Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5P/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616204321
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2616204321.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľky: Q. V., Z..

XX.X.XXXX, K. X. XXX XX O. XXX, K. Č. B. Š. XXX, XXX XX Q., Š. H. Q., zastúpená advokátkou
JUDr. Máriou Trylčovou, so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica proti druhému manželovi: F. V.,
Z.. XX.X.XXXX, B. XXX XX O. XXX, Š.K. H. Q., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Polákom,
so sídlom Hurbanova 18, 905 01 Senica o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností manželov voči maloletému dieťaťu: L. V., Z.. X.X.XXXX, B. R. Z., Š. H.Č. Q., zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky Q. V., J. F.J., Z.. XX.X.XXXX a druhého manžela F. V., Z.. XX.X.XXXX

uzavreté dňa XX.X.XXXX v Z. T.. L.. L., Z. Q. J., zapísané v knihe manželstiev Osobitnej matriky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo zväzku H., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX r o z v á d z a .

Na čas po rozvode súd z v e r u j e maloletého L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude
maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok a druhému manželovi u r č u j e

povinnosť prispievať na výživu maloletého L. sumou 300,00 € mesačne, splatnou k rukám navrhovateľky
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk druhého manžela s maloletým L. n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.6.2016 domáhala rozvodu manželstva
manželov, zverenia maloletého L. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určenia

vyživovacej povinnosti manželovi voči maloletému L. v sume 500,00 € mesačne. Styk manžela s
maloletým nežiadala upraviť.

Manžel s návrhom navrhovateľky, čo sa týka rozvodu manželstva pôvodne súhlasil, nesúhlasil však
s navrhnutou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností manželov voči maloletému L. a žiadal,
aby súd zveril maloletého L. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch manželov. Až po vykonaní
pohovoru súdu s maloletým L., ktorý sa vyjadril, že nechce bývať s otcom a nechce za ním ani chodiť,

manžel zmenil svoj názor, s rozvodom manželstva už nesúhlasil a žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.

Navrhovateľka na rozvode manželstva trvala a so zverením maloletého L. do striedavej osobnej
starostlivosti manželov nesúhlasila.Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva manželov doporučil zveriť maloletého L. do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, manželovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého L. vo výške

minimálne 300,00 € mesačne a styk manžela s maloletým doporučil momentálne neupraviť, a to s
poukazom na vyjadrenia sa maloletého L. a súčasne apeloval na otca, aby sa do budúcnosti snažil
vybudovať si s maloletým L. riadny otcovský vzťah.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a manžela, písomnými vyjadreniami navrhovateľky

a manžela, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého L., správami Úradu práce, sociálnych
vecíarodinyQ.,Sociálnejpoisťovne,pobočkaQ.,Sociálnejpoisťovne,ústredie,oznámenímodôchodku
manžela z Z. dôchodkového poistenia B. Q. opatreným prekladateľskom doložkou prekladateľky Ľ. J.,
potvrdením spoločnosti H., Q.. Q. J..H.. o príjme navrhovateľky ako aj ďalším obsahom spisu a zistil
tento skutkový stav veci:

Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Z. T.. L.. L. v Z. Q. J.. Manželstvo uzatvárali obidvaja
ako slobodní, u obidvoch ide teda o manželstvo v poradí prvé. Obidvaja manželia sú národnosti Q..
Navrhovateľka je štátnou občiankou Q. J. a manžel je štátnym občanom Q. J. aj Z. Q. J.. Z manželstva
účastníkov sa narodili dve deti, a to toho času už plnoletá W. V., Z.. XX.XX.XXXX a maloletý L. V., Z..
X.X.XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov je obec O..

