Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Soňa Zmeková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/55/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209814
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4217209814.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci navrhovateľky: D.. O.. P. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. A. XX, XXX XX T. A., proti protistrane: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX
R., zastúpenému JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou so sídlom Františkánska 5, 917 01 Trnava, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní Q. E. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
14C/27/2017-59 zo dňa 11.05.2017 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nariadil Q. E. povinnosť
nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Zároveň rozhodol, že
navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Nariadenie neodkladného opatrenia
súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 2 písm. h) a § 326 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nárok na náhradu trov konania odôvodnil
použitím ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení súd poukázal na to, že Tomáš
Mercel zmenil svoje správanie k navrhovateľke aj k ich maloletým deťom, čo bolo preukázané výpismi
sms správ, emailami, zápisnicou o trestnom oznámení, úradným záznamom Okresného riaditeľstva PZ
SR, Obvodného oddelenia Komárno, fotodokumentáciou o stávkovaní ako aj uznesením Okresného
súdu Komárno sp. zn. 9PPOm/2/2017 zo dňa 03.05.2017, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie
ohľadne dočasného zverenia maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky. Súd dospel k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne, pričom predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá
z násilia, predovšetkým fyzického, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické týranie.
2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že Q. E. po jej odchode
s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti zmenil svoje správanie, ona dostala od neho sms správy,
kde sa písalo o liečiteľovi, ku ktorému chcel zobrať ich deti a ktorý im priložením ruky upokojí myšlienky.
Od svojej dcéry dostala sms správu, že jej Q. E. volal s tým, že Ježisko je dobrý a že pôjdu za ním do
nebíčka za dedkom D., ale že ona tam nechce ísť. V ďalšej sms správe písal, že bude tiecť krv, a dostala
od neho aj iné správy, ktoré u nej vyvolali strach a obavu. Navrhovateľka označila Q. E. za psychicky
chorého a uviedla, že ju sleduje, zisťuje informácie od jej známych a rodinných príslušníkov, kde pracuje,
telefonicky kontaktoval jej zamestnávateľa. Q. E. sa dostavil aj do jej zamestnania, ona sa vtedy ukryla
v kancelárii a kontaktovala po 20 minútach políciu. Následne jej odkázal, aby sa vrátila do Trnavy a že
s ňou chce mať tretie dieťa. Navrhovateľka sa ho bojí, ten zisťuje aj adresy jej známych a kontaktuje jej
rodinu. Z obavy o svoj život a život svojich detí sa zdržuje len doma a bojí sa opustiť svoje bydlisko. V
tomto prípade zo skutkových tvrdení navrhovateľky podložených listinnými dôkazmi bolo osvedčené, že
Q. E. svojím správaním reálne u nej vyvoláva obavu o svoj život, zdravie, normálny psychický a fyzický
vývoj, preto návrhu vyhovel.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP. Keďže navrhovateľka mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší
súdny úradník osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie Q. E., ktorý žiadal uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť, návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %. Svoje odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Navrhovateľka podala trestné oznámenie v deň, kedy sa s ním ani poriadne nestretla, a teda nešlo o
nejakú bezprostrednú obavu a strach z neho. Voči nemu sa správala vulgárne, nenávistne a ponižovala
ho v prítomnosti detí, z čoho mali strach. Sms správy jej posielal po vyprovokovaní ňou a v rozčúlení
a neskôr ich oľutoval. To, že sa snažil zistiť, kde chodia jeho deti do školy, je normálne, keďže mu to
navrhovateľka tajila. Už v minulosti mu hovorila, že raz mu deti zoberie, odíde a zničí ho. Uvedená sms
správa o Ježiškovi bol prekrútená a zveličená, pretože on svojim deťom rozprával o jeho otcovi, ktorý
zomrel, a je v nebi a dáva na nich pozor ako anjel. Navrhovateľka sa stretla s jeho právnou zástupkyňou
za účelom rodičovskej dohody ohľadom fungovania striedavej starostlivosti a stretávaním sa. O dva dni
neskôr opustila spoločnú domácnosť aj s deťmi odišla bez toho, aby mu dala vedieť, kde bude. Po tomto
odchode mu neumožnila sa s deťmi stretnúť a komunikovať po dlhší čas, preto ju kontaktovala jeho
právna zástupkyňa telefonicky a emailom, na čo ona neodpovedala. V odvolaní ďalej uviedol, že počas
žitiavspoločnejdomácnostisaodetistaral,pripravovalimraňajky,vozilichdoškolyaškôlky,trávilsnimi
voľný čas, kúpal ich a pripravoval na spánok, pretože navrhovateľka pracovala mimo mesta a z práce
sa vracala neskoro večer. Maloleté deti boli vytrhnuté z prirodzeného prostredia a s novým partnerom
navrhovateľky nechcú tráviť čas, ani u neho bývať. On navštívil psychologičku, aby vyvrátil tvrdenia
navrhovateľky, že je psychicky chorý a gambler, a tá diagnostikovala, že on má len adaptačnú poruchu,
čo je odpoveď organizmu na stres. Tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé a účelové a naznačovanie
zneužívania detí považuje za absurdné.
