Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010145
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717010145.5

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.06.2017 v konaní pred senátom
zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimír Kapusta a Eva Dobrotová
v trestnej veci obžalovaného T. B., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a), 3 písm. d) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T.A. B., nar. XX.XX.XXXX M. D., trvale bytom D., Š. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Banská

Bystrica,

j e v i n n ý ,

ž e

od presne nezisteného dňa roku 2011, kedy sa spoločne so svojou manželkou Y. B., N.. XX.XX.XXXX,
C. A. D., Š. XX, nasťahovali do rodinného domu vo D., Y. D., N. L.. Š. XX, do dňa 30.10.2016 v tomto
opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke Y. B. s ktorou žil v spoločnej

domácnosti a to tak, že musela zažívať z jeho strany zastrašovanie, ponižovanie svojej osoby a ľudskej
dôstojnosti, verbálnu a fyzickú agresiu a to tak, že ju fackal po tvári, opľúval jej tvár, nadával jej, že
je „Ukrajinka prašivá, suka smradľavá“ a podobne, ako aj hrubé zaobchádzanie, emočné a finančné
zneužívanie, kde naposledy dňa 30. 10. 2016 v čase okolo 12,45 hod. v rodinnom dome na ulici Š.
XXXX/XX, D. bezdôvodne vyvolal hádku so svojou manželkou Y. B., N.. XX.XX.XXXX, následne začal
byť voči nej agresívny a fyzicky ju napadol, tak že ju udieral päsťami do hlavy, fackal ju po tvári, pričom

sa Y. B. pustila z nosa krv, presunul sa za ňou do kúpeľni a tam sa jej vyhrážal „ budeš celá krvavá,
zmlátim ťa ty ukrajinská kurva" chytil ju za vlasy a ťahal ju za ne, poškodená mu povedala, že zavolá
telefónom policajtov, načo jej odpovedal, „ak zavoláš rozbijem Ti ho", čím takto u Y. B., N.. XX.XX.XXXX,
C. A. Š. XXXX/XX, D. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom toto jeho konanie dosiahlo
vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, alebo iným správaním, ktoré ohrozovalo jej

fyzické alebo psychické zdravie kde tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a lzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm.b Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm.d Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá dovtedy, kým si to bude vyžadovať jeho účel.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný T. B. na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2017 uviedol, že sa necíti byť vinným a dodal,
že je pravdou, že v roku 2011 sa s poškodenou presťahoval do rodinného domu vo D., N. L.. Š. XX. V
poslednom čase síce mali problémy ako má každý manželský pár, ale rozhodne nie od roku 2011. Po
návrate z ČR najskôr sa nasťahovali k jeho matke do domu, pokiaľ nespravili dom, v ktorom bývali. Je
pravdou, že boli medzi nimi hádky, ale rozhodne poškodenú fyzicky nenapadol. Nie je pravdou, že by

poškodenú niekedy fackal po tvári, ani jej neopľúval tvár. Hádky medzi nimi boli, nadávali si vzájomne.
Počas obdobia 5 rokov bol na substitučnej liečbe v Centre pre drogovo závislých v Banskej Bystrici
na liečbe tabletkami. Tabletky boli dosť drahé, prečo vznikali medzi nimi hádky. Počas tohto obdobia
pracoval, boli obdobia, aj keď nemal prácu. S poškodenou však spoločne hospodárili. Nie je pravdou, že
by poškodenej odmietol dávať peniaze. Pokiaľ uvádzal, že bol na liečbe, tabletky sa volali SUBOXON.

Užíval jednu denne a v balení bolo sedem tabliet, stáli 16,20 eur. Hádky kvôli tomuto neboli nejako časté,
ale u neho bola zistená diagnóza cirhózy pečene a nemal brať tieto lieky. V podstate dôvodom hádok
bolo hlavne to, aby ho dostali na liečenie. Obžalovaný bol na dobrovoľných liečeniach viac krát. Nikdy
však ich do konca neabsolvoval, nikdy však nemal súdom nariadenú liečbu. Pokiaľ by tie lieky nebral,
dostal by abstinenčné príznaky ako horúčky, potenie, kŕče v bruchu. Človeku je vtedy zle. Väčšinou

pri týchto príznakoch šiel na záhradu, lebo bol sám. Tých abstinenčných príznakov bolo málo, keďže
skoro stále mal tabletky. Pri abstinenčných príznakoch mal možno nejaké výkyvy nálad, ale nikoho však
nenapadol a ani nevyvolával hádky. Ak spomenul hádky s poškodenou, iniciátormi boli obidvaja. Hádali
sa obaja, jeden druhému nechcel ustúpiť. Manželka bola zúfalá hlavne z toho, aby šiel na liečenie a v
podstate aj celá rodina. Hádky boli nielen kvôli liekom, ale aj kvôli iným záležitostiam. Hlavne preto, aby

šiel na liečenie. Hádky prebiehali väčšinou doma len medzi nimi, deti väčšinou prítomné neboli, mohli byť
v škole, v škôlke. Hádky však neboli natoľko časté, že by sa hádali každý deň. S drogami skončil dávno,
určite ich nebral vtedy, keď boli vo Zvolene. Chodieval v tejto súvislosti aj dva krát týždenne na vyšetrenie
moču, či neberie drogy. Nevie sa vyjadriť k tomu, či hádky mohol počuť niekto iný, možno mama. Stalo
sa aj to, že prišla ku nim domov. Ona vedela akého charakteru sú tie hádky. V čase, keď sa presťahovali

do Zvolena tak v spoločnej domácnosti bývali s matkou, otčimom, starším synom a manželkou. Vedľa
nich bývali susedia, ktorí tam boli nasťahovaní už vtedy, keď tam prišli a odsťahovali sa stadiaľ asi pred
rokom. Bol to W. Č. a Q. C.. Počas obdobia od roku 2011 do októbra 2016 kvôli hádkam s manželkou
nezasahovala u nich polícia. Manželka neopustila ani sama, ani s deťmi spoločnú domácnosť kvôli
hádkam. Nemá vedomosť, že by manželka chodila k psychiatrovi, psychológovi alebo k obvodnému

lekárovi za účelom nejakej liečby. Pokiaľ spomínal, že pracoval, tak pracoval aj brigádnicky. Robili aj
s manželkou u jedného zamestnávateľa a to aj vtedy, keď ho vzali do väzby. Pokiaľ sa týka zárobku,
peniaze išli na manželkin účet a aj jej peniaze išli na ten istý účet. Mali len jeden účet. Počas žalovaného
obdobia nespôsoboval fyzické a psychické utrpenie manželke, nezastrašoval ju a ani neponižoval, boli
len hádky. Určite neponižoval jej ľudskú dôstojnosť. Pokiaľ je v obžalobe uvedené, že malo dňa

30.10.2016 približne v čase 12.45 hod. dôjsť s poškodenou k hádke, toto je pravdou. Vytýkal manželke,
že je tam nejaké citové oslabenie z jej aj z jeho strany, že sa nejak vzdialili od seba. Manželku fyzicky
nenapadol. Nie je pravdou, že by ju mal udierať päsťami do hlavy a fackať ju po tvári. Táto vec je
vykonštruovaná, lebo pokiaľ bola manželka a matka podať trestné oznámenie tak už u nich doma im
policajti poradili, že na to, aby dosiahla to, aby šiel na liečenie, musel by spáchať nejaký trestný čin.

Obžalovaný nevie o tom, že by sa manželke pustila z nosa krv. Nie je pravdou, že by sa jej vyhrážalslovami „budeš celá krvavá, zmlátim ťa ty ukrajinská kurva“. Takisto nie je pravdou, že by ju mal chytiť za
vlasy a ťahať ju za ne. Určite manželke nepovedal, že jej rozbije telefón. Manželka hovorila, že zavolá
policajtov a on jej hovoril, že ak chce tak nech zavolá. Podľa neho hliadka polície bola zavolaná preto,

lebo sa s manželkou hádali, potom prišla jeho matka a ona vlastne zavolala políciu. Polícia podľa neho
bola matkou zavolaná preto, že sa hádali už od rána. Vie, že pri hádke si nadávali obaja, ale presné
slová, ktoré jej adresoval, si už nepamätá. Pokiaľ sa týka vyjadrenia vo výsluchu zo dňa 31.10.2016 už
ako obvineného, tieto sú pravdivé. Na manželke si nevšimol žiadne zranenia. Pri hádke bola prítomná
manželka, následne prišla matka a otčim bol na dvore, resp. pred domom.

