Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/383/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207773
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207773.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s. r. o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX/X, E., o zaplatenie 1.038,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19. októbra 2015, č. k. 14C/488/2014-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
zo sumy 1.038,87 eura od 01.10.2010 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u
š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti výroku o úroku z omeškania a v časti výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
vo výške 1.038,87 eura spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.038,87 eura od 22.11.2010
do zaplatenia ako aj zmenkovú odmenu vo výške 3,46 eura, to všetko v mesačných splátkach po 150

eur. Žalobu (návrh) v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 1.038,87 eura od 01.10.2010 do
zaplatenia zamietol, pretože v tejto časti považoval zmenku za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca doručil dňa 17.04.2014 vyplnené
tlačivo žaloby na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu. Uvedenou žalobou si uplatnil voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo
výške 1.038,87 eura s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 1.038,87 eura od 01.10.2010 do
zaplatenia, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.038,87 eura od 22.11.2010 do zaplatenia ako
aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 3,46 eura. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako
indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 22.02.2010 na zmenkovú
sumu 1.038,87 eura, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 01.10.2010. Indosovaná zmenka

je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková
listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“, preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil na
zmenkovú sumu 10 eur.3. V zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď žalobca

je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 19 citovaného nariadenia,
pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

4. Z vykonaného dokazovania zistil, že zmenkou vystavenou v E. dňa 22.02.2010 na zmenkovú sumu
1.038,87 eura sa žalovaný ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. zaplatiť sumu 1.038,87 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 01.10.2010. V uvedenej listine je
uvedenýajtext Splatné: POHOTOVOSŤ,s.r.o......."bezprotestu",„naplateniepredložiťvlehote4rokov
od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným menom a priezviskom, pričom v zmenke
je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa.

5. Súd prvej inštancie právne posúdil aj podľa článku I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článku
I. § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1 druhej
časti zákona, § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb.

6. Z obsahu listiny predloženej žalobcom a označenej zmenka zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku,
pretože obsahuje všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto
listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je
vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť
určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na

rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis
vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami
vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z
pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu. Indosament spĺňa
náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č. 191/1950 Zb. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný

na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku, v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom
podpísaný. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len
časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného
zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa
- indosatára - žalobcu. V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného

zákona zbavuje majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť
protest pre neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti
zmenku na platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto
zmenkové úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ,
indosant. Na ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky

na platenie, odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o
odopretí platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom
na pasivitu žalovaného, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. S poukazom
na čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o
tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal

zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 citovaného
zákona zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie
predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako
to v danej veci urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“). Vzhľadom
na uvedené má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote

štyroch rokov odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona, teda včas.

7. Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná
dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 22.11.2010,

z čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti
zmenky deň 22.11.2010, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom
na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je žalobca povinný túto skutočnosť overiť vo formeverejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej predložením
dňa 22.11.2010, ktorým dňom vznikla žalovanému povinnosť plniť zmenkové nároky.

8. Za dôvodný súd prvej inštancie považoval aj nárok žalobcu v časti o zaplatenie zákonného
zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy 1.038,87 eura od 01.10.2010 do zaplatenia, s úrokom
vo výške 6 % ročne zo sumy 1.038,87 eura od 22.11.2010 do zaplatenia. Tento úrok patrí žalobcovi
v zmysle ustanovenia čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia
zmenkovej sumy. Žalobe vyhovel aj v časti zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy, čo v

danom prípade zodpovedá sume 3,46 eura.

9. Žalobca ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo
zmenkovej sumy vo výške 1.038,87 eura od 01.10.2010 do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie
podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. dojednanie 91,25% ročného úroku považoval súd za v
rozpore s dobrými mravmi. V záujme jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon

pod sankciou neplatnosti úrokovej doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok
vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a
fixnej zmenke umožňuje úročiť zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo
možné zmenkovú sumu pri vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom
vyústil do situácie, kedy by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba

od spôsobu určenia jej splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný,
musí byť prípustný pri každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ
nejaký nárok zmenkou uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu
úročenia zmenkovej sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa
vzťahuje aj na oba druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj

v odbornej literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných
papírů. 3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad
pojmů. Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový
záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I.§ 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od
zročnosti zmenky je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné

uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu
zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v
rozpore s účelom sledovaným v čl. I.§ 5 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobne Zákon směnečný a šekový,
komentář-JosefKotásek,vydavateľstvoWoltersKluwer,str.74-75,KarolKizlink,JánSpišiak,Zmenkové
právo, Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky),

vyd. Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo
dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje
ustanovenie čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné.
Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne
pripúšťalenvprípadevistazmeniek,vzhľadomnaneistýokamihsplatnostizmenky,kedydohodnutýúrok

nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon nepripúšťa.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí zmenkového úroku v sadzbe

