Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211323
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616211323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Ing. J. N. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v W. na Q. ul. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o.
so sídlom v Poprade na Mnoheľovej ul. č. 830/15 proti manželovi K. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v B.
N. M. na F. ul. č. XX zastúpenému JUDr. Matejom Okálym advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na
Hviezdoslavovej ul. č. 7 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletému V. N. nar. XX.X.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Spišská

Nová Ves z 30.9.2016 č.k. 5P 72/2016-62 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k mal. V. N..

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela, na
čas po rozvode zveril mal. V. N. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého
výživnýmvovýške200€mesačnepočnúcodprávoplatnostirozsudku,ktorévýživnéjepovinnýuhrádzať
k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Upravil styk otca s mal. V. každú párnu sobotu v

mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do
12.00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný dieťa si
vyzdvihnúť a matke odovzdať v mieste bydliska matky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k mal. V. podal v zákonnej lehote odvolanie manžel (otec maloletého), nakoľko má za to, že

súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne tieto
nesprávne právne vyhodnotil. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že iba jedenkrát
mal syna na dlhšie, a to na jeden deň, počas ktorého si matka potrebovala niečo vybaviť, v opačnom
prípade nikdy počas noci ani v jeho celodennej starostlivosti nebol. Osvojil si vyjadrenia navrhovateľky
o tom, že počas obdobia od mája 2016 sa o syna údajne nezaujímal, trávil s ním čoraz menej času, a
preto uzavrel, že jeho záujem o striedavú starostlivosť nie je skutočný a nie je ani v záujme maloletého.
Pri rozhodovaní o výživnom poukázal na skutočnosť, že dobrovoľne prispieval sumou 200 € mesačne,

na ktorej sa údajne s matkou dohodli, a preto takéto výživné považoval za primerané aj do budúcna,
pričom zohľadnil aj jeho potencionálny príjem, ktorý môže dosiahnuť v prípade využitia pracovných
ponúk. Ďalej uviedol, že širšiu úpravu styku, akú požadoval, v súčasnom štádiu nemôže určiť vzhľadom
na už uvedené a tiež na vek dieťaťa. Časové rozpätie určil v rozsahu troch, resp. dvoch hodín vzhľadomna skutočnosť, že práve popoludní doposiaľ realizoval svoj kontakt so synom a doobedňajší čas styku
kopíruje vychádzky matky. S takýmto vyhodnotením, predovšetkým pokiaľ ide o jeho návrh na striedavú
starostlivosť sa nestotožňuje, rovnako ani s výrokom o výživnom, pričom nesprávny postup súdu vidí v

tom, že súd nevykonal znalecké dokazovanie za účelom zistenia vhodnosti striedavej starostlivosti. Túto
otázku uzavrel len na základe výpovedí účastníkov konania a správy kolízneho opatrovníka. Dodal, že
kontakt s maloletým synom v menšom rozsahu bol zapríčinený práve jeho pracovnou vyťaženosťou a
nemožnosťou skĺbiť jeho prítomnosť v mieste bydliska syna, nehovoriac o postoji matky. Práve to boli
dôvody, pre ktoré sa rozhodol ukončiť svoj doterajší pracovný pomer, aby mohol byť so synom častejšie,

ako aj z dôvodu, aby sa mohla realizovať ním navrhovaná striedavá starostlivosť. Aj keď sa ukrátil na
príjme, zastáva názor, že finančná stránka by nemala byť prioritou a prekážkou pre budovanie citových
väzieb medzi otcom a synom. Dieťa potrebuje výchovné prostredie oboch rodičov, nakoľko matka nikdy
nemôžebyťmužskýmvzorom.Poukazujenato,žeod1.11.2016siznovunašielprácunatrvalýpracovný
pomer, kde bude opäť dosahovať príjem, avšak stále bude schopný zabezpečovať starostlivosť o syna v
prípade striedavej starostlivosti, čo je pre neho hlavným kritériom pri výbere pracovnej pozície. Má za to,

že spĺňa všetky zákonné predpoklady a jeho osoba je zárukou schopnosti zabezpečiť všetku potrebnú
starostlivosť pre maloletého v čase striedavej osobnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ich maloletého syna zverí do striedavej starostlivosti
obochrodičovscyklomstriedania2týždne.Akbyodvolacísúdboltohonázoru,žestriedavástarostlivosť
v súčasnom období nie je aktuálna, navrhuje, aby súd upravil styk s maloletým v rozsahu každý párny

víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a zaviaže ho prispievať na výživu maloletého
120 € mesačne k rukám matky.

