Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/298/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204026
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615204026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: APS FUND ALPHA uzavřený
investiční fond a.s., so sídlom Česká republika, Praha, Celetná 988/38, IČO: 01596039, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Nitra, Štúrova 13, proti žalovanému:
T. V., bytom L., B. XXX/XX, t.č. U. mestečko X., o zaplatenie 242,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPartizánskezodňa07.januára2016,č.k.3C/278/2015-43,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne sumy 33 eur, p o
t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobca má nárok na
náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 33,28 %.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu161,41
eur s úrokom z omeškania: vo výške 8,75% zo sumy 44,67 eur od 26.08.2012 do zaplatenia, vo
výške 8,75% ročne zo sumy 99,45 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy

17,29 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa
03.04.2012 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bol okrem iného aj záväzok právneho predchodcu
žalobcu poskytovať žalovanému program služieb uvedený v zmluve, resp. v jej dodatkoch a záväzok
žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje
povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb. Právny predchodca

žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrami pohľadávky v celkovej výške 242,21 eur, a to faktúrou č.
7208169566 na sumu 44,67 eur, splatnou 25.08.2012, faktúrou č. 7209259469 na sumu 99,45 eur,
splatnou 25.09.2012, faktúrou č. 7210268322 na sumu 50,29 eur, splatnou 25.10.2012, faktúrou č.
7308063728 na sumu 47,80 eur, splatnou 25.08.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 09.06.2014
postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku vo výške 242,21 eur s príslušenstvom na žalobcu.
Žalovanýsadostalsúhradoupohľadávokdoomeškaniaažalobcasiuplatnilvočižalovanémuzaplatenie
zákonného úroku z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia. Po zhodnotení výsledkov

dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Žalovaný bol povinný
uhradiť cenu poskytnutých služieb, ktoré žalobca riadne vyfakturoval. Žaloba bola podaná dôvodne,
pokiaľ ide o uhradenie sumy 44,67 eur; 99,45 eur z prvých dvoch faktúr splatných 25.08.2012 a
25.09.2012, pokiaľ ide o tretiu faktúru splatnú 25.10.2012, táto faktúra obsahuje i úhradu sumy 33 eurza prerušenie služby, obmedzenie služby. Súd považoval uplatnenie týchto poplatkov za neprimerane
vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného. Dostatočnou sankciou pri porušení
povinnosti riadne a včas platiť sumu za poskytnuté služby bolo už samotné obmedzenie, či prerušenie

služby. Išlo teda podľa názoru súdu o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o štvrtú faktúru splatnú 25.08.2013 na sumu 47,80 eur, táto suma predstavuje
zmluvnú pokutu v prípade porušenia záväzku. Zmluvná pokuta nezohľadňuje, či došlo k omeškaniu na
začiatku právneho vzťahu alebo na konci doby viazanosti, nezohľadňuje, s akou pohľadávkou (v akej
výške) je dlžník v omeškaní. Výška zmluvnej pokuty je vždy rovnaká. Takéto ustanovenie v zmluve

je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 161,41 eur s úrokom z
omeškania: vo výške 8,75% ročne zo sumy 44,67 eur od 26.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75%
ročne zo sumy 99,45 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 17,29 eur od
26.10.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku, teda pokiaľ ide o úhradu poplatkov v sume 33 eur a zmluvnej
pokuty vo výške 47,80 eur, súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie právne rozhodnutie odôvodnil ust. §

52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, 11 Občianskeho zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, §
43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania vzhľadom na ich čiastočný úspech vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku, a to zamietajúcej výrokovej časti v sume 33 eur, podal v zákonnej lehote
prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť tak, že
odvolací súd jeho žalobe v časti zaplatenia tejto sumy vyhovie. Považoval za nesprávny výrok rozsudku
súdu prvej inštancie, a to pokiaľ mu súd nepriznal nárok na zaplatenie iných poplatkov vo výške 33 eur za
prerušenie a obmedzenie služby z dôvodu neplatenia, vyplývajúcich z faktúry splatnej dňa 25.10.2012,

vystavenej na sumu 50,29 eur. Mal za to, že účtovanie uvedených poplatkov je v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, a to najmä v súlade so zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, z ktorého okrem iného vyplýva, aj že podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu. Dôvodil, že
nakoľko žalovaný ani napriek upomienkam právneho predchodcu žalobcu dlžnú sumu neuhradil, právny

predchodca žalobcu pristúpil k obmedzeniu poskytovaných služieb a následne z dôvodu, že žalovaný
ani dodatočne neuhradil dlžné sumy fakturované právnym predchodcom žalobcu, tento realizoval aj
svoje právo prerušiť poskytované služby pre neplatenie. Poukázal na to, že jednotlivé poplatky boli
žalovanému vyúčtované v súlade s cenníkom, ktorý v zmysle zákona tvoril neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ktorý žalovaný akceptoval a prevzal pri podpise zmluvy. V

