Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Spálová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce, Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/377/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105212173
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2105212173.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a
členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL
FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO 17 321 123, zastúpeného spoločnosťou:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti
odporcom: 1. N. T., nar. X.X.XXXX, bytom R., zastúpenému v konaní opatrovníčkou: H. F., pracovníčka
Okresného súdu Trnava, 2. P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., X. X, o zaplatenie 4 890,97 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie odporkyne 2 proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 7.3.2014,
č.k. 6Cb/60/2008-179 - v jeho vyhovujúcej časti zaväzujúcej odporkyňu 2, t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu istiny 2.220,34
Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.220,34 Eur od 24.4.2014 do zaplatenia, vo
vzťahu k odporkyni 2 m e n í tak, že návrh v tejto častiz a m i e t a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu istiny 2.647,55
Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.647,55 Eur od 30.3.2005 do zaplatenia, vo
vzťahu k odporkyni 2 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcom 1. a 2. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 4 867,89 Eur spolu s 8,5%-ným ročným úrokom zo sumy 4 608,91 Eur od 30.3.2005 až do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného z odporcov
zaniká povinnosť druhého z odporcov. Návrh proti odporcom 1. a 2. v časti o zaplatenie 8,5%-ného úroku
zo sumy 242,95 Eur od 30.3.2005 až do zaplatenia zamietol a návrh proti odporcovi 1. o zaplatenie sumy
23,08 Eur s 8,5%-ným ročným úrokom zo sumy 23,08 Eur od 30.3.2005 až do zaplatenia zamietol. Súd
tiež zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 6Cb/60/2008-141 zo dňa 17.5.2013, keď o trovách
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 261 ods. 1 a 3 písm. d), § 497, § 501 ods. 1, § 502 ods.
1 veta prvá, § 503 ods. 1, 2, § 504, § 506, § 303, § 306 ods. 1 veta prvá, § 307,ods. 3, § 1 ods. 1, 2
Obchodnéhozákonníka,§121Občianskehozákonníkaakoi§120ods.1a§151ods.3O.s.p.odôvodnil
tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh proti odporcom bol podaný dôvodne iba
v časti o zaplatenie sumy 4 867,89 Eur s 8,5%-ným ročným úrokom zo sumy 4 608,91 Eur od 30.3.2005
až do zaplatenia. Návrh tak bol podaný nedôvodne v časti o zaplatenie 8,5%-ného ročného úroku zo
sumy 242,95 Eur od 30.03.2005 až do zaplatenia. Označenie, príp. predkladanie dôkazov má priamu
spojitosť s povinnosťou tvrdenia, upravenou v ust. § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. a v ust. § 101 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ tak mal povinnosť označiť dôkazy, vzťahujúce sa na všetky tvrdenia, ktoré uviedol
v podanom návrhu, teda aj dôkazy týkajúce sa dôvodnosti podaného návrhu v časti proti odporcovi 1.o zaplatenie sumy 23,08 Eur s 8,5%-ným ročným úrokom od 30.3.2005 až do zaplatenia ako debetný
zostatok na jeho účte. Nakoľko navrhovateľ sám uviedol, že v časti uplatneného nároku o zaplatenie
23,08 Eur s 8,5%-ným ročným úrokom od 30.3.2005 až do zaplatenia nemal podklady, ktorými by vedel
preukázať dôvodnosť tejto časti uplatneného nároku, súd uzavrel, že v tejto časti neuniesol dôkazné
bremeno.
Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podala odvolanie odporkyňa 2., ktorá odvolaciemu
navrhla (vychádzajúc z obsahu jej podania) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti
zmeniť tak, že návrh voči nej zamietne. Poukázala na skutočnosť, že s navrhovateľom došlo dňa
22.04.2014 formou SMS správ a telefónnou komunikáciou k dohode o vyplatení 30% dlžoby s tým, že
následné vymáhanie voči jej osobe ako ručiteľovi bude ukončené a na základe tejto skutočnosti zaplatila
navrhovateľovi sumu 2 220,34 Eur. Na základe tejto dohody jej mal byť zaslaný papier o ukončení
konania voči jej osobe. Dohodnutú splátku navrhovateľovi vyplatila.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu odporkyne 2. sa písomne vyjadril, pričom
poukázal na to, že tvrdenia odporkyne nemajú žiaden vplyv na vyhlásený rozsudok. Je pravdou, že
jej bola poskytnutá 30% zľava, pričom uvedenú sumu odporkyňa dňa 23. 04. 2014 skutočne uhradila,
avšak v dohode ako aj k uhradeniu sumy došlo až po vyhlásení rozsudku, čo nemôže mať na obsah
výroku žiaden vplyv. Pokiaľ ide o dohodu o zľave uvádza, že dlžníčka síce uhradila pohľadávku v 30%
zľave, avšak opomenula uhradiť trovy konania, ktoré boli súčasťou tejto dohody. Z uvedeného dôvodu
jej k dnešnému dňu nebolo zaslané oznámenie o vyplatení pohľadávky a naďalej prebieha vymáhanie
súdom priznaných trov. V zmysle uvedeného preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil, respektíve aby odvolanie odporkyne 2. odmietol.
K vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu odporkyňa 2. zaujala písomne stanovisko, v ktorom Poukázala
na to, že dňa 7.4.2014 jej prišla SMS správa od navrhovateľa, že keď vyplatí 30% dlhu vymáhanie voči
jej osobe ako ručiteľke bude ukončené. Mala následne zavolať na oznámené telefónne číslo a dohodnúť
sa s navrhovateľom. Telefonicky si potom zisťovala podmienky navrhovanej dohody s tým, že jej bola
telefonicky oznámená suma a termín splátky s tým, že po zaplatení dohodnutej sumy do 22.4.2014 jej
pošlú doklad, že dohodnutú sumu splatila. Keďže jej nikdy a nikto nepovedal a ani neoznámil, že ešte má
platiť nejaké súdne trovy, bola týmto zámerne oklamaná a zavádzaná, že je všetko v poriadku. Takéto
konanie navrhovateľa sa jej zdá neseriózne, keď ona sama dohodu neporušila a vyplatila všetko na čom
sa s navrhovateľom dohodla. Preto si myslí, že jej odvolanie je odôvodnené, iné peniaze už nemá a
preto súd žiada, že ak tu sú ešte nejaké podlžnosti voči navrhovateľovi, nech ich zaplatí odporca 1.
Z podania navrhovateľa zo dňa 19.5.2015 vyplýva, že podľa dohody s odporkyňou 2. táto mala zaplatiť
sumu 2 220,34 Eur do 22.4.2014 ako i trovy súdneho konania, ktoré boli z jeho strany vyčíslené, pričom
prvostupňový súd o nich ešte nerozhodol, odporkyni 2. Však oznámené boli, táto ich ani čiastočne
nezaplatila. Odporkyňa 2. v dohodnutom čase dohodnutú sumu nezaplatila, túto zaplatila až dňa
23.4.2014. Dohoda s odporkyňou 2. a jej platba (v skutočnosti po lehote, ale v časti) nemôže byť
žiadnym dôvodom na podanie odvolania tak, že by to spĺňalo podmienky § 205 ods. 2 O.s.p., § 221
ods. 1 O.s.p. a § 205a ods.1 O.s.p., preto opätovne požaduje, aby odvolací súd odvolanie odporkyni
2. odmietol (pretože nespĺňa podmienky § 205 ods.1 O.s.p.), respektíve aby rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. e) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu
(§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v
ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že
odvolanie je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej vyhovujúcej
časti v rozsahu istiny 2 220,34 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 220,34 Eur od
24.4.2014 do zaplatenia zmeniť a návrh v tejto časti zamietnuť, na druhej strane odvolaniu v ostatnejnapadnutej vyhovujúcej časti dôvodnosť chýba, čím boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle
§ 219 O.s.p.
Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním
len odporkyne 2., musel si vyriešiť, či na strane odporcov ide o samostatné, či nerozlučné spoločenstvo,
teda či sa odvolanie odporkyne 2. vzťahuje aj na odporcu 1., ktorý odvolací návrh nepodal (§ 212 ods.
2 písm. c) O.s.p.).