3. Navrhovateľka (matka) vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého navrhla rozsudok v napadnutých
výrokoch potvrdiť. Uviedla, že mal. V. iba prednedávnom dovŕšil 2 roky veku a vyžaduje si ešte stále

celodennú osobnú starostlivosť, preto má za to, že súd vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a rozhodol správne v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka, že striedavá starostlivosť v
tomto štádiu vývoja detskej osobnosti a s prihliadnutím na rôzne bydliská rodičov je absolútne nevhodná.
Ďalej uviedla, že otec dobrovoľne prispieval na výchovu a výživu maloletého 200 € mesačne a tento
dobrovoľný postoj otca si osvojil aj súd, na základe čoho rozhodol v medziach zákona a v zmysle zásady

primeranosti.Voveciúpravyosobnéhostykuotcasdieťaťomrozhodolsprávneavmedziachkonštantnej
judikatúry súdov v obdobných veciach. V konaní nebol zo strany otca preukázaný skutočný záujem
otca o styk s dieťaťom v spojení s osobnou zodpovednosťou otca za riadnu starostlivosť o dieťa, ktoré
ešte nevie rozprávať a vyžaduje si riadnu celodennú osobnú starostlivosť, ktorú by mu mal otec pri
striedavej starostlivosti zabezpečiť. Domnieva sa, že postup súdu, keď vyhodnotil dôkazy, a to výpovede

účastníkovkonania,akoajkolíznehoopatrovníkabeznariadeniaznaleckéhodokazovaniazasúčasného
zistenia, že návrhy na doplnenie dokazovania zo strany účastníkov a ich zástupcov neboli, je správny.
Uviedla, že v žiadnom štádiu konania, podobne ako v doterajšom ich spolužití nebolo otcovi upierané
právo na styk s dieťaťom a ona nikdy neuvádzala, že je schopná byť pre dieťa mužským vzorom. Týmto
vzorom vždy bude pre dieťa otec a ona bude naďalej dieťa viesť k tomu, aby si k otcovi zachovalo

pekný vzťah, a to aj napriek tomu, že sa ich cesty rozišli. Vyjadrenia otca, že výživné nie je prioritou
zjavne odporujú zásadám rodinného práva, kde sa povinnosť platiť výživné, najmä na maloleté dieťa
považuje za prioritu, a to najmä z dôvodu, že maloleté dieťa si spravidla nevie zabezpečiť výživu samo.
Zároveň poukazuje na neurčitosť návrhu otca týkajúci sa striedavej starostlivosti s cyklom striedania dva
týždne, keďže z neho nie je možné určiť, či má ísť o striedanie pobytu u rodičov dva týždne v celku

alebo dva týždne z každého mesiaca v ľubovoľnom poradí. Záverečný návrh otca na zmenu styku v
rozšírenom rozsahu v súvislosti so znížením výživného na 120 € je pre maloletého nevhodný, nakoľko
otec počas celého konania nepreukázal dostatočné znalosti a osobné zručnosti potrebné pre zdravý
vývoj a výchovu maloletého dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch
potvrdiť. Zotrváva na svojom vyjadrení na súdnom pojednávaní, kde nesúhlasil so striedavou
starostlivosťou s poukazom na to, že od júla bol dostatočný priestor na to, aby sa takáto starostlivosť
realizovala, avšak rodičia sa na nej nedohodli. Neboli schopní dohodnúť sa na výkone rodičovských práv
a povinností vo všeobecnosti, pričom predpokladom úspešného fungovania striedavej starostlivosti je

práve komunikácia a dohoda rodičov. Vzhľadom na útly vek dieťaťa je dieťa citovo naviazané na matku.
Otec mal doposiaľ možnosť stretávať sa so synom aj počas týždňa, ktorú nevyužil. Vyjadril názor, že
súd zohľadnil všetky skutočnosti a zabezpečil pravidelnosť styku otca s dieťaťom, ktorý bude prebiehaťkaždý víkend striedavo v sobotu a nedeľu, pričom osobnú prítomnosť matky pri styku nepovažoval za
potrebnú.

