Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010348
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715010348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z.

Š., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 09. 11. 2016 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Z. Š.Č., nar. XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom L., prechodne bytom L., K. XX,

uznáva sa za vinného, preto že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 14P/41/2012 zo dňa 20.06.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2013, bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojich
maloletých detí I. Š., nar. XX.XX.XXXX, Z. Š., nar. XX.XX.XXXX a O. Š., nar. XX.XX.XXXX sumou vo
výške 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť od 01.09.2012, vždy do 15.dňa v mesiaci
k rukám matky dieťaťa D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, O., si takto určenú výšku vyživovacej
povinnosti v meste Zvolen a na iných miestach kde sa pohybuje riadne a včas neplní, v období od

24.08.2011 do 01.09.2013 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, z
evidencie ktorého bol pre nespoluprácu vyradený, od mesiaca október 2012 je poberateľom dávok v
hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur, vyjmúc obdobie od 30.11.2012 do 28.10.2013, kedy bol v Ústave na
výkon väzby a trestu odňatia slobody, čím si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím mu vo
vzťahu k D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, O. vznikol dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2012
do 09.11.2016 vo výške 3.071,28Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a na viacerých
osobách,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa 207 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 14. 05. 2015na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/555/14/6611obžalobu na Z. Š. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3

písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Obžalovaný Z. Š. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci výsluchu uviedol, že vtedy dával všetky
peniaze D. Q., doklady o úhrade výživného všetky nemá, chodila každý mesiac s ním na sociálku pre

dávky, všetky peniaze dával jej, raz s ním bola aj jeho dcéra. D. Q. brala od neho výživné, a brala aj
náhradné výživné. Doklady má len tie, ktoré doložil do spisu. V súčasnosti poberá sociálne dávky vo
výške 61,50 Eur mesačne. Minulý mesiac musel napr. dať peniaze na drevo. Momentálne nepracuje,
pretože je PN, má epilepsiu, tiež mal v minulosti operáciu hlavy, ani na brigády ho nechcú zobrať, pretože
sa boja, že dostane záchvat.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa D. Q., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že
neplatenie výživného bolo od septembra 2012 zdokladované, od nej aj policajti pýtali šeky, ktoré im
predložila. Neboli to veľké sumy, ale väčšinou tak po 10 Eur. Môže byť, že ku dňu podania obžaloby
výška zameškaného výživného bola v takej sume, ako je uvedené v obžalobe. Po tomto pokračovalo tak,

že sa rozišli, ale obžalovaný sa bol prihlásiť tu vo Zvolene, pričom neuviedol, že má deti, a ich dovtedy
riešili ako druha a družku, a keďže ona ostala prihlásená v O., tak ich neriešili spolu, a musela dať návrh
na zverenie detí do jej opatery. Potom výživné ani neplatil, a ani sa nezaujímal o deti, je to na ňom, či ich
bude chodiť navštevovať, ona mu v tom nebráni, ale povedala mu, že za triezva, keďže má problémy s
alkoholom. Doklady ohľadne platenia výživného doložila do spisu.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
o duševnom stave obžalovaného, zo záverov ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania
trestného činu netrpel, a ani v súčasnosti netrpí duševnou chorobou alebo poruchou v pravom
zmysle slova, pre ktorý by bol jeho úsudok choromyseľný. U obžalovaného znalci zistili závislosť od

alkoholu, osobnosť obžalovaného je disharmonická, jednoduchá, so známkami organicity, s poruchami
správania od detského veku, s abúzom alkoholu ako bežnou súčasťou života, s postupným rozvojom
závislosti s komplikáciami zdravotnými, pracovnými aj sociálnymi. Obžalovaný na základe svojich už
získaných negatívnych skúsenostiach s alkoholom z minulosti dostatočne vie, ako alkohol pôsobí
na jeho organizmus ako i jeho správanie, zároveň má dostatok vlastných schopností, za pomoci

ktorých si dokáže nenavodiť alkoholové opojenie, pokiaľ on sám chce. Obžalovaný však sám nie
je ochotný abstinovať, ani sa podriadiť liečbe, svoje pitie považuje za bežnú súčasť života v
prostredí, v ktorom vyrastal, a žije aj v súčasnosti. Obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania.
Obžalovaný mohol rozpoznať závažnosť svojho konania pre spoločnosť, a mohol svoje konanie aj
ovládať. Znalci nezistili známky choromyseľného úsudku, ani kritickosti, ani procesuálneho duševného

