Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/257/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416212717
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416212717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s. so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y., Kollárova XXXX/XX, o zaplatenie 680,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Csp/21/2016 - 35 zo dňa 18.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zaplatenia dlžnej istiny
s príslušenstvom v splátkach p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
680,31 eur spolu s úrokom vo výške 28 % p. a. zo sumy 680,31 eur od 6.6.2015 do zaplatenia,
mesačnými splátkami po 57,- eur pod stratou výhody splátok, vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca
vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 269 ods. 2, §
708 ods. 1 ,2, § 711 ods. 1 a § 716 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ako aj zisteným skutkovým
stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 11.4.2013, podľa ktorej mu zriadil osobný účet v
eurách, vystavil mu platobnú kartu Maestro - Medzinárodnú s denným limitom 1.000,- eur a s ostatnými
podmienkami určenými v tejto Zmluve. Žalovaný bol oboznámený aj so Sadzobníkom poplatkov a s
úrokovými sadzbami produktov žalobcu, podľa ktorých úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu je 28,00
% p. a. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, bezpochyby preukázaný,
nakoľko žalovaný porušil podmienky Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, pričom na jeho účte vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, ktoré nevyrovnal

v lehote, na ktorú bol žalobcom vyzvaný. Od 5.6.2015 bol na účte žalovaného vykazovaný debetný
zostatok v sume 680,31 eur a z týchto dôvodov žalobca odstúpil od príslušnej vyššie citovanej Zmluvy
v súlade s príslušnými ust. všeobecných obchodných podmienok žalobcu. V konaní žalovaný uznal
nárok uplatnený žalobcom v celej výške, nemal voči nemu žiadne námietky okrem toho, že tento nárok
vie zaplatiť iba pravidelnými mesačnými splátkami po 57,- eur vždy k 20. dňu v mesiaci, nakoľko je
zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem, ale z jeho mzdy sa mu vykonávajú zrážky pre exekučné
konanie mesačne vo výške 70,- eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že námietky žalobcu ohľadom

toho, že nie je možné zaviazať žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy mesačnými splátkami podľa
aktuálnej úpravy Civilného sporového poriadku § 232 odsek 3 nie je správne a poukázal na ust. § 232
odsek 4 CSP, podľa ktorého „ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia“. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy splátkami tak,
ako to navrhol, pretože takéto riešenie je oveľa výhodnejšie ako keby ho súd zaviazal k zaplateniu celej

sumy, ktorú by nevedel naraz zaplatiť, zbytočne by došlo k exekučnému konaniu a navyšovaniu trov
súvisiacich s exekučným konaním. Vzhľadom k tomu, že zaviazal žalovaného k splátkam pod stratou
výhody splátok, jednoznačne zdôraznil skutočnosť, že pokiaľ žalovaný nezaplatí čo i len jednu splátku,
stanesazročnoucelázvyšnásuma,čojevsúladesustanovením§232odsek4CSPposlednejvety.Súd
prvej inštancie priznal žalobcovi aj zmluvný úrok z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy 680,31 eur,

počnúc od 6.6.2015 do zaplatenia, a to v súlade s predloženým produktom banky pod názvom „Úrokové
sadzby“, v ktorom je jednoznačne uvedené a stanovené, že úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu je 28
% p.a. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v časti, v ktorej súd povolil
žalovanémuzaplatiťdlhvsplátkach.Podľažalobcurozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávneho

posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h CSP). Poukázal na to, že nie je zrejmé, akým spôsobom tvrdenia
žalovaného súd skúmal pri rozhodovaní o plnení v splátkach, resp. či žalovaný tieto tvrdenia preukázal,
nakoľko súd neuviedol, akými dôkazmi vykonal dokazovanie a ani neuviedol, na aké dôkazy prihliadol.
Súd prvej inštancie sa podľa odvolateľa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, ale svoje
zistenia obmedzil výlučne na tvrdenie žalovaného, že má príjem 500,- Eur, žije s rodičmi, je bezdetný a

slobodný a exekútor mu strháva mesačne sumu 70,- Eur. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne
posúdil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Žalobca preto navrhol,
aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

3. Žalovaný na základe odvolania žalobcu zaslal súdu prvej inštancie podaním doručeným dňa
31.3.2017 potvrdenia o jeho mesačnom príjme za mesiace november 2016 - február 2017.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie čo do spôsobu splnenia
žalovanej istiny s príslušenstvom v splátkach nie je dôvodné. Rozsudok v ostatnej časti odvolaním nebol
napadnutý, preto predmetom odvolacieho konania bola len tá časť vyhovujúceho výroku súdu prvej
inštancie, ktorou súd povolil žalovanému žalovanú istinu s príslušenstvom zaplatiť v splátkach.

5. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

6. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

7. Zákon (CSP) v citovaných ustanoveniach stanovuje lehotu na plnenie uloženú súdnym rozhodnutím v

rozsahu 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany
sporu)tiežuložiťpovinnosťplniťopakujúcesavbudúcnostisplatnédávkyasplátky.Súdmusíurčiťvýšku
každej dávky alebo splátky. Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú jednotlivú
dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len
jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie. Skutočnosť, či je v konkrétnom prípade daný

dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch strán, t. j. zo strany nielen dlžníka,
ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa cit. zákonného ustanovenia alebo
pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych
okolnostíprípaduaosobnýchamajetkovýchpomerovstránsporu,aleajzpostaveniastrán,pričomtreba
posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej

sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu
dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.8. Súd prvej inštancie v tomto prípade považoval žalobu za dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel.
O lehote plnenia rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP tak, že povolil žalovanému zaplatiť dlžnú
sumu v mesačných splátkach vo výške 57 eur pod stratou výhody splátok, vždy k 20. dňu toho ktorého

mesiaca vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku. V danom prípade súd prvej inštancie umožnil
žalovanému plniť dlh v splátkach, a to na základe žiadosti žalovaného, ktorý poukázal na to, že jeho
mesačný plat v hrubom je 500,- eur, z ktorého mu exekútor strháva zrážkami zo mzdy 70,- eur, nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť, iba staré osobné motorové vozidlo značky Opel, rok výroby 1995 a žije v spoločnej
domácnosti s rodičmi. Odvolací súd po prejednaní veci nevzhliadol dôvod na zmenu rozhodnutia súdu

prvej inštancie, pokiaľ sa týka platenia prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom v splátkach tak, ako
boli určené súdom prvej inštancie. Žalovaný v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalobcu doručil súdu prvej
inštancie aj potvrdenia o mzde, z ktorých jednoznačne vyplýva, že jeho priemerná čistá mzda je 416 eur
a z uvedenej sumy mu je strhávaná súdnym exekútorom čiastka 70,64 eur, preto žalovanému zostáva
len suma 345,36 eur mesačne. Odvolací súd je tiež toho názoru, že zaviazaním žalovaného zaplatiť dlh
v celosti, t.j. jednorazovo, by došlo k ďalšiemu exekučnému konaniu, kde by dlh žalovaného narástol

o exekučné trovy a navyše by pohľadávka žalobcu bola zase len splácaná v splátkach - exekučnými
zrážkami zo mzdy žalovaného. Odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú,
keďže súd prvej inštancie správne prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného
ako aj jeho postoj v konaní, keď uznal dlh voči žalobcovi. Výšku určenej mesačnej splátky považoval za
primeranú pomerom žalovaného ako aj výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti

zaplatenia dlhu v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na
finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú
sféru.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku, týkajúcom sa zaplatenia dlžnej istiny s príslušenstvom v splátkach, potvrdil.

10. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy

nevznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).