5. Manžel (otec) vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a navrhovateľky uviedol, že svoj návrh
na úpravu styku považuje za aktuálny, keďže je prispôsobený tak, aby maloletý stihol prísť zo škôlky,
resp. navrhovateľka by ho mohla z práce riadne nachystať. Domnieva sa, že ak by kolízny opatrovník
strávil čas s maloletým, jeho otcom a matkou, sám by videl, na koho sa maloletý obracia so svojimi
potrebami. Z uvedeného dôvodu nevie objektívne a vecne posúdiť vzťah medzi ním a maloletým, čo

považuje za neodstrániteľný nedostatok v rámci odvolacieho konania. Poukazuje tiež na to, že striedavá
starostlivosť nemohla byť vyskúšaná, pretože matka sa vyjadrila, že mu maloletého nedá, nakoľko je
nezodpovedný a na všetky jeho návrhy reaguje negatívne, súhlasí iba s jeho návštevami v presne
vymedzených hodinách určených súdom. Žiadal ju, aby mu maloletého dovolila vziať na návštevu k jeho
rodičom bez jej prítomnosti, čo odmietla. Tento postoj hodnotí ako bránenie v styku, ktorý v tom čase ešte
nebol upravený súdom. Ako príklad uvádza druhé narodeniny maloletého, keď mu síce navrhovateľka

dovolila vziať maloletého do B. N. M., ale aj ona išla s nimi. Dôkazy a rozsah spôsobu ich komunikácie
sa nachádzajú v jeho, ako aj matkinom messengeri, môže ich predložiť k nahliadnutiu, doposiaľ nič
nevymazal. Maloletému je bránené stýkať sa aj so starými rodičmi z jeho strany, ktorí musia ísť za ním.
Súd pravdivo konštatoval, že kým žili v spoločnej domácnosti, počas voľného času sa synovi venoval.
Podotkol, že pracoval často viac ako 9 hodín denne, pričom cesta do práce a z práce mu zabrala cca

hodinu. Vzhľadom na denný režim maloletého sa stávalo, že v čase, keď sa vracal domov, maloletý
sa šiel kúpať a spať. Navrhovateľka si vyžadovala a on to plne rešpektoval, aby bolo večerné kúpanie
výhradne v jeho réžii a ona mohla za ten čas relaxovať. Napriek vyčerpávajúcej práci sa synovi venoval
a keď mu pustil televíziu alebo rozprávku na mobile, tieto dopĺňal o edukačné komentáre. Je normálne,
že maloletý je naviazaný na matku, ktorá s ním trávi celý deň, pretože je to prirodzené správanie sa

dieťaťa. Dodal, že súd prvej inštancie apeloval na nich, aby bol zabezpečený styk otca s dieťaťom aj nad
rámec rozhodnutia súdu, navrhovateľka to však odmieta. Súhlasí s tým, že pre dieťa je najvhodnejšie,
ak vyrastá s matkou vzhľadom na citové puto budované od narodenia. Jeho záujmom je, aby ich syn
napredoval a vyvíjal sa z psychického aj fyziologického hľadiska štandardne. Počas pobytu maloletého
u neho sa budú zdržiavať v byte jeho rodičov, kde má samostatnú izbu s dvoma posteľami, hračky,

stavebnice a všetko primerané veku maloletého. Bude rešpektovať všetky jeho návyky stravovacie, ako
aj ďalšie, ktoré mu vytvorila matka, zabezpečí mu pestré aktivity, návštevy kultúrnych podujatí, prírody,
detských ihrísk, kúpalísk, edukáciu v domácom prostredí. Má však vážnu obavu o budúci psychický
vývoj maloletého z dôvodu, že rozhodnutím súdu trávi všetok svoj voľný čas v nezdravom prostredí a
jeho potreby sú v úzadí. Rodičia matky totiž v W. nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, bývajú len v prenájme

a podľa výpisu z Katastra nehnuteľností nie sú ani vlastníkmi rodinného domu vo M., ako uvádzala
navrhovateľka s tým, že tento dom navyše susedí s rodinným domom, ktorý obývajú neprispôsobiví
rómsky spoluobčania. Ďalej poukázal na § 30 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že syn bude vyrastať
v spoločnej domácnosti so svojimi starými rodičmi, ktorí vyznávajú princípy Kresťanského spoločenstva
Milosť, pričom navrhovateľkin otec patrí k vrcholným predstaviteľom tohto spoločenstva, čo značí, že

má značný vplyv na všetkých, ktorí s ním žijú v domácnosti. Dané spoločenstvo napriek žiadostiam
nebolo do dnešného dňa uznané ako riadne náboženstvo, v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS
SR z 26.9.2012 sp.zn. 6Sž 16/2011, z ktorého rozhodnutia citoval výňatky. Vzhľadom na praktiky tohto
spoločenstva má vážne obavy, že navrhovateľka lieči maloletého v domácom prostredí neprimerane
dlho a váha s návštevou lekára, čo syna ohrozuje a jemu zamedzuje možnosť sa s ním stýkať, pretože

