Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315207098
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315207098.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky:
I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Bohuslav
MAJCHRÁK advokát, spol. s r. o., so sídlom Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525 ako výživou oprávnená
osoba, proti výživou povinnému otcovi navrhovateľky: Ing. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, Q.

(ďalej len „otec navrhovateľky), zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Šimonom Cibulkom,
advokátom so sídlom R. XX, U., v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Dolný Kubín č. k. 5C/237/2015-220 zo dňa 26. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdDolnýKubínuznesenímč.k.5C/237/2015-220zodňa26.07.2016uložilpovinnémuplatiť
na výživu oprávnenej do právoplatného rozhodnutia vo veci samej po 350,- eur mesačne do každého 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.
Rozhodnutieodôvodniltým,ženavrhovateľkasanávrhomdoručenýmpríslušnémusúdudňa28.07.2015

domáhala uloženia povinnosti jej otcovi prispievať na jej výživu sumou 500,- eur mesačne a na tvorbu
úspor sumou 300,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred.
Podaním doručeným súdu dňa 30.06.2016 sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného/
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil jej otcovi platiť na jej výživu mesačne sumu 450,- eur, vždy
do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že povinný počas konania znížil výživné, ktoré

jej dobrovoľne platil v sume 350,- eur na sumu 200,- eur mesačne. Nakoľko ako študentka potrebuje
na krytie svojich potrieb príjem z výživného, bola nútená podať návrh na nariadenie predbežného/
neodkladného opatrenia, aby povinnému bolo uložené platiť na jej výživu v nevyhnutnej miere aspoň
minimálnu sumu potrebnú na prežitie, a to 450,- eur mesačne.
Nakoľko súd o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného/neodkladného opatrenia rozhodoval
za účinnosti Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) a Civilného sporového poriadku

(ďalej len „C. s. p.“), účinných od 01.07.2016, aplikoval ustanovenia týchto predpisov, napriek tomu, že
návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(§ 395 ods. 1 C. m. p.).
Aplikujúc ust. § 324 a nasl. C. s. p., § 2 ods. 1, § 366 C. m. p. súd návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti výživného vo výške 350,- eur vyhovel a vo zvyšku návrh navrhovateľky
zamietol. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v čase začatia konania otec navrhovateľky

platil na jej výživu po 350,- eur mesačne a na výživu jej mladšej sestry Elišky po 250,- eur mesačne.
Od marca 2016 jednostranne znížil výšku výživného na navrhovateľku na sumu 200,- eur mesačne,v ktorej výške žiadal, aby bola určená aj výška výživného vo veci samej. Nakoľko povinný bez toho,
aby u neho počas konania preukázateľne nastala zmena pomerov v smere ich zhoršenia, jednostranne
znížil výšku výživného, ktorú sám pred začatím konania navrhol a platil, súd návrhu na neodkladné

opatrenie čiastočne vyhovel a povinnému uložil počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia až do
právoplatného skončenia konania o určenie výživného platiť oprávnenej na jej výživu 350,- eur mesačne.
Takto určenú výšku výživného súd považoval za viac ako dostatočnú pre naplnenie pojmu nevyhnutnosti
vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke, zohľadniac pomerne vysoké životné náklady
navrhovateľky súvisiace predovšetkým s jej vysokoškolským štúdiom mimo miesta jej bydliska a tiež

(na rozdiel od tvrdení povinného) reálne priaznivé pomery na strane povinného. V prevyšujúcej časti
(ohľadne sumy 100,- eur mesačne) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal otec navrhovateľky odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia,
alternatívne zmeny spočívajúcej v uložení povinnosti platiť navrhovateľke do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej výživné vo výške 200,- eur mesačne.

Namietal, že výšku dočasne stanoveného výživného súd neodvodil z nákladov navrhovateľky, ktoré
špecifikovala v návrhu a pri svojom výsluchu, ale len z výživného, ktoré bolo uhrádzané do marca 2016.
Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia je tak nedôvodné a nepreskúmateľné, v rozpore s
inštitútom neodkladného opatrenia. Mal za to, že v návrhu absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností
a navrhovateľka sa svojho nároku domáhala len z dôvodu, že už v minulosti takéto výživné od otca

dobrovoľne dostávala. Navrhovateľka k návrhu nepripojila žiadne listiny, na ktoré by sa odvolávala.
Viackrát pritom uviedol, že vyššie výživné v minulosti platil len z dôvodu, že mu naň prispievala
jeho rodina, čo v súčasnosti z dôvodu nespokojnosti navrhovateľky s touto výškou už nerobí. Súdom
určené výživné neodkladným opatrením predstavuje takmer polovicu jeho mesačných príjmov, ide o
prehnanú sumu, ktorej potrebu navrhovateľka nikde nezdôvodnila. Z nákladov, ktoré navrhovateľka

špecifikovala, vyplývajú celkové odôvodnené potreby vo výške 300,- eur, vrátane stravy, ubytovania
a dopravy. Výška dočasného výživného tak nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, ani
dočasnému charakteru predpokladaných potrieb oprávnenej. Poukázal tiež na konštatovanie súdu, že
výšku určeného výživného považuje za viac ako dostatočnú, a teda jeho rozhodnutie o nej je nedôvodné,
keď táto by mala byť stanovená ako prísne nevyhnutná, nie viac ako dostatočná.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že otcom platené výživné vo výške 200,- eur mesačne nepostačuje na krytie jej bežných
pravidelných výdavkov, ktoré pozostávajú z nákladov na výživu v pravom zmysle slova. Študuje na
výberovejvysokejškole,kdevznikajúpravidelnénadštandardnévýdavky,najmäzabezpečenímštudijnej

literatúry, potrieb na praktické cvičenia, zvýšených nákladov na internát, jazykový kurz. Po ukončení
druhého ročníka jej zdravotný stav vyžadoval regeneráciu, pričom bolo povinnosťou nielen matky, ktorá
jej umožnila pobyt pri mori, ale aj otca podieľať sa na týchto zvýšených výdavkoch, keď dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V konaní už bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a bolo
preukázané, že jej otec je nadštandardne bohatý človek, užíva si luxusný život, obýva nadštandardnú

nehnuteľnosť, vozí sa na luxusnom vozidle, denne navštevuje reštaurácie, kaviarne, chodí na luxusné
dovolenky, vlastní starožitnosti vysokej hodnoty.

