Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/518/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203541
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203541.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v spore žalobcov CD Consulting, s.r.o., so sídlom
v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: D.
O., W. L. F. XX, o zaplatenie 218,87,-eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava č.k. 4C 449/2013-120 zo dňa 9.6.2016.

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu so výške 218.87
Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 944,87 Eur od 21. 12. 2010 do 03. 03. 2011, zo
sumy 911,87 Eur od 04. 03. 2011 do 5. 04. 201 1, zo sumy 878,87 Eur od 06. 04. 2011 do 04. 05. 2011,
zo sumy 845,87 Eur od 05. 05. 2011 do 05. 06. 2011, zo sumy 812.87 Eur od 6. 06. 2011 do 06. 07.
2011, zo sumy 779,87 Eur od 07. 07. 201 1 do 03. 8. 2011, zo sumy 746,87 Eur od 04.08. 2011 do 06.

09. 2011, zo sumy 713.87 Eur od 07. 09. 2011 do 05. 10. 2011, zo sumy 680,87 Eur od 06.10. 2011 do
06. 11. 2011, zo sumy 647,87 Eur od 07. 11. 2011 do 05. 12. 2011, zo sumy 614,87 Eur od 06. 12. 2011
do 04. 01. 2012, zo sumy 581.87 Eur od 05. 01. 2012 do 05. 02. 2012, zo sumy 548,87 Eur od 06. 02.
2012 do 05. 03. 2012, zo sumy 515,87 Eur od 06. 03. 2012 do 06. 05. 2012, zo sumy 482,87 Eur od
07. 05. 2012 do 05. 06. 2012, zo sumy 449.87 Eur od 06. 06. 2012 do 09. 07. 2012, zo sumy 416,87
Eur od 10. 7. 2012 do 05. 08. 2012, zo sumy 383,87 Eur od 06. 08. 2012 do 06. 09. 2012, zo sumy
350,87 Eur od 07. 09. 2012 do 08. 10. 2012, zo sumy 317.87 Eur od 09. 10. 2012 do 06. 12. 2012, zo

sumy 248,87 Eur od 07. 12. 2012 do 06. 01. 2013, zo sumy 251,87 Eur od 07. 01. 2013 do 06. 02. 2013,
zo sumy 218,87 Eur od 07. 02. 2013 až do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy, zo sumy
944,87 Eur od 31. 01. 2011 do 03. 03. 2011, zo sumy 911,87 Eur od 04. 03. 2011 do 05. 04. 2011 zo
sumy 878.87 Eur od 06. 04. 2011 do 04. 05. 2011, zo sumy 845,87 Eur od 05. 5. 2011 do 05. 06. 2011,
zo sumy 812,87 Eur od 06. 06. 2011 do 06. 07. 2011, zo sumy 779,87 Eur od 07. 07. 2011 do 03. 08.
2011, zo sumy 746.87 Eur od 04. 08. 2011 do 06. 09. 2011, zo sumy 713,87 Eur od 07. 9. 2011 do 05.
10. 2011, zo sumy 680,87 Eur od 06. 10. 2011 do 06. 11. 2011, zo sumy 647,87 Eur od 07. 11. 2011 do

05. 12. 2011, zo sumy 614.87 Eur od 06. 12. 2011 do 04. 01. 2012, zo sumy 581,87 Eur od 05. 1. 2012
do 05. 02. 2012, zo sumy 548,87 Eur od 06. 02. 2012 do 05. 03. 2012, zo sumy 515,87 Eur od 06. 03.
2012 do 06. 05. 2012, zo sumy 482.87 Eur od 07. 05. 2012 do 05. 06. 2012, zo sumy 449,87 Eur od 06.
6. 2012 do 09. 07. 2012, zo sumy 416,87 Eur od 10. 07. 2012 do 05. 08. 2012, zo sumy 383,87 Eur od06. 08. 2012 do 06. 09. 2012, zo sumy 350.87 Eur od 07. 09. 2012 do 08. 10. 2012, zo sumy 317,87 Eur
od 09. 10. 2012 do 06. 12. 2012, zo sumy 284,87 Eur od 07. 12. 2012 do 06. 01. 2013, zo sumy 251,87
Eur od 07. 01. 2013 do 06. 02. 2013 a zo sumy 218.87 Eur od 07. 02. 2013 až do zaplatenia, zmenkovú

odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,15 Eur a náhradu trov konania, v časti trov právneho
zastúpenia vo výške 58,34 Eur s DPH a v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur.

2. Žalobca svoj návrh ohľadom zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zobral späť, a preto súd prvej
inštancie v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

3. Žalobca poukázal na to, že indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 28. 05. 2010 na zmenkovú sumu 944.87 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 21. 12. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným

úrokom od 21. 12. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil. Nakoľko zmenková listina je
opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vydal
rozsudok, ktorým uloží žalovanému do troch dní uhradiť žalobcovi zmenkovú istinu s príslušenstvom.

Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného
registra a originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 28. 05. 2010 na zmenkovú sumu 944,87 Eur
s príslušenstvom. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcom a žalovaným, žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej

zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie preniesol žalobca presne do
návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany, čo doplniť alebo opraviť. Žalovaný v
súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 nedoručil súdu odpoveď na
tlačivo C a pripojenú žalobu.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b/ v spojení s článkom
9 ods. 1 až 3 nariadenie č. 861/2007, a to oboznámením sa so Zmenkou zo dňa 28. 5. 2010, ako aj
so Zmluvou o úvere uzavretou medzi predchodcom žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným
vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

5. Z originálu zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, vystavená v
Bratislave, dňa 28. 05. 2010 s textom "Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o.
Bratislava. Do zmenky bola vpísaná suma 944,87 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od
21. 12. 2010. Zo zmenky ďalej vyplýva, že je splatné: Pohotovosť s.r.o. Bratislava "bez protestu" na

platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Vystaviteľom bol žalovaný. Na rube zmenky je
uvedené: namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Pohotovosť s. r.
o. Bratislava a žalovaným vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver a žalovaný sa zaviazal zaplatiť
požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani RPMN.
V článku 11 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je konštatované, že tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a zmluvy o
úvere. V článku 17 všeobecných podmienok poskytovania úveru je uvedená dohoda o vyplnení zmenky,
podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú

sumu vyplní na zmenke remitent, keď najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradil včas posledné štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradil len
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle

bodu4týchtopodmienokstalsplatnýcelýdlh.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.6. Okresný súd Rožňava (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu,
zastavil konanie ohľadom zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

7. Po posúdení platnosti zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom č.
191/1950 Sb. - zákon zmenkový a šekový, dospel súd prvej inštancie k záveru, že predložená zmenka
má náležitosti podľa § 33 ods. 1 cit. zákona. Zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou

úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako
súčasť zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, teda podľa ust.
§§ 52 až 54 Obč. zák. v spojení s článkom 2 písm. a/ a článkom 3 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS a
dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru je neplatná, lebo ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohodu o vyplnení zmenky považoval za
nekalúpodmienku,nakoľkoideopodmienku,ktorejúčinkomadôsledkombybolopriznaniezaneplnenie

záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkového úroku
0,25% denne. Obsah dohody o vyplnení zmenky a ani konkrétne znenie nebolo pritom so žalovaným
ako spotrebiteľom individuálne dojednané. Je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru,ktorýchobsahžalovanýnemalmožnosťžiadnymspôsobomovplyvniť.Dohoduovyplnenízmenky
považoval za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák. požadovať

od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. Takéto
zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda je
neplatné. Sadzba zmenkového úroku 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne, čo je v rozpore s dobrými
mravmi.

8. Podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15. 1. 2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z
uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne, kde o obchádzanie
uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností od

dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25

% denne spôsobuje neplatnosť zmenky. Súd prvej inštancie zistil, že vyššie oboznamovaná úverová
zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z. z.
V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a
preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z
toho vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie úveru vo výške 600.-

Eur a nie sumy 1.002,05 Eur. Aj z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok
na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.

11 .Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. §365
ods.l písm.d) CSP, §365 ods.l písm. b) CSP a § 365 ods.l písm. h) CSP a navrhol rozsudok zmeniť
tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov

odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, pričom strany
takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených stranami a vykonať
len dôkazy navrhnuté stranami. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami v zmysle ust. §
120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie
koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za
žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako

spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a
nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným

abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého
odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám odporca,
tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj odporca vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť

preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi a nie je možné ho preniesť na navrhovateľa.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vyplňacom práve bianko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška

zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj
bianko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že
dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie bianko

zmeniek. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel a napriek tomu súd tento
zamietol, považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za prekvapivé.

12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom
ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

14. 0dvolateľ nenapadol rozsudok vo výroku o zastavení konania o zaplatenie 0,19 % denného
zmenkového úroku, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej časti) nadobudol právoplatnosť a
nebol v odvolacom konaní preskúmaný (§380 CSP).

15.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.7. 2017 o 10.15hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 30.6.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 C.s.p.

17. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ustanovení § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/. C.s.p.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležíte zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia

správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.20. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležíte a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

21. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveruje neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v

zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Z neplatnej dohody nie je preto možné
priznať žalobou uplatnené zmenkové nároky.

22. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387
ods. 2 CSP).

23. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné: V súlade so spoločným
stanoviskom, ktoré dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho
súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa (uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93) správne postupoval súd prvej inštancie, keď po zistení, že
žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj
dohoda o vyplnení zmenky (článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť
tejto dohody o vyplňovacom práve z hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010.

24. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

25. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

26. Z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere je
zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky : „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.

Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa
v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatným celý dlh.

27. Okrem dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú dohodu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, na ktoré odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje, odvolací súd

dopĺňa, že vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom
rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľskéhoúveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

28. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe
neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

29. Práva uplatnené z takejto zmenky (vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.) sú
uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno žalobcovi priznať.

30. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :
V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako

navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

31. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne
súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania,

t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo
veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania (stranami sporu) môže súd vykonať aj iné dôkazy,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba
možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

32. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky
súdny poriadok (od 1.7.2016 aj Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade
konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný.
Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode 1.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na

okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania,
že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval
súd prvého stupňa v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol
posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej

dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného
žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo
zistil, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou
uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54
Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré účastníci

nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

33. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.

191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavíteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej

zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu
povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť

platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).34. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/
l/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života

odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže

dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti
Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej

moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.
35. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva

len a contrario (Kovaŕík Z.: Zákon sméneční a šekový. Komentár, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z
hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice č. 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich

súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EU.

36. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,

že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného
plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

37. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu

rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

38. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa
zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009 Z.z.

39. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce

námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

40. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je

ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodnéustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia
svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca
nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, z ktorého
dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP
potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a
úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlaso\j/(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
b) ten. kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. alebo
1) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa.
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen. ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupna
(§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).