nechce,abysachorédieťanamáhalo.Tiežmávážneobavy,ženímposkytovanévýživnépremaloletého
pôjde vo veľkej miere na chod spoločenstva, a preto navrhuje, aby súd určil osobitného príjemcu
či majetkového opatrovníka, prípadne účet založený na základe rozhodnutia súdu, s ktorým by bola
obmedzená manipulácia, na ktorý by sa posielala časť výživného, aby bolo zamedzené jeho zneužitiu na
nesprávnyúčel.Uvedenéneuviedolvdoterajšomkonaní,nakoľkosachcelsmanželkourozísťvdobrom,

aby spolu komunikovali a podieľali sa na najlepšej výchove maloletého. Napriek tomu ich komunikácia
je napätá, vyhrotená a nevedie ku konštruktívnej debate. Zároveň ním navrhnutá úprava styku každý
nepárny víkend otvára priestor aj pre navrhovateľku, aby mohla flexibilnejšie reagovať na pracovné
ponuky. Navrhovateľka je vyštudovaná stavebná rozpočtárka a toto povolanie je dnes nedostatkové, a
to s poukazom aj na stránku www.profesia.sk. Navrhovateľka v čase rozvodu pozastavila živnosť, nemá

teda čas na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Bola jej aj ponúknutá možnosť privyrobiť si
jednorazovo, čo odmietla. Nakoľko jej v septembri 2017 končí rodičovský príspevok, bude sa musieť
vrátiť do práce a ním navrhovanou úpravou styku bude mať možnosť pracovať na svojom kariérnom
postupe. Navyše dodáva, že jej otec žijúci v spoločnej domácnosti je dlžníkom Daňového úradu vPoprade a má nedoplatok na sociálnom poistení, čo možno tiež považovať za nevhodný vzor pre syna.
Vzhľadom na uvedené žiada o stretávanie sa so synom každý nepárny víkend od piatku 17.00 hod.
do nedele do 18.00 hod., pričom syna odvezie aj dovezie na určené miesto, ako aj počas obdobia

letných prázdnin od 1.7. do 15.7. toho ktorého roka so začiatkom od 9.00 hod. prvého dňa styku a
koncom o 18.00 hod. posledného dňa styku. Stretávanie bude bez prítomnosti matky, na jej vyžiadanie
ju bezodkladne bude informovať o tom, čo maloletý robí, čo jedol a čo majú v pláne. Počas spoločných
víkendov bude dodržiavať matkine usmernenia, aby nezasahoval do jej výchovných metód a bude ich
plne rešpektovať. Rovnako bude zabezpečovať finančné potreby maloletého, čo sa týka hmotných vecí,

preto navrhuje výživné vo výške 120 €. Nie je alkoholik, nikdy nebol násilný, preto nevidí dôvod, aby súd
jeho návrhu nevyhovel. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti považuje podané odvolanie za dôvodné
a navrhuje mu vyhovieť.

6. Navrhovateľka (matka) vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že na jeho žiadosť mu maximálne
vyšla v ústrety a zabezpečila jeho styk s dieťaťom. Otec deklaruje, že zabezpečí maloletému zdravotnú

starostlivosť a dôslednú starostlivosť a výchovu, no z doterajšieho jeho konania nebol tento predpoklad
preukázaný. Vo veci zmeny bydliska maloletého do M. uviedla, že predmetný dom je v štádiu
dokončenia jeho prestavby a za susedov majú z jednej strany veterinárneho lekára a z druhej strany
žije tradičná slovenská rodina. Informácie o bezprostrednom susedstve neprispôsobivých rómov sú
nepravdivé a naznačujú, že otec prejavuje nepriateľské a xenofóbne názory na obyvateľov inej rasy.