ochorenia, preto z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť
nebezpečný, preto znalci nenavrhli žiadne ochranné opatrenie. Ani vzhľadom k vytvorenej chorobnej
väzbe na alkohol znalci neodporučili ochranné protialkoholické liečenie, pretože sa alkohol stal bežnou
súčasťou disharmonického života obžalovaného, jeho mentálne schopnosti sú v pásme obmedzujúcom
psychoterapeutické pôsobenie, a protialkoholické liečenie by teda nenapĺňalo svoj účel i z dôvodu, že

samotný obžalovaný nie je k liečbe motivovaný, nejaví o liečbu záujem. Aj vzhľadom na abúzus alkoholu
však obžalovaný v uvedenom období mohol pracovať, predpokladom je prevažne brigádnická práca,
na základe vzdelania, sociálneho a rodinného postavenia na pozícii pomocného robotníka. Znalci však
skonštatovali, že vzhľadom na osobnosť obžalovaného, jeho ľahtikársky spôsob života a jeho trestná
minulosť, je nízka pravdepodobnosť jeho príležitostného zamestnania.Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: trestné oznámenie (č.l. 2 - 6), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 14P/41/2012 (č.l. 69 - 73), rodné listy a potvrdenia o návšteve školy (č.l. 126 - 127), správy ÚPSVaR,

Sociálnej poisťovne, lekárska správa (č.l. 76 - 98), správa z ÚVV (č.l. 91 - 104), správy na obžalovaného
(č.l. 107 - 115), poštové poukážky (č.l. 122 - 125), fotokópie poštových poukazov (č.l. 166-167, 173,
179), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 182 - 183).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a

právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne
preukázaná. Obžalovaný síce popiera svoju vinu, keďže uvádzal, že všetky peniaze, ktoré mu boli
vyplácané formou dávok, odovzdával svedkyni D. Q., zároveň ale uviedol, že všetky doklady o úhrade
zameškaného výživného doložil do spisu. Taktiež svedkyňa D. Q. uviedla, že všetky doklady o úhradách

zameškanéhovýživnéhodoložiladospisu,auviedla,žeobžalovaný,akplatilzameškanévýživné,taklen
v nízkych čiastkach, po 10 Eur. Súd preto pri ustálení výšky zameškaného výživného mohol vychádzať
len z listinných dôkazov, ktoré boli predložené v rámci konania. Potom ustálil výšku zameškaného
výživného na sumu 3.071,28 Eur (vyjmúc obdobie, počas ktorého bol obžalovaný vo výkone trestu
odňatia slobody). Taktiež súd v tejto súvislosti poukazuje na závery znaleckého posudku, podľa ktorého

u obžalovaného je vybudovaná závislosť na alkoholických nápojoch, ale vzhľadom na jeho zdravotný
stav je možnosť aj jeho príležitostného zamestnania, pokiaľ by zmenil spôsob svojho života. Obžalovaný
bol pritom zaviazaný k plneniu vyživovacej povinnosti v minimálnej možnej výške, teda vo výške 30 %
sumy životného minima (aktuálne suma 27,13 Eur).

Podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu na viacerých osobách.

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd

druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej

povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný Z. Š. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa
úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas, a na viacerých osobáchSúd v súvislosti s výrokom o vine len poznamenáva, že v zmysle zákona o rodine je každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima, čo predstavuje sumu 27,13 Eur.

Obžalovanému bola súdom uložená vyživovacia povinnosť v tejto minimálnej výške, ktorú však riadne
neplnil, čo ho ale nezbavuje viny, a to práve s poukazom na § 62 ods. 3 zákona o rodine.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona,t.j.žeužbolzatrestnýčinodsúdený.Vprípadeobžalovanéhotakprevažujepomerpriťažujúcich
okolností nad poľahčujúcimi, súd preto v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona musel zvýšiť dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody v
uvedenom prípade potom predstavuje 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, naposledy mu bol trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/104/2013 zo dňa 14. 08. 2013 uložený trest povinnej
práce vo výmere 300 hodín. Taktiež v roku 2013 mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 0T/2/2013 uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, z výkonu ktorého bol
podmienečne prepustený dňa 28. 10. 2013, s určením skúšobnej doby vo výmere 2 roky. Z uvedeného

je zrejmé, že obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil už v čase plynutia skúšobnej doby
podmienečného prepustenia.

Súd potom uložil obžalovanému Z. Š. trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, teda na samej dolnej
hranicizákonomustanovenejtrestnejsadzby.Súdvtomtoprípadenemoholrozhodnúťopodmienečnom

odklade tohto trestu, pretože v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona nie je možné výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložiť, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody. Uvedený trest je potom podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa
jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje

len obžalovaného a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku, napriek tomu, že obžalovaný je závislý na alkoholických
nápojoch, súd obžalovanému neuložil ochranné protialkoholické liečenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.