Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111236473
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111236473.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: I.) W.. K. A., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko N. D., P. Q., 5. II.) J.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N. D., P.. Q. X a Q...) S. A., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko N. D., A. X, zastúpených: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o.,
Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko K.
N. S. XX, zastúpenému: JUDr. Jaroslav Paták, advokát so sídlom Štúrovo, F. Rákócziho 60, o zaplatenie
4.553,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa02. decembra 2016 pod č.k. 13C/146/2012-320, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyne v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyniam v I. a II. rade každej z nich 1.138,44 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
329,49 eura od 01.12.2011 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 329,49 eura od
02.12.2013 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 479,46 eura od 10.11.2015
do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni v III. rade 2.276,88 eura s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 658,98 eur od 01.12.2011 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 658,98 eura od 02.12.2013 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 958,92 eura od 10.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyniam v I. - III. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.2.Vdôvodochpísomnéhorozhodnutiauviedol,žežalobkynevI.-III.radesasvojoukonečnou žalobou

voči žalovanému domáhali zaplatenia vyššie uvedených súm ako bezdôvodného obohatenia, ktoré
žalovanému za obdobie od 01.12.2009 do 10.11.2015 vzniklo tým, že bez ich súhlasu a bez akejkoľvek
zmluvy s nimi užíva a rekonštruuje rekreačnú chatu (nelegálnu stavbu) a pozemok k nej priľahlý, ktorý
im patrí .

1.3. Z vykonaného dokazovania zistil, že na LV č. XXX pre kat. územie E. sú žalobkyne zapísané ako
podielové spoluvlastníčky parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X a to v podiele 1, 2/4 a 1 k celku , žalobkyňa

v I. rade od roku 2003, žalobkyňa v II. rade od roku 1991 a žalobkyňa v III. rade od roku 1994.Ohliadkou
dňa 25.09.2012 zistil, že na pozemky patriace žalobkyniam je možné sa dostať od cesty výlučne cez
bránu a pozemok patriaci žalovanému. Chata, ktorú žalovaný rekonštruoval, sa nachádza v ľavej zadnej
časti pozemku v tesnej blízkosti svahu, v ktorom sa nachádza pivnica užívaná žalovaným. Chata sanachádza na jedinej rovinatej časti pozemku, všetky jeho ďalšie strany stúpajú do svahu a to do svahu
v značnej časti mimoriadne strmého a nedostupného. Zo znaleckého posudku J.. M. K. č. 57/2014 z
26.09.2014 zistil, že cena obvyklého nájmu pre obdobie od 01.12.2009 - 02.12.2013 v danom čase a

mieste je pre uvedené obdobie 3.910 eur. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 16D/211/2009 súd
zistil, že poručiteľka D. Q. bola výlučnou vlastníčkou rekreačnej chaty č. súpisné XXX v kat. území E.,
nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X v celosti a po nej ju v celku zdedil žalovaný. Uznesenie o dedičstve
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2009. Z LV č. XXXX pre kat. územie E. súd zistil, že žalovaný je
výlučným vlastníkom rekreačnej chaty so súp. č. XXX nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X, (ktorá patrí

žalobkyniam).

1.4. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 456 ,§ 468 ods. 1 ,§ 517 ods. 2 OZ
auviedol,žezvykonanéhodokazovaniamalzapreukázanú,opodstatnenosťžaloby.Poukázalnavyššie
uvedený skutkový stav a znalecký posudok J.. K. č. 57/2014 z 26.09.2014 z ktorého vyplýva cena
obvyklého nájmu pre obdobie od 01.12.2009 - 02.12.2013 v danom čase a mieste pre uvedené obdobie

