Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/374/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205806
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Michalková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8215205806.8

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu: DPS financial consulting,
s.r.o., so sídlom Trnava, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, právne zastúpeného: advoconsulting s.r.o., so
sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: P. W., G..: XX.XX.XXXX,
K. P., M. X, U. J. X.XXX,XX N., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.193,45 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 5.387,09 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný
dňa 26.10.2007 uzavreli Zmluvu o úvere č. 0452210674 (ďalej len „zmluvu“), ktorej predmetom
bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 4.979,09 Eur (pôvodne 150.000 Sk) s
premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 12,35% ročne, poplatok za správu úveru vo výške 1,99 Eur

(60 Sk) mesačne s konečnou splatnosťou úveru k 20.10.2017. Uzavretím zmluvy sa žalovaný zaviazal
dodržiavať aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 01.08.2002
(„VOP“). Žalovaný čerpal úver v celom rozsahu dňa 26.10.2007. Po čerpaní úveru sa žalovaný
nezaplatením splátky za obdobie marca 2010, dostal do omeškania s úhradou splátky. Omeškanie
vyrovnal až splátkou v sume 298,78 Eur dňa 29.06.2010. Opäť sa ale dostal do omeškania, keď
nezaplatil splátku za mesiac júl 2011. Od tohto obdobia sa dostával do omeškania s úhradami

splátok v riadnej výške opakovane, na čo následne uskutočňoval úhrady v nepravidelných splátkach v
nerovnakej výške. Slovenská sporiteľňa, a.s. výzvou z 30.07.2013 vyzvala žalovanému na zaplatenie
pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku omeškania, a to do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Táto
bola žalovanému doručená dňom 02.08.2013. Žalovaný nič nezaplatil, lehota márne uplynula dňom
17.08.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené, Slovenská sporiteľňa, a.s. v súlade s 7.6.1 VOP listom z
03.09.2013 oznámila žalovanému, že ku dňu 02.09.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý

mu bol poskytnutý, čím sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti predstavovala sumu 5.084,91 Eur. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňom 09.09.2013.
Žalovaný nič nezaplatil.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola žalobcovi postúpená pohľadávka z poskytnutého úveru. Ku
dňu postúpenia pozostávala z nesplatenej istiny 3.936,25 Eur, riadnych úrokov 947,92 Eur (12,35%

ročne), zmluvných a zákonných úrokov z omeškania 195,08 Eur (zmluvné úroky z omeškania 8% ročne
za obdobie od 20.10.2011 do 02.09.2013 a zákonné úroky z omeškania 17,35% ročne (12,35% + 5%) zaobdobie od 03.09.2013 do 26.09.2013) a nezaplatených poplatkov 59,08 Eur. Príslušenstvo pohľadávky
ku dňu postúpenia predstavovalo sumu spolu 1.202,80 Eur. Žalobca ako nový vlastník pohľadávky,
výzvou z 21.11.2013 a 03.11.2014 vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Napriek výzvam žalovaný

nezaplatil, čím zotrval v omeškaní, a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za
obdobie od 27.09.2013 do 31.12.2014 v sume 248,04 Eur. Celková výška pohľadávky tak predstavuje
sumu5.387,09Eur,ktorúžalobcažaloboužiadalpriznaťazaviazaťžalovanéhonanáhradutrovkonania.

4. Žalovanému boli žaloba, prílohy i procesné poučenie doručené do vlastných rúk dňa 26.01.2016, k

týmto sa ale nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 14.02.2017 a 14.06.2017, ktorých sa zúčastnil iba právny
zástupca žalobcu. Žalovaný bol riadne predvolaný a nedostavil sa bez ospravedlnenia, súd preto
v súlade s § 180 C.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti. Právny zástupca namietal proti
právnemu posúdeniu predmetného vzťahu ako spotrebiteľskému a pred súdom argumentoval s

odkazom na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 13Co/601/2014, ktorý priamo
poukazuje na Smernicu Rady EÚ a zaoberá sa aj otázkou započítania čiastkových úhrad dlžníkom.
Vyplýva z neho, že veritelia majú používať bežný počet výpočtu a započítavania (podľa ustanovení
Obchodného zákonníka). Poukázal aj na osobitné úverové podmienky bod 5.1 a 5.2. Na vec treba
aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka a odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.:

7MCdo/9/2014, kde bol tento právny názor vyslovený. Tiež poukázal na stanovisko Útvaru dohľadu nad
finančným trhom NBS z 21.04.201, z ktorého vyplýva, že právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 sa
majú posudzovať podľa ustanovení občianskeho zákonníka dovtedy platného. Mal za to, že ustanovenie
občianskeho zákonníka účinné od 01.04.2015, ktoré zakotvilo prednosť občianskoprávnej úpravy pre
obchodnoprávnou, možno použiť len na vzťahy vzniknuté po tomto dátume. V tejto súvislosti poukázal

aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 9Co/64/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.: 8Sžf/115/2013 a Smernicu Rady EÚ 2008/48/ES z 23.04.2008.

6. Súdy vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. 0452210674 z 26.10.2007 (čl. 5),
oznámením o omeškaní žalovaného so splácaním úveru z 26.10.2007 (čl. 8), oznámením o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti z 03.09.2013 vrátane doručenky (čl. 9), Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
0935/2013/CE z 27.09.2013 vrátane prílohy (čl. 11), oznámením o postúpení pohľadávky z 21.11.2013
vrátane doručenky (č. 18), výzvou na úhradu z 03.11.2014 (čl. 20), výpisom z úveru č. 0452210674
zostaveným k 22.06.2015 (čl. 21), analytickým výpisom z účtu zostaveným k 07.11.2014 (čl. 29),
všeobecnými obchodnými podmienkami (čl. 31), sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej poriteľne,

a.s. (čl. 37), doplnením žaloby z 06.06.2016 (čl. 51), podací hárkom z 01.08.2013 (čl. 53), Stanoviskom
Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS z 21.04.2015 (čl. 68), obchodnými podmienkami Slovenskej
sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
fyzickým osobám nepodnikateľom (čl. 74), výpočtom RPMN (čl. 105), ako i ostatným obsahom spisu a
zistil tento skutkový stav veci:

7. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný dňa 26.10.2007 uzavreli Zmluvu o
úvereč.0452210674(ďalejlen„zmluvu“),ktorejpredmetomboloposkytnutiebezúčelovéhospotrebného
úveru vo výške 4.979,09 Eur (pôvodne 150.000 Sk) s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 12,35%
ročne, poplatok za správu úveru vo výške 1,99 Eur (60 Sk) mesačne s konečnou splatnosťou úveru k

20.10.2017. Žalovaný čerpal úver v celom rozsahu dňa 26.10.2007. Úver splatil len čiastočne, dostával
sa do omeškania s úhradami splátok v riadnej výške opakovane, na čo následne uskutočňoval úhrady v
nepravidelných splátkach v nerovnakej výške. Slovenská sporiteľňa, a.s. výzvou z 30.07.2013 vyzvala
žalovanému na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku omeškania, a to do 15 dní odo dňa
doručenia výzvy. Táto bola žalovanému doručená dňom 02.08.2013. Žalovaný nič nezaplatil, lehota

márne uplynula dňom 17.08.2013. Slovenská sporiteľňa, a.s. v súlade s 7.6.1 VOP listom z 03.09.2013
oznámila žalovanému, že ku dňu 02.09.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý mu bol
poskytnutý, čím sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala
žalovaného, aby zaplatil sumu 5.084,91 Eur do 15 dní odo dňa prevzatia vyhlásenia o mimoriadnej
splatnosti vrátane tejto výzvy. Podľa doručenky bola zásielka pre žalovaného na pošte uložená dňa

10.09.2013, túto si v odbernej lehote nevyzdvihol. Dňom 11.09.2013 sa tak dostal do omeškania do
zaplatením. Zároveň žalovaný nič nezaplatil. Dňa 27.09.2013 bola pohľadávka postúpená na žalobcu o
čom bol žalovaný upovedomený listom z 21.11.2013. Ani po tejto výzve žalovaný nič nezaplatil.8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinnom k 26.10.2007),
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z., poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

10. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
k 26.10.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto

platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného k 11.09.2013), výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 11.09.2013 táto predstavovala 0,5%,

spolu 5,05 % ročne.

17. Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok
súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

18. Podľa § 219 odsek 2 C.s.p., rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie
na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bolrozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade použijú.

19. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

20. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Ustanovenia Obchodného zákonníka,

v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného
záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou
právnou úpravou. Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda
podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre
spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu,

že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na
ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii
okrem finančných prostriedkov aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Podľa čl. 6 ods. 1
SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitév
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

21. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj Rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch
C-240/98,C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano

Quinteround Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo,
Mohammed Berroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z
úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená
vytvoriťvhodnéprostriedky.Znamenátodosiahnuťvýsledoksledovanýčl.6Smernice,konkrétnechrániť

spotrebiteľapredzáväzkomvočinečestnejpodmienkeadosiahnuťzámerčl.7Smernice.Tietoopatrenia
môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

22. Súd dospel k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka,

treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona. Právna úprava obsiahnutá
v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiť
vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka
pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava je systematicky zaradená v hmotnoprávnom

predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba
aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis,
ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a rozhodovania veci. Argumentácia žalobcu o prednosti
Obchodného zákonníka preto neobstojí, nakoľko súd bol povinný na posudzovaný právny vzťah
aplikovať kogentné ustanovenia špeciálneho predpisu, zákona č. 258/2001 Z.z.

23. Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má
charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
neskorších predpisov, preto súd posudzoval platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti i v súlade s týmto
zákonnom, nakoľko tento má povahu špeciálneho právneho predpisu aj k Obchodnému zákonníku, ktorý

upravuje úverovú zmluvu, ako tzv. absolútny obchod.

24. V zmysle vyššie uvedeného súd svoju pozornosť sústredil na skutočnosť, že zmluva o splátkovom
úvere zo dňa 26.10.2007 obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 14,63%.Uvedená ročná percentuálna miera nákladov je však v zmluve uvedená len ako RPMN, ktorej výška
závisí od splnenia podmienok, a to tých, že úver bude pravidelne mesačne splácaný po určitú konkrétnu
dobu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala ročnú

percentuálnu mieru nákladov, avšak na túto treba nazerať ako na neuvedenú, keďže nebola určená
presne, ale len približne za súčasného splnenia podmienok, ktoré nastanú až v budúcnosti (pravidelné
splácanie úveru). Navyše súd prepočtom RPMN zistil, že pri parametroch zmluvy, mala byť RPMN
správne uvedená ako 14,52%. Klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemôže mať za následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia

tohto údaju v zmysle § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tiež treba
poukázať na to, že nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, by bolo možné hodnotiť
ako klamanie spotrebiteľa. Ustanovenie § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. jednoznačne uvádza,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov a ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom v
zmysle § 2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa
prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a
výškyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru,toznamenážeročnápercentuálnamieranákladovuvedená
v zmluve v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. musí byť uvedená podľa výpočtu podľa
prílohy tohto zákona, a to v správnej výške. Uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v akejkoľvek

inej výške ako vypočítanej správne v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
nemôže mať za následok splnenie si povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001
Z.z. ohľadom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, preto v danom prípade treba považovať
poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný čerpal úver
v sume 4.979,09 Eur a vo zvyšku treba na úver nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov, doposiaľ je

dlžnýžalobcovisumu3.936,25Eurazákonnýúrokvyčíslenýako5%ročneod11.09.2013do31.12.014,
celkom 4.193,45 Eur.

23. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba
bola sčasti podaná dôvodne. Na základe písomnej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.10.2007

pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 4.979,09
Eur (150.000 Sk), pričom medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume
74,69 Eur (2.250 Sk), splatné po dobu 120 mesiacov. Súd mal za objektívne preukázané, že žalovaný
v rámci tejto zmluvy vyčerpal celú výšku úveru. Žalovaný zaplatil žalobcovi do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru len sumu 1.042,84 Eur (poskynutá suma 4.979,09 Eur mínus nesplatená istina podľa

žaloby a príloh 3.936,25 Eur). Vzhľadom na to, že odporca prestal splácať poskytnutý úver, vyhlásila
pôvodne Slovenská sporiteľňa, a.s. mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala žalovaného na zaplatenie
zostatku sumy do 15 dní od prevzatia výzvy. Žalovanému bola výzva doručovaná do miesta bydliska
(poznámka súdu: tam účinne prevzal žalobu s prílohami i poučením) a ako neprevzatá v odbernej lehote
bola uložená na pošte dňa 10.09.2013. Do omeškania so splatením dlhu sa žalovaný dostal dňom

11.09.2013. Žalobca vrámci žalobného návrhu požadoval priznať i úrok z omeškania z nesplatenej časti
úveru, a to za obdobie od 20.10.2011 do 02.09.2013 vo výške 8% ročne a za obdobie od 03.09.2013
do 31.12.2014 vo výške 5% ročne. Na zákonný úrok z omeškania z nesplatenej istiny má žalobca právo
odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, preto súd žalovaného zaviazal i na zaplatenie sumy
257,20 Eur, t.j. 5% ročne zo sumy 3.936,25 Eur od 11.09.2013 do 31.12.2014, spolu s nesplatenou

istinou celkom 4.193,45 Eur. Žalobca pre omeškanie od 03.09.2013 žiadal úrok z omeškania v sadzbe
5 % ročne, preto súd postupoval v súlade so žalobou.

24. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

25. Záverom súd k podmienkam obsiahnutým v § 181 ods. 2 C.s.p. uvádza, že žalobca bol oboznámený
s tým, že predmetný právny vzťah súd posudzuje ako spotrebiteľský. Podrobné právne posúdenie súd
na pojednávaní neuvádzal, ale v tomto odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v týchto veciach v
súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.. Odklon v prejednávanej veci súd ani nezvažoval. Nakoľko súd preskúmava
obsahspotrebiteľskejzmluvyzozákona,kdeustanoveniaoochranespotrebiteľaplatiakogentne,žiadne

ďalšie argumenty žalobcu v tomto smere, by právne posúdenie veci nezvrátili. Aj žalobcom odkazované
smernice a stanoviská nie sú priamo aplikovateľné a nemajú prednosť pred zákonom, súd sa preto ich
obsahu podrobne nevenoval a bez výhrad aplikoval spotrebiteľské právne normy o právnej sile zákona.
Má za to, že žalobca i právny zástupca žalobcu ako advokát, je s rozhodovacou a ustálenou praxousúdov podrobne oboznámený a výsledok sporu v tejto veci pre neho nemôže byť nijako prekvapivý.
Ako už bolo uvedené vyššie, súd mal dostatok dôkazov pre vyhlásenie rozsudku a pripustenie ďalšej
argumentácie by bolo nehospodárne a neprinieslo by zmenu v právnom postavení žalobcu. Súd na

konkrétne nespočetné množstvo rozsudkov súdov prvej inštancie neodkazuje konkrétne, nakoľko tieto
súd voľne prístupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

26. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

27.Žalobcasižalobouuplatnilprávonazaplateniesumy5.378,09Eur.Rozsudkomsúdumubolpriznaný
nárok na zaplatenie sumy 4.193,45 Eur. Pomer úspechu potom predstavuje po zaokrúhlení 56% (úspech
žalobcu vzhľadom k žiadanej sume 5.378,09 Eur v porovnaní so s tým, čo bolo súdom priznané a
zohľadnení neúspechu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1.193,64 Eur).

28. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Žalobca
bol v konaní úspešnejší, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho

práva, a to titulom trov právneho zastúpenia a iných trov konania v rozsahu 56%. O výške náhrady trov
konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232
ods. 3 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.