Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200829
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200829.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

spoločnosť s ručením obmedzeným POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti
odporcovi: Okresný úrad Senec, katastrálny odbor so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti X. F. Q.,
J. O. XX, XXX XX L. Q., o odvolaní navrhovateľa z 3.3.2014 proti rozhodnutiu odporcu č. V-6666/2013
zo dňa 30.1.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-6666/2013 zo dňa 30.1.2014 p o t v
r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-6666/2013 zo dňa 30.1.2014 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom
v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva
k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Senec, katastrálny odbor v k.ú. F., zapísanej na LV č.
XXX T. XXX, (ďalej aj ako „založené nehnuteľnosti“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného
práva č. 378/2013-ŠTE zo dňa 4.10.2013, na základe ktorej sa mal vykonať vklad k špecifikovaným
nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá

na povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa. Táto zmluva ako inštitút zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 207800453, uzavretej medzi navrhovateľom
dňa 5.12.2012 ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej aj ako „zmluva o úvere“,
resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná
v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej
„združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“).
Odporca v rozhodnutí konštatoval, že záujem splnomocnenca vyjadrený v dohode o splnomocnení

uzatvorenej za uvedeným účelom dňa 5.12.2012 (ďalej len „dohoda o splnomocnení“) je v rozpore
so záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) je preto takéto zastúpenie neprípustné a právny úkon
vzniknutý na jeho základe neplatný. Odporca z predloženej dohody vypracovanej ako predtlačený
formulár vyvodil, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania obsahu dohody o splnomocnení v kontakte
s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že tento by v prípade potreby obhajoval práve jeho
záujmy. Uvedené podľa názoru odporcu podporuje aj skutočnosť, že združenie ProHelp vystupuje

ako splnomocnenec (záložcu či dlžníka) aj v rade ďalších konaní, kde na strane záložného veriteľa
vystupuje navrhovateľ. Odporca má za to, že takáto (predtlačená) forma dohody o splnomocnení,
pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu iného splnomocnenca vytvára
nevyvážený zmluvný vzťah, ktorý je bezpochyby nežiaduci a ktorý sa prieči dobrým mravom. Odporcapri rozhodovaní vzal do úvahy aj zrejmý nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou
predmetu zabezpečenia ako následok konania navrhovateľa, ktorý vedome a v rozpore s dobrými
mravmi vytvára stav neprimerane znevýhodneného postavenia záložcu (zúčastnenej osoby).

Odporca na záver odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že zaužívaný postup navrhovateľa
v obdobných prípadoch (t.j. v prípade uzatvárania záložných zmlúv v zastúpení ním zvoleného
splnomocnenca) bol už predmetom preskúmavania súdmi, a pretože tieto dospeli k záveru, že uvedený
postup je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, jeho rozhodnutie je v súlade s princípom
právnej istoty.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 3.3.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi
na ďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o ničím
nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Taktiež namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého, je sporná dohoda o splnomocnení

v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry
(komentár k Občianskemu zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o
nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval,
prípadne ovplyvňoval jej obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda

o splnomocnení bola podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda bola urobená slobodne,
vážne, určito a zrozumiteľne. Dôvodil, že sa jedná o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon
uzatvorený na žiadosť zúčastnenej osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej uviedol, splnomocnenec
obsah dohody so zúčastnenou osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch

uvedených v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval, že
uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode
o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu,
že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a
určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Navrhovateľ okrem toho namietal, že odporca prekročil

rámec svojich kompetencií v prípade, ak skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi a dodal, že
odôvodnenie odporcu v tejto časti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nespĺňa požiadavky
vymedzené v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
K zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam ako takému dodáva, že tento inštitút využíva len
v prípadoch, kedy je záložca (dlžník) dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v

prípadoch, kedy je evidentné, že záložca (dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov,
pričom tieto nemá v úmysle navrhovateľovi riadne vrátiť.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 22.5.2014 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a dal do pozornosti, že predmetná zmluva nie je vkladuschopná, nakoľko

zúčastnená osoba (dlžník) nemal možnosť výberu zástupcu a dohoda o splnomocnení je vypracovaná
ako predtlač (čím si dlžník - zúčastnená osoba, nemohol vybrať splnomocnenca, toho mu vybral už
veriteľ - navrhovateľ), čo je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zúčastnená osoba sa k podanému návrhu nevyjadrila.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd

(§ 246a ods. 2 občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov konania
(§ 250g ods. 2 O.s.p.), pričom navrhovateľ i odporca svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s
prejednaním veci bez ich účasti. Zúčastnená osoba sa i napriek riadne doručenému predvolaniu na
pojednávanie nedostavila. Súd za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom
administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 4.11.2013 podal u odporcu návrh
na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, k návrhu priložil zmluvu o zriadení záložného
práva a dohodu o splnomocnení. Odporca vyzval dňa 4.12.2013 zúčastnenú osobu, aby sa dostavila
na katastrálny odbor za účelom objasnenia skutočností týkajúcich sa udelenia plnomocenstva, ako aj

uzatvorenia záložnej zmluvy. Odporcovi sa nepodarilo objasniť predmetné skutočnosti zúčastnenou
osobou, nakoľko tejto nebolo možné doručiť predmetné predvolanie z dôvodu neprevzatia zásielky v
odbernej lehote.Po preskúmaní zmluvy o zriadení záložného práva a dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v
predtlačenej forme, predmet dohody je nemenný - udelenie splnomocnenia individuálne určenému a
identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia

- uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a
ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví
dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 5.12.2012 (ako

preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu), splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa.
V časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré
súpredmetomzmluvyozriadenízáložnéhopráva,t.j.založenénehnuteľnosti.Súdpovažujezapotrebné
uviesť, že tieto údaje sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné
údaje o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej
nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už

v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých
pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere.
Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná
dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.
Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a

identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a
doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy,
ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa

podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných
práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31

ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba
na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom
zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o
splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako však
možno vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných
údajov o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do
dohody vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli

doplnené až následne.
Na základe zistených skutočností je zrejmé bez pochybností, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani
splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti, ktoré majú
byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné, pretože v čase
jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi
vyplývajú a následne možné posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udeleného

oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle, pretože v
čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej
osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia rozporu s
ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba udeľuje
splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté náležitosti

označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona.
Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola
uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony

urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o
tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie
ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa
(navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto

okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela,
dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas.
Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade
navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie
naopak.

Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu má za preukázané, že splnomocnenec
(združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol
poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom
prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou
navrhovateľa. Uvedené je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti. Ako uviedol i odporca v

napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri
uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa.
Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie
ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej

však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa
so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou
identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia

záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa
ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode
o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a

to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.
Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia§22ods.2Občianskehozákonníkadôležitásamotnámožnosťrozporualebopochybnostío
nestrannostizástupcu,aletentorozpormusíreálneexistovať,atonielenpreto,žekomentárkzákonunieje ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia
rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila
združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného

práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne
zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.
Námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že skúmaním zmluvy o úvere odporca prekročil vlastné
kompetencie priznané mu v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (a zároveň je odôvodnenie odporcu

v tejto časti nepreskúmateľné) považuje súd za bezpredmetnú, a to z dôvodu, že odporca túto zmluvu
žiadnym spôsobom nevyhodnocoval. Ako je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, skúmal len
zmluvu o zriadení záložného práva, a ak túto vyhodnotil pre zjavný nepomer medzi zabezpečovanou
pohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako rozpornú s dobrými mravmi, postupoval v súlade
a v intenciách ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho
spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté

rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri
uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri
výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu

súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).