0,25 % denne zo zmenkovej sumy, ktorý priznal len vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia
zmenky,atooddátumuzačiatkuúročenia6%ročnéhoúroku, podalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie
z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne
nie je primeranou odplatou za poskytovanie peňažných prostriedkov, nakoľko vysoko prevyšuje dlžnú
istinu, preto žalobcovi priznal zmenkový úrok vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky.
Konštatoval, že zmenku vystavil žalovaný, išlo o prejav jeho slobodnej vôle a dobrovoľne ju podpísal.

Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky, teda
žalovaný mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto
sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.13. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa nesporne vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok
je platný a má byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej

zmenke neformuloval.

14.Odvolateľ poukázalnaviacerorozsudkovsúdovprvejinštancie(rozsudokOkresného súduLučenec
zo dňa 13.2.2014, sp. zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp. zn.
3C 8153/2013 a rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp. zn. 8C 198/2013), v ktorých

okresné súdy priznali nárok žalobcovi v plnom rozsahu. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu
v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom tento súd, okrem iného, uviedol, že zmluvná
pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie
je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné
plnenie si povinnosti vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

15. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v
celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalobca doručil čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 ods.1 OSP v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje

v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Teda žalobca viac neuplatňuje zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, ale žiada súd priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne.

17.Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiadal,
aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93, a keďže tak
došlokodstráneniutýmtosúdomoznačenýchhmotnoprávnychprekážokainévnázoresúdnedefinoval,
žalobca očakáva, že napriek značnému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.
7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 961/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania.

Zbytočné plynutie času generuje na strane žalobcu majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným
subjektom.

18. Žalovaný sa na výzvu prvoinštančného súdu písomne nevyjadril k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods.

3 za použitia § 378 ods.1 CSP) a v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil čiastočné späťvzatie návrhu.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov
konania ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

20. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v
ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.júla 2016 (§ 474 CSP).

21. Podľa § 208 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) ak je návrh na začatie konania

vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak
späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

22. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.24. Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Podľa 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa odseku
2 tohto ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak
späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa

odseku 3 tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
častí primerane.

26. Odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, ak došlo k účinnému úkonu o späťvzatí
a kumulatívne aj k procesne účinnému udeleniu súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací
súd pripustí čiastočne späťvzatie žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne zruší a konanie

zastaví iba v časti zrušeného rozhodnutia a zvyšná časť rozhodnutia po uplynutí lehoty na odvolanie
nadobúda právoplatnosť.

27. Pretože v tejto predmetnej veci sa žalovaný na výzvu odvolacieho súdu k čiastočnému späťvzatiu
žalobynevyjadril,napripusteniečiastočnéhospäťvzatiažalobyatýmneuviedoldôvodsvojhonesúhlasu,

preto odvolací súd podľa § 370 ods. 2 druhá veta CSP čiastočné späťvzatie žaloby pripustil.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

29. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods.2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP) , ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

30. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie je vo
výroku vecne správne. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba
dodáva, že odvolateľ podal odvolanie paušálne ako v iných ním začatých veciach na súdoch, dôvodiac
tým, že dohodnutý úrok vo výške 0,25% denne nie je primeranou odplatou a v rozpore s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením uviedol, že súd priznal žalobcovi zmenkový úrok vo výške

prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky. V úvode odvolania však odvolateľ uviedol, že podáva
odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

31. Podľa § 205 ods.1 OSP, účinného v čase podania odvolania, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 205 ods. 3 OSP).

32. Obdobné náležitosti odvolania obsahuje aj ustanovenie § 363 CSP ,podľa ktorého v odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že uplynutím lehoty na podanie odvolania stráca odvolateľ možnosť

meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

33. Žalobca v odvolaní žiadnym argumentom nereagoval na dôvody čiastočného zamietnutia žaloby a v
odvolaní ich ani ničím nespochybnil a do uplynutia lehoty na podanie odvolania nedoplnil žiadne dôvody,preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí
zmenkového úroku ako vo výroku vecne správny potvrdil.

34. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké
trovy odvolacieho konania vznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393

ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).