Poškodená Y. B. na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2017 uviedla, že pokiaľ bola vypočutá na polícii,
uviedla tam také skutočnosti, ktoré nezodpovedali realite, lebo bola nahnevaná na manžela, bola v
afekte hnevu a to pri obidvoch výsluchoch dňa 30. a 31.10.2016. Pokiaľ uvádzala skutočnosti pri
výsluchoch zo dňa 08.12.2016 a 07.02.2017, tam vypovedala pravdu. Je pravdou, že sa v roku 2011
nasťahovali s manželom do rodinného domu na adrese D., Š. XX. Nie je pravdou, že by manžel jej

počas žalovaného obdobia mal spôsobovať fyzické a psychické utrpenie, zastrašovanie, ponižovanie
mojej osoby, verbálnu a fyzickú agresiu. Nie je takisto pravdou, že by ju mal manžel fackať po tvári
a opľuvať tvár, nadávať slovami „ Ukrajinka prašivá, suka smradľavá“ a podobne. Manžel sa voči nej
hrubo nesprával. S peniazmi v domácnosti hospodári ona. Peniaze čo zarobia, idú na jej účet. Ona robí
nákupy, uhrádza náklady spojené s bývaním, so školou, škôlkou a pokiaľ manžel potrebuje peniaze, ona

mu ich dá. Manžel dispozičné právo s účtom nemá. K účtu má len ona platobnú kartu, manžel na karte
PIN kód nepozná. Manželstvo bolo normálne počas žalovaného obdobia a pokiaľ sa aj pohádajú, nie je
to nič vážne. Eventuálne majú nejaké rôzne názory, napríklad vo výchove detí. Hádajú sa málo, možno
raz do mesiaca. Pri hádkach sa nevyhrážajú, aj keď nejaké slovo im sem tam ujde a to z obidvoch strán.
Počas žalovaného obdobia sa manžel podroboval liečbe v Banskej Bystrici, užíval SUBOXON možno

nejaké dva roky. Ona bola vždy toho názoru, aby absolvoval liečbu až do konca. Nechala ho v tom,
aby tie lieky užíval, aj keď s tým nesúhlasila. Vždy hovorila, že by mal sa podrobiť liečbe. Podľa nej tie
lieky na neho nemali priaznivý vplyv, lebo v poslednom čase bol vychudnutý, prestalo mu chutiť jesť.
Boli stavy hlavne cez víkend po týždňovej práci, že sa potreboval dať dokopy, aby mal kľud. Väčšinou
chcel byť sám. Pokiaľ neužil liek, tak bol taký viac nervózny, podráždený. Manžel užíval jednu tabletku

denne, možno to mohlo stáť 30 eur týždenne. Pre nich je to veľa peňazí a on ten liek on nepotrebuje.
On má veľa záľub a môže sa realizovať v iných oblastiach. Manželovi hovorila, že v podstate zbytočne
míňa peniaze na tie lieky a ešte k tomu si ničí aj svoje zdravie. Pokiaľ svedkyňa odstraňovala rozpory
z výpovedí z prípravného konania na čl. 86 - 87 svedkyňa uviedla, že mali vtedy ísť do nočnej, ona
musela zrušiť robotu. Bola nahnevaná, že tam prišla polícia dňa 30.10.2016. Vypočúvali ju viacerí ľudia

a povedali jej, že nemajú na neho nič a že ak chce ho dostať na tú liečbu, musí niečo povedať. V tom
hneve povedala to, čo povedala a nevie ani odkiaľ to všetko pobrala, bola vtedy nahnevaná a len to tak
z nej išlo. Len kvôli tomu, aby ho dostala na tú liečbu. Poškodená predtým nemala žiadnu skúsenosť s
políciou. Nikto jej nepovedal, čo sa bude diať, keď povie nepravdu. Možno aj bola poučená o následkoch
krivého obvinenia a krivej výpovede, možno to ani správne nepochopila, keďže sje Ukrajinka. Pokiaľ

vypovedala dňa 31.10.2016 tak v tejto výpovedi je pravdou len to, že sa hádali a že manžel bol nervózny.
Od roku 2011 ju manžel nezastrašoval, neponižoval, nenapadol, však by sa to ani nedalo, keď u nich
je skoro stále jeho mama. Počas spolužitia bola asi v roku 2012 volaná polícia pravdepodobne pre to,
že sa pochytili manžel so svokriným bratom. Počas žalovaného obdobia nenavštevovala psychiatra, ani
psychológa. Pokiaľ písala obžalovanému listy do väzby, tieto boli pravdivé. Poškodená sa vyjadrovala

aj k vyšetreniu psychiatra a psychológa, kedy uviedla, že vyšetrenie u MUDr. Bahledovej mohlo trvať
možno nejakú hodinu. Znalkyňa kládla otázky a všetko si zapisovala. Dúfa, že všetky otázky znalkyne
rozumela, ale nie je si istá. Potom sa aj pýtala, čo s tým bude ďalej, doktorka povedala, že manželovi
nariadi liečbu. Vyšetrenie u PhDr. Gajdošovej prebehlo takým spôsobom, že bola zavretá v takej bunke,
dostalaasidvestootázokamedzitýmznalkyňariešilanejakéhoinéhopacienta,čopočula.Ztohodôvodu

sa nemohla poriadne sústrediť a ani niektorým otázkam nerozumela. Potom doktorka dávala nejaké
obrázky, ona jej ani poriadne nerozumela, ale nepýtala sa. Doktorka jej to nevysvetľovala. Povedala by,
že doktorka bola nervózna asi z toho, čo jej hovorí. Je pravdou, že dňa 30.10.2016 došlo približne o
12.45 hod. medzi nimi v rodinnom dome k hádke. Zase cez víkend mal ten stav, že celú sobotu preležal
dňa 29.10.2016. Poškodená sa potom nasledujúci deň ráno prišla spýtať, čo sa deje, či mu nie je zle a

potrebovala odtiaľ aj zobrať deťom nejaké veci. Povedala mu, že to má z toho dôvodu, že berie tie lieky
a že ako vyzerá, že nechodí ani jesť. Poškodená sa bála hlavne toho, ako to zvládne v robote, keďže
mali mať nočnú. Povedal jej, aby ho nechala na pokoji. Nie je pravdou, že by ju mal fyzicky napadnúť
údermi pästí do hlavy, fackaním po tvári. Zranenia neutrpela, len keď je v strese tak sa jej zvýši tlak atým, že plakala, bola rozčúlená tak sa jej pustila krv z nosa a bola vtedy v kúpeľni, keď prišla polícia.
Nie je pravdou, že by tam odzneli slová „budeš celá krvavá, zmlátim ťa ty ukrajinská kurva“. Takisto
nie je pravdou, že by ju mal ťahať za vlasy. Takisto nie je pravdou, že by mu mala povedať, že zavolá

políciu. Ja som na to nemala dôvod. Pri začiatku hádky boli len dvaja. Na konci hádky bola prítomná aj
svokra, ktorá hádku počula z vonku a prišla sa opýtať, prečo sa hádajú. Ona sa so svokrou už predtým
rozprávala, že to s manželom nevyzerá dobre a že budú musieť nejakým spôsobom zasiahnuť. Mysleli
si, že keď zavolajú políciu, tak sa to bude nejakým spôsobom riešiť. Políciu zavolala svokra.

Vypočutí bola aj otčim a matka obžalovaného. Svedkyňa V. A. vypovedala, že je pravdou, že syn s
poškodenou približne od roku 2011 bývali na adrese D., Š. XX. Syn je zbrklý a takisto aj nevesta a pokiaľ
sa hádajú, tak sa hádajú spoločne. Takisto aj v jej manželstve sú hádky, ale ona má určitú hranicu,
ktorú neprekročí. Podľa svedkyne sa oni hádali pre úplné zbytočnosti. Pokiaľ bola osobne prítomná pri
hádkach, vie, že sa hádali aj pri výchove detí a mali odlišné názory pri ich výchove. Podľa svedkyne
sa nehádali kvôli peniazom. Ona dosť často do tých hádok zasahovala a povedala im, aby boli ticho.

Vie, že syn bral tabletky od psychiatra a s tým sa nemohla vyrovnať. Bolo to z dôvodu, že niekedy v
minulosti syn bral drogy. Všimla si na ňom, že chátra a o to viac sa o to zaujímala, lebo jej zomrel syn
ako 31 ročný s tým, že najprv ostal na vozíku a aj manžel je v súčasnej dobe na vozíku. Nechutilo
mu jesť, strašne schudol. Pokiaľ tie lieky bral tak bol taký kľudnejší a bral ich počas celého obdobia.
Syn bol asi 8 krát na liečení, ale nikdy ho neabsolvoval celé. Povedala by, že bol viac výbušnejší,

podráždený. Pokiaľ bol takýto, tak väčšinou sa zavrel do izby a odmietol komunikovať s ostatnými,
s čím ona nesúhlasila. Rovnaký názor na túto záležitosť ako ona, mala aj poškodená a obe bojovali
za to, aby tie lieky nebral. Takéto stavy sa možno raz za dva mesiace vyskytli, ale bližšie sa k tomu
vyjadriť nevie. Nemá vedomosť o tom, že by syn mal byť voči poškodenej fyzicky agresívny. Pokiaľ bola
osobne prítomná pri hádkach, neboli tam vyhrážky. Pri tých hádkach jej syn aj hnusne povedal. Deti pri

hádkach prítomné neboli. Pokiaľ sa týka spoločného hospodárenia, nevesta vie finančne hospodáriť,
ona držala kasu. Peniaze, ktoré zarobili, išli na účet nevesty. Ona zabezpečovala platenie všetkých
výdavkov v domácnosti. Predpokladá, že pokiaľ syn potreboval nejaké peniaze, tak ich pýtal od nevesty
a aj ich dostal. Hádky kvôli peniazom neboli. Je pravda, že boli obdobia, keď nevesta nemohla dať synovi
peniaze a vtedy ich poskytla svedkyňa. Pokiaľ sa týka detí, tak F. sa niekedy v minulosti zajakával,

lebo chcel všetko strašne rýchlo povedať, ale teraz sa to už urovnalo. Zlepšilo sa to asi pred 3-4 rokmi,
keď nastúpil do školy. Spolužitie obžalovaného s poškodenou bolo normálne, hádky považovala medzi
nimi za vzájomné. Pokiaľ aj padli nadávky, bolo to vzájomné. Poškodená sa jej nesťažovala, že by ju
obžalovaný fyzicky napádal, zastrašoval, ponižoval, ani nevidela na neveste žiadne známky fyzického
násilia. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by nevesta počas tohto obdobia navštevovala psychiatra,

