu vykonávania prác v nepriaznivých polohách horných končatín, jednalo sa
predovšetkým o naťahovanie kože na povrch gombíkov, obstrihávanie prevyšujúcej kože pri ručnom
ozdobnom šití, čo predstavovalo 30 % práce a požívanie horko vzdušnej pištole o hmotnosti 500g, čo

predstavuje 15 % pracovného postupu zo smeny.
V dôsledku tohto lekárskeho posúdenia žalovaný vydal 10. 03. 2017 rozhodnutie, ktorým zmenil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu, t. j. od
20. 08. 2015.
Námietky žalobkyne uvedené v žalobe sú právne irelevantné, pretože zákon o sociálnom poistení
výlučne stanovuje posudkovým lekárom posudzovať zdravotný stav občanov pre účely sociálnych dávok

a určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti.
Posudkový lekár ústredia sa vo svojom posudkovom závere zo dňa 28. 02. 2017 dôsledne venoval
zdravotnému stavu žalobkyne, náležite zdôvodnil svoj posudok a oboznámil sa aj s predloženými
lekárskymi nálezmi, na ktoré poukazuje žalobkyňa vo svojej žalobe. V posudku konštatoval, že
žalobkyňa môže vykonávať prácu s určitými obmedzeniami, ako je nadmerné využitie horných končatín

alebo vyhýbanie sa chladnému prostrediu s tým, že žalobkyňa môže vykonáva práce fyzicky menej
náročné s využitím zručnosti.
Keďže žalobkyňa v žalobe nenamietala výšku úrazovej renty ani spôsob výpočtu renty choroby z
povolania, súd sa týmto výpočtom nezaoberal.
13. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť

rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.

14. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému, ktorý nemal v konaní
úspech mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2 , písm. c/).