O tom, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, rozhoduje povaha predmetu konania
z hľadiska hmotného práva. O samostatné spoločenstvo ide tam, kde povinnosť každého odporcu
je nutné posudzovať samostatne, takže aj rozsudok ohľadom každého z nich môže vyznieť inak;
naproti tomu u nerozlučného spoločenstva je možný len jeden rozsudok, ktorý musí byť pre všetkých
spoločníkov buď priaznivý alebo nepriaznivý. O toto spoločenstvo (nerozlučné) však nemôže ísť v tejto
veci, keď odporkyňa 2. vzala na seba voči navrhovateľovi povinnosť, že uspokojí jeho pohľadávku
z jeho zmluvného vzťahu s odporcom 1., ak ju tento ako hlavný dlžník neuspokojí; už len z tejto
subsidiárnej povahy povinnosti odporkyne 2. vyplýva, že rozsudok ohľadom všetkých odporcov nemusí
byť nutne rovnaký. V prípade odporcu 1. ako dlžníka a odporkyne 2. ako ručiteľky tak ide o spoločenstvo
samostatné. (podporne pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 26 Odo 786/2006, Ústavný súd SR sp. zn. III.
ÚS 77/2010, rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obdo 38/2007) Preto ak podala proti rozsudku súdu prvého
stupňa odvolanie len odporkyňa 1., nemal tento jej úkon žiadne účinky pre odporcu 2., ohľadom
ktorého nadobudol napadnutý rozsudok právoplatnosť. O povinnosti odporcu 1. zaplatiť navrhovateľovi
uplatnenú pohľadávku bolo potom už právoplatne rozhodnuté a nemôže byť o tejto veci vo vzťahu k
nemu znovu konané s odkazom na § 159 ods. 3 O.s.p. (pozri R 58/1969)
Predmetom konania v prejednávanej veci potom zostal nárok navrhovateľa už len voči odporkyni 2. ako
ručiteľky, konkrétne na zaplatenie pohľadávky vo výške 4 867,89 Eur spolu s 8,5%-ným ročným úrokom
zo sumy 4 608,91 Eur od 30.3.2005 až do zaplatenia, ktorý súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
navrhovateľovi aj priznal, ktorá pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere
č. 545 011 zo dňa 8.4.2004, uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1. a bola
zabezpečená ručením odporkyne 2., na základe jej písomného vyhlásenia, ktorým ručiteľka zobrala na
seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. Písomné
vyhlásenie ručiteľa bolo súčasťou zmluvy o ručení zo dňa 8.4.2004.
V zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľka v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Cit. ust. § 212 ods.
2 O.s.p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého
stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len tými námietkami, ktoré odporkyne 2. uviedla v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Jediná a zásadná odvolacia námietka
odporkyne 2. je založená na tvrdení, že pohľadávka navrhovateľa priznaná mu napadnutým rozsudku
zanikla sčasti splnením (v rozsahu istiny 2 220,34 Eur spolu s príslušenstvom) a v ostanej časti dlh
zanikol jeho odpustením. K čiastočnému plneniu a k odpusteniu ostatnej časti dlhu malo dôjsť na základe
dohody účastníkov po vyhlásení napadnutého rozsudku.
Keďže aj pre odvolacie konanie platí zásada, že pre rozhodovanie je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 2 a s § 211 ods. 2 O.s.p.) odvolací súd pri rozhodovaní v takom
prípade vychádzal z toho, že uplatnená pohľadávka v rozsahu istiny 2 220,34 Eur bola odporkyňoudňa 23.4.2014 zaplatená, ktorá skutočnosť vyplýva zo zhodných tvrdení odporkyne 2. a navrhovateľa
počas odvolacieho konania, čo si potom odvolací súd osvojil bez potreby dokazovania tejto skutočnosti
s odkazom na § 120 ods. 3 O.s.p. Tu potom výhrada navrhovateľa nezaoberať sa touto okolnosťou ako
aj tvrdenou dohodou „o vyplatení len časti pohľadávky v zmysle poskytnutej zľavy“, keďže k ním došlo
až po vyhlásení napadnutého rozsudku neobstojí.
Pokiaľ potom odporkyňa čiastočne plnila, v rozsahu tohto jej plnenia došlo k čiastočnému zániku
uplatnenej pohľadávky splnením s odkazom na ust. 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto návrh
navrhovateľa v tejto časti stratil opodstatnenie pre zánik práva na toto plnenie priznané mu napadnutým
rozsudkom, tým potom odvolaciemu súdu neostalo nič iné (keďže navrhovateľ nevyužil svoje právo
zobrať návrh späť v tejto časti pre správanie odporkyne 2. t.j. pre jej čiastočné plnenie) ako rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu istiny 2 220,34 Eur spolu s uplatneným
8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 220,34 Eur od 24.4.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po
plnení) do zaplatenia zmeniť a návrh, ako už nedôvodný, v tejto časti zamietnuť podľa § 220 O.s.p.
