Rozhodnutie – Opravné prostriedky proti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Juraj Florovič

Legislation area – Správne právoOpravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sp/13/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201575
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116201575.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: DCa
THERM, a. s., so sídlom Štúrova 76/11, Dubnica nad Váhom, IČO: 36013862, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Mikloška, so sídlom Hodžova 13, Žilina, proti odporcovi: Mesto
Dubnica nad Váhom, so sídlom Bratislavská 434/9, Dubnica nad Váhom, o preskúmanie zákonností
rozhodnutia č.j.:ŽP-33320/2015-Zv, č.spisu: 1532/2015 zo dňa 23. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu č.j.: ŽP-33320/2015-Zv zo dňa 23. októbra
2015 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p..

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume v sume 247,34 eur k
rukám jeho advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odporca rozhodnutím č.j.: ŽP-33320/2015-Zv, č. spisu: 1532/2015 zo dňa 23.
októbra 2015 vydal na podklade § 31 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení
neskorších predpisov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov HARMÓNIA, so sídlom Kollárova 1303/13,
Dubnica nad Váhom IČO: 36115584 záväzné stanovisko, ktorým s výstavbou tepelného zariadenia
- závesné, plynové a kondenzačné kotly, počtom tri kusy s tepelným výkonom 72,75kW/kus (pri 97
% účinnosti) a celkovým inštalovaným tepelným výkonom 218,25 kW v bytovom dome, Ul. Kolárova
1303/13, stojacom na pozemku parc. č. 146/5 v k.ú. Dubnica nad Váhom s ú h l a s í a to pri držaní
nasledovných podmienok:
- ukončiť odber tepla od centrálneho dodávateľa v zmysle uvedených podmienok v § 20 zákona č.
657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov;
- vyrobené teplo bude využívané len pre vlastné účely a to pre bytový dom Ul. Kollárova 1303/13 stojaci
na pozemku par. č. 146/5, kat. ú. Dubnica na Váhom a nebude využívané na podnikanie - predaj tepla
ďalším osobám;
- za dodržania zásady hospodárnosti prevádzky tepelného zariadenia tak, aby spĺňalo všetky
ukazovatele energetickej účinnosti zariadenia na výrobu tepla a jeho distribúciu a normatívne
ukazovatele spotreby tepla (spotreby tepla na dosiahnutie optimálnej energetickej účinnosti tepelného
zariadenia);
- za podmienky výroby a dodávky tepla v určenom čase, v určenej kvalite a prevádzkovania sústavy
tepelného zariadenia, ktoré bude slúžiť na výrobu tepla hospodárne;
- za dodržania požiadaviek na prevádzku tepelného zariadenia z hľadiska životného prostredia;
- predloženia informácie odporcovi o stave prevádzkového tepelného zariadenia;
- zváženia prevádzky tehelného zariadenia zvážiť implementáciu solárneho zariadenia na ohrev vody
a to po uplynutí päťročnej lehoty;
Doba platnosti tohto záväzného stanoviska po nadobudnutí jeho právoplatnosti bola stanovená na desať
rokov.

