Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887514
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116887514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA

AKCYJNA, so sídlom Warszawa, Senatorska 18, Poľská republika, podnikajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Bratislava, Pribinova 10, právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/
A, proti žalovanému: Z. E., E.. X.X.XXXX, I. Z., S. XX, o zaplatenie 472,91 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.6.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy vo výške 472,91 Eur, 9,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 472,91 Eur od 3.12.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným
Zmluvu o používaní kreditnej karty č. G. XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver, ku ktorého čerpaniu dochádzalo prostredníctvom používania
kreditnej karty. Úver bol úročený úrokovou sadzbou 17,99 % ročne. Úverový limit bol poskytnutý
maximálne do sumy 2.500,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal uhrádzať podľa mesačného výpisu z
úverového účtu najmenej vo výške minimálnej splátky bod 2.8.6 Obchodných podmienok. V zmysle

bodu 2.17.5 a 2.8.14 Obchodných podmienok je nesplácanie úveru dôvodom pre odstúpenie od zmluvy.
Žalovaný splátky v dohodnutej výške a termíne neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Žalobca
žalovaného viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Žalovaný začal úver čerpať 2.4.2013 a podľa výpisu
ku dňu 2.12.2014 bol v omeškaní so zaplatením sumy vo výške 472,91 Eur. Nakoľko po poslednom
zázname nebola vykonaná žiadna platba, dlh žalobcu predstavuje istina vo výške 472,91 Eur a
príslušenstvo. Žalobca ďalej zdôraznil potrebu aplikácie obchodného zákonníka, čo má vyplývať aj
z uznesenia NS SR 6Mcdo 4/2012. Nakoľko Zmluva o úvere je absolútnym obchodom bez ohľadu

na povahu zmluvných strán, je potrebné na spotrebiteľské úvery aplikovať obchodnoprávnu úpravu
premlčania.

2.Súddoručovalžalovanémužalobusprílohamiaprocesnépoučenia.Žalovanývpísomnomstanovisku
súdu doručenom 19.8.2016 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, nakoľko žalovanému vyplatil dňa
29.9.2014 450,- Eur, 21.11.2014 1.500,- Eur a 2.12.2014 624,90 Eur, spolu 2.574,90 Eur. Je preňho
prekvapivé, že takmer po dvoch rokoch dostal ďalšiu žalobu na úhradu predmetnej sumy vrátane

príslušenstva.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj listinnými dôkazmi Zmluvou o používaní
kreditnej karty mBank zo dňa 22.3.2013, Zmluvou o vedení bežných a sporiacich účtov z 25.1.2012,Žiadosťou o zriadení bežného alebo sporiaceho účtu z 12.1.2012, výpisom z kreditnej karty žalovaného,
odstúpením od zmluvy z 14.6.2014, doručenkou odstúpenia doručenou žalovanému 19.6.2014, VOP
žalobcu, sadzobníkom poplatkov žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Zhodne s tvrdením žalobcu súd zistil, že žalovaný ako klient požiadal o zriadenie bežného alebo
sporiaceho účtu žiadosťou zo dňa 12.1.2012, predmetokm ktorej bolo poskytnutie platobnej karty VISA
Klasik. Dňa 25.1.2012 uzavreli strany sporu ako zmluvné strany Zmluvu o vedení bankových bežných a
sporiacich účtov, ktorou sa dohodli na uzavretí Zmluvy o vedení bankových bežných účtov a sporiacich

účtov, v rámci ktorej sa mBank zaviazala zriadiť a viesť účet uvedený v potvrdení o zriadení účtu a účty
otvorené v neskoršom termíne na základe dispozície majiteľa schválenej mBank, potvrdením o otvorení
účtu podľa pravidiel uvedených v zmluve.

5. Dňa 22.3.2013 uzavreli totožné strany aj Zmluvu o používaní kreditnej karty mBank, na základe
ktorej mBank poskytla majiteľovi úver v podobe revolvingového limitu dostupného na kreditnej karte

maximálne do výšky sumy 2.500,- Eur. Majiteľ svojim podpisom mal zobrať a vedomie, že vzhľadom na
charakter produktu kreditná karta nie je možné dopredu vypočítať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pretože uvedený výpočte závisí od vyčerpanej čiastky úveru. Zmluva bola
uzavretá na dobu určitú do uplynutia lehoty splatnosti úveru, teda 12 mesiacov počnúc dňom poskytnutia
úveru majiteľovi. Úver mal byť úročený úrokovou sadzbou 17,99 % ročne pri RPMN 20,8 % pri výške

poskytnutého úveru 2.500,- Eur. V zmluve boli dohodnuté aj podmienky ukončenia zmluvy spôsobom
odstúpenia alebo výpoveďou.

6. Listom zo dňa 14.6.2014 označeným ako Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/odstúpenie
od zmluvy vyzýval žalobca žalovaného na úhradu sumy 394,82 Eur pozostávajúcej z istiny po lehote

splatnosti263,89Eur,nezaplatenýchúrokov127,61Eurapoplatkov3,32Eur,vlehote7dníoddoručenia
výzvy. Výzva bola doručená 19.6.2014.

7. Z výpisu z kreditnej karty vyplýva, že po odstúpení od zmluvy dňa 14.6.2014, kde žalobca vyčíslil
dlžnú sumu vo výške 394,82 Eur a po tomto dátume účtoval žalovanému úroky, sankčné úroky, poplatky

a pod. v celkovej výške 212,29 Eur. Žalovaný však uhradil dňa 29.9.2014 450,- Eur, 21.11.2014 1.500,-
Eur a 2.12.2014 624,90 Eur, čo nespochybniteľne vyplýva aj z predloženého výpisu.