Manželia sa zoznámili v roku XXXX na Slovensku, pričom v tom čase žil manžel v Z. Q. J. kam
sa za ním navrhovateľka v septembri XXXX presťahovala. V Z. Q. J. sa manželia dňa XX.X.XXXX
zosobášili, dňa XX.XX.XXXX sa im tu narodila dcéra W. a spoločne tu žili 8 a pol roka. V roku XXXX mali
manželia vzťahové problémy, manžel si neplnil vyživovaciu povinnosť voči dcére W., a preto mu advokát

navrhovateľky zaslal oznámenie, že má povinnosť prispievať na dcéru sumou 1.200,00 DM (nemeckých
mariek), na čo manžel odišiel od rodiny na Slovensko. Navrhovateľka s dcérou zostala ešte rok žiť v
Z. Q. J.. Manželia v roku 2003 obnovili spolužitie a navrhovateľka sa dňa XX.X.XXXX spolu s dcérou
prisťahovala k manželovi do jeho rodinného domu v O., ktorý manžel kúpil v roku XXXX. Pred narodením
syna L. v roku XXXX nastali v manželstve opätovne problémy, počas tehotenstva navrhovateľky sa

manžel dopúsťal manželskej nevery, udržiaval mimomanželský vzťah, nepáčilo sa mu, že navrhovateľka
pribrala, ponižoval ju a robil jej schválnosti, a preto navrhovateľka v máji XXXX odišla spolu s dcérou
bývať k svojim rodičom, do ich bytu v Q. na Š. R.. Na základe návrhu navrhovateľky Okresný súd
Senica rozsudkom č.k. 1P/84/2009-39 zo dňa 8.2.2005 upravil manželom výkon ich rodičovských práv
a povinností v tom čase k maloletej W., tak že maloletú W. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky

a manželovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 1.200,00 Sk mesačne. Manželia
obnovili spolužitie až v lete roku XXXX, kedy sa navrhovateľka spolu s deťmi presťahovala k manželovi
do O.. Napriek tomu však k náprave manželského vzťahu manželov neprišlo, naopak v ich manželskom
spolužití opakovane prichádzalo k nezhodám, ktoré sa úplne vystupňovali v októbri roku XXXX, kedy
manžel prestal pracovať z dôvodu priznania starobného dôchodku a zostal žiť s rodinou na Slovensku.

Dovtedymanžel10rokovpracovaladefactoižilvJ.,pretožezarodinouprichádzallenkaždédvatýždne
cez víkend. Osobnú starostlivosť o maloletého L. prakticky nikdy nezabezpečoval. Tento stav manžel
potvrdil. Vzhľadom k tomu, že spolužitie manželov v jednej domácnosti bolo už neúnosné, nakoľko
manžel opakovane vyháňal navrhovateľku z domu, navrhovateľka koncom júna XXXX, spolu s deťmi,
odišla bývať k svojim rodičom do Q., kde bývajú doteraz, napriek tomu, že manželia sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi jednoizbového bytu a garáže v Q., na O. R., avšak tento byt manžel prenajíma za
nájomné vo výške 275,00 € mesačne, nájomné si ponecháva pre svoju potrebu, pričom z tohto príjmu
neodovzdáva navrhovateľke žiadnu čiastku.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že počas trvania manželstva mal manžel známosti s inými

ženami, a to dokonca i počas jej tehotenstiev. Čo sa týka prispievania na výdavky s bývaním a chodom
domácnosti, tak manžel platil len poplatky za plyn a elektrinu, na domácnosť prispieval sumou 100,00
€ mesačne a na výživu detí na každé sumou po 50,00 € mesačne. Všetky ostatné výdavky vrátane
domácnosti ako i starostlivosti o deti hradila navrhovateľka. I v čase keď ešte manželia žili spolu v Z.
Q. J. všetky výdavky s bývaním ako i ostatné hradili na polovicu. Dokonca i keď bola navrhovateľka na

materskej dovolenke musela prispievať manželovi na náklady domácnosti sumou 250,00 DM.

Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo nebolo dobré už od začiatku, pretože navrhovateľka
donehovŕtalaadávalamuzámienkynahádky.Navrhovateľkasaonehonestarala,nepralamu,nevarila,nežehlila, a preto jej stanovil výšku nájomného, ktorým mu mala prispievať. Nemal žiadny dôvod starať
sa o navrhovateľku osobne, pretože sa o ňu staral finančne. V J. zarábal cca 1.800,00 € mesačne a na
domácnosť prispieval sumou 100,00 € až 200,00 € mesačne. Všetky ostatné peniaze z výplaty minul pre