psychológa, že by nejaké lieky brala. Pokiaľ sa týka skutku zo dňa 30.10.2016 o 12.45 hod., registrovala,
že sa obžalovaný s poškodenou hádajú. Bola som na dvore, vošla k nim do domu. Z vonku nepočula,
čo konkrétne sa hádali. Keď vošla, tak sa prestali hádať. Zobrala deti ku nim, lebo mali niekam ísť. V
čase jej príchodu bola nevesta v kuchyni a syn bol v druhej izbe. Potom znovu počula, že sa hádajú,
zavolala políciu. V tom dome už potom nebola. Je jej trápne o tom rozprávať, ale v jej nevedomosti si

myslela, že to je práve ten čas, kedy ho dá na liečenie. Volala polícii, že sa hádajú, ale čo konkrétne
som hovorila, to si nepamätá. Prišli približne za nejakých 10 minút. Potom, keď prišli policajti, prišla do
kontaktu so synom a nevestou a ani na jednom si nevšimla stopy nejakého fyzického násilia. Pokiaľ
vo výpovedi zo dňa 31.10.2016 uviedla, že nevesta by sa mala syna báť a nedokáže sa mu postaviť,
toto si vymyslela a to len z dôvodu, aby dostala syna na to liečenie, keďže sa jej to iným spôsobom

nepodarilo. Pokiaľ hovorila o tom, že deti z domu zobrala, bolo to z dôvodu, že mali vopred pripravený
program a nie z dôvodu hádky. Pri skutku zo dňa 30.10.2016 jej deti nepovedali, prečo sa majú rodičia
hádať. Pre rozpory vo výpovedi zo dňa 31.10.2016 bola prečítaná výpoveď svedkyne zo dňa 31.10.2016
z čl. 99-100, na čo svedkyňa uviedla, že nevie, čo sama vypovedala. Všetko možné uviedla len, aby
ho nepustili a išiel na tú liečbu. Pravda je taká, že sa občas hádali a to o výchovu detí. Pokiaľ sa týka

peňazí, tak im hodne pomáhala. Občas som synovi dávala aj peniaze na lieky. Chcela silou mocou, aby
ho zavreli a dali na to liečenie. Celé to výmysel nie je, len časť z toho áno. Výmysel je to, že by ju mal biť,
trýzniť. Ona taká nie je, že by si to nechala. Nie je pravdou, že by odzneli slová „daj mi tie peniaze, lebo ti
hlavu rozbijem“. Neodzneli tam ani slová „ty kurva ukrajinská“. Ani to, že by sa mal vnuk F. vyjadriť, že by
syn mal udrieť nevestu. Pokiaľ uvádzala, že pri neužívaní liekov sa mal dostať do amoku a agresívneho

správania, toto nie je pravdou. Len to, že sa zatvorí do izby. Nie je pravdou ani to, že by syn pýtal od
nevesty peniaze krikom, agresiou, násilím. Pokiaľ by synovi nechcela dať peniaze, tak mu nedá. Nie
je pravdou, že by mu mala jeho žena odovzdať zo strachu peniaze. Nie je pravdou, že by sa ho deti
mali báť. Ani to, že by sa nemohli vtedy v detskej izbe učiť a hrať. Pokiaľ mal syn takéto stavy, tak onsa nechcel s nikým rozprávať. Pokiaľ sa vyjadrovala k zlej rodinnej situácii od roku 2006, myslela tým
finančnú a bytovú otázku.

Otčim obžalovaného svedok V. A. uviedol, že pokiaľ boli aj v manželstve nejaké hádky, boli to kvôli
výchove detí, mali aj málo peňazí. Zo začiatku boli obidvaja nezamestnaní a keď sa zamestnali, tak
chceli veľa vecí kúpiť a to sa nedalo. Svedok nebol účastný hádky medzi nimi. Môže vylúčiť, že by
došlo medzi nimi k nejakému fyzickému napadnutiu, žiadne zranenia ani na jednom nevidel, ani jeden
z nich sa mu nesťažoval na nevhodné správanie sa toho druhého. Vie, že syn bol závislý na niečom,

ale bol vyliečený a bral aj nejaké lieky. Pokiaľ sa vyjadroval o zranení poškodenej, malo sa jednať o
zranenie pri upratovaní, keď poškodená mala stáť na stoličke, mala spadnúť a pri páde sa mala šuchnúť
o stenu, následne tam mala na tom mieste modrinu. Toto vie od poškodenej, pretože oni neboli doma. U
obžalovaného sa objavoval abstinenčný príznak, bol nervózny, nevedel sa sústrediť. Pokiaľ má človek
také obdobie, tak sa nemôže ani starať o rodinu. Tie obdobia boli rôzne, niekedy to trvalo hodinu,
niekedy deň, aj dlhšie. V blízkosti s obžalovaným a poškodenou žili asi 6 rokov, svedok nevidel počas

tohto obdobia, že by obžalovaný poškodenú zastrašoval, ponižoval jej osobu a ľudskú dôstojnosť, bol
verbálne a fyzicky agresívny voči nej. Podľa svedka sa toto všetko dá vyriešiť len vzájomnou dohodou
medzi sebou. Nevie, prečo bol syn obmedzený na osobnej slobode, počul len hádku. Hádal sa syn s
poškodenou. Nevie, kvôli čomu sa hádali, ani či tam došlo k nejakému fyzickému násiliu. Svedok mal
vtedy bolesti a musel ísť ležať. Pokiaľ bol obžalovaný vzatý do väzby, svedok s poškodenou o týchto

záležitostiach nerozprával.

Vypočutí boli aj bývalí susedia W. Č. a Q. C.. Svedok W. Č. vypovedal, že obžalovaného aj poškodenú
pozná, boli susedia až do roku 2015, kedy sa odsťahoval. Susedia boli tak, že mali oproti sebe
rodinné domy a videli si do dvora. Manželstvo by hodnotil ako normálne, nič neobvyklé medzi nimi

nezbadal. Boli síce občas hádky ale to je bežné, väčšinou sa jednalo o hádky, ktoré len počul, ale
osobne prítomný nebol. Pred ním osobne sa nehádali. Nikto z nich dvoch sa svedkovi nesťažoval na
neprimeranésprávaniesatohodruhého.Nemávedomosťotom,žebymalodôjsťmedzinimiknejakému
fyzickému kontaktu. Svedok nevidel, že by obžalovaný poškodenú zastrašoval, ponižoval jej osobu,
fyzicky napádal.

Z výpovede svedkyne Q. C. súd zistil, že pozná obžalovaného aj poškodenú, boli susedia približne do
roku 2014, potom sa odsťahovala. Mali rodinný dom vedľa nich, videli si do dvora. Sem-tam boli medzi
nimihádky,vlastnebolivedľa.Nevie,kvôličomusahádali,počulalenzvýšenéhlasy.Predňousaosobne
nehádali. Nemá vedomosť o tom, že by medzi nimi malo dôjsť k nejakému fyzickému napadnutiu. Ani

jeden z nich nesťažoval na nevhodné správanie sa toho druhého, na nikom z nich si nevšimla žiadne
zranenia alebo že by obžalovaný poškodenú nejakým spôsobom zastrašoval, ponižoval ju ako ženu a
ako osobu.

Vzhľadom na obtiažnosť veci boli v prípravnom konaní vykonané psychiatrické a psychologické

vyšetrenia obžalovaného a poškodenej znalkyňami MUDr. Janou Bahledovou a PhDr. Emíliou
Gajdošovou, výsledkom ktorých sú znalecké posudky z vyšetrenia duševného stavu oboch účastníkov
a stanovenie ich psychologických profilov.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jany Bahledovej č. 71/2016 v ktorom bola posudzovaná

poškodená Y. B. vyplýva, že u poškodenej znalkyňa zistila známky zmiešanej úzkostne depresívnej
poruchy, ktorou trpela i v čase skutku a ktorá jednoznačne súvisí s psychickým a fyzickým týraním
zo strany jej manžela, teda v dôsledku roky trvajúceho diskomfortu - stresu v partnerskom vzťahu,
čo bolo i pred inkriminovaným obdobím v čase skutku, ako i v súčasnosti, postupne sa vyvíjala. Čím
dlhšie trval stres, tým intenzívnejšie sa príznaky prejavovali, dochádza k zmene jej osobnosti, stáva sa

neistá, závislá, s nízkym sebavedomím i sebahodnotením, v konaní prevažuje naučená bezmocnosť,
pasívne ospravedlňujúce konanie. V súčasnej dobe nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, či ide o
stav trvalý alebo prechodný, prípadne či poškodená bude mať trvalé následky. Zmiešaná úzkostne
depresívna porucha, ktorou poškodená trpí, jednoznačne súvisí s traumou, ktorú svedkyňa prežívala
roky vo svojom partnerskom vzťahu psychickým i fyzickým týraním zo strany jej manžela. Poškodená

nemá žiadne známky či už v dôsledku úzkostne depresívnej poruchy, zmeny jej osobnosti, ktoré by
spôsobovali jej prehnané emocionálne prežívanie. Ona sama v dôsledku jej osobnostnej zmeny, strachu
pred obvineným, vlastnými výčitkami je v negatívnom presvedčení, že je zodpovedná za neprimerané,
násilnícke správanie jej manžela, má sklony k zľahčovaniu a zmierňovaniu ako i k ospravedlňovaniukonania obvineného voči nej ( naučená bezmocnosť ). Znalkyňa jednoznačne konštatuje, že konanie
obžalovaného T. B. voči poškodenej u nej spôsobovalo fyzické a psychické utrpenie, ktoré negatívne
ovplyvnilo jej osobnosť. Konanie obvineného dosiahlo vo vzťahu k jeho manželke vyšší stupeň