Inak tomu bolo v ostatnej odvolaním odporkyne 2. napadnutej časti, t.j. v časti, v ktorej mal dlh zaniknúť
jeho odpustením.
Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho
práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
Dohoda podľa § 574 je dvojstranný právny úkon, ktorým sa veriteľ vzdáva svojho práva alebo odpúšťa
dlžníkovi dlh a dlžník s tým súhlasí. Ak zmluva nie je uzatvorená písomne, je neplatná. Dohoda podľa
§ 574 spôsobuje zánik záväzku len jednej strany (dlžníka). Vzdanie sa práva môže byť aj len čiastočné
alebo dočasné. Dohoda o odpustení dlhu má právne účinky, ak sa týka dlhu existujúceho. Právne účinky
dohody podľa § 574 pôsobia len vo vzťahu medzi tým dlžníkom a veriteľom, ktorí ju uzatvorili.
V odvolaní odporkyňa 2. síce tvrdí existenciu dohody o čiastočnom odpustení jej dlhu navrhovateľom,
ktorej ňou prezentovaný obsah bol však navrhovateľom spochybnený (navrhovateľ trval na tom, že
súčasťou dohody bolo aj zaplatenie trov konania odporkyňou), navyše o existencii dohody s obsahom
podľa jej tvrdení nepredložila žiaden dôkaz (napr. výpis sms správ a pod.)
Podľa§40Občianskehozákonníkaakprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžadujezákon,alebo
dohoda účastníkov, je neplatný. (ods. 1) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé. (ods. 3) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom
aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. (ods. 4)
Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí: písomnosti a podpisu.
Text môže byť napísaný vlastnou rukou konajúceho, rukou inej osoby, strojom, môže byť s ohľadom
na využitie moderných metód občianskoprávneho styku uskutočnený i elektronickými prostriedkami
umožňujúcimi zachytenie právneho úkonu ako i určenia osoby, ktorá právny úkon uskutočnila.
Odporkyňa 2. ďalej doposiaľ nepreukázala ani dodržanie zákonom predpísanej písomnej formy dohody
o odpustení časti dlhu s tvrdeným obsahom, odporkyňa len tvrdí existenciu takejto písomnej dohody (t.j.
s obsahom ňou prezentovanom v odvolaní) cez sms správy, ktorej obsah mal byť dokonca dopĺňaný aj
telefonicky, t.j. ústnou formou, čo zákonodarca pri predpísanej písomnej forme právneho úkonu - daný
prípadvylučuje,čovkonečnomdôsledkuspôsobujeneplatnosťtakéhotoprávnehoúkonu(vyššiecit.ust.
§ 40 ods. 1). Navyše písomnosť právneho úkonu s konkrétny obsahom nie je možné konštituovať len na
„možnosti“ určenia konajúcej osoby, tu potom navrhovateľa, v danom prípade za použitia elektronického
dokumentu (sms správy) v dôsledku predchádzajúceho telefonického styku, pokiaľ dokument nie je
elektronicky podpísaný.
Nepreukázaním dodržania písomnej formy právneho úkonu - čiastočného odpustenia dlhu, keď z
odvolania odporkyne 2., rovnako ani z jej vyjadrenia zo dňa 30.3.2015, nie je možne jednoznačne ustáliť
ani jeho obsah (obsah dohody), ktorý nielenže nie je zo strany odporkyne 2. ničím podložený, ale je
aj bez návrhu na dokazovanie na jeho preukázanie (navrhovateľka tvrdí, že čiastočné odpustenie dlhu
nebolo viazané na zaplatenie trov konania, odporca tvrdí opak), nie je možné ustáliť nedôvodnosť aj
ostatnej vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku.S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vo vyhovujúcej časti v rozsahu istiny 2 647,55 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 2 647,55 Eur od 30.3.2005 do zaplatenia, ako vo výroku vecne správne s použitím
§ 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania odvolací súd nerozhodol s odkazom na § 224 ods. 4 O.s.p., keďže rozhodoval o
odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu
podľa § 151 ods. 3. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.