Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204223
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815204223.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: Poštová
banka, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: Ľ. A., nar.: XX. XX.
XXXX, bytom P. XX, H., pre vymoženie 1.889,23 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pred
súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod č. EX 8920/15, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.: 5Er/375/2015-13 zo dňa 03. 07. 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 25. 03. 2015, doručenom
súdnemu exekútorovi dňa 31. 03. 2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre uspokojenie
peňažnej pohľadávky vo výške 1.889,23 eur s príslušenstvom a trov konania, vyplývajúcej z rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom
v Bratislave, sp. zn. IA-C/0314/1744 zo dňa30. 04. 2014, ktorý sa stal právoplatný dňa 31. 07. 2014 a
vykonateľný dňa 04. 08. 2014.

3. Citoval ustanovenie § 243d ods. 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54
ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ").

4. Zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 15. 06. 2011 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 88,29 eur. Výška RPMN bola vypočítaná vo výške 29,41 %. Súd posúdil

uvedenú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, na základe ktorej oprávnený je bankou a má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Z predmetnej zmluvy je evidentné,
že táto bola uzavretá na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru.
Povinný nemal možnosť meniť obsah Obchodných podmienok pre úver oprávneného, ktoré tvoria

neoddeliteľnú časť uzavretej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať
zmluvu ako celok.5. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodnúť o spore na základe
rozhodcovskej doložky, ktorú posúdil ako prijateľnú a vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Bod 5

Zmluvy o úvere upravuje riešenie sporov tak, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10 II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie
na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na
súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní.

6. Uzavrel, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva
výhradne pred rozhodcovským súdom. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému
zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané
nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods.
1 OZ a je v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a
povinnostíztakejtodoložkyodporujezákonuadobrýmmravom.Exekučnýtitulvydanývrozhodcovskom

konanírozhodcovskýmsúdom,ktorýzaložilsvojuprávomocnazákladeneplatnejrozhodcovskejzmluvy,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

8. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.

9. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie
na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

10. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 (§ 205
ods. 2 písm. a) O. s. p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.), že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
ods. 2 písm. e) O. s. p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d) O. s. p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§
221 ods. 1 písm. h) O. s. p.).

11. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle
tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

12. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú
doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je

vecnepríslušnývovecikonaťčiužakosúdvyššejinštancie,kasačnýsúdalebosúdkonajúcioopravnom
prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní.

13. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZRK); výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.14. Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení

(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch,
keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný
titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej
procesnej situácii vyjadriť. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k.: II. ÚS
499/2012-47.

15. Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý
obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského
rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či
neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba

odmietnuť ako neprípustné. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 18. októbra
2007 č. k.: III. ÚS 153/07, ako aj na nález z 5. apríla 2007 č. k.: III. ÚS 171/06.

16. K podanému odvolaniu sa súdny exekútor a ani povinný v stanovenej lehote nevyjadrili.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

18. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne

správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

20. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia uvádza nasledovné.

21. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s.,
Sienkiewiczova4,Bratislava,IČO:35862882,vrozhodcovskomkonanípredrozhodcom:Mgr.Martinom

Kotianom, pod sp. zn.: IA-C/0314/1744 zo dňa 30. 04. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.
07. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 08. 2014. Žalovaný (povinný) je zaviazaný žalobcovi (oprávnenému)
zaplatiť istinu vo výške 1 889,23 eur, úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1889,23 eur od 02. 01. 2014
do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1889,23 eur od 02. 01. 2014 do
zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01. 01. 2014 vo výške

773,66 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 133,14 eur, a to všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

22. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
"Rozhodcovskádoložka"uvedenávčl.10.2.2Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorébolisúčasťou

Zmluvy o úvere zo dňa 15. 06. 2011, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s., a povinným. Na základe
Zmluvy o úvere zo dňa 15. 06. 2011 oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 2000 eur, ktorý sa
povinný zaviazal vrátiť v 50 mesačných splátkach po 88,29 eur, počnúc dňom 15. 07. 2011. V zmluve
je uvedená RPMN 29,41 %.23.Odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žeprávnyvzťahmedzioprávnenýmapovinnou,ktorývznikol
na základe Zmluvy o úvere zo dňa 15. 06. 2011, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci sa zákonom

o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu
pozornosť.

24. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť
súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej

strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci "Asturcom
Telecomunicaciones SL", kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo

nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011).

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom
konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012, princíp "vigilantibus
iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s ustanovením § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

25. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa "Rozhodcovská doložka" nachádzala

v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 15. 06.
2011.

26. Podľa čl. 10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových

produktov alebo pri vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v

čase začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu.

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo všeobecných obchodných
podmienok predložených právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola
súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Poštovej
banky, a.s., a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale mala možnosť iba zmluvu o úvere

podpísaťalebonepodpísať.Zmnožstvaexekučnýchvecíodvolacísúdzistil,žerozhodcovskédoložkysú
uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom,
takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej
z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným
podmienkam.

31. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou
Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa
(dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva
na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.

32. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu
1PrílohySmerniceRadyč.93/13EHSz05.04.1993avustanovení§53ods.1Občianskehozákonníka.

33. V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm.

q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná
smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné
so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.

34. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ upravená
prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto
znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

35. K námietke oprávneného, že zákonná úprava dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť
riešenie sporov rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie
povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť.

36. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že

spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale pri dohode o takomto spôsobe
riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu úpravu takéhoto konania
ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal
možnosť si vybrať, či spor s právnym predchodcom oprávneného, ako dodávateľom, bude riešiť v
rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.

37. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie,
v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje "silnejšie" postavenie
a spotrebiteľovi ako "slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka ako

aj podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky
uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach.

38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany

zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.39. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

40. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).