3.910 eur, t. j. cena obvyklého nájmu v danom čase a mieste 2,684 eur denne za celú výmeru pozemku
žalobkýň (3.550 m2). Námietky žalovaného, ktorý síce uznával hodnotu ceny obvyklého nájmu v sume
3 eur ročne za jeden m2 neprijal, nakoľko predmetným znaleckým posudkom bolo práve na základe
uznesenia súdu zistené aká je cena obvyklého nájmu, hodnotenie toho, v akom rozsahu (v akej výmere)
sa žalovaný obohatil, je úlohou súdu, s ktorou sa aj náležite vysporiadal. Okrem obdobia, ktoré hodnotila

znalkyňa v znaleckom posudku, žalobkyne svoj nárok uplatňovali za ďalšie obdobie (do 10.11.2015), t. j.
za ďalších 707 dní, celkovo potom uplatňovali sumy 2.635,92 eura a 1.917,85 eura pri výmere 3550 m2.

V závere konštatoval, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Uviedol, že reálne využitie pozemku
žalobkýň bez časti, na ktorej stojí chata žalovaného, nie je možné. Chata totiž stojí na jedinej rovinatej

časti pozemku žalobkýň, zaberá základnú a dá sa povedať centrálnu (z pohľadu využitia) časť pozemku
žalobkýň. Využitie ďalšej časti ich pozemku nie je za účelom rekreácie, na ktorú tento pozemok
nepochybne má slúžiť, dosť dobre možné. Z ohliadky je nepochybné, že nehnuteľnosť žalovaného
zaberajúca síce výmerou iba malú časť rozlohy pozemku žalobkýň, zaberá takú jej zásadnú časť, že
je nutné konštatovať znemožnenie akékoľvek ďalšieho využitia pozemkov žalobkýň na účel, na ktorý

je nehnuteľnosť určená (rekreačný účel) . Užívaním hoci menšej časti nehnuteľnosti žalovaný požíva
bez akejkoľvek náhrady výhodu zodpovedajúcu užívaniu celého pozemku žalobkýň v rozlohe 3550 m2,
ktorej výška zodpovedá hodnote určenej znalkyňou. Je nesporné, že žalovaný sa za celé žalované
obdobie na úkor žalobkýň bezdôvodne obohacoval tým, že za užívanie ich pozemku bez právneho
dôvodu a bez ich súhlasu neplatil žiadnu náhradu. Z jeho majetkovej sféry neubudlo nič, hoci požíval

výhodu užívania cudzieho pozemku. Výška jeho obohatenia zodpovedá výške ceny obvyklého nájmu,
ktorý by bol povinný žalobkyniam za im patriacu nehnuteľnosť ním užívanú platiť v prípade, že by ju
nebol užíval bez ich súhlasu a vedomia, teda bez právneho titulu. Táto výška je 2,684 eur denne za celú
výmeru pozemku žalobkýň (3550 m2). Za celé žalované obdobie táto suma predstavuje 4.553,77 eura
ceny obvyklého nájmu, k zaplateniu ktorej žalovaného zaviazal. Jeho povinnosť voči každej zo žalobkýň

rozdelil podľa výšky podielov jednotlivých žalobkýň, zodpovedajúcich tým podielu na celej výške dlhu.
Žalovaného zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ z dôvodu, že je s platením
peňažného dlhu v omeškaní a to jednak odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby (v časti pôvodnej
žaloby) a jednak odo dňa nasledujúceho po dni, od ktorého žalobkyne svoju žalobu z časového hľadiska
rozšírili, pretože najneskôr k týmto dňom žalovaný nepochybne musel o nároku žalobkýň a o tom, že

je s vydaním bezdôvodného obohatenia v omeškaní, nakoľko ho žalobkyne k jeho vydaniu (zaplateniu
dlhu) už skôr vyzývali, čo sám žalovaný potvrdil.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalobkyniam v I. - III. rade v konaní plne úspešným priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške
trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1, 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365 ods.1 písm.
b),f),h),d)CSP. Uviedol, že v pôvodnej žalobe uviedli ním užívanú výmeru pozemku 550 m2 pri obvyklej
cene nájmu 3-4 eurá /m2/rok. V predžalobnej výzve o výmere 130 m2, v návrhu na uzavretie nájomnej
zmluvy o výmere 550 m2.Po čiastočnom späťvzatí uznali užívanie pozemku vo výmere 219,66 m2,
potom opätovne žiadali v rozšírenom návrhu priznať náhradu za celú výmeru pozemku. Z toho vyplýva,

