Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010150
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112010150.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného R. N., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T 7/2012 z 2.10.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.
septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného R. N., L.. XX.X.XXXX E. J. sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2T/7/2012 z 2.10.2012 bol obžalovaný R.
N. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

dňa 6. septembra 2010 o 19.07 hodine v Bratislave po ulici C. L. smerom na K. ulicu viedol osobné
motorové vozidlo BMW 320, evidenčného čísla J.-XXXRH v pravom jazdnom pruhu a v križovatke s
ulicami T.-K. v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c/ zákona číslo 8/2009 Zbierky zákonov o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s ustanovením § 9 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 9/2009 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov
vošiel do križovatky so súčasne svietiacim žltým svetlom „Pozor!“ pred zasvietením zeleného svetla

„Voľno!“, čím porušil povinnosti vodiča a to nevenovaním sa plne vedeniu vozidla a nesledovaním
situácie v cestnej premávke, pričom došlo k stretu so zľava na signál s plným zeleným svetlom
„Voľno“ jazdiacou cyklistkou C.. T. G. idúcou po T. ulici smerom na X. ulicu v pravom jazdnom pruhu,
následkom čoho poškodená C.. T. G. utrpela ťažké zranenia - otvorenú zlomeninu oboch kostí pravého
predkolenia,dvetržnozhmoždenéranyvovlasatejčastihlavy,otrasmozgu,pohmoždeniemäkkýchčastí
s okoloočnicovou podliatinou vľavo, pohmoždenie chrbta ľavej a pravej ruky, pohmoždenie s podliatinou

vsedacejoblastivpravosdobouliečeniaapráceneschopnostido18.1.2011anáslednoudoboukúpeľnej
liečby od 28.6.2011 do 18.7.2011.

Za tento prečin bol obžalovaný odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodenej C.. T. G., J. J., I.N.
A.. Č.. XX vo výške 12 000 Eur.Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný R. N. a to zahlásením do zápisnice
o hlavnom pojednávaní konanom 2.10.2012 (č.l. 210), ktoré odvolanie následne písomne odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že zastáva názor, že citovaný rozsudok prvostupňového súdu
je chaotický, nezrozumiteľný, skutok v ňom opísaný je neurčitý a nie je v súlade s Ústavou, či ústavnými
zákonmi, zákonmi ako aj ostatnými všeobecnými právnymi predpismi, najmä Trestným zákonom a

Trestným poriadkom. Je nezákonný, pretože má závažné formálne a procesné vady nerešpektujúce
základné zásady trestného konania a na druhej strane má aj závažné hmotnoprávne vady, ktoré
spočívajú v jeho nesúlade s právnymi predpismi SR.

V prvom rade poukázal na skutočnosť, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré
uviedol k stanovisku k obžalobe, nakoľko má za to, že obžaloba i značná časť prípravného konania trpí

procesnoprávnymi i hmotnoprávnymi vadami.

Má za to, že v obžalobe uvedené tvrdenie, že obžalovaný R. N. vošiel do križovatky na signál so súčasne
svietiacim červeným svetlom „stoj“ a žltým svetlom „pozor“ nebolo preukázané žiadnym relevantným
dôkazom a rovnako nie je preukázané tvrdenie poškodenej, že do križovatky vchádzala s plným zeleným

svetlom.

V rámci dokazovania navrhol, aby bol vypracovaný nový znalecký posudok z odboru cestná doprava,
keďže vzájomná poloha OMV a cyklistky, v okamihu zrážky bola určená nejasne, nepresne a z
nevysvetliteľných dôvodov nezodpovedá poškodeniam ako na OMV tak na bicykli poškodenej. Uvedený

návrh na doplnenie dokazovania bol samosudcom okresného súdu zamietnutý. V tejto súvislosti i
v spojitosti so zamietnutím uvedeného návrhu na doplnenie dokazovania uviedol, že na strane 11
znaleckého posudku, znalkyňa z neznámych dôvodov skúmala len údajné deformácie zodpovedajúce
kontaktu tela s vozidlom, avšak neskúmala deformácie vzniknuté kontaktom vozidla s bicyklom
poškodenej a teda nijak nie je vysvetlené poškodenie plastovej mriežky na str. 12 posudku, ktoré je

na ľavej strane, pričom takéto poškodenie by jednoducho v prípade zrážky tak, ako je znázornená na
strane 16 posudku vzniknúť nemohlo - na ľavej strane vozidla nie je totiž dokumentovaný žiadny kontakt
s vozidlom.