5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odchod zo spoločnej domácnosti
bolo najlepším rozhodnutím, keďže mala obavu o svoj život a zdravie a rovnako o mal. deti. Q. E.
sa jej vyhrážal, že keď zoberie deti, bude tiecť krv, a deň pred odchodom oznámil, že je posadnutá
démonom a svojim démonistickým správaním nakazila aj ich deti, preto z nich chce démonov vyhnať.
Spoločnú domácnosť opustila na základe odporúčania pracovníčky sociálnej kurately a potom ju začal
prenasledovať. Uviedla, že nie je pravda, že by sa staral o deti; ona pracovala z domu a mimo mesta
odchádzala len na pojednávania a advokátske koncipientske semináre, kedy sa o deti starali jej rodičia
alebo sestra Q. E.. Uviedla, že k rodičovskej dohode o striedavej starostlivosti uviedla mala určité
podmienky, vrátane toho, aby išiel na liečenie, aby ju prestal biť, urážať a nadávať. Ďalšou podmienkou
bolo opustenie spoločnej domácnosti a zaplatenie celoročného štúdia deťom na súkromnej škole.
Psychologické vyšetrenie Q. E. považuje za klamstvo, lebo psychologička je známou jeho sestry. Deti
sa začlenili do nového prostredia bez problémov a sociálna kuratela sa osobne presvedčila, že sa o
ne riadne stará. Po poslednej návšteve u starej matky zo strany otca sa jej deti priznali, že sa s otcom
stretli napriek právoplatnému neodkladnému opatreniu, ktoré otec nerešpektuje. Poukázala na to, že ju
psychicky týral, viackrát ju napadol fyzicky, začal navštevovať sektárske podujatia a vymyslel si, že je
démon a musí od nej deti odstrihnúť. Nedávno sa dozvedela, že predáva byt v Trnave, kde spoločne
žili, a to aj s detskou izbou a s hračkami.
6. K vyjadreniu navrhovateľky podal Q. E. stanovisko, v ktorom uviedol, že po odchode ju
neprenasledoval, len sa snažil zistiť, kam odišla, a presvedčiť ju, aby sa vrátila. V trestnom konaní, ktoré
iniciovala v Trnave, ešte stále nebol obvinený, ani vzatý do väzby a nebolo voči nemu začaté trestné
stíhanie. Jej tvrdenia sú vykonštruované a aj jej odchod bol naplánovaný. Vyprovokovala ho, aby jej písal
predmetné sms správy, ktoré následne použije ako dôkaz; používať tieto sms správy v súčasnosti a na
ich základe žiadať vydanie neodkladných opatrení nepovažuje za správny postup. Znovu poukázal na
to, že niekoľko dní po podaní návrhov na vydanie neodkladných opatrení ohľadne nepriblíženia sa k mal.
deťom, ako aj k jej osobe, sa s ním osobne stretla v prítomnosti jeho právnej zástupkyne, a ak by mala
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, stretnutia by s nezúčastnila. On je toho názoru, že navrhovateľka
s ním žila v spoločnej domácnosti len z dôvodu finančných výhod. Ďalej uviedol, že jeho život sa zmenil
narodením ich mal. detí, ktoré sa pýtajú bývať naspäť do ich domova v Trnave. K predaju bytu uviedol,
že tak urobil, keď stratil nádej, že sa všetko vyrieši a že by ešte mohli žiť ako rodina.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) poprejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené. Preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd aplikujúc toto zákonné ustanovenie a
poukazujúc na ustanovenia CSP citované v odôvodnení prvoinštančného uznesenia na dôvažok dodáva
nasledovné:
8.Zákonnýmiustanoveniamiupravujúcimineodkladnéopatreniejemožnérýchloapružneriešiťsituáciu,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je sú povinný
vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených
základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom
opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov,
neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Žalobca musí k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky
majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie
a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti
a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami,
listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby
neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú tu okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia osvedčené. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila
ťažko napraviteľná ujma.
8. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť
zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd
mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje
určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a
na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť
potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo
exekučnom konaní. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia
exekúciejenutné,abyzosamotnéhonávrhuvyplývalazrejmosťohrozeniavýkonusúdnehorozhodnutia.
9. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že navrhovateľka žiadala o uloženie neodkladného opatrenia Q.
E. ako jej bývalému druhovi a otcovi ich detí z dôvodu, že má obavy a strach o svoj život a zdravie. Svoj
návrh podložila dôkazmi tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia, pričom
vo veci starostlivosti o maloleté deti rozhodol Okresný súd Komárno uznesením č. k. 10C/27/2017-58
zo dňa 05.05.2017 tak, že Q. E. uložil povinnosť nepribližovať sa k deťom na vzdialenosť 10 metrov. Z
dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že navrhovateľka dostatočne osvedčila dôvodnosť jej obavy
z porušenia jej práv, na základe čoho bolo možné konštatovať, že existuje potreba bezodkladnej úpravy
pomerov strán v súlade s ustanovením § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie.
10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne
a zodpovedá zákonným ustanoveniam a vyššie opísaným zásadám, pričom obsahuje dostatočné
odôvodnenie. Preto odvolací súd nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením §
387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí.
Odvolací súd sa v závere obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a na
dôvažok dodáva, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal danosťou zákonných podmienok prenariadenie neodkladného opatrenia. S ohľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.