svoju osobnú potrebu, keďže prakticky žil v J., kde je životný štandard oveľa vyšší ako na Slovensku.
Tvrdil, že manželstvo je už od roku XXXX nefunkčné a každý manžel žije v podstate svoj život. Potvrdil,
že od roku XXXX mával známosti s inými ženami, striedavo v čase, keď zrovna nežil s navrhovateľkou.
V súčasnej dobe známosť s inou ženou nemá. Od roku XXXX, teda dva roky po sobáši, v podstate v
manželstve trpí, pretože navrhovateľka mu strpčuje svojim správaním život. Napr. teraz pozval na víkend

starýchpriateľov,sktorýmisanevideluž30rokov,pričomnavrhovateľkaadetimaliísťspaťkjejrodičom,
no navrhovateľka prišla domov s plačom, urobila krik a scénu, takže stretnutie s priateľmi mu prekazila.

Navrhovateľka je od X.X.XXXX zamestnaná v spoločnosti H., Q.. Q. J..H.. L., kde za obdobie od 6/2015
do 7/2016 dosahuje priemernú mesačnú čistú mzdu v sume 621,31 €. Poberá prídavky na maloletého
L. i na plnoletú dcéru W. v celkovej sume 47,04 € mesačne. Manžel jej v súčasnej dobe prispieva na

výživu maloletého L. sumou 200,00 € mesačne. Obidvom deťom platí životné poistenie, a to maloletému
L. v sume 10,52 € mesačne a dcére W. v sume 33,00 € mesačne.

Manžel je v súčasnej dobe už dôchodca. V Slovenskej republike poberá dôchodok vo výške 132,20
€ mesačne, z Z. Q. J. poberá dôchodok vo výške 389,62 € mesačne a z J. poberá dôchodok vo

výške 316,75 € mesačne. Z prenájmu bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov má
pravidelný čistý príjem vo výške 175,00 € mesačne. Pravidelný čistý mesačný príjem manžela je teda
v celkovej sume 1.013,57 €. Dňa 22.1.2016 bol manželovi jednorazovo vyplatený na účet príplatok k
dôchodku v sume 2.734,70 €. Manžel do novembra XXXX pracoval v J., v T. ako E. a podľa jeho tvrdenia
zarábal v priemere 1.800,00 € mesačne. V súčasnej dobe žije sám v rodinnom dome v O., tento dom

vlastní v celosti. Mesačne platí 70,00 € za plyn a 30,00 € za elektrinu.

Súd vykonal pohovor s maloletým L. a zistil, že v súčasnej dobe maloletý býva so svojou matkou u
starých rodičov a je mu dobre. Vie o tom, že rodičia sa rozvádzajú a vie i o tom, že otec žiadal, aby bol
zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý chápe pojem striedavá starostlivosť tak, že by bol

týždeň u otca a týždeň u mamy. Vyjadril sa však, že chce bývať len s mamou a s otcom bývať nechce
vôbec a nechce za ním ani chodiť. Je zvyknutý bývať s mamou, pretože otec pracoval v J. a domov
chodil veľmi málo. Ani teraz za otcom nechodí, ani otec nechodí za ním, neprišiel mu zablahoželať ani
k narodeninám (X. X.XXXX mal XX rokov), nedal mu žiadny darček a ani mu nezavolal. Od mamy
dostal k narodeninám skateboard. So sestrou P. si vychádzajú veľmi dobre, keď potrebuje pomôcť s

úlohami, sestra mu pomôže. Mama chodí do práce v H. v Q.. S otcom boli na dovolenke už dávnejšie,
v Chorvátsku na dva dni.

Navrhovateľka uviedla, že manžel sa v poslednom období asi po dobu piatich mesiacov s maloletým
nerozprával, častokrát ho ani nepozdravil. O maloletého sa nikdy nestaral, neučil sa ním a nedozeral na

nehovovoľnomčase.Manželpotvrdil,žeposlednémesiacesasmaloletýmnestretolaanimunezavolal.
Tiež mu nezavolal, keď mal narodeniny a nezablahoželal mu, lebo zabudol.