Znalkyňa na strane 26 znaleckého posudku naopak uvádza, že cyklistka s najväčšou

pravdepodobnosťou vošla do križovatky na žltý signál, teda jej výpoveď je týmto vyvrátená, touto
skutočnosťou, sa však OČTK ani súd pred vydaním napadnutého rozsudku nezaoberali.

Taktiež rýchlosť pohybu cyklistky je na strane 20 znalkyňou ustálená na 16-18 km/hod., avšak na strane
26 uvádza znalkyňa rýchlosť len 15 km/hod., pričom priemerná rýchlosť podľa tabuľky na strane 25 je pre

vekovú kategóriu poškodenej 3,45 m/s, čo je 12,42 km/h, čím je bez pochýb preukázaná aj existencia
vnútorných rozporov v samotnom posudku.

Dôrazne namietal tú skutočnosť, že signál, na ktorý mal obžalovaný podľa názoru znalkyne vchádzať
do križovatky je určený v posudku výlučne na základe tej skutočnosti, že vozidlo predtým stojace vo

vedľajšom jazdnom pruhu vošlo do záberu kamery až 1 sekundu po zrážke . Súd sa však absolútne
nevysporiadal s možným vysvetlením takéhoto záveru spočívajúceho v tom, že cyklistku mohol vodič
vozidla, ktoré vchádzalo do križovatky až potom, ako vošiel do križovatky vidieť, a teda z toho dôvodu
vošiel do križovatky až neskôr, ako mu zasvietil zelený signál. Na rozdiel od neho, mohol vodič tohto
vozidla cyklistku bez akýchkoľvek prekážok v rozhľade vidieť, pričom on mal vo výhľade prekážku -

vozidlo Audi Q7, značných rozmerov, cez ktoré cyklistku nemohol vidieť a ani jej pohyb predvídať. V
tejto súvislosti uviedol, že mu žiadny predpis na úseku cestnej premávky a žiadna norma bez pochýb
neurčuje, na aký signál a na ako dlho trvajúci zákonite vchádzajú motorové vozidlá do križovatky. Nie
je teda vylúčené, že vozidlá, ktoré sú podľa znaleckého posudku považované za vozidlá vchádzajúce
do križovatky ihneď po rozsvietení signálu „Voľno“, nevošli do križovatky dlhšiu dobu po jeho rozsvietení

práve z toho dôvodu, že cyklistku videli.

Takéto úvahy znalca odvodzujúce moment rozsvietenia zeleného signálu „Voľno“ od individuálneho
správania vodiča a jeho vozidla stojaceho vo vedľajšom jazdnom pruhu považuje za absurdné,skresľujúce a v prvom rade za nezákonné, nakoľko takýmto spôsobom vykonané znalecké dokazovanie
nielenže nemá oporu v zákone, ale je dokonca v príkrom rozpore s ním. V tejto súvislosti v neposlednom
rade poukázal aj na výsluch znalkyne, ktorá uviedla, že sa jedná o modelovú situáciu a simuláciu, pričom

výsledkom takejto simulácie nemôže byť zistenie, ktoré s istotou určí skúšobný priebeh nehodového
deja. Takýmto spôsobom bola určená len pravdepodobná verzia vzniku dopravnej nehody, avšak iba
pravdepodobnosť na vyslovenie odsudzujúceho výroku v rozsudku nepostačuje.