bezcitnosti. Súčasný psychický stav poškodenej jednoznačne súvisí so vzťahmi v partnerskom vzťahu,
teda nevznikol dávno v minulosti. Ak by aj u nej bola nejaká psychotrauma v minulosti ďalší vývoj
osobnosti vo všeobecnej rovine závisí ďalej na prostredí v ktorom sa daný človek vyskytuje a aké vzorce
správania si ďalej osvojuje. Ak by to bolo prostredie nepriaznivé pre neho tak zážitky, ktoré navodila
psychotrauma sa budú prehlbovať, dochádza k zmene sebaobrazu, sebahodnotenia v negatívnom

smere pre daného človeka“. Poškodená Y. B. bola posudzovaná aj znalcom z odboru psychológie
PhDr. Emíliou Gajdošovou, kde zo záverov jej znaleckého posudku č. 25/2016 vyplýva, že poškodená
vykazuje znaky týraného jedinca, najvýraznejšie v naučenej bezmocnosti, v zmenách osobnosti a
kompenzačných mechanizmov, v dôsledku chronického stresu, ako znakov posttraumatickej stresovej
poruchy a deštruktívneho správania voči sebe v oblasti podrobovania sa znevažovaniu svojej osoby,
života v trvalom strachu, z psychických a fyzických útokov voči sebe a maloletým deťom. Poškodená

má veľmi dobré dispozície a rozumové posúdenie okolitej reality. Nemá ničím narušenú schopnosť
správne vnímať, pamätať si a reprodukovať sledované a prežívané skutočnosti. Udalosti si vie v
plnom rozsahu zapamätať a vie ich bez skreslenia správne reprodukovať. Nemá sklon ku konfabulácii,
prejavuje sa u nej tendencia neuvádzať v dostatočnom rozsahu všetky krivdy a príkoria, ktoré ona a
deti prežili zo strany obvineného. Poškodená zažívala zo strany manžela zastrašovanie, ponižovanie

svojej osoby a ľudskej dôstojnosti, verbálnu a fyzickú agresiu, hrubé zaobchádzanie, emočné a finančné
zneužívanie. Konfrontáciu poškodenej s obžalovaným znalkyňa neodporúča. Počas trvania manželstva
sa manžel prejavuje ako dominantná osobnosť, vo vzťahu manipuluje s manželkou, vedie ľahkovážny a
nezodpovedný životný štýl voči jej a deťom, užíva návykové látky a ich dôsledkom sú poruchy správania,
afektívna labilita, agresivita, páchanie domáceho násilia vo verbálnej a fyzickej oblasti.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jany Bahledovej č. 72/2016 v ktorom bol posudzovaný
obžalovaný T. B. vyplýva, že u obžalovaného znalkyňa nezistila v minulosti alebo v súčasnej dobe
žiadneznámkyduševnejchorobyaniporuchyakotakej.Nezisťujeuňhožiadneznámkychoromyseľného
úsudku, preto z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Z týchto dôvodov

ani nenavrhuje realizovať obvinenému žiadnu formu ochrannej psychiatrickej liečby, avšak vzhľadom
na osobnostnú štruktúru, ktorí je disociálna, je vysoká pravdepodobnosť spáchania obdobnej trestnej
činnostiivbudúcnosti,pretoznalkyňapovažujerepresívneopatreniaplynúcezozákonazanajúčinnejšiu
ochranu spoločnosti pred obvineným. Vyšetrením zistený u obvineného dlhoročný abúzus rôznych
omamných látok, drog ako i substitučnej drogy so známkami závislosti, obžalovaný si je však už na

základe získaných negatívnych skutočností dostatočne vedomý nepriaznivého vplyvu rôznych drog,
omamných látok na svoj organizmus i svoje správanie a má dostatok takých mechanizmov, za pomoci
ktorých dokáže zabrániť prvému požitiu drogy a tým si nenavodiť opojenie nimi, pokiaľ však sám chce.
Obžalovaný sa už opakovane pokúšal o protitoxikomanickú liečbu ambulantnou i ústavnou formou,
avšak pre jeho nedisciplinovanosť, neochotu dodržiavať podmienky liečebného režimu, liečba bola málo

úspešná a tým aj bezúčelná. Zohľadňujúc tieto okolnosti znalkyňa teda okrem represívnych opatrení
plynúcich zo zákona, doporučuje voči obžalovanému realizovať i medicínske opatrenia a tým posilniť už
tak vynútenú ochrannú ústavnú protitoxikomanickú liečbu, ktorú nebude možné ukončiť svojvoľne. Jeho
ovládacie, ako i rozpoznávacie schopnosti v inkriminovanom čase boli plne zachované a nenarušené. V
dôsledku dlhodobej konzumácie drog prekonal vírusové infekčné ochorenie pečene, hepatitídu typu C.

Dochádza k zmene osobnosti - toxikomanická deprivácia ( disocialita, deprivácia vyšších citov, preferuje
bezstarostnosť, bezprácnosť, ľahkovážnosť, manipulácie , klamstvá, život na úkor svojho okolia, citový
chlad, agresivita ). Obžalovaný sa prejavuje pod vplyvom drog, omamných látok zvýšenou agresivitou.
V dobe páchania trestného činu Obžalovaný nemal narušený úsudok, bol plne schopný ovládať svoje
konanie a rozpoznať protiprávnosť tohto konania. Obžalovaný v súčasnej dobe je plne schopný účasti na

trestnomkonaní,ajeschopnýplnechápaťzmyseltrestnéhokonania,nebolazistenážiadnaprocesuálna
duševná choroba ani porucha po inkriminovanom trestnom čine, ani v čase znaleckého vyšetrenia.
Dlhodobá konzumácia omamných látok, rôznych drog, viedla k toxikomanickej deprivácii a správanie
akémalobžalovanývinkriminovanomčasejevtaktoštruktúrovanejosobnostiniecudzie,prevažuje(ide
však o povahovú odchýlku ). Obžalovaný T. B. bol taktiež posudzovaný aj znalcom z odboru psychológie

PhDr. Emíliou Gajdošovou, kde zo záverov jej znaleckého posudku č. 26/2016 vyplýva, že osobnosť
obvineného je abnormne štrukturovaná so závislosťou na návykových látkach, v živote má priority
zabezpečiť si drogu a egoistické zabezpečenie svojich potrieb. Agresivita u obžalovaného nedosahuje
patologický stupeň a nie je hlavnou charakteristikou jeho osobnosti, agresívne správanie sa u nehovyskytuje pri abstinenčných príznakoch z nedostatku drogy, ak od neho niekto vyžaduje zodpovedné
správanie a ak nie sú splnené jeho predstavy a očakávania. Syndróm závislosti na návykových látkach
sa prejavuje prioritným zameraním obvineného na získanie drogy, pričom používa všetky dostupné

možnosti, klamanie manželky, rodiny, lekárov, krádeže, vo vyhrotených situáciách a násilné konanie
voči okoliu. Obžalovaný počas celej doby o svojej závislosti vedel, dobrovoľne nikdy neprejavil záujem
o liečbu ani o zmenu. So svojim životným štýlom bol stotožnený a nemienil ho zmeniť. Prognosticky
je vysoká pravdepodobnosť, že bude vo svojom konaní pokračovať. Nemá ničím zníženú schopnosť
chápať zmysel trestného konania vie pochopiť aj zmysel udeleného trestu. Nenastáva uňho žiadna

duševná choroba ani porucha, ktorá by znemožňovala jeho účasť na trestnom konaní. Dlhoročné cca 20
ročné užívanie návykových látok sa na spáchaní trestného činu podieľalo tak, že obžalovaný si násilím
vynucoval na rodine, najcielenejšie na svojej manželke, aby mu zabezpečila financie na zaobstaranie
drogy, umožnila mu príživnícky spôsob života, starala sa o uspokojenie jeho potrieb.

Znalkyňa MUDr. Jana Bahledová zotrvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 72/2016,

nechcela na ňom nič zmeniť, ani doplniť. U obžalovaného uvádza ako prejavy abstinenčného syndrómu
príznaky telesné aj psychické ako triaška a bolesti kĺbov, výkyvy nálad, dráždivosť, nespavosť, môže byť
prítomná aj agresivita. Stačí malá záležitosť na to, aby sa manifestovali tieto prejavy, napr. pokiaľ nie
je možné drogu získať hneď alebo nie sú nato peniaze a môže to prerásť až do agresivity, znížený je
prah pre uvoľnenie agresivity. Viac sa to prejavuje pri osobe, ktorá má takéto sklony v rámci osobnostnej

výbavy. Môže dôjsť aj k zmene osobnosti, hoci to pacient nemusí tak vnímať a je na to upozornený
až okolím, pričom to on považuje za svoje normálne správanie. Prognóza u obžalovaného je neistá
vzhľadom k tomu, že boli viaceré pokusy o liečbu neúspešné. Má zato, že by ambulantná forma liečby
nepostačovala v súčasnej dobe a preto aj navrhla ústavnú formu tejto liečby. Pokiaľ sa týka ošetrujúceho
lekára obžalovaného MUDr. Puliša, tento bol dlhodobo PN, znalkyňa pri znaleckom posudku vychádzala

z podkladov, ktoré jej boli dané a to aj zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného. Nespomína si, že by
jej skutočnosti o MUDr. Pulišovi obžalovaný uvádzal, ale aj keby to tak malo byť, tak by to nič nezmenilo
na obsahu a záveroch znaleckého posudku. Osobne náhradu suboxon nepredpisuje, pretože sa tejto
problematike nevenuje a pacientov smeruje do Banskej Bystrice. Zo správy MUDr. Ďaďana zo dňa
2.6.2016 a aj to zvýraznila - jednalo sa o subjektívne okolnosti udávané obžalovaným pri vyšetrení,

že popri suboxone fajčí pravidelne marihuanu a občas si dáva aj pervitín s tým, že sa rozhodol ísť na
ústavnú liečbu lebo mu manželka dala ultimátum, rovnako sa to píše aj pri ďalších kontrolách dňa
l9.9.2016 a aj 27.9.2016.