Súd mal preukázané výsluchom plnoletej dcéry účastníkov W. V., ako svedka, že v súčasnej dobe žije v
spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom L. u svojich starých rodičov zo strany matky. Občas sa

zdržiava i u svojho priateľa. K manželskému spolužitiu svojich rodičov sa vyjadrila, že vie ako má rodina
a manželia fungovať, ale pokiaľ si pamätá u nich to nikdy tak nebolo. Prakticky s otcom ani nebývali,
pretože pracoval v J. a domov chodil raz za dva týždne. Aj vtedy sa s mamou väčšinou nerozprávali, ale
keďže mama riadne navarila, jeden krát za dva týždne, v nedeľu, sa spolu naobedovali. Otec býval na
poschodí domu a na prízemí mala izbu svedkyňa a navrhovateľka spávala s maloletým L. dole v spálni.

Rodina bola spoločne na dovolenke asi pred dvomi alebo tromi rokmi, a boli to dva dni v Chorvátsku.
Predtým si svedkyňa nepamätala kedy boli spoločne na dovolenke, možno ešte niekedy keď mala ale
5 rokov. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ si pamätá tak navrhovateľka nebola v manželstve s manželom
šťastnáabolototakvždy.Orodinusastaralaväčšinounavrhovateľka,pretožemanželbolvlastnestálev
J.. Navrhovateľka normálne varila, prala, upratovala, svedkyňa jej pomáhala. S maloletým L. sa učievala

navrhovateľka a keď bola v práci, tak svedkyňa. Keď bola svedkyňa mladšia, tak s ňou a s bratom chodila
k lekárovi navrhovateľka a keď nemohla, tak chodila s nimi babka. V čase pred podaním návrhu na
rozvod sa manželia spolu vôbec nerozprávali alebo ak aj niečo bolo, tak sa len hádali. Stalo sa viac
krát, že manžel posielal navrhovateľku z domu preč, aby sa už konečne odsťahovala. Svedkyňa hovorínemecky, pretože sa narodila v Z. a jej otec s ňou doteraz nemecky rozpráva, aby jazyk nezabudla.
Potvrdila, že požiadala otca o pomoc, aby jej pomohol nájsť prácu v cudzine, ale doteraz nič nevybavil.
Svedkyňa potvrdila, že maloletý L. má problémy s matematikou, matka to riešila v škole a každý večer sa

s ním učí. Svedkyňa uviedla, že s navrhovateľkou sa hádala tak ako každá dcéra s matkou, pričom ich
hádky boli vždy o bežných veciach, teda o učení v škole alebo keď nechcela niečo pomôcť urobiť alebo
podobne. Nikdy to neboli hádky vážne, napr. že by ju matka vyháňala z domu. Keď chcela niekam ísť, tak
ju mama pustila a pokiaľ mala tak jej dala aj peniaze. V tomto smere sa však s otcom dohodnúť nedalo,
pretože ju nechcel pustiť nikam, už aj vtedy keď mala 18 rokov a práve s ním sa ohľadom tohto hádala.

Súd mal preukázané zo správy kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa o prešetrení pomerov v
domácnosti navrhovateľky, že navrhovateľka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, pričom
v jej starostlivosti o maloletého L. neboli zistené žiadne nedostatky.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo

na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa§75ods.1,vetaprváZákonaorodine,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne.
Manželia zhodne uvádzali, že ich manželstvo bolo problematické od samého začiatku a žiadny z nich
nebol v tomto vzťahu šťastný. Opakovane sa rozchádzali na dlhšie obdobia a následne spolužitie
obnovovali až si napokon na takúto formu spolužitia zvykli, čo možno pripísať tomu, že neboli nútení