Vlastnícke vzťahy k uvedenému domu sú v štádiu ich vysporiadania, nakoľko jeden z podielových
spoluvlastníkov v priebehu rokovaní o predaji domu zomrel a doposiaľ neprebehlo dedičské konanie.
Pochybnosti a negatívne nálady otca maloletého, že dieťa nemá vytvorený domov, nemajú racionálny
základ, nakoľko on sám doteraz nevykonal žiadne právne kroky, aby sám zabezpečil riadny domov
a úplnú rodinu pre svojho syna. Nakoľko sloboda prejavu, výberu náboženstva a náboženského

presvedčenia je v demokratickom štáte záležitosťou každého jednotlivca, nepovažuje za prekážku
náboženské presvedčenie jej otca, ktorý podobne ako ostatní členovia rodiny, môže pozitívne doplniť
výchovu a vývin maloletého. Život v kresťanskej láske je všeobecne považovaný za akceptovateľný
a pre maloletého vytvára zdravý obraz o tradičnej spoločnosti v Slovenskej republike. Vo vyjadrení
prezentované názory otca maloletého na vzťah k cirkvám a náboženským spoločnostiam považuje za

osobný prejav jednotlivca, ktorý nebude posudzovať. V oblasti zdravotnej starostlivosti o maloletého
ako každý rodič so zdravým úsudkom v prípade choroby dieťaťa navštívi detského lekára, čo nemožno
považovať za váhavý postoj rodiča, ktorý sa celodenne stará o maloleté dieťa. Rovnako vážne obavy
otca maloletého, že ním poskytované výživné pre dieťa pôjde na chod spoločenstva, nemajú racionálny
základ s poukazom na to, že v októbri nezaplatil nič, v novembri a decembri 2016 zaplatil po 200

€, v januári 2017 iba 60 €, z čoho vyplýva, že sám nemá vážnu vôľu pravidelne prispievať na
výživu maloletého podľa rozhodnutia súdu. Úvahy o zriadení bankového účtu pre úhradu výživného
s obmedzenou disponenciou nemajú racionálny základ a týmto by sa zmaril účel platenia výživného,
nakoľko by sa výživné nemohlo použiť na výživu a výchovu maloletého. Zmena názoru otca na výšku
výživného až po vynesení rozsudku napriek tomu, že v priebehu konania s jej výškou súhlasil, je

nepochopiteľná. Zároveň poukazuje na to, že v priebehu súdneho konania nevedel preukázať držbu
oprávnenia na vedenie motorového vozidla a z toho dôvodu by mohol byť ohrozený život a zdravie
maloletého, keby mu dieťa zverila v súdom určený čas a on by si ho sám mal odviesť motorovým
vozidlom. Uviedla, že po vynesení rozsudku bol s mal. V. v októbri 2016 trikrát, v novembri 2016 trikrát,
v decembri 2016 štyrikrát, v januári 2017 raz a vo februári 2017 tiež raz. Na základe tejto frekvencie

jeho styku s dieťaťom je dôvodné považovať jeho tvrdenia o tom, že mu bráni v styku s dieťaťom za
nepravdivé a zníženie styku v roku 2017 preukazuje pravdepodobnú frustráciu z absencie riadneho
zamestnania a jeho úpadok záujmu o stretnutia s dieťaťom.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a
zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami
prejdnávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie
dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj útly vek dieťaťa, pre ktorý je charakteristická silná
psychická, ako aj fyzická väzba na matku, ktorá je v tomto prípade zvýraznená tým, že rodičia dieťaťa

nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2016, výlučnú starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka, otec
dieťa navštevoval podľa vlastnej výpovede viac-menej pravidelne každú druhú sobotu asi na 3 hodiny,
matka dieťaťa mu styk so synom vždy umožnila, avšak vždy len za jej prítomnosti, čo matka odôvodnila
jej nedôverou k otcovi dieťaťa vzhľadom na jeho nezodpovedné správanie sa k potrebám rodiny, ako aj
z dôvodu nízkeho veku dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti by za tejto situácie
zjavne nebolo v súlade s jeho najlepším záujmom a už vôbec nie v dvojtýždenných intervaloch, ako

navrhoval otec dieťaťa, keďže dlhodobá neprítomnosť matky, na ktorú je dieťa prirodzene naviazané,
by bolo pre dieťa neprimeranou záťažou, s čím v konečnom dôsledku súhlasí aj otec dieťaťa v zmysle
jeho vyjadrenia k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu. Pre úplnosť odvolací súd
dodáva, že otázka vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, prípadne posudzovanie jej podmienok
alebo úprava styku z hľadiska frekvencie a rozsahu nie sú otázkami odbornými, ale právnymi a tieto

skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania, preto nebolo
potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie, a to aj s poukazom na útly vek dieťaťa, kde je v
podstate vylúčené prípadné odborné skúmanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že znalecké dokazovanie je možné nariadiť len za účelom zistenia skutočností, na ktoré
sú potrebné odborné znalosti a znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec,

prípadnenavrhovaťúpravupomerovúčastníkovkonania.Vykonanýmdokazovanímnebolispochybnené
osobnostné predpoklady rodičov vychovávať svoje dieťa a ani negatívny vzťah dieťaťa k niektorému
z rodičov, preto ani odvolací súd nevidel potrebu vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie v súlade s
odvolacím návrhom otca.