Zastáva názor, že k modifikácii skutku, oproti skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba došlo zo strany

prvostupňového súdu v rozpore so zásadou zachovania totožnosti skutku, nakoľko otázka, na aký signál
vošiel do križovatky je pre posúdenie jeho konania kľúčová. Zmenu skutkovej vety mu súd oznámil, až
vo vyhlásenom rozsudku.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila i poškodená C.. T. G., G.. prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu, I.. E. B.. V písomne vyhotovenom vyjadrení, ktoré bolo doručené okresnému
súdu 25.4.2013 uvádza, že poukazuje na závery znaleckého posudku, znalkyne z odboru cestnej
dopravy, z ktorých nepochybne vyplýva, že technika jazdy obžalovaného nebola správna v dôsledku

čoho došlo k zrážke poškodenej jazdiacej na bicykli a k závažným zraneniam, ktoré sú dokumentované
v spise. Zastáva názor, že obžalovaný, ako účastník cestnej premávky sa správal nedisciplinovane
a bezohľadne a nepresvedčil sa v čase, keď vchádzal do križovatky, či môže bezpečne prejsť bez
ohrozenia iného účastníka. Dodala ešte, že obžalovaný sa ani raz neinformoval o jej zdravotnom stave
a ani neprejavil akýmkoľvek iným spôsobom súcitnosť s poškodenou.

Obžalovaný R. N. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu, napriek riadne a včas vykázanému
doručeniu dňom 15.8.2013 nedostavil, svoju účasť ospravedlnil a zaslal odvolaciemu súdu vyhlásenie,
že súhlasí s tým, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom na riadne a včas vykázané doručenie, ako aj písomné prehlásenie obžalovaného, odvolací
súd za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 7 Tr. por. vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajca obžalovaného, C.. B. D. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že navrhuje

zrušiť napadnutý rozsudok a vo veci rozhodnúť oslobodzujúcim rozsudkom, alternatívne navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu s tým, aby bol do konania pribratý ďalší znalec z
odboru cestnej dopravy, keďže s posudkom znalkyne z odboru cestnej dopravy pribratej v predsúdnom
konaní sa nestotožňuje. V ďalšom zotrval na písomne odôvodnenom odvolaní a súčasne založil do spisu
v písomnej podobe konečný návrh, ktorý na verejnom zasadnutí prečítal.

Splnomocnenec poškodenej I.. E. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa k výroku o náhrade
škody nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu ako i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,

že odvolanie obžalovaného R. N. nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že na obžalovaného R. N. prokurátor Okresnej
prokuratúry Bratislava I po č.k. 3Pv 832/10-15 dňa 22.2.2012 podal obžalobu pre prečin ublíženia na

zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák.,
na skutkovom základe, že

dňa 6. septembra 2010 o 19.07 hodine v Bratislave po ulici C. L. smerom na K. ulicu viedol osobné
motorové vozidlo BMW 320, evidenčného čísla J.-XXXRH v pravom jazdnom pruhu a v križovatke s

ulicami T. - Dunajská v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c/ zákona číslo 8/2009 Zbierky zákonov o
cestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovasustanovením§9ods.3písm.b/Vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 9/2009 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov
vošiel do križovatky na signál so súčasne svietiacim červeným svetlom „Stoj!“ a žltým svetlom „Pozor!“,
pričom došlo k stretu so zľava na signál s plným zeleným svetlom „Voľno“ jazdiacou cyklistkou C.. T.
G. idúcou po T. ulici smerom na X. ulicu v pravom jazdnom pruhu, následkom čoho poškodená C.. T.