4. Otec navrhovateľky v reakcii na vyjadrenie navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka vo vyjadrení
uviedla len výdavky, ktoré má znášať jej matka. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky o snahe vyhnúť

sa vyživovacej povinnosti, nakoľko túto si plní riadne a včas. Opätovne poukázal na to, že účelom
neodkladného opatrenia je len dočasná a nevyhnutná úprava pomerov, preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

5. Navrhovateľka k vyjadreniu otca uviedla, že jeho vyjadrenie považuje za účelové a neobsahujúce také

právne a skutkové tvrdenia, ktoré by vyvolávali potrebu zmeny jej doterajších tvrdení.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom
konania (§ 362 C. s. p., § 7, § 156 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu (§ 65, §
66 C. m. p.) a toto, vyhodnotiac odvolanie otca navrhovateľky ako dôvodné, podľa § 388 C. s. p. zmenil,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.7. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 366 C. m. p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu
porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možno
nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je vo všeobecnosti rýchla, ale len dočasná
úprava pomerov účastníkov konania. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje
súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale osvedčením nároku, čo na rozdiel od

dokazovania znamená, že súd prostredníctvom predložených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Je však nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bez okamžitého zásahu súdu nebezpečenstvo reálnej
a bezprostredne hroziacej ujmy.

11. Preskúmaním napadnutého uznesenia, odvolania otca navrhovateľky, vyjadrení účastníkov konania
a obsahu spisu dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

12. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že na súde sa vedie konanie o určenie výživného na
navrhovateľku, v ktorom sa navrhovateľka domáha voči svojmu otcovi určenia výživného vo výške spolu
800,- eur (500,- eur na bežné výživné a 300,- eur na tvorbu úspor). V doplnení návrhu doručenom súdu
dňa 13.01.2016 navrhovateľka uviedla, že je študentkou Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine a jej
mesačné náklady sú na internát 60,- eur, obedy v škole 32,- eur, ostatná strava 100,- eur, cestovné do

školy 4,- eurá jedna cesta, internet 12,- eur, telefón 20,- eur, výživové doplnky a lieky 30,- eur, výtvarný
krúžok 12,- eur polročne. Ďalšie výdavky predstavujú výdavky na oblečenie, obuv, knihy do školy,
výdavky na novú tlačiareň, tonery, papier, navštevuje fitness centrum. V priebehu konania navrhovateľka
uviedla, že matka jej dáva finančné prostriedky podľa potreby, mesačne to môže byť aj 300,- eur. Z
obsahu spisu, zhodných vyjadrení účastníkov konania mal súd preukázané, že otec navrhovateľky do

marca 2016 prispieval na výživu navrhovateľky vo výške 350,- eur mesačne, od marca 2016 prispieva
vo výške 200,- eur mesačne.

13. Na základe takto osvedčeného skutkového stavu mal odvolací súd zato, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila v podstate len znížením výživného poskytovaného

otcom zo sumy 350,- eur na sumu 200,- eur mesačne, nie je dôvodný, keď otec navrhovateľky si svoju
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v nevyhnutnom rozsahu plní.

14. Súd vychádzal z toho, že neodkladným opatrením v zmysle § 366 C. m. p. možno nariadiť platenie
výživného len v nevyhnutnej miere, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a

majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie presahuje rámec dokazovania vo veci
nariadenia neodkladného opatrenia, keďže výživné v zmysle citovaného ustanovenia je určené len na
uspokojovanie základných osobných a životných potrieb výživou oprávnenej osoby a nie je rozhodujúce,
že výživou povinný je schopný platiť aj vyššie výživné. Výživné priznané neodkladným opatrením
má teda len nevyhnutnú mieru jeho plnenia pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie

základných životných potrieb (strava, ubytovanie, lieky, hygiena). Prihliadnuc na vek navrhovateľky, jej
sociálny status študentky vysokej školy a ňou prezentované výdavky, dospel odvolací súd k záveru,
že otcom navrhovateľky platené výživné vo výške 200,- eur mesačne dokáže zabezpečiť uhrádzanie
prinajmenej základných životných potrieb navrhovateľky (ktoré na stravu, ubytovanie na internáte, lieky
predstavujú podľa výdavkov uvedených navrhovateľkou spolu 220,- eur), keď i matka navrhovateľky má

voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, a to v zásade v rovnakom rozsahu ako jej otec. Odvolací súd
ďalej dodáva, že pokiaľ sa navrhovateľka návrhom vo veci samej domáha určenia bežného výživného
(určeného na krytie všetkých jej bežných potrieb) vo výške 500,- eur mesačne, je zrejmé, že v prípade
výživného požadovaného návrhom na neodkladné opatrenie vo výške 450,- eur mesačne ide o výživnénad nevyhnutnú mieru. Navrhovateľkou požadovaná suma výživného v rámci neodkladného opatrenia
tak nezodpovedá ust. § 366 C. m. p. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného
súdu zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu.

15. Odvolací súd v závere len dodáva, že vo veci samej už bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu
zo dňa 31.10.2016, ktoré rozhodnutie je v zmysle § 44 C. m. p. vykonateľné jeho doručením.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním

napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)