2. Vyššie uvedené rozhodnutie navrhovateľ napadol včas podaným odvolaním s tým, že sa
domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. V odvolaní predovšetkým poukázal na tú
skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je vyhotovené na 7 stránkach formátu A4, pričom samotné
odôvodnenie rozhodnutia je uvedené na 15 riadkoch. Zostávajúcu časť tvorí podrobný popis konania,
ktoré predchádzalo vydaniu záväzného stanoviska a poučenie účastníkov o základných právach
vyplývajúcich z Ústavy SR, ktoré však sa nijakým spôsobom netýkajú predmetnej veci. Ďalej poukázal
na ustanovenie § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že
rozhodnutie musí byť vydané v súlade zo zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán
na to príslušný, a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pričom musí obsahovať
predpísané náležitosti. Trval na tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu a uprednostňuje záujmy žiadateľa pred záujmami ostatných odberateľov tepla z
centrálneho zdroja tepla, ako i občanov mesta Dubnica nad Váhom. Ďalej uviedol, že pred začatím
konania, ktorého predmetom je povolenie výstavby sústavy tepelných zariadení alebo zmena a úprava
existujúcej sústave tepelných zariadení, musí obec vydať záväzné stanovisko, ktoré má povahu
rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Pri vydaní záväzného stanoviska a vyhodnotenia skutočností
uvedených v § 12 ods. 2 zák. č.657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o tepelnej energetike
dospeje k odôvodniteľnému záveru o opodstatnenosti výstavby sústavy tepelných zariadení, pričom
skutočnosti uvedené v § 12 ods. 2 obec posudzuje obligatórne. Zdôraznil, že obec je povinná vyžiadať si
od žiadateľa vypracovanie energetického auditu, z ktorého by bolo zrejme: a) aký dopad bude mať stavba
na životné prostredie najmä zvýšením emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia alebo zvýšením emisií
skleníkových plynov, b) aký dopad bude mať stavba na hospodárnosť centralizovaného zásobovania
teplom najmä zvýšením nákladov pri výrobe a rozvoja tepla, c) v akej miere sa zvýšia náklady za teplo
koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva teplo z centralizovaného
zásobovania teplom. Poukázal na to, že sám odporcovi predložil vyjadrenie k pripravovanej stavbe
vydané Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou Trenčín ako vysoko odbornej inštitúcie. Z
tohto stanoviska vyplýva, že výstavba nových tepelných zariadení je v rozpore s verejným záujmom
a to z pohľadu životného prostredia a aj z pohľadu ekonomického komfortu každého obyvateľa mesta
Dubnica nad Váhom. Odporca však toto stanovisko nebral vôbec do úvahy. Pripomenul, že z hľadiska
celkovej energetickej koncepcie je Slovenská republika viazaná Smernicou EP a Rady 2012/27/EU zo
dňa 25.10.2012, ktorá ustanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii.
V tejto súvislosti poukázal na kapitolu III tejto smernice. Taktiež poukázal na analýzu Protimonopolného
úradu SR, z ktorej vyplýva, že “ak má konkrétny systém centrálneho zásobovania teplom predpoklady
na optimálne fungovanie vo forme prirodzeného monopolu, môže nesystémové odpájanie priniesť
negatívne dopady na všetkých dodávateľov tepla v lokalite.“
3. Okrem toho podľa navrhovateľa rozhodnutie vychádza z neaktuálnych podkladov, keď koncepcia
rozvoja mesta Dubnica nad Váhom bola vypracovaná v roku 2006. Podľa § 31 písmeno b) zák.č.
657/2004 Z.z. sa pritom musí byť táto koncepcia aktualizovať aspoň raz za päť rokov. Naviac
podľa stanoviska Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorá návrh koncepcie v roku 2006
vypracovala odporúča uprednostňovať centralizované dodávky tepla. Z pohľadu životného prostredia
by mala bytovo-komunálna energetická politika mesta smerovať k postupnému znižovaniu množstva
menších zdrojov znečisťovania, ktoré nemajú dobré rozptylové podmienky. Na základe odporučení, ktoré
sú uvedené v koncepcii rozvoja mesta Dubnica nad Váhom v oblasti tepelnej energetiky konštatoval, že
ak mesto vydá súhlasné stanovisko na výstavbu nového tepelného zariadenia, poruší vlastné záväzné
časti územno-plánovacej dokumentácie mesta. Navrhovateľ opakovane zdôraznil, že stanovisko zo dňa
16.12.2014 malo byť zásadným a rozhodujúcim faktorom v procese vydávania záväzného stanoviska.
V skutočnosti sa s týmto stanoviskom odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom
žiadnym spôsobom nevysporiadal.
4. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V odvolaní predovšetkým
poukázal na to, že mesto Dubnica na Váhom v súlade s § 31 písm. c/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike v znení neskorších predpisov a v súlade s usmernením Ministerstva hospodárstva SR č.
28970/2014-1000-53071 z decembra 2014 vydalo rozhodnutie o vydaní záväzného stanoviska obce o
súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom
do 10 MW. Poukázal na to, že ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o tepelnej energetike vo svojom znení
nerozlišuje, či sa jedná o výstavbu na podnikanie alebo nie. Z toho vychádza aj napadnuté rozhodnutie,
proti ktorému bolo podané odvolanie. Mesto preskúmalo všetky materiály, ku ktorým podrobne uviedlo
svoje stanovisko. Odporca uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal a zvážil aj ustanovenia
záväznej časti územného plánu mesta Dubnica nad Váhom, časť d/5. Zotrval na svojom
názore, že odpojenie bytového domu od CZT s počtom 48 bytových jednotiek s počtom obyvateľov 145,