10. Súd prvej inštancie rešpektujúc záujem maloletého dieťaťa rozhodol správne i o frekvencii a rozsahu
styku otca s dieťaťom, a to aj nad rámec doposiaľ realizovaného styku otca s dieťaťom s prihliadnutím
aj na útly vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častejší a kratší kontakt s rodičom, ktorému nie
je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval, k
čomu má prispieť i realizácia styku otca s dieťaťom bez prítomnosti matky, čím sú vytvorené predpoklady

na rozširovanie styku otca s dieťaťom v súlade s vyvíjajúcimi sa potrebami dieťaťa po stránke fyzickej i
psychickej, a to až do štádia štandardnej úpravy styku dieťaťa s rodičom, ktorému zodpovedá polovica
voľného času dieťaťa počas pracovného týždňa, víkendov, sviatkov a prázdnin. V tomto smere je
potrebné dodať, že rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností, ale aj v iných konaniach
vychádza vždy zo stavu v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), teda zohľadňuje pomery existujúce

v čase jeho rozhodnutia, pričom otec sa v rámci úpravy styku zjavne domáha štandardného rozsahu
styku s dieťaťom, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené nie je primeraný veku a potrebám dieťaťa. Keďže
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením
jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby toto rozhodnutie bolo zmeniteľné v budúcnosti, ak sa
podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku (§ 121 CMP,

§ 26 a § 78 Zákona o rodine).

11. Napokon súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o výživnom pre maloleté dieťa na
čas po rozvode v súlade so zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
dieťaťu vyplývajúcimi zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku zohľadniac príjem

matky, ktorý tvorí rodičovský príspevok 203,20 € doplnený rodinnými prídavkami vo výške 23,52 €
mesačne, osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, ktorou
sa čiastočne kompenzuje jej vyživovacia povinnosť, potencionálne možnosti a schopnosti otca, ktorý
ukončil posledný pracovný pomer dohodou na vlastný podnet v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktorými sú nielen výživa vo vlastnom zmysle slova,

ale aj náklady na ošatenie, obuv, hygienu, zdravotný stav, bývanie, náklady súvisiace s rozvojom jeho
záujmov a podobne, na uhrádzaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojím možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné má byť určené tak,
aby osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa mohla z poskytnutého výživného od povinnéhorodiča spolu so svojím podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, keďže z
hľadiska právnej istoty nie je možné do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli povinného rodiča, či bude
ochotný uhrádzať ďalšie potreby dieťaťa. Odvolací súd zároveň nezistil žiadne logické dôvody, pre ktoré

bymalmaťotecvážneobavyozneužívaníposkytovanéhovýživnéhonainýúčel,konkrétnefinancovanie
Kresťanského spoločenstva Milosť, ktorého členmi sú rodičia matky maloletého s poukazom na to,
že otec dieťaťa o tejto skutočnosti mal aj podľa vlastného vyjadrenia vedomosť už pred uzavretím
manželstva, napriek tomu v čase predchádzajúcom rozvodu manželstva bola jeho mzda poukazovaná
na účet manželky, teda matky dieťaťa, ktorá si po dohode s ním ponechávala na výživu dieťaťa 200 €

mesačne a zbytok mzdy mu poukazovala. V súvislosti s argumentáciou otca týkajúcou sa Kresťanského
spoločenstva Milosť obsiahnutou v jeho vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka odvolací
súd len dodáva, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, na ktoré otec poukazuje (6Sž 16/2011) bolo
rozhodnutie Ministerstva kultúry SR o odmietnutí registrácie tohto spoločenstva ako cirkvi (opakovane)
zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že citované výňatky z tohto rozhodnutia netvorili
právne úvahy najvyššieho súdu, ale tvorili odôvodnenie napadnutého rozhodnutia Ministerstva kultúry

SR, preto tieto argumenty otca nemôžu byť relevantné pre posudzovanie platobného miesta vo vzťahu
k plneniu jeho vyživovacej povinnosti a nemajú ani súvis s posudzovaním vhodnosti jeho úpravy styku
s maloletým dieťaťom.

12. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).