že nevedeli pred súdom prvej inštancie preukázať opodstatnenosť svojho nároku, nemali vedomosť, či
užíva pozemky, v akom rozsahu. Cenu nájomného uplatnili bez právneho základu a plne v rozpore s
cenoustanovenouvznaleckomposudku.Súdprvejinštancievôbecneprihliadolnajehoprocesnúobranu
ohľadne skutočného času užívania a rozsahu užívania pozemkov. Užíval len časť pozemku o výmere20 m2 počas rekonštrukcie chaty. v období od septembra 2010 do júla 2011. Poukázal na znalecký
posudok, v ktorom znalkyňa prekročila zadanie a určila nájomné za celú výmeru pozemkov, čo je z
hľadiska prebiehajúceho súdneho sporu irelevantné. Na základe znaleckého posudku potom žalobkyne

rozšírili svoj u žalobu. Nestotožnil sa so záverom súdu o dôvodoch priznania náhrady za celý pozemok.
napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení k ich namietanému postupu uviedli, že v priebehu konania
iba uplatnili svoje procesná práva zmenou žaloby , čím reagovali na vývoj situácie v priebehu konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie žiadali potvrdiť.

4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkýň. Opätovne poukázal na ich postup. Uviedol, že v odvolaní
nenamietal znalcom určenie ceny náhrady za užívanie pozemkov ,ale znalcom prekročený rozsah
zadania úlohy.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§359, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP,§ 380 ods.1 CSP) skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s

verejnýmvyhlásenímrozsudku(§385ods.1,219ods.3CSP)adospelkzáveru,žeodvolaniežalovaného
niejedôvodné.Súd prvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavavecsprávneposúdilpoprávnejstránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

6.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový

poriadok.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.
V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 02.12.2016,preto všetky procesné úkony účastníkov

konania a procesný postup súdu do tohto obdobia odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP
a od účinnosti od 01.07.2016 podľa CSP.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
8.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

9.Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu
ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív,prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez
právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho,

aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom,
ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie po dobu
výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.
Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá
zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase za užívanie obdobného predmetu

nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska
posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým
spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda či
priniesla konzumentovi zisk.
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobkýň. Jeho
obranu spočívajúcu v časovom rozpätí zabratia nehnuteľnosti v čase rekonštrukcie chaty a výmery

nehnuteľnosti odvolací súd nezohľadnil a považoval ich za nedôvodné. V danej časti sa stotožnil s
názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu, preto jeho dôvody nebude opakovať. Žalobkyne mali
snahu vyriešiť spor mimosúdnou cestou, žalovanému umožnili vec riešiť dohodou. Žalobca si zrejme
neuvedomuje, že jeho nehnuteľnosť je postavená na pozemku žalobkýň, začal ju po nadobudnutí
dedičstva opravovať, zveľaďovať na úkor žalobkýň. Náš právny poriadok síce uznáva rozdielnosť

vlastníctva stavby a pozemku , ale s tým sú spojené vzťahy strán vyplývajúce z rozdielneho vlastníctva,
ako je to v danom prípade. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalovaného o prekročení
znaleckej úlohy. V danom prípade súd prvej inštancie priznal žalobkyniam bezdôvodné obohatenie za
celúvýmerupozemku,s čímsaodvolacísúdstotožnilapodľastálejrozhodovacejčinnostisúdov,možno
výšku bezdôvodného obohatenia v daných prípadoch posúdiť vo výške nájomného, ako to bolo uvedené

v vyššie uvedených dôvodoch rozsudku.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie ktorým bola
žaloba žalobcu zamietnutá, vo výroku za vecne správny a ako taký ho podľa § 387 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396
a § 262 ods. 1 CSP, úspešným žalobkyniam vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).