G. utrpela ťažké zranenia - otvorenú zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia, de tržnozhmoždené
rany vo vlasatej časti hlavy, otras mozgu, pohmoždenie mäkkých častí s okoloočnicovou podliatinou
vľavo, pohmoždenie chrbta ľavej a pravej ruky, pohmoždenie s podliatinou v sedacej oblasti vpravo s
dobou liečenia a práceneschopnosti do 18.1.2011 a s následnou dobou kúpeľnej liečby od 28.6.2011
do 18.7.2011

Pokiaľ ide o skutkové okolnosti je treba uviesť, že obžalovaný od počiatku trestného stíhania sa obhajuje
tým, že po prejdení autobusovej stanice Mlynské Nivy sa zaradil do pravého jazdného pruhu, na
semafore naskočila postupne žltá a zelená, preto pokračoval v jazde. Spoza áut vyšla cyklistka, do ktorej

narazil, pričom ihneď po zrážke zastavil motorové vozidlo a poškodenej poskytol pomoc. Zotrval na tom,
že križovatku prechádzal na zelené svetlo.

V uvedenej trestnej veci bola vypočutá svedkyňa T. Y., ktorá v čase nehody bola spolujazdkyňou
obžalovaného a ktorá vypovedala, že na priebeh nehody si nepamätá, pretože nedávala pozor. Vie však,

žeprechádzalikrižovatkousmeromnaDunajskú,pamätásioranžovésvetloanáslednesipamätánáraz.

Poškodená C.. T. G. vypovedala, že na bicykli prechádzala z ulice Dostojevského na Karadžičovú,
pokračujúc cez križovatku na Mlynských Nivách, išla v pravom jazdnom pruhu na svojom bicykli. Určite
išla na zelený signál, túto trasu pozná, pretože po nej bežne chodieva aj autom. Na samotnú zrážku si

nepamätá,pretožesaprebralanazemisbolesťouvnohe,ktoránadčlenkombolapraktickyodtrhnutádo
pravého uhla tak, že si videla vlastné kosti, cítila bolesť v hlave a tieto zranenia, resp. pocity zodpovedali
aj neskorším lekárskym správam. Ako posledné si pamätá, že prechádzala semafor na zelené svetlo,
ostatné má vytreté. Dodala, že je tridsaťročná vodička auta, bez nehody, periférne videla vpravo stáť
vozidlá, ktoré sa nehýbali, pričom tieto vozidlá stáli v dvoch alebo troch jazdných pruhoch.

V uvedenej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru doprava cestná, W.. R.
T.,ktorávzáverochsvojhoznaleckéhoposudkuuviedla,žeanalýzoudopravnejnehodyzodňa6.9.2010,
pri ktorej došlo k zrážke osobného motorového vozidla BMW 320d a bicykla boli zistené nasledovné
varianty pravdepodobného priebehu dopravnej nehody.

Podľa výpovede R. N. vošiel do križovatky, keď mu cca 10-15 m pred križovatkou zasvietil zelený signál
na SSZ. Táto jeho výpoveď je neprijateľná, pretože na základe záznamu z kamerového systému je
zrejmé, že vozidlo z vedľajšieho jazdného pruhu určeného pre priamy smer a odbočenie doľava vošlo do
križovatky presne 1 sekundu po zrážke, čo zodpovedá zasvieteniu zeleného signálu pre priamy smer,

podľa signálneho plánu. Je prijateľné, že vodičovi v uvedenej vzdialenosti zasvietil žltý a nie zelený
signál SSZ.

Podľa výpovede C.. T. G. vošla do križovatky na zelený signál pre jej smer jazdy ssz. Z výsledkov
simulácie je prijateľné, že vošla na konci zeleného signálu, prípadne na začiatku žltého signálu (podľa

toho, kedy sa pohľadom presvedčila o tom, aký signál svieti pre jej smer). V takom prípade mala na
bezpečné opustenie križovatky do rozsvietenia zeleného signálu pre smer jazdy vozidla BMW 320d 6
sekúnd a pri uvažovanej rýchlosti 15km/h, by prešla cca 25 metrov, táto vzdialenosť bola dostatočná naopustenie križovatky a koridoru pohybu vozidla BMW 320d. Je tiež prijateľná vyššie priemerná rýchlosť
jej jazdy, ako v okamihu zrážky.