danom prípade sa nejedná o sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného, ako to nesprávne
konštatuje súd prvej inštancie, pretože právny predchodca žalobcu tieto poplatky žalovanému vyúčtoval
ako poplatky za realizované úkony obmedzenia, resp. prerušenia poskytovaných služieb, ktoré boli
uskutočnené z dôvodu neplatenia odplaty za poskytované služby zo strany žalovaného, pričom tieto
poplatky boli účtované v súlade so zákonom ako aj cenníkom vo výške dohodnutej medzi účastníkmi,

nakoľko tieto boli uvedené v cenníku akceptovanom žalovaným. Ďalej namietal rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti náhrady trov konania a uviedol, že v prípade priznania nároku na zaplatenie uvedených
poplatkov vo výške 33 eur, jeho úspech v konaní by predstavoval 80,30% zo žalobou uplatnenej sumy
a úspech žalovaného by predstavoval 19,70%, teda jeho čistý úspech by predstavoval 60,60% a v
tejto výške by potom mali byť jemu trovy priznané. Nepovažuje procesný úspech v rozsahu 60,60% za

nepatrný. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že sumu 33 eur za poplatky nie je možné
priznať,ajtakbyboljehoúspech33,20%(úspechžalobcubypredstavoval60,60%aúspechžalovaného
33,40%),čo je viac ako nepatrný úspech vo veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku - zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) v napadnutom rozsahu, teda v zamietajúcej výrokovej
častiohľadnesumy33Euravovýrokuonáhradetrovkonania,beznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zamietajúcej

časti ohľadne sumy 33 Eur podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a vo výroku o náhrade trov konania je
potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť.5. Odvolaním žalobcu nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti (v I.
výroku), v zamietajúcej časti ohľadne zmluvnej pokuty v sume 47,80 eur s prísl. Preto je v týchto častiach
rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367

ods. 2 CSP).

6. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý
okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

7. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 12.02.2016. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v
jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania žalobcu podľa právneho stavu
účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

9. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie i s odôvodnením napadnutej
zamietajúcej výrokovej časti rozsudku ohľadne sumy 33 eur v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

10. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi stranami bola uzatvorená

štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli
podrobené aj zmluvné dojednania, majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo
vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Základnou črtou

spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok
túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce
charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Jednoznačne je potrebné odmietnuť argumentáciu

odvolateľa o tom, že cenník (teda aj poplatky za prerušenie poskytovania služby a za jej obmedzenie)
je výsledkom dohody zmluvných strán. Cenník v plnej miere je vytvorený výlučne dodávateľom a
konkrétny spotrebiteľ nemá ani najmenšiu teoretickú možnosť ovplyvniť jeho tvorbu, resp. zmeny.
Len formulácia v zmluve o tom, že cenník je jej neoddeliteľnou súčasťou, nerobí z neho riadne
zmluvné dojednanie, zahŕňajúce v každom individuálnom prípade návrh tohto "zmluvného dojednania",

vyjadrenie adresáta návrhu, prípadné rokovanie o cenníku, či jeho jednotlivých položkách. Už len tým,
že cenník je vytvorený výlučne dodávateľom, je zrejmý výrazný nepomer v pozíciách zmluvných strán.
Odvolací súd konštatuje, že svojim charakterom poplatky za prerušenie poskytovania služieb, či ich
obmedzenie, predstavujú finančnú sankciu voči spotrebiteľovi. Sám právny predchodca žalobcu ani len
neoznačuje svoj (tvrdený) nárok ako „ náklady spojené s ...“, ale vyslovene ako poplatok, čo v právnom

vzťahu (formálne) rovnoprávnych subjektov možno kvalifikovať ako synonymum sankcie. Vzhľadom
na súvislosti reálneho nedojednania cenníka účastníkmi zmluvného vzťahu ide o skrytú sankciu, ktorá
sleduje prioritne neprimeraný profit dodávateľa. Skutočnosťou, že k iniciácii danej sankcie dôjde na
základe porušenia povinnosti spotrebiteľom, nemožno ospravedlniť akúkoľvek výšku sankcie.

11.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastiohľadne
sumy 33 eur s príslušenstvom podľa § 378 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd nepovažoval za správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne náhrady
trov konania, keď súd prvej inštancie o tejto rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal pre ich čiastočný úspech.

13. V danej veci žalobca uplatnil žalobou proti žalovanému zaplatenie sumy 242,21 Eur s prísl.,
pričom súd prvej inštancie vyhovel jeho žalobe v časti zaplatenia sumy 161,41 Eur s prísl. Správna jepotom námietka žalobcu v odvolaní, že jeho úspech v spore nebol nepatrný. Žalobca bol teda úspešný
v 66,64% a neúspešný v 33,36%. Čistý úspech žalobcu v spore potom predstavuje 33,28%, v ktorej
výške má žalobca voči žalovanému podľa § 142 ods. 2 O.s.p. aj nárok na náhradu trov prvostupňového

konania.

14. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania podľa § 388 CSP zmenil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
2 CSP tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keď obe
strany sporu boli v odvolacom konaní čiastočne úspešné.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).