Znalkyňa zotrvala aj na znaleckom posudku č. 71/2016 o vyšetrení poškodenej a uviedla, že užívanie

drog bolo dlhodobé, poškodená sa snažila obžalovanému pomáhať a aj pomáhala, ale pre drogy neboli
peniaze, vznikali hádky, nervozita a samá poškodená uvádzala, že si myslela, že pokiaľ sa vrátia na
Slovensko, že to bude len lepšie pre ich spolunažívanie. Pokiaľ uvádzala v odpovedi na otázku č.2 o tom,
že mala poškodená trpieť traumou, ktorú mala prežívať roky v partnerskom vzťahu, je toho názoru, že
táto trauma mohla vzniknúť krátko po uzavretí manželstva a hlavne po narodení detí. Sama poškodená

na str.l2 znaleckého posudku ( čl. 164) k terajšej trestnej činnosti popisovala kriminogénne správanie
obžalovaného. Nezistili nejakú predispozíciu zo strany poškodenej, ale postupom času dochádzalo k
negatívnym zmenám v neprospech poškodenej k poklesu sebavedomia, sebahodnotenia. Poškodená
má výchovu silne v katolíckej viere a je pre ňu nepredstaviteľné, že by došlo k rozpadu alebo k rozvodu
manželstva a vnímala by to ako svoje zlyhanie, že nie je schopná udržať rodinu, stále ospravedlňuje

správanie partnera. Takisto konštatovali, že sa nedajú vylúčiť aj trvalé následky zo spolužitia. Predseda
senátu senátu oboznámil znalkyňu s výpoveďou poškodenej z čl. 299-302 zo dňa 26.04.2017, na čo
znalkyňa uviedla, že nechce na tom nič zmeniť, len chce doplniť to, čo uviedla na str. l8 znaleckého
posudku ( čl.167) a to, že v čase, keď vyšetrovala obžalovaného, tak prvá informácia, ktorú od neho
dostala, že či vie o tom, že jeho manželka zmenila výpoveď, pričom obžalovaný tvrdil, že je nevinný, že

v podstate celá situácia nastala len preto, že ho manželka s jeho matkou chceli dať na liečenie. Už v
tom období mala poškodená tendencie čiastočne meniť výpoveď, ale nebolo to z dôvodu, že by chcela
klamať, ale z určitej naučenej bezmocnosti. Je možné, že na začiatku vyšetrenia, ktoré trvalo asi do 2
hodín bola poškodená trochu nervóznejšia, ale počas toho vyšetrenia nervozita opadala, povedala by,
že poškodená sa vie veľmi dobre vyjadrovať a nemyslí si, že by nepochopila to, čo sa jej hovorí. To

len poukazuje na to, že pokiaľ sa jedná o obžalovaného, tak použije čokoľvek aby ho obhájila. Pokiaľ
sa konštatoval vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti vo vzťahu obžalovaného k manželke ( odpoveď 10
znaleckého posudku - čl. 169) je to spôsobené dlhým časovým obdobím v rámci manželstva. Znalecké
vyšetrenie bolo raz, od podania znaleckého posudku l9.l2.2016 nebola v kontakte s poškodenou, nemalana to dôvod. Výpovede poškodenej čítala predtým, ako bola vypočutá dňa 24.2.2017, či čítala aj nejaké
iné výpovede, to nevie. Pokiaľ aj obhajca vyslovil názor, že je pravdepodobné, že by týraná osoba
vyhľadala lekársku pomoc, práve opak je pravdou, týrané osoby sa zato obvykle hanbia, nevyhľadávajú

lekára a záleží aj od toho, či v popredí je fyzické alebo psychické týranie. Častokrát ľudia s modrinami
nevyhľadajú ošetrenie, tvrdia, že zakopli, spadli a až ako posledné vyhľadajú pomoc psychiatra, čo
sa však stáva málokedy. Za všetko sa hanbia a považujú to za svoju chybu. Pokiaľ aj boli posielané
ľúbostné listy počas väzby, nie je to ojedinelá záležitosť, súvisí to s tým, čo už uvádzala s pocitom viny
a bezmocnosti, naučenou bezmocnosťou sa tak správať. Ona stále verí, že to bude ideálna rodina.

Zvýpovedeznalkynenahlavnompojednávanídňa21.06.2017PhDr.EmílieGajdošovejsúdzistil,žetrvá
na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 26/2016. Okolnosti, ktoré sa odohrali na minulom hlavnom
pojednávaní, len potvrdzujú závery znaleckého posudku a závery psychiatra. Pokiaľ sa týka záverov
bodu 3 o agresívnom správaní pre prípad, že by neboli splnené predstavy a očakávania obžalovaného,
tento stav sa u neho môže vyskytnúť v ktorejkoľvek oblasti, môže to napríklad byť aj v zamestnaní,

kedy by obžalovaný rýchlejšie reagoval na rozrušenie napríklad aj z pracovného nasadenia. Nie je to
špecifické len na rodinnú situáciu, môže sa to vyskytovať doma, môže sa to vyskytovať v kontakte s inými
osobami, v kontakte so zdravotníckym personálom. Pokiaľ sa týka násilného konania, týka sa okolnosti,
keď si potrebuje obžalovaný zabezpečiť finančné prostriedky na drogy, resp. ich náhradu. Pokiaľ
uvádzala, že je prognosticky vysoká pravdepodobnosť, že by mohol v konaní pokračovať, vychádzala

z ukazovateľov, ktoré vyšli v psychologických technikách a takisto, čím je závislosť dlhšia, tak tým skôr
sa to prejaví do osobnosti človeka. V tomto prípade môže hovoriť o 20 ročnej závislosti a osobnosť
obžalovaného už má fixované črty. Navyše obžalovaný nerealizoval regulárnu liečbu, ktorá by aj skončila
vtedy, keď by mala, ale podpísal v nejakom období po nástupe reverz a takisto liečba nevychádzala z
požiadaviek obžalovaného, skôr to bolo na nátlak rodiny. Obžalovaný bol vyšetrený raz, je to štandardné,

nikdynie5-6krát.Poukázalaajnato,žepsychologickévyšetreniesaajpodľamedzinárodnejklasifikácie
zdravia má robiť jeden krát za pol roka maximálne, v prípade, ak ide o pacienta, ktorý je abnormne
premenlivý, raz za tri mesiace. Toto nie je ten prípad. Toto vyšetrenie trvalo minimálne 2-3 hodiny,
obžalovaný musel realizovať určité techniky a tie techniky boli na rozumové schopnosti, na osobnostné
parametre, kognitívne funkcie. Otázok na rozumové schopnosti bolo 36, 20 nedokončených viet mal

obžalovaný dopisovať, 106 otázok mal zodpovedať v rámci dotazníka a nakresliť dve ľudské postavy,
realizovala sa projektívna technika ROR a hand test. Okrem toho bol realizovaný s ním rozhovor. Dokopy
nie je reálne, aby sa to stihlo za hodinu. Obžalovaný vyplnil všetky úlohy. Znalkyňa mala k dispozícii výpis
zo zdravotnej dokumentácie od MUDr. Ďaďana, ktorý napríklad pri kontrole 02.06.2016 uviedol - popri
suboxone fajčí pravidelne marihuanu, občas si dal pervitín a uviedol tam, že chce ísť na ústavnú liečbu,

lebo mu manželka dala ultimátum, že v opačnom prípade sa s ním rozvedie. Takisto bola k dispozícii
aj správa zo dňa 19.09.2016, kedy uvádzal, že berie drogy denne, prevažne suboxon 8 mg denne. To
je dvojnásobná dávka, ktorú predpisoval lekár, občas aj heroín a nedokáže bez drog vydržať. Potom
bol obžalovaný na detoxikačnej hospitalizácii, kedy pri prijatí sa v moči našli prvky suboxonu, pervitínu
a marihuany. Toto bolo 27.09.2016. Tieto výpisy zabezpečila MUDr. Bahledová od MUDr. Ďaďana.

Na otázku obhajcu, prečo nekontaktovali aj MUDr. Puliša, ktorý mal dlhodobo liečiť obžalovaného,
znalkyňaodpovedala,žeakjeobžalovanývstavezávislostínaviacerýchlátkach,niejepotompodstatné
zisťovať, ako to bolo v minulosti, len konštatovali, že abstinencia od drog sa nekonala. Zaoberali sa
aj určitým časovým obdobím, lebo pri hospitalizácii dňa 27.09.2016 to uviedol prijímací lekár v rubrike
TO / terajšie ochorenie / strana 12 znaleckého posudku, číslo listu 148. Znalkyňa nevylúčila, že na

určitú dobu mohla byť drogová anamnéza prerušená. Lekár tam spomínal približne 10 krát liečenia v
rôznych zariadeniach. Má za to, že mohla drogová závislosť na nejaký čas prestať, ale z dlhodobého
hľadiska možno mať za to, že obžalovaný užíval heroín, pervitín, marihuanu, suboxon. Pri tom prijatí
bolo konštatované, že pacient nemá schopnosť ani krátkodobej abstinencie v nechránenom prostredí.
Pokiaľ chodil obžalovaný na substitučnú liečbu, tak bral vyššie dávky ako mu boli predpisované lekárom,

čo je nedodržanie stanovenej liečby a klamanie ošetrujúceho lekára. Pokiaľ sa týka peňazí, ktoré pýtal
na náhradu drogy, tieto peniaze pokiaľ obdržal, mohli byť použité aj na niečo iné. Pokiaľ by obžalovaný
mal denne užívať 8 mg suboxonu, potreboval by na to finančné prostriedky vo výške 140 eur mesačne.
Boli poznatky o tom, že by nemal mať obžalovaný príjem a táto suma by obsahovala len prostriedky
na náhradu drogy a nič iné. Pokiaľ sa týka spisového materiálu, mala k dispozícii celý spis. Znalecký

posudok bol podaný ku dňu 21.12.2016, to znamená, že pokiaľ boli výpovede svedkov, poškodenej,
obžalovaného do 21.12.2016 tieto mala k dispozícii. Po oboznámení sa s výpoveďou obžalovaného
zo dňa 27.01.2017 a poškodenej zo dňa 07.02.2017 znalkyňa uviedla, že pokiaľ sa týka výpovede
poškodenej už v znaleckom posudku bolo uvádzané, že je veľká pravdepodobnosť, že poškodená budemeniť výpoveď v prospech obžalovaného. V tomto smere poukázala na obsah znaleckého posudku
týkajúceho sa poškodenej na strane 10, vtedy aj uviedla, že by nebolo vhodné, aby poškodená bola
vypočutá v prítomnosti obžalovaného.