Ak cyklistka C.. G. vošla do križovatky na zelený signál, pre jej smer jazdy potom nemala možnosť
zrážke zabrániť. Podľa platných právnych predpisov, nie sú cyklisti nijako informovaný, koľko času majú
na opustenie križovatky riadenej SSZ, ktorej signálne plány sú dimenzované na maximálnu dovolenú
rýchlosťvdanomúseku,prevýpočetpotrebnéhočasu,navyprázdneniekrižovatkypremotorovévozidlá.
V tomto prípade na bezpečné opustenie križovatky do rozsvietenia zeleného signálu pre smer jazdy

vozidla obžalovaného mala 6 sekúnd a pri uvažovanej rýchlosti 15km/h by prešla 25 metrov. Možnosť
zabrániť zrážke mal vodič - obžalovaný, ak by zastavil v križovatke, keď mu svietil ešte žltý signál,
prípadne by znížil rýchlosť príjazdu do križovatky tak, aby vošiel do križovatky až na zelený signál.

Na základe výsledkov simulácii možno konštatovať, že technika jazdy vodiča osobného motorového
vozidla obžalovaného nebola správna. Hlavným prvkom nesprávnej techniky jazdy bolo to, že vošiel do

križovatky na žltý signál, vytvoril kolíznu situáciu a cyklistke prekážku, pri ktorej došlo k zrážke. Technika
jazdy cyklistky - poškodenej C.. G. bola správna, pretože je z technického hľadiska prijateľná, že do
križovatky vošla na zelený signál pre jej smer jazdy.

Vzhľadom na námietky prednesené obhajcom obžalovaného v odôvodnení odvolania je potrebné

poukázať na to, že znalkyňa svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní odstránila namietané rozpory
zo strany obhajoby.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa W.. R. T. vo vzťahu k poškodenej plastovej mriežke osobného
motorového vozidla obžalovaného vysvetlila, že na strane 16 znaleckého posudku je označený obrázok

technicky prijateľnej polohy osobného motorového vozidla obžalovaného a bicykla v čase tesne pred
zrážkou. Od tohto momentu dochádzalo k ďalším pohybom tak vozidla, ako aj poškodenej, k rotáciám a
nie je možné postihnúť všetky tieto vzájomné pohyby. Pripustila, že je technicky prijateľné, že pri týchto
pohyboch došlo aj k poškodeniu mriežky osobného motorového vozidla. Dodala ešte, že nemuselo dôjsť
ku kontaktu vozidla s pedálmi bicykla a poloha znázornená na str. 16 (obrázok 10), bola vyhodnotená

hlavne na základe záznamov videokamery na križovatke a simuláciou následnej zrážky sa vozidlá
dostali do konečných polôh tak, ako boli zadokumentované na mieste dopravnej nehody a v čase
dopravnej nehody. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, na aký signál vchádzala do križovatky cyklistka,
znalkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nie je možné s absolútnou presnosťou určiť všetky
hodnoty, ktoré v tom čase na mieste nehody boli. Ako znalkyňa určila technicky najprijateľnejšie

riešenie z hľadiska dôkazov, ktoré mala k dispozícii. V danom konkrétnom prípade pracovala na základe
fotodokumentácie z križovatky, teda obrazového záznamu kamery a taktiež z následkov nehodového
deja, ako bol zadokumentovaný. Počítačovou simuláciou došla k záveru, že technicky najprijateľnejším
riešením priebehu nehody bolo to, že cyklistka vchádzalo do križovatky na konci zeleného signálu, ktorý
mala na semafore nad sebou. Za 6 sekúnd začína zelený signál pre vozidlo obžalovaného a teda tých