tvorí približne 6% celkového výkonu CZT. Uvedené percento nemôže ohroziť ekonomiku výroby tepla
dodávateľa. Ekonomicky nevýhodná prevádzka začína až po odpojení približne 10-20% výkonu CTZ.
5. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa §
250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v rozsahu dôvodov odvolania a dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z
dôvodu § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok postupoval krajský súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016
(zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
6. Podľa § 250i od. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
7. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
8. Podľa § 140b ods. 1 zák.č. 50/197 Zb. záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
9. Podľa § 140b ods. 1 zák.č. 50/197 Zb. dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu
svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy
uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto
záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
10. Podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z.z. výstavbu sústavy tepelných zariadení s
celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW možno uskutočniť len na
základe záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s
koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

11. Podľa § 31 písm. c) zák.č. 657/2004 Z.z. obec rozhoduje o vydaní záväzného stanoviska obce o
súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom
do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky; ak koncepcia rozvoja obce v oblasti
tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce, je obec
povinná rozhodnúť o vydaní záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných
zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, na základe individuálneho posúdenia
opodstatnenosti výstavby.
12. Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu ak aj zo samostatného
napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnutého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Uvedené nedostatky viedli k zrušeniu rozhodnutia tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Z administratívneho spisu bolo zistené, že na základe žiadosti Spoločenstva vlastníkov bytov
HARMÓNIA, so sídlom Kollárova 1303/13, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 115 584 odporca vydal vo
forme rozhodnutia záväzné stanovisko k výstavbe nového tepelného zariadenia - kotolne. Vzhľadom
na skutočnosť, že táto žiadosť pôvodne neobsahovala zákonnom stanovené doklady, správny orgán
konanie prerušil a žiadateľovi stanovil lehotu na odstránenie nedostatkov. Na základe uvedeného
žiadateľ podanú žiadosť doplnil. V nadväznosti na uvedené odporca nariadil ústne pojednávanie, na
ktorom boli prednesené stanoviská žiadateľa ako aj navrhovateľa. Navrhovateľ tiež pred vydaním
rozhodnutia odporcovi predložil stanovisko Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, pracovisko
Trenčín zo dňa 16.12.2014. Žiadateľ trval na tom, že predložil odporcovi podklady, z ktorých je zrejmé, že
realizácia kotolne predstavuje hospodárnejší, ekologickejší a efektívnejší spôsob vykurovania. Následne
odporca vydal vo veci záväzného stanoviska rozhodnutie, ktorým rozhodol tak, ako je uvedené v odstavci
1 tohto rozsudku.
14. Súd vo všeobecnosti uvádza, že práva dotknutých orgánov vymedzuje stavebný zákon v ustanovení
§ 140a ods. 3 tak, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa
na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa
tohto zákona a ďalej, okrem iného, chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov
na životné prostredie, správy pozemných komunikácií, dráh, atď. Z uvedeného možno konštatovať, že

dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo
rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý
verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona).
15. Záväzné stanovisko je stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu,
uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v
osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného
zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže
rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 stavebného zákona).
16. Dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o
jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská
týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z
osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý
všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžp 3/2012 zo dňa 6. marca 2012 musí záväzné stanovisko, ktoré je
vydávané na základe zákonom povolenej správnej úvahy obsahovať také dôvody, aby bolo v ich rozsahu
preskúmateľné. Ide o totiž o formu rozhodnutia pretože v sebe obsahuje konštitutívny a záväzný prvok
pre iné subjekty. Záväzné stanoviská musia teda obsahovať odôvodnenie, z ktorého bude možné zistiť
či bol preskúmaný dotknutý verejný záujem.
17. V predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporca má postavenie dotknutého orgánu
podľa § 140a písm. c) stavebného zákona v spojení s ust. § 12 ods. 8 a §
31 zák.č. 657/2004 Z.z.. Taktiež je nesporné, že z povahy takéhoto stanoviska vyplýva, že sa môže
dotýkať len verejného záujmu, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 162/2009 zo dňa 1. júla 2010 konštatoval, že zákon č. 657/2004
Z.z. síce expressis verbis nedefinuje verejný záujem, ktorý má z neho vyplývať, avšak vzhľadom na
obsah jeho jednotlivých ustanovení možno uviesť, že verejným záujmom podľa tohto predpisu bude
najmä spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení ako aj primerané
zabezpečenie dodávky tepla na danom území.
18. Navrhovateľ predložil odporcovi stanovisko, ktorým mienil preukázať, že povolenie výstavby nového
tepelného zariadenia a s ním spojené odpojenie bytových jednotiek nachádzajúcich sa v bytovom dome
v Dubnici nad Váhom na Kollárovej ulici nie je vo verejnom záujme a preto mal odporca ako dotknutý
organ vydať negatívne stanovisko v predmetnej veci. Z uvedeným stanoviskom sa odporca vo svojom
rozhodnutí riadne nevysporiadal, keď z obsahu jeho stanoviska, ktoré bolo vydané vo forme rozhodnutia,
nie je zrejmé ako ho posúdil, či jeho obsah zobral do úvahy, resp. ak ho nezobral, prečo ( z akých
konkrétnych dôvodov) tak neučinil. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil len tým, že v danej právnej
veci odpojenie 48 bytových jednotiek s počtom obyvateľov 145 tvorí približne 6% celkového výkonu CZT,
pričom ekonomicky nevýhodná prevádzka začína po odpojení 10-20% výkonu CZT. Odhliadnuc od toho,
že nie je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé ako odporca dospel k číslam, na ktoré sa odvoláva ( pričom
sa dá predpokladať, že údaje týkajúce sa nerentabilnosti resp. nevýhodnosti prevádzky CZT predstavujú
percentuálne vyjadrenie celkového počtu odpojení z CZT a nie jednorazové odpojenie v jednotlivom
prípade), je takéto odôvodnenie existencie verejného záujmu nedostačujúce. Súčasne je potrebné, aby
bolo z rozhodnutia jasné a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ako boli pri rozhodovaní

zohľadnené jednotlivé hľadiská stanovené v osobitnom predpise a to konkrétne v ust. § 31 zák.č.
657/2004 Z.z. Rovnako, ak podkladom pre rozhodovanie odporcu bola aj koncepcia rozvoja mesta,
ktorá nebola v súlade so zákonom aktualizovaná, tak odporca svoje rozhodovanie zaťažil vadou, ktorá
mohla mať vplyv na vecnú správnosť a teda zákonnosť jeho rozhodnutia.
19. Podľa § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd zruší napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a
postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250j ods. 2 písm. d/ a e/).
20. S poukazom na hore uvedené skutočnosti krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie s dôvodu § 250j
ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Odporca vo veci opätovne rozhodne,
pričom je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok v sume 35 eur a trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 212,34 eur ako trovy právneho zastúpenia. Uvedené trovy predstavujú

odmenu advokáta za dva úkony právnej služby podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., a to prevzatie veci a účasť na
pojednávaní konanom dňa 29.6.2017. Navrhovateľovi by v rámci týchto trov patrila odmena stanovená
v zmysle ust. § 11 ods. 4 vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ale uplatnil si len za 1/13 tohto
základu. S poukazom na uvedené mu potom bola priznaná odmena vo výške 68 Eur (podľa § 11 ods.4
citovanej vyhlášky) t.j. 2x 68 eur, t.j. 136 eur. K úkonu vykonanom v roku 2016 mu ďalej patrí paušálna
náhrada vo výške 8,58 eur a v roku 2017 v sume 8,84 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Paušálna
náhrada tak predstavuje sumu 17,42 eur.
22. Právnemu zástupcovi patrí i náhrada za stratu času podľa § 17 ods. l citovanej vyhlášky za deň
29.6.2017 za cestu Žilina- Trenčín a späť a to za 4 polhodiny á 14,73 eur, t.j. 58,92 eur. Celková suma
trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 212,34 eur.

23. Spolu tak navrhovateľovi patrí náhrada trov konania v celkovej sume 247,34 eur (35 eur súdny
poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 212,34 eur). Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu (§ 160
ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie (250s O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.