Znalkyňa PhDr. Gajdošová sa vyjadrovala aj k znaleckému posudku zo stanovenia psychologického
profilu poškodenej č. 25/2016 a zotrvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku. Naopak všetky
nové informácie len potvrdzujú to, že závery znaleckého posudku boli stanovené správne. Pokiaľ sa týka
vyšetrenia poškodenej, tak v prvom rade sa skúmala osobná anamnéza, následne anamnéza skutku

a následne sa pristúpilo k jednotlivým technikám vyšetrenia. Znovu tam bol intelektový test, ktorý mal
36 otázok, technika nedokončených viet 60 otázok, kresba postavy, dotazníková technika 136 otázok a
ROR - projektívna technika - 10 tabuliek, na ktoré musí vyšetrovaný reagovať. Techniky sa robia naraz,
pretože vyhodnotenie zaberie niekoľko hodín. Vyšetrenie sa uskutočnilo v priestoroch psychologickej
ambulancie u znalkyne. Niektoré techniky si vyžadujú osobnú prítomnosť, niektoré nie a pri ostatných sa
vyšetrovanýdádoosobitnejmiestnosti,ktorájenormálneuzavretáasútamštandardnédvere.Pokiaľmá

v tom čase klienta, tak sa venuje jemu a pokiaľ nie tak sa venuje vlastným záležitostiam. Poškodenej sa
pýtala,čijejrobíproblémslovenskýjazyk,povedala,ženie.Jazykovávyspelosťslovenčinyupoškodenej
je na veľmi dobrej úrovni, čo vyplýva aj z odpovedí na dotazníky. Poškodená sa nesťažovala, že by
nejaký dotazník nevedela vyplniť, či už počas vyplnenia alebo po ňom. Doplnenie viet je zmysluplné
a nepostráda to logiku. Skloňovanie a gramatický sled poškodená ovláda a jediným problémom sú

interpunkčné znamienka. Takisto poškodená neuvádzala, že by bola pri vypĺňaní dotazníkov nejakým
spôsobom rušená. Hlavným stresorom u poškodenej je spolužitie s obžalovaným a jeho závislosť na
návykových látkach, čo môže spôsobovať preexponované emočné situácie a reakcie, vyhrážanie sa
samovraždou, plač, klamstvo, psychický nátlak, fyzické útoky. Poškodená je skromnej, dobrosrdečnej
povahy, je zvyknutá aj na nižší ekonomický štandard a vie sa s danou situáciou dobre vysporiadať.

Iné stresory u poškodenej nie sú. Hlavný stresor vyvolal posttraumatickú stresovú poruchu. Chronický
stres je datovaný, nie je možné úplne presne určiť obdobie, kedy už sú tie znaky posttraumatickej
stresovej poruchy. Touto poruchou sa znižuje schopnosť riešiť nepriaznivú životnú situáciu, narušujú
sa kompenzačné mechanizmy, paralyzuje sa racionálna zložka, ktorá by viedla k hľadaniu reálneho
východiska z danej situácie. Znalkyňa zotrvala aj na záveroch znaleckého posudku v bodoch 5,6,8,9

znaleckého posudku. Pokiaľ poškodená poprela v celom rozsahu konanie obžalovaného, znalkyňa
dodala, že okolnosť ako bude poškodená reagovať nemá nič spoločné s intelektovými schopnosťami.
Znalkyňa citovala z jej výpovede zo dňa 30.10.2016 a to konkrétne na strane 7 znaleckého posudku
v spise na čl. 146 a takisto poukázala na stranu 10 znaleckého posudku poškodenej, na čl. 163. Už v
decembri 2016 uvádzala, že poškodená bude meniť svoju výpoveď voči obvinenému a aj zo strachu,

aké dôsledky by malo uloženie výkonu trestu obžalovanému. Zlieva sa tam aj ten syndróm týranej
osoby, kedy má týraná osoba tendenciu zastávať, ospravedlňovať správanie obvineného. Ponižovanie
poškodenej bolo pľuvancami do tváre, do hlavy, fackovanie, verbálne vyjadrenia, ktoré sú uvedené v
obžalobe, že sa má vrátiť do tej diery, odkiaľ prišla, že má dostať rakovinu, porážku. Primárna rodina
vôbec netušila, čo sa v tom spolužití medzi nimi deje. Pred verejnosťou sa snažila poškodená tieto

okolnosti neprezentovať, čo spadá do syndrómu týraného jedinca. Poškodená bola vyšetrená raz, čas
vyšetrenia môže odhadnúť na 2-3 hodiny. Poškodená jej uviedla, že pokiaľ aj boli nejaké známky
násilného konania, nevyhľadala lekára. Pokiaľ sa týka predmetného duševného ochorenia, myslí, že
tieto nebudú podchytené v zdravotnej dokumentácii poškodenej. Poškodená duševne chorá nie je.
Pokiaľ sa pýtala poškodenej, tak táto uviedla, že skoro vôbec nenavštevovala lekára. Uvádzala, že

netrpela somatickými ochoreniami, bol tam len jeden úraz a to pracovný v marci 2016. Na margo
tvrdenia poškodenej, že bola pri vyšetrení rušená rozhovorom znalkyne s pacientom, znalkyňa uviedla,
že pokiaľ by tomu tak bolo, tak pri teste rozumových schopností by pravdepodobne mala nejaké chyby a
poškodenána36otázokodpovedalavždysprávne.Vdopĺňanýchvetáchnemážiadneškrtance,ktoréby
svedčilipreto,žebysanemohlasústrediť.Znalkyňatopovažujezahľadaniedôvodov,abysaspochybnil

znalecký posudok. Pokiaľ sa týka testu ROR, všetky výsledky boli štandardné, takže ju nemalo čo
znervózniť na výsledkoch poškodenej, ako to poškodená prezentovala. Čo však považuje podotknúť, že
technika ROR sa považuje za veľmi ťažkú a pri 90 % vyšetrovaných osôb dôjde k zhoršeniu psychického
stavu. Znalkyňa sa nediví poškodenej, že vyšetrenie vnímala ako psychickú záťaž. Je na prosto bežné,
že u týraných jedincov si ani najbližší príbuzní nemusia uvedomiť, v akom psychickom stave sa dotyčná

osoba nachádza. Nevedia o tom rodičia, súrodenci, na pracovisku. Pokiaľ sa jedná o domáce násilie,
práve ten dotyčný môže pôsobiť na okolie veľmi príjemne, nonšalantne. Pokiaľ poškodená vyslovila
prianie podrobiť sa iným znaleckým vyšetreniam, znalkyňa to považuje za okolnosť, že u poškodenej sa
prejavuje strach z toho, aké dôsledky bude mať celý tento proces.V rámci vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy z prípravného
konania a to lekárske správy z čl. 181-182, správy zo zamestnania z čl. 184, správy a RT z čl. 185-209,

úradné záznamy z čl. 211-214.

Na základe úradného záznamu KR PZ OPP PMJ Banská Bystrica zo dňa 30.10.2016 vyplýva, že dňa
30.10.2016 v čase o 12.45 hod. bola hliadka vyslaná na preverenie oznámenia oznamovateľkou V.
A., ktorá uviedla, že jej syn je agresívny, ohrozuje svoju manželku. Po skontaktovaní s pani A. sa

skontaktovali aj s obžalovaným a poškodenou, pričom tieto osoby sa medzi sebou hádali, obžalovaný
uviedol, že sa pohádal s manželkou a chce ísť preč z domu. Poškodená uviedla, že sa jej obžalovaný
vyhrážal, že bude celá krvavá, že ju zmláti a fyzicky ju dnes aj v minulosti niekoľkokrát napadol, nadával
jej do ukrajinských súk, kuriev, pľul na ňu, ťahal ju za vlasy po zemi a udieral.

Z úradného záznamu povereného príslušníka OO PZ Zvolen por. Mgr. C. X. zo dňa 21.02.2017 vyplýva,

že poverený príslušník dňa 31.10.2016 počas výjazdu vykonával výsluch poškodenej, ktorá pri výsluchu
okrem iného uviedla, že jej obžalovaný bežne nadáva slovami „ukrajinka prašivá, zas som v sračkách,
len kvôli tebe, páľ do piče ukrajinka, suka ukrajinská, ty mi nevolaj, chcípni, zdochni „ pričom tieto slová
čítala pred príslušníkom zo svojho mobilného telefónu. Vyjadrila sa, že v telefóne má sms správy v tomto
znení a je ochotná ich predložiť do vyšetrovacieho spisu.