žiť v spoločnej domácnosti denne, keďže manžel posledných 10 rokov pracoval a de facto i žil v J.,
pričom do spoločnej domácnosti chodieval len každé dva týždne na víkend a podľa jeho tvrdenia
manželstvo je nefunkčné už od roku XXXX a každý manžel žije v podstate svoj život. Zvrat nastal
v októbri roku XXXX, kedy manžel prestal pracovať v J. z dôvodu priznania starobného dôchodku a
zostal žiť s rodinou na Slovensku. Spoločné dennodenné spolužitie manželov sa stalo pre obidvoch

neúnosné, vôbec spolu nekomunikovali a ak aj niečo riešili, hádali sa. Keďže manžel opakovane vyháňal
navrhovateľku z domu, táto napokon i s deťmi zo spoločnej domácnosti odišla bývať k svojim rodičom.
Manžel pôvodne s rozvodom súhlasil, názor zmenil až po pohovore súdu s maloletým L., kedy už bolo
zrejmé, že striedavá starostlivosť manželov nad maloletým L. neprichádza do úvahy a začal tvrdiť,
že s rozvodom manželstva nesúhlasí, pretože sa chce pokúsiť o obnovenie manželského spolužitia s

manželkou a začať napravovať svoje vzťahy najmä s maloletým L., ktorého prospech v škole sa značne
zhoršil. Toto tvrdenie manžela však súd, s poukazom na všetky preukázané skutočnosti, vyhodnotil ako
účelové v snahe vyhnúť sa plateniu výživného na maloletého L., keď už manžel vedel, že v prípade
rozvodu manželstva bude maloletý s veľkou pravdepodobnosťou zverený do osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Súd mal preukázané, že manželia prakticky nikdy spoločne nehospodárili s finančnými

prostriedkami a dlhodobo nezabezpečovali starostlivosť o svoje deti spoločne, keďže ťarcha osobnej
starostlivosti o deti manželov spočívala takmer výlučne vždy na navrhovateľke. Pri skonštatovaní týchto
zistených skutočností vyvstala otázka, aký zmysel malo dlhoročné odlúčenie manžela od rodiny za
účelom dobrého zárobku v zahraničí, keď v konečnom dôsledku manželom takto zarobené peniaze
neboli na osoh rodiny, teda hlavne detí manželov, keď podľa tvrdenia samotného manžela to čo v J.

zarobil, sám aj spotreboval. Takýto prístup manžela k rodine a hlavne k svojim deťom súd považoval
za nezodpovedný.

Vzhľadom k tomu, že manželstvo manželov už dlhodobo neplní svoj účel v zmysle ustanovenia § 18
Zákona o rodine, je len formálne a neexistuje ani reálny predpoklad, že by manželia obnovili manželské

spolužitie, pričom rozvod manželstva nebude ani na závažnú ujmu maloletého L., ktorý nie je zvyknutý
na riadne spolužitie so svojim otcom, súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Príčinou rozvratu manželstva účastníkov je preukázaná opakovaná manželská nevera zo strany
manžela počas manželstva, rozdielne povahové vlastnosti manželov ako i ich zásadne rozdielne

názory na manželské spolužitie, vedenie domácnosti a hospodárenie s finančnými prostriedkami
a nezodpovedný prístup manžela k rodine ako takej. Tento stav viedol k vzájomným dlhodobým
nedorozumeniam medzi manželmi a vyústil až do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, pod
tlakom správania sa manžela, v dôsledku čoho manželstvo účastníkov prestalo plniť svoj účel.

Na čas po rozvode súd zveril maloletého L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko je v
záujme maloletého, aby naďalej zostal v starostlivosti navrhovateľky, kde má zabezpečené pokojné
výchovné prostredie, pretože navrhovateľka sa o neho riadne a nepretržite stará, pričom v jej výchove
a starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Napriek tomu, že manžel žiadal zveriť
maloletého L. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov súd dospel k záveru, že takáto

forma starostlivosti manželov o dieťa nie je pre maloletého L. v najbližšej budúcnosti vhodná, aby týmto
spôsobom maloletý nebol vystavený zbytočnému stresu, keďže doteraz otec riadnu osobnú starostlivosť
o maloletého prakticky nikdy nevykonával, pričom vzal súd v úvahu i názor a želanie samotného dieťaťa,nakoľko maloletý L. je vo veku svojich XX rokov už dostatočne rozumovo vyspelý vyjadriť svoj vlastný
názor.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného vzal v úvahu rozdielnu životnú úroveň manželov ako i ich
príjmy, nakoľko životná úroveň manžela i jeho príjem sú podstatne vyššie ako u navrhovateľky, pretože
pravidelný príjem manžela vo výške 1.013,57 € mesačne, i keď je už starobný dôchodca, avšak poberá
tri dôchodky, je o 392,26 € mesačne vyšší ako mzda navrhovateľky vo výške 621,31 € mesačne. Manžel
je výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý aj užíva, takže bytovú otázku má vyriešenú, spolu s

navrhovateľkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi jednoizbového bytu v Q., z ktorého má však úžitok
len manžel, pretože tento byt prenajíma a nájomné si ponecháva výlučne pre svoju vlastnú potrebu, ďalej
je vlastníkom osobného motorového vozidla značky V. X. rok výroby XXXX a motocykla značky Q. rok
výroby XXXX, ktoré síce s poukazom na svoj vek nemajú žiadnu podstatnú trhovú hodnotu, ale riadne
manželovi slúžia. Naopak navrhovateľka, okrem jednoizbového bytu a garáže v Q. v bezpodielovom
spoluvlastníctvesmanželom,ktoréjejmanželanineumožnilužívaťnapriektomu,žespolusdeťminemá

vyriešenú bytovú otázku, nevlastní žiadny iný nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty,
teda ani osobné motorové vozidlo. Súd vzal v úvahu, že navrhovateľka ani nemala možnosť našetriť
si zo svojho zárobku, ktorý je na Slovensku považovaný pri jej pracovnom zaradení za dobrý, finančné
prostriedky na staršie auto alebo prenájom bytu, pretože celý svoj zárobok vždy použila na výživu a
ošatenie detí a seba, na výdavky detí súvisiace so školou (medzičasom dcéra W. skončila strednú

školu, pričom výživné od otca vo výške 50,00 € mesačne bolo absolútne nepostačujúce na pokrytie čo
i len jej osobných potrieb) a na bežné výdavky v domácnosti, pretože manžel na domácnosť prispieval
len sumou 100,00 € až 200,00 € mesačne, napriek tomu, že v J. zarábal cca 1.800,00 € mesačne.
Súd pri rozhodovaní vychádzal nielen zo súčasných príjmov a schopností manželov, ale vzal v úvahu
i skutočnosť, že obidvaja manželia sú povinní nielen finančne sa podieľať na výžive svojho dieťaťa,

ale aj osobne na jeho výchove, pričom v danom prípade nie je možné opomenúť osobnú starostlivosť
navrhovateľky o maloletého L., ktorú vynakladá nepretržite (napr. varenie, pranie, žehlenie, dohliadanie
nad prípravou maloletého do školy, návštevy lekárov a pod.). Manžel sa osobne na výchove maloletého
L. takmer vôbec nepodieľa a ani nejaví o maloletého dostatočný záujem. Súd určil manželovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého L. sumou 300,00 € mesačne, ktorá predstavuje 30 % čistého príjmu

manžela a je primeraná životnej úrovni, schopnostiam, možnostiam a príjmom obidvoch manželov a
taktiež potrebám maloletého dieťaťa.

Súd na jednej strane rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a právo na pravidelný a rovnocenný osobný styk s obidvomi rodičmi ako i verbálne prejavenú snahu

druhého manžela v budúcnosti sa osobne podieľať na výchove maloletého L., aby tak zabezpečil
zlepšenie jeho prospechu v škole, avšak na strane druhej rešpektuje i názor maloletého L., ktorý
v súčasnej dobe stretávanie sa so svojim otcom odmieta, čo je podľa názoru súdu zavinené práve
doterajším nedostatočným záujmom manžela o maloletého, a preto styk manžela s maloletým L. nateraz
neupravil. To však neznamená, že manžel má zakázané s maloletým sa stretávať a postupne si s

maloletým vybudovať riadny otcovský vzťah, nakoľko v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
že by navrhovateľka doteraz manželovi v styku s maloletým L. nejakým spôsobom bránila.

Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, teda v zmysle zásady, že každý z účastníkov si sám znáša svoje
trovy, ktoré v konaní platil, napriek tomu, že navrhovateľka žiadala priznať náhradu trov konania, nakoľko
v danom prípade súd nezistil tak závažné okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie výnimky z tejto
zásady podľa § 55 CMP a priznanie náhrady trov konania navrhovateľke.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť
mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný

exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods. 1 CMP.