6 sekúnd bol rozdiel od konca zeleného signálu pre smer jazdy cyklistky do začiatku zeleného signálu
pre smer jazdy vozidla obžalovaného. Zotrvala na závere, že počas doby 6 sekúnd, by prešla vodička
bicykla cca 25 metrov, čo bola dostatočná vzdialenosť na opustenie križovatky a aj koridoru pohybu
vozidla obžalovaného. Na otázku obhajcu obžalovaného, z akej skutočnosti odvodila na aký signál
vošiel do križovatky obžalovaný, upresnila, že na základe záznamu kamerového systému, kedy vozidlá v

jazdných pruhoch vedľa jazdného pruhu vozidla obžalovaného sa pohli cca 1 sekundu po vojdení vozidla
obžalovaného do križovatky. Ďalej upresnila vo vzťahu k rozhľadovým podmienkam obžalovaného, že
tento vchádzal ku križovatke na žltý signál, čo znamená „pripraviť sa, resp. dať pozor.“ Zotrvala na tom,
že technika jeho jazdy nebola správna, lebo bola v rozpore s platnými právnymi predpismi. Pripustila, že
je technicky možné, že mal možnosť vidieť cyklistku v pohybe. Znalkyňa sa taktiež vyjadrila k námietkam

obhajoby pokiaľ ide o rôzne udávané rýchlosti cyklistky a to tak, že na strane 20 znaleckého posudku
je uvedená odhadovaná rýchlosť cyklistky, podľa záberov z kamerového systému, ako orientačný údaj.
Na strane 25 je uvedená rýchlosť, ktorá zodpovedá vekovej skupine 51 a 60 rokov, kde horná hranica
je stanovená rýchlosťou 4,2 m/s, čo je viac ako 15 km/h a teda to len potvrdzuje jej údaj o rýchlosti cca
15 km/h, ktorý použila pri simulácii.

Na základe vyššie uvedeného, správne preto postupoval okresný súd, keď nevyhovel návrhu obhajcu
na doplnenie dokazovania pribratím ďalšieho znaleckého posudku, keďže odvolací súd zastáva názor,
že na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa zodpovedala všetky otázky, ktoré považovala obhajobaobžalovaného za sporné a preto doplnenie dokazovania ďalším znaleckým posudkom je potrebné
považovať aj z pohľadu odvolacieho súdu za nadbytočné.

Krajský súd sa stotožnil so závermi znalkyne W.. R. T., ktorá vo svojom znaleckom posudku označila
ako príčinu dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy obžalovaného spočívajúcu v tom, že vošiel
do križovatky na žltý signál, vytvoril kolíznu situáciu a cyklistke prekážku, pri ktorej došlo k zrážke.
Ak by aj krajský súd pripustil možnosť, že jednou z technických príčin vzniku dopravnej nehody bola
čiastočne aj jazda poškodenej na žltý signál, čo v danom prípade preukázané nebolo, jednalo by sa

len o spoluzavinenie poškodenej na vzniku dopravnej nehody. Na základe vykonaného dokazovania sa
absolútne nemožno stotožniť s názorom obhajcu obžalovaného prezentovaným v odôvodnení odvolania
v tom smere, že obžalovaný nenesie priamu zodpovednosť za ublíženie na zdraví cyklistke, keďže
v tomto smere je potrebné poukázať na správne závery znalkyne, ktoré boli podrobne vysvetlené aj
na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd preto opätovne konštatuje, že príčinou dopravnej nehody bola
nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý vošiel do križovatky zo súčasne svietiacim žltým svetlom

pred zasvietením zeleného svetla.

Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval samosudca okresného súdu, keď na základe výsledkov
dokazovania na hlavnom pojednávaní právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s tým, že obžalovaný z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na

zdraví a následne aj správne upravil skutkovú vetu. Nie je možné súhlasiť s názorom obhajcu, že nebola
zachovaná totožnosť skutku.