Z úradného záznamu OR PZ OKP Zvolen zo dňa 07.12.2016 spísaného vyšetrovateľom PZ npor. Mgr.
Q. K. vyplýva, že dňa 07.12.2016 bol vykonaný výsluch obžalovaného v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
kde obžalovaný po svojom výsluchu uviedol, že vie o tom, že jeho manželka a aj matka budú dňa
08.12.2016 vypočuté vo vyšetrovanej veci a tiež, že manželka zmení výpoveď, kde uvedie, že celá vec

bola úplne ináč, pri výsluchu povie pravdu, ako sa to skutočne stalo a že on je vo väzbe bezdôvodne.

Dňa 31.10.2016 na žiadosť OR PZ Zvolen bolo vykonané vyšetrenie obžalovaného MUDr. Beátou
Gašparovou, psychiatrom, ktorá v závere uviedla ako diagnózy - porucha psychiky a správania
zapríčinená užívaním kanabinoidov, emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ.

Z potvrdenia o zamestnaní vyplýva, že obžalovaný pracoval pre Continental Automotive Systems
Slovakia s.r.o. v období od 01.01.2012 do 30.06.2013 ako ich zamestnanec, poškodená u nich pracovala
od 15.11.2016 ako operátor výroby na segmente obrobňa. Poškodenú hodnotia ako nekonfliktnú,
pracovitú ženu, s veľmi dobrou pracovnou morálkou, s korektným a úctivým správaním.

Spoločnosť Start Services s.r.o. Bratislava podala pracovný posudok, podľa ktorého obžalovaný
pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 07.09.2015, spolupráca s ním bola ukončená
dňa 12.10.2015. Z jeho prácou neboli spokojný, bol nespoľahlivý, jeho prístup k práci nezodpovedný a
z toho dôvodu bola aj ukončená spolupráca.

Dňa 09.03.2017 bola podaná obžaloba na obžalovaného T. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), ods.3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona,
keďže mal poškodenej, svojej manželke, spôsobovať fyzické a psychické utrpenie, ktoré malo ohroziť
jej fyzické alebo psychické zdravie a takto mal konať po dlhší čas. Obžalovaný v celom rozsahu poprel

konanie, ktoré sa mu kladie za vinu. Uviedol, že počas žalovaného obdobia od roku 2011, kedy sa
s poškodenou nasťahovali do rodinného domu vo Zvolene, na ul. Školskej až do dňa 30.10.2016 ju
nezastrašoval, nespôsoboval fyzické a psychické utrpenie, neponižoval jej osobu a ľudskú dôstojnosť,
nezaobchádzal s ňou hrubo, nezneužíval ju emočne a finančne. Napriek popieraniu viny je obžalovaný
usvedčovaný výpoveďou poškodenej Y. B., ktorá aj keď následne ešte v prípravnom konaní pri ďalších

výsluchoch a aj v konaní pred súdom poprela konanie obžalovaného, pri výsluchoch zo dňa 30.10.2016
a 31.10.2016 uvádzala okolnosti, ktoré sú uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Obžalovanému
bola obmedzená osobná sloboda dňa 30.10.2016 o 13.10 hod., pričom poškodená bola vypočutá dňa
30.10.2016 o 18.15 hod. ( ešte pred vznesením obvinenia ) a dňa 31.10.2016 od 19.00 hod. do 19.55
hod. ( po vznesení obvinenia ). V tejto výpovedi, aj keď ju neskôr v plnom rozsahu odvolala, uviedla,

že s obžalovaným žila v rodinnom dome od roku 2011, pričom uviedla, že od obdobia, ako bývajú v
rodinnom dome, sú hádky minimálne raz za mesiac a niekedy aj viac, kde jej obžalovaný vykrikuje, že
za všetko, čo sa stalo, môže len ona, je vinná za to, že nemá lieky, pýta neustále od nej peniaze, pričom
v minulosti skoro vôbec nepracoval, poškodená mala sama finančné problémy utiahnuť domácnosť az toho dôvodu vznikali konflikty. Obžalovaný často krát chcel, aby poškodená išla pýtať peniaze od
jeho matky. V minulosti ju viac krát fyzicky napadol fackaním po tvári, pri hádkach ju vždy opľuje do
tváre, na hlavu, v minulosti počas materskej dovolenky ju udrel tak, že mala na tele modriny a aj na

tvári, ale nikdy nebola u lekára, pretože sa bála následkov. Muža má síce rada, ale nedokáže zvládať
jeho stavy, keď je agresívny. Poškodená uviedla, že jej bežne nadáva aj výrazmi, ktoré sú uvedené v
obžalobe. Z jeho konania má poškodená často stres, pri nadávkach jej zvykne povedať, že sa vráti do
tej diery, odkiaľ prišla a že má dostať rakovinu a porážku a týmto spôsobom ju ponižuje. Počas tohto
obdobia sa jej veľa krát vyhrážal, že keď bude spať, že ju zaškrtí, že jej rozmláti hlavu. Pri skutku zo

dňa 30.10.2016 ju obžalovaný napadol tak, že ju tri krát udrel päsťou do hlavy, na temeno, na čo začala
plakať. Fackoval ju tak, že jej odleteli náušnice z uší, cítila, že jej z nosa tečie krv, prešla do kuchyne, kde
obžalovaný išiel za ňou do kúpeľne a kričal po nej „budeš celá krvavá, zmlátim ťa“. Priskočil k nej a chytil
ju za vlasy, pričom spadla na pohovku. Takto sa veľmi bála o svoj život a zdravie, keďže obžalovaný už
vystrájal nejaký čas. Poškodená vedela o tom, že svokra išla asi fajčiť a počula, že hádka neutícha a tak
svokra zavolala policajtov. Poškodená mala skutočne obavy o svoj život. V minulosti to nikdy neriešila,

lebo je tak vychovaná a tiež sa bála ísť na políciu, čo s ňou bude obžalovaný robiť. Výpoveď zakončila
tvrdením, že je toho za tie roky na ňu veľa, nikdy to nechcela riešiť cez políciu, ale inak sa to riešiť
nedalo. Pri následných výsluchoch už upravovala konanie obžalovaného a to konkrétne pri výpovedi
zo dňa 08.12.2016, kde na otázku vyšetrovateľa, prečo uvádzala v predchádzajúcich výpovediach, že
ju obžalovaný fyzicky napadol, poškodená uviedla, že chcela, aby ho zobrali do väzenia, aby sa dostal

taktonaliečenie.Výpoveďkorigovalavtomsmere,žejuobžalovanýfyzickynenapádal,lensavyhrážala
kričal. Pri výsluchu zo dňa 07.02.2017, po tom čo jej bolo prečítané uznesenie zo dňa 04.01.2017 o tom,
že skutok bude posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, uviedla, že manžel ju nikdy
fyzicky a psychicky netýral, nikdy ju fyzicky nenapadol, nezastrašoval, neponižoval, nikdy s ňou hrubo
nezaobchádzal, ani emočne ju nezneužíval. Jeho správanie nijak neohrozilo jej fyzické ani psychické

zdravie. V rovnakom znení vypovedala aj na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2017.

ZvýpovedematkyobžalovanéhoV.A.zodňa31.10.2016(povzneseníobvinenia)vyplýva,žesvedkyňa
sa vyjadrila v tom zmysle, že zlá rodinná situácia pretrváva už od roku 2006, ona ako matka je z
obžalovaného zúfalá, nevie, čo má robiť, poškodená sa ho bojí, nedokáže sa mu postaviť a čaká len na

to, kým políciu zavolá ona. Svedkyňa hovorila o okolnosti, že z počutia vie, že poškodená mala byť viac
krát v minulosti udretá jej synom, tieto informácie potvrdzoval aj vnuk F., avšak obžalovaný si dáva na
také veci pozor, aby ho nikdy pri fyzickom násilí nevidel. Obžalovaný tri roky dozadu vôbec nepracoval
a pokiaľ nemá lieky, pýta peniaze od poškodenej rôznymi spôsobmi, krikom, agresiou, násilím, pričom
svedkyňa deti živí, šatí, keď syn pomíňa peniaze na lieky a tie kupuje ktovie od koho za predraženú

sumu. Poškodená zo strachu mu vždy peniaze odovzdá, lebo sa ho bojí. Svedkyňa sa vyjadrovala aj
ku skutku zo dňa 30.10.2016, kde uviedla, že obžalovaný hulákal na svoju ženu, pýtal od nej peniaze
tak, že jej vravel „daj mi tie peniaze, lebo ti hlavu rozbijem“. Po nejakom čase zobrala vnukov k sebe,
vyšla vonku na dvor fajčiť, počula krik, obžalovaný poškodenej hnusne nadával a keďže mala pocit, že
sa to od rána neustále stupňuje, mala obavu, že jej ublíži a tak zavolala políciu. Pri výpovedi zo dňa

08.12.2016 však tieto skutočnosti už svedkyňa poprela.

Vzhľadom na skutočnosť, že počas prípravného konania došlo k radikálnemu obratu vo výpovediach
najmä poškodenej a aj svedkyne V. A.Ľ., boli do konania pribraté znalkyne z odboru psychiatria a
psychológia na zistenie psychických funkcií poškodenej a vypracovanie jej psychologického profilu.