8. Žalovaný poprel opodstatnenosť žalobcovho nároku v písomnom vyjadrení k žalobe s poukázaním
na realizované úhrady. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 4.7.2017 uviedol, že v banke mal vedené tri

účty v čase, keď pracoval v zahraničí. Od Intrum Justitia mu došlo, že má dlhy, preto sa dohodol na
vyrovnaní v mesačných splátkach po 1.500,- Eur. Vyrovnával aj dlh, ktorý je predmetom tohto konania.
Neeviduje žiaden dlh voči žalobcovi.

9. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdenie o úhrade sumy v

celkovej výške 2.574,90 Eur nerozporuje. Je však toho názoru, že imanentným pojmovým znakom
Zmluvy o úvere je úročenie poskytnutej sumy istiny a povinnosť vrátiť iba požičanú istinu by prichádzala
do úvahy pri odstúpení od Zmluvy o pôžičke poskytnutej bez úrokov. Žalovaný nepreukázal, že
predmetnými platbami splatil celú dlžnú sumu vyplývajúcu zo zmluvy.

10. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“) 22.3.2013
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 OZ,(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 54 OZ
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

13. Podľa § 48 OZ
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté inak.

14. Podľa § 451 OZ,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,žežalobajevplnomrozsahunedôvodná.
Žalobcovetvrdeniauvedenévžalobenemajúoporuvpredloženýchlistinnýchdôkazochavovykonanom

dokazovaní. Žalobca tvrdí, že na základe zmluvného vzťahu, ktorým bola uzavretá zmluva medzi ním
a žalovaným o používaní kreditnej karty s úročením úrokovou sadzbou 17,99 % ročne pri poskytnutí
úverového rámca 2.500,- Eur mu žalovaný dlží sumu 472,91 Eur aj s príslušenstvom. Z dôvodu
nedisciplinovanosti žalovaného žalobca pristúpil k ukončeniu zmluvy spôsobom odstúpenia od zmluvy.
Z odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 14.6.2014 vyplýva, že dlh žalovaného predstavuje 394,82 Eur

(istina 263,89 Eur, nezaplatené úroky 127,61 Eur a poplatky 3,32 Eur). Na úhradu dlžnej sumy poskytol
žalobca žalovanému lehotu 7 dní od doručenia výzvy, výzva bola žalovanému doručená 19.6.2014.
Z predloženého výpisu je nesporné, že žalovaný uhradil po odstúpení od zmluvy nasledovné splátky:
29.9.2014 4580,- Eur, 21.11.2014 1.500,- Eur a 2.12.2014 624,90 Eur. Súd je preto nútený prijať záver,
že žalovaný dlžnú sumu uhradil, a to sumou podstatne vyššou, na zaplatenie ktorej ho žalobca vyzýval.

Súd umožnil reagovať žalobcovi na obranu žalovaného, ktorú povinnosť si žalobca splnil písomným
stanoviskom doručeným súdu dňa 4.10.2016. Z vyjadrenia žalobcu nie je možné dospieť k záveru,
že súdu náležitým spôsobom objasnil svoj žalobou uplatnený nárok. Žalobca nespochybnil prijatie
peňažných prostriedkov od žalovaného vo výške 2.574,90 Eur a vo vyjadrení uviedol, že imanentnou
súčasťou poskytnutia istiny úveru sú aj úroky. Tiež s poukázaním na pravidelné omeškanie žalovaného

uvedené spôsobilo nárast dlžnej sumy o poplatky spojené s nesplácaním úveru. svoje vyjadrenie
zakončil tým, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmetnými platbami splatil dlžnú sumu.
S týmto si súd dovolí v splnom rozsahu nesúhlasiť. Z predloženého výpisu je nesporné, že hneď
ako žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, žalovaný predmetnú úhradu realizoval. Pokiaľ
je dlžná suma žalobou uplatnená opodstatnená, bolo povinnosťou žalobcu túto nespochybniteľným

spôsobom preukázať a takto uniesť dôkazné bremeno, ktorú povinnosť si žalobca nesplnil. Žaloba preto
bola súdom posúdená ako nedôvodná v celom rozsahu.16. Už len navyše je potrebné poukázať na to, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy,
ktorý inštitút upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 48 zakotvuje následky odstúpenia od zmluvy
spôsobom, že zmluva zaniká s účinkami „ex tunc“ a zmluvné strany sú povinné vydať si navzájom

poskytnuté plnenia. Na predmetný zmluvný vzťah by bolo potrebné aplikovať Občiansky zákonník, nie
úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku tak, ako sa súd o tom snaží presvedčiť žalobca. tento záver
vyplýva z početnej judikatúry súdov, napr. Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/57/2015, 7Co/12/2014,
8Co/189/2014 a pod., ako aj z uznesenia Ústavného súdu SR I ÚS 402/2013-10 a pod.. Žalobca by
tak mal nárok len na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalovanému a nie na plnenie zo

zmluvy, ktorá bola zrušená od začiatku, teda by nemal nárok na poplatky, úroky a pod..

17. Občianskoprávna úprava v ust. § 52 v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovuje, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva. V prípade protiargumetnácie,
že ustanovenie nebolo platné a účinné v čase uzavretia zmluvy časovo pôsobí aj na právne vzťahy

vzniknuté pred jeho účinnosťou, čo v konečnom dôsledku riešil Najvyšší súd SR, v rozhodnutí ktorom
rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora sp.zn. 3MCdo/12/2014.

18. S poukázaním na zdôvodnenie rozhodnutia súd rozhodol v súlade s výrokovou časťou rozsudku.

19. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď úspešnému
žalovanému priznal nárok na ich náhradu od neúspešného žalobcu v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.