Akuzačnú zásadu, v zmysle ktorej trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu na
schválenie dohody o vine a treste alebo obžaloby podanej prokurátorom, dopĺňa a zvýrazňuje § 278

ods. 1 Tr. por. tým, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Viazanosť súdu obžalobným návrhom podľa § 278 ods. 1 Tr. por. pokiaľ ide o vymedzenie skutku
neznamená, že by súd nemal skutok nepresne uvedený v obžalobnom návrhu vo výroku rozsudku
upresniť tak, aby správne vystihol stav veci, samozrejme, za predpokladu, že sa tým nezmení podstata

skutku.

Podstata skutku je určená účasťou obžalovaného na určitej trestne stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel
následok významný z hľadiska trestného práva hmotného. Podstata skutku je zachovaná, ak je
zachovaná aspoň z časti totožnosť konania alebo následku.

Skutkom uvedeným v obžalobnom návrhu sa rozumie skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Z
uvedeného však nemožno vyvodzovať, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku
musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať v celom rozsahu,
pričom však má právo a povinnosť premietnuť do súdneho výroku výsledky dokazovania z hlavného

pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú ale nenarúšajú totožnosť skutku,
ktorá je v zmysle konštantnej súdnej praxe zachovaná, keď je zachovaná jej podstata. Podstata skutku
spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je, relevantný z
hľadiska Trestného práva. Je potrebné uviesť, že konanie obžalovaného a ani následok, ktorý tam bol
spôsobený nemusia byť úplne zhodné, stačí ak sú aspoň z časti zachované v skutkovej vete výrokovej

časti rozsudku v porovnaní s obžalobou.

V danom konkrétnom prípade tým, že samosudca okresného súdu upravil jazdu obžalovaného do
križovatky tak, že tento mal vchádzať do nej so súčasne svietiacim žltým svetlom pred zasvietením
zeleného svetla, podstata skutku narušená nebola.

Správne je aj konštatovanie samosudcu okresného súdu v tom smere, že nehodnotil konanie
obžalovaného ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Pre určenie porušenia
dôležitej povinnosti v cestnej doprave je podstatné porušenie pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom podľa § 137 ods. 2 ZCestP, ktoré spravidla má charakter porušenia dôležitej povinnosti v

cestnej doprave, avšak len vzhľadom na konkrétnu situáciu tak, aby bola splnená všeobecná teóriou a
judikatúrou vyžadovaná definícia dôležitej povinnosti. Porušením dôležitej povinnosti pri cestnej doprave
(premávke) na pozemných komunikáciách je najmä také porušenie povinnosti vodiča motorového
vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a hmotnosť motorových vozidiel môže mať za následokvážnu dopravnú nehodu a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti taký následok skutočne máva. Význam
porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča je priamo závislý od konkrétnej dopravnej situácie. V danom
konkrétnom prípade, keď obžalovaný ako vodič motorového vozidla jazdil povolenou rýchlosťou, avšak

za situácie, keď bol povinný v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. venovať
sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a súčasne v zmysle § 9 ods. 3 písm. b/
vchádzať na križovatku na signál s plným zeleným svetlom „Voľno“ v zmysle Vyhlášky č. 9/2009 Z.z.,
ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, je potrebné konštatovať, že nejde o porušenie dôležitej
povinnosti vodiča.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., tak ako to správne konštatoval samosudca okresného
súdu, ktorú právnu kvalifikáciu aj dostatočne odôvodnil.

Pokiaľ ide o výrok o treste, správne okresný súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol

obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v
danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí 6 mesiacov až 2 roky. V súlade s
ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. a ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon trestu obžalovanému
odložil na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, ktorý trest považoval aj krajský súd za trest primeraný

a zodpovedajúci zákonu. Správne súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti pri dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov, keďže prečin bol páchaný v súvislosti s
vedením motorového vozidla

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody poškodená MUDr. T. G. si škodu riadne a včas uplatnila a túto riadne

vydokladovala a preto výrok o náhrade škody je v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por.

Odvolací sú nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom smere, preto postupoval
podľa § 319 Tr. por. a podané odvolanie obžalovaného R. N. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.