Znalkyňa MUDr. Jana Bahledová jednoznačne u poškodenej stanovila psychickú poruchu - zmiešanú
úzkostne-depresívnu poruchu, ktorá jednoznačne súvisí s psychickým a fyzickým týraním zo strany
obžalovaného v dôsledku roky trvajúceho diskomfortu - stresu v partnerskom vzťahu. Táto porucha
jednoznačne súvisí s traumou, ktorú svedkyňa prežívala roky v partnerskom živote. Pokiaľ boli
odstraňované rozpory vo výpovediach poškodenej a svedkyne, znalkyňa obrat vo výpovediach

poškodenej jednoznačne vysvetlila tým, že sa poškodená nesnažila klamať, ale robila tak z určitej
naučenej bezmocnosti. Poškodená podľa znalkyne má tendencie ospravedlňovať manžela, pretože
stále verí, že to bude ideálna rodina. Pokiaľ poškodená prezentovala okolnosti, že nechápala o čo
sa jednalo pri vyšetrení, znalkyňa poukázala na to, že pokiaľ sa jedná o obžalovaného tak použije
čokoľvek, aby ho obhájila. Ak obhajoba sa snažila prezentovať tvrdenie, že je pravdepodobné, že by

týraná osoba vyhľadala lekársku pomoc, znalkyňa uviedla, že práve opak je pravdou, týrané osoby sa
za to obvykle hanbia, nevyhľadávajú lekára a až ako posledné vyhľadajú pomoc psychiatra, čo sa však
stáva málokedy, lebo sa za všetko hanbia a považujú to za svoju chybu. Na zmenu jej postoja nemá
vplyv ani okolnosť, že by počas kolíznej väzby obžalovaný dostával od poškodenej ľúbostné listy, keďžeznalkyňa uviedla, že to nie je ojedinelá záležitosť. Súvisí to s pocitom viny a bezmocnosti. V rovnakom
smere vypovedala aj znalkyňa PhDr. Gajdošová, ktorá uviedla, že nové informácie, ktoré obdržala na
predchádzajúcom pojednávaní len potvrdzujú, že závery znaleckého posudku boli stanovené správne.

Znalkyňa vysvetlila, akým spôsobom bolo vykonané vyšetrenie psychológom. Jednoznačne odmietla,
že by poškodená pri vyšetrení nemala rozumieť tomu, čo sa od nej požaduje, že by sa nemohla sústrediť,
pričom ani sa na to poškodená nesťažovala. Znalkyňa zvýraznila okolnosť, že doplňovanie viet je
zmysluplné, nepostráda to logiku. Jazyková vyspelosť slovenčiny je na veľmi dobrej úrovni, poškodená
ovláda skloňovanie, gramatický sled. Znalkyňa uviedla, že hlavným stresorom u poškodenej je spolužitie

s obžalovaným, poškodená je skromnej, dobrosrdečnej povahy. Iné stresory u poškodenej nie sú, hlavný
stresor vyvolal postraumatickú stresovú poruchu. Znalkyňa už v decembri uviedla, že poškodená bude
meniť výpoveď voči obžalovanému, aj zo strachu, aké dôsledky by malo uloženie trestu obžalovanému.
Zlieva sa u nej syndróm týranej osoby, kedy má týraná osoba tendenciu zastávať a ospravedlňovať
správanie obžalovaného. Obhajoba poukazovala na neobjektívne znalecké posudky znalkýň MUDr.
Bahledovej a PhDr. Gajdošovej, ktoré sa podľa nej nezaoberali celým žalovaným obdobím, znalkyne

nekonzultovali vec s pôvodne ošetrujúcim lekárom obžalovaného MUDr. Pulišom a obvodnou lekárkou
poškodenej MUDr. Ivaničovou. Namietali aj to, že znalkyne neboli oboznámené s celým spisovým
materiálom, čo je podstatné pre skúmanie prípadnej trestnej zodpovednosti. Obhajoba sa domáhala
na základe týchto skutočností vypracovania kontrolných znaleckých posudkov. S týmto sa súd nemôže
stotožniť, podľa názoru súdu pristúpili znalkyne k znaleckému dokazovaniu zodpovedne, objektívne,

profesionálne, výsledkom čoho je skutočnosť, že každý zo štyroch znaleckých posudkov má minimálne
15 strán, najobsiahlejší cez 30 strán. Obhajoba nemôže namietať, že znalkyne neboli oboznámené s
celým spisovým materiálom, pretože znalkyňa MUDr. Bahledová bola dňa 24.02.2017 vypočutá ešte v
prípravnom konaní, bola oboznámená so všetkýmištyrmivýpoveďami poškodenej v prípravnom konaní /
teda aj tých, kde odvolala svoje tvrdenia / a napriek tomu znalkyňa zotrvala na obsahu a záveroch

znaleckého posudku. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že výsluch znalkyne MUDr. Bahledovej trval
vyše jednej hodiny a výsluch znalkyne PhDr. Gajdošovej skoro dve. Navyše znalkyne boli prítomné
na pojednávaní dňa 24.05.2017. Obe znalkyne uviedli, že incident, ktorý sa stal na pojednávaní dňa
24.05.2017 spadá do rámca záverov ich znaleckých posudkov. Obidve znalkyne uviedli, že považujú
zmenu výpovede poškodenej za účelovú.

Na základe týchto skutočností súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a, ods. 3 písm.d Tr. zákona, keďže blízkej osobe spôsoboval
fyzické a psychické utrpenie a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu, alebo iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické alebo psychické

zdravie kde tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Je nesporné, že blízkou
osobou bola obžalovanému poškodená, ktorá je jeho manželkou. Podľa názoru súdu bol preukázaný
aj závažnejší spôsob konania - po dlhší čas podľa § 138 písm.b Tr. zákona, keďže podľa prvotnej
výpovede poškodenej sa jednalo o konanie obžalovaného počas dlhého obdobia, ešte aj v čase,
kým žili v Českej republike. Podľa názoru súdu ohraničenie skutku od momentu presťahovania sa na

Slovensko v roku 2011 bolo zo strany prokurátora správne, pretože toto konanie nesie znaky žalovaného
zločinu na území SR. Podstatou týrania sa rozumie také konanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje zlým
nakladaním buď s blízkou osobou alebo i inou osobou, s ktorou páchateľ žije v spoločnom byte,
či dome a súčasne sa vyznačuje i určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti a dosahuje takú
intenzitu, aby bolo spôsobilé vyvolať stav, ktorý pociťuje postihnutá osoba ako ťažké príkorie, resp.

psychickéaleboifyzickéútrapy.Zákonpritomnevyžaduje,abytýraniemalopovahufyzickéhonásilia,po
prípade tiež spojeného s následkami na zdraví týranej osoby. V tomto prípade je na základe znaleckého
dokazovania zjavné, že poškodená utrpela posttraumatickú stresovú poruchu, kde hlavným a jediným
stresorom je zaobchádzanie obžalovaného s poškodenou. Príkorie / teda zlo, bezprávie, krivda / je
stav, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje každodenný život poškodenej osoby a vyvoláva sústavnejšie obavy z

opätovného protiprávneho konania páchateľa. Pokiaľ obhajoba namietala, že nikto o prípade nevedel,
súd poukazuje na to, že v tomto prípade ide o tzv. domáce násilie, ktoré vo väčšine prípadov ostáva
skryté pred okolím, pričom o tomto mnohokrát netušia ani najbližší poškodenej osoby, nie to ešte
susedia. Podľa názoru súdu boli preukázané všetky formy konania uvedené v obžalobe a teda nielen
fyzické násilie, ale aj hrubé zaobchádzanie, emočné a finančné zneužívanie. Posledná okolnosť vyplýva

aj z výpovede svedkyne A., ktorá uvádzala, že držala domácnosť obžalovaného s poškodenou nad
vodou tým, že uhrádzala niektoré náklady s tým súvisiace. Je preukázané, že obžalovaný po príchode
na Slovensko pracoval len zriedka a na kratšiu dobu. Z toho vyplýva, že jediným príjmom do rozpočtu
rodiny bol príjem poškodenej po tom ako sa vrátila z materskej dovolenky. Poškodená jednoznačne vprvotnej výpovedi uviedla, že obžalovaný od nej pýtal akýmkoľvek spôsobom peniaze a keď ich nemala,
nútil ju, aby si išla pýtať peniaze od jeho matky.

Obžalovaný T. B. bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný. Naposledy rozsudkom OS Zvolen č.k. XT XX/
XXXX D. F. XX.XX.XXXX, kedy došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie
OS Zvolen č.k. XT XXX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX. Zo správy ÚVV a ÚVTOS banská Bystrica vyplýva,
že správanie a vystupovanie obžalovaného nebolo vždy v súlade s ústavným poriadkom a denným
režimom.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane rodiny a mládeže. U obžalovaného nebola zistená poľahčujúca okolnosť,
formálne by bolo možné priznať obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.m Tr. zákona,
keďže bol v roku 2016 uznaný vinným, avšak súd na toto odsúdenie neprihliadol, vzhľadom na

skutočnosť, že sa jednalo o riešenie skutkov starých skoro 15 rokov. Za týchto okolností je u
obžalovaného rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže ani jedna z nich nebola
priznaná. Trestná sadzba pre toto konanie je stanovená rozmedzím 7-15 rokov. Vzhľadom na
skutočnosť, že sa jednalo o týranie rôznymi formami, ukladanie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby
by bolo príliš benevolentné a je potrebné túto skutočnosť zohľadniť, preto súd ukladal trest odňatia

slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Takýto trest má oporu v potrebe spoločnosti s ohľadom na individuálnu a generálnu prevenciu
pred páchaním trestnej činnosti.

V rámci znaleckého posudku znalkyňa MUDr. Bahledová odporučila uložiť obžalovanému aj ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, čo odôvodnila tým, že obžalovaný dlhú dobu užíva
omamné látky, resp. ich náhrady a vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ riadne neukončil žiadne z
ním začatých liečení, je potrebné toto liečenie ukladať ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).