Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110218151
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4110218151.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. XXX/
X, o vymoženie 665,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Nitra z 02.11.2016, č. k. 24Er/531/2010-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie,

vyhlásil exekúciu vedenú JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 6481/10 za neprípustnú a zastavil ju.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 odsek 2 písmeno d/, § 57 odsek 1 písmeno g/, § 58
odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 25 odsek 1, odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písmeno a/, písmeno b/, § 3 odsek 2 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 odsek 1, odsek 2, § 53 odsek 1, odsek 2, odsek 5

Občianskeho zákonníka. Uviedol, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Konštatoval neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku upravenú vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie, a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy,
považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku a z toho dôvodu za absolútne neplatnú v zmysle § 53
odsek 5 Občianskeho zákonníka, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora, a preto podľa
§ 57 odsek 1 písmeno g/ Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju. Záverom

uviedol, že o náhrade trov exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia v prípade, ak ich súdny
exekútor uplatní.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého uznesenia. Poukázal na skutočnosť, že s povinným uzavrel
zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania, a preto zmluvu

o úvere č. 4422394 nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskehozákonníka. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej
zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho

konania. Uviedol, že povinný sa teda uzatvorením rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu
ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu.
Namietal, že podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní
v zásade nie je zakázané. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci z
02.03.2011, sp. zn. 12Cmo 13/2010, Najvyššieho súdu ČR z 30.10.2009, sp. zn. 33Cdo 2675/2007,

Krajského súdu v Hradci Králové z 01.03.2011, sp. zn. 19Co 481/2010.

3. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach
§ 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Podľa § 9a odsek 1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch
procesného úkonu, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a

zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa
pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,
návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana
a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom tohto konania je
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,
Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvej inštancie dňa
15.07.2010. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného
Jána Kotlára vymoženia sumy 665,22 eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, zo 14.09.2009, sp. zn. SR 14992/09, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 12.10.2009 a vykonateľnosť dňa 15.10.2009. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere, uzatvorená medzi
oprávneným a povinným dňa 19.12.2008 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Exekučné konanie
v danej veci začalo dňa 25.05.2010.

6. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného
vzťahu účastníkov je zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 19.12.2008, ktorej
predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru. Nepochybne
ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným

formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie
uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej
tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na
základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 odsek 2

CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne
v podrobnostiach ďalej poukazuje.

7. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní, odvolací
súd poukazuje na to, že povinný uzatváral zmluvu aj ako fyzická osoba - podnikateľ, aj ako

fyzická osoba s uvedením rodného čísla. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 odsek 4
Občianskeho zákonníka považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže vo vzťahu
k účelu poskytnutia úveru existujú pochybnosti o tom, na aký účel bol úver poskytnutý, pretože tento
nebol žiadnym spôsobom zo strany oprávneného preukázaný, odvolací súd poukazuje na to, že v tomto

smere bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ide o základné výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade vzniku pochybností, bude platiť priaznivejší
výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, žeúčel poskytnutia úveru bol vyjadrením cieľa oprávneného vyhnúť sa predpisom chrániacich spotrebiteľa.
Preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd konštatuje, že nakoľko účel poskytnutia úveru na podnikanie nebol preukázaný, možno

ho považovať aj za obchádzanie právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a tým aj zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Z hľadiska skutkového stavu v danej veci bolo preto nepochybne
preukázané, že účastníci konania dňa 19.12.2008 uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou boli i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka je uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 18., avšak podľa názoru odvolacieho súdu, takto
dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ustanovenie
§ 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal

reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z
takéhotofaktickynerovnovážnehovzťahuďalšípostupvoveci,akýmjerozhodcovskýproces,nedokázal
náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť
sa všetkým všeobecným podmienkam zmluvy o osobnom účte, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva je neplatná, ako už bolo vyššie

uvedené.Pokiaľtedaprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

9. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že súd prvej inštancie bol povinný na zákonné prekážky výkonu
exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať pred
súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.
V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný
poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený
a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj bez
návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010, č. k. IV. ÚS
151/2011-14 zo dňa 15.04.2011 a č. k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010).

10. Skúmaním podmienok na zastavenie exekúcie súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z
ustanovenia § 57 a § 58 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie ve
rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 22 odsek 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a po preskúmaní napadnutého

uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne, potvrdiť.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 odsek 1 a § 255 odsek 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia

§ 262 odsek 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 odsek 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).