Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/426/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226665
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115226665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: F. O.C., H..

XX.X.XXXX, C. XXX XX N. XXX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s. r. o, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 196 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 196 Eur od 26.11.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 29.9.2009 uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach - bod 12/ o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je n e p r i j a t e ľ n á .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.10.2015 domáhal určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 29.9.2009 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach pod bodom
12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Žalobu odôvodnil tým, že príslušnou úverovou zmluvou mu bol poskytnutý úver vo výške
200 Eur za poplatok vo výške 196 Eur s tým, že celkovú sumu vo výške 396 Eur zaplatí žalovanému

v 12 splátkach po 33 Eur. Uviedol, že za sporný poplatok žalovaný mu neposkytol žiadne reálne
plnenie. Navyše zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie ide. Predstavuje podmienku,
ktorá ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dojednaná a znamená hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Výška poplatku prevyšuje úrok a navyše nie je
ničím odôvodnené, že výška poplatku sa odvíja od výšky úveru. Žalobca si uplatnil aj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 196 Eur. Z predmetnej úverovej zmluvy totiž zaplatil 396 Eur, hoci
vzhľadom na absenciu náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z. z. je

úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 3 písm. b) citovaného zákona.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, keďže úver mu bol
poskytnutý na výkon jej zamestnania. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný zaoberal vysvetľovaním,že sporný poplatok nie je v rozpore s § 39a Občianskeho zákonníka (zrejme § 39 OZ) v súvislosti s
rozporom s dobrými mravmi, hoci žalobca nič také v žalobe neuviedol. Nesúhlasil ani so žalobou o
vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere,

ktorá nebola vyhlásená za neplatnú a podobne ani právny dôvod na plnenie tejto zmluvy neodpadol.
Vzniesol tiež námietku premlčania.

3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, prehľadom o splátkach a úhradách,
prehlásenímZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,priloženýmirozhodnutiamivšeobecných
súdov, vyjadrením žalovaného ako aj celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

5. Strany sporu uzavreli dňa 29.9.2009 formou predtlače písomnú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX.
Žalovaný ňou poskytol žalobcovi úver vo výške 200 Eur za poplatok 196 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal
uhradiť v 12 mesačných splátkach po 33 Eur počnúc dňom 25.10.2009. Celkovo sa zaviazal zaplatiť
žalovanému 396 Eur. V zmluve je krížikom vyznačené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon

zamestnania.

6. Súdu je z jeho činnosti známe (napr. vo veci 11C 114/2014), že vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru žalovaného v bode 12 sa uvádza: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej
výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak ako je to uvedené

v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“. Podľa
prehľadu o splátkach (č. l. 6) žalobca uhradila žalovanému celkovo 396 Eur, prvá platba bola dňa
25.10.2009.

7. Žalobca sa v žalobe vyjadril, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedel od Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS 2.10.2015. Uvedené združenie podľa prehlásenia tohto združenia
kontaktoval žalobca telefonicky v novembri 2014, kde ho informovali o potrebe zabezpečiť všetky
podklady týkajúce sa úverov a posledné stretnutie sa uskutočnilo2.10.2015. Ako dôkaz predložil
prehlásenie spomínaného združenia zo dňa 2.10.2015, v ktorom sa uvádza, že žalobcu informovali o

náležitostiach spotrebiteľských zmlúv o neprimeraných odplatách a úrokoch, ako aj príslušnej judikatúre.

8. V danom prípade bolo potrebné predovšetkým vysporiadať s tvrdením žalovaného, že žalobca nemá
status spotrebiteľa a že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Tá je upravená v § 52 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

9. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Súd prvej inštancie taktiež skúmal, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike pri nanucovaní
účelu úveru ,,na podnikanie“ spotrebiteľom (porov. najnovšie rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS
1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak sa povinnému (dlžníkovi) nepriznajú práva len
kvôli držbe živnostenského listu). Navyše účel poskytnutých finančných prostriedkov nevyplýva ani zobsahu zmluvy. Je v záujme veriteľa pri uzatváraní zmluvy, ktorá nemá byť považovaná za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, špecifikovať účel zmluvy priamo v zmluve tak, aby bol jasný a zrozumiteľný.
Žalobca nepochybne neuzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba a ani pri jej

plnení nekonal v rámci obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Preto s poukazom na § 52 ods. 4 OZ
má bez akýchkoľvek pochybností status spotrebiteľa.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu,
keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 OZ a medzi nimi pod
písm. t) je uvedené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v

prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

14. Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Súd prvej inštancie zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly

neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet
plnenia.Zahlavnýpredmetplneniavzmysleeurópskejjudikatúrysapovažujúpodmienky,ktoréupravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de
Piedad de Madrid, EÚ:C:2010:309, bod 34).

16. Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy,
a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

17. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane
a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci

Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54).

18. Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na
skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategóriepodmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je
dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei,
Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).

19. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok len z pohľadu primeranosti
jeho výšky, ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Zo zmluvy ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto

absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie
je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo
za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa
konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné:
„Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského

úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...
Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala
vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že
uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť
vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo

a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná
podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho,
aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj
Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

20. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho
poplatku odvíja od výšky úveru. Napríklad z konania 11C/16/2015 súd zistil, že pri úvere 863,04 Eur
poplatok bol 630,68 Eur, pri úvere 2000 Eur poplatok činil 1732 Eur (konanie vedené pod sp. zn.
11C/261/2015) a pri úvere 800 Eur bol poplatok 240 Eur (konanie vedené pod sp. zn. 11C/42/2012). V
tomto spore pri úvere 500 Eur činil poplatok 364 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie

a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom,
že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej
sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate
predstavuje úrok. Poplatok 364 Eur predstavuje 72,8 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá
o niečo menej ako jeden rok, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala takmer

99 % p.a., čo by takmer násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách.
Išlo by nepochybne o úrok v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo neplatnosť zo zákona s
poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť
sa takémuto posúdeniu cez stanovenie administratívneho poplatku.

21. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto
predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú
splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej
kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný

predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z §
497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez
možnosti ovplyvnenia žalobkyňou).

22. Pre posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhodnotiť úverovú

zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 písm. b) citovaného zákona ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.
23. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú príkladmo uvedené v § 4 ods. 2 a medzi
nimi pod písm. h) ročná úroková sadzba, pod písm. j) je uvedená ročná percentuálna miera nákladov,
pod psím. k) priemerná ročná percentuálna miera nákladov s tým, že ak nie je v zmluve niektorá z
uvedených náležitosti uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Nepochybne v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedený povinný napr. údaj o RPMN, preto úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný teda má nárok len na zaplatenie sumy poskytnutého
úveru t. j. 200 eur, a keďže žalobca podľa zhodného vyjadrenia účastníkov zaplatil žalovanému sumu
396 Eur, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 196 Eur.

25.Vyššieuvedenézáverytedaznamenajú,žežalobcabymalžalovanémuvrátiťlensumuposkytnutého
úveru t.j. 200 Eur a keďže doposiaľ zaplatil 396 Eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie vo
výške 196 Eur.

26. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V danom prípade bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu.

27. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2010
do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z prisúdenej istiny, t.j. zo sumy 196 Eur súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby žalovanému (25.11.2015) s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, a to úrok z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 196 Eur od 26.11.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

28. Následne sa súd musel zaoberať aj námietkou premlčania.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr
(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

30. Žalobca sa dozvedel o tom, že plnil viac ako podľa zákona mal až v októbri 2015, a teda dvojročná
subjektívna premlčacia lehota mu uplynie až v októbri 2017. Objektívna premlčacia lehota plynie od
vzniku bezdôvodného obohatenia t.j. v danom prípade od úhrad žalobcu žalovanému. Súd však zastáva
názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž
v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy

vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ
v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované
v tomto rozsudku napriek tomu, že musel si byť vedomý toho, že ide spotrebiteľa, nebude môcť od
žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou
uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže

posledná úhrada bola vykonaná 25.9.2010 a až posledná úhrada predstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovaného, desaťročná premlčacia lehota uplynie až 25.10.2020.

31. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto neúspešnému
žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť argumentačne úspešnému v spore žalobcovi, trovy konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.