Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203401
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814203401.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: Y. D.,
X.. XX.XX.XXXX, XXX XX S. H. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná
ochrana spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 42 362 962, zast. JUDr.
Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 279,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 396 € od 09.05.2011
do 26.07.2012, zo sumy 386 € od 27.07.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu) domáhal zaplatenia istiny 386,00 €, zmenkového úroku 0,25 % denne zo

sumy 396,00 € od 09.05.2011 do 26.07.2012, čo predstavuje sumu 440,55 €, zo sumy 386,00 € od
27.07.2012 do zaplatenia, úroku vo výške 6% ročne zo sumy 396,00 € od 25.07.2011 do 26.07.2012,
čo predstavuje sumu 24,02 €, zo sumy 386,00 € od 27.07.2012 do zaplatenia. Okrem toho žiadal
priznať aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tina percenta zmenkovej sumy teda 1,32 € a náhradu trov
konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 06.11.2009 na zmenkovú sumu 396,00 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 09.05.2011. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu vista zmenkou a je

opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 06.11.2009 na sumu 396,00 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od
09.05.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

2. Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ do podania žaloby
zaplatil10,00€,kdenazmenkovúsumuuhradil10,00€anaúrokyuhradil0,00€.Keďžezmenkováistina

je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť
verejnou listinou.3.Zpripojenéhodedičskéhospisutunajšiehosúdusp.zn.4D/204/2016súdzistil,žepôvodnežalovanáL.
D., X.. XX.XX.XXXX, XXX XX S. H. XXX zomrela dňa XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní po poručiteľke
bolo vydané uznesenie 4D/204/2016-33 zo dňa 07.11.2016, ktorým súd schválil dohodu o vyporiadaní

dedičstva po poručiteľke, v zmysle ktorej hnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva, v Y. D.Ľ..

4. Právna predchodkyňa žalovaného - neb. Božena cene 130,975 € nadobudol Y. D., X.. XX.XX.XXXX,
XXX XX S. H. XXX. Súd preto uznesením č.k. 9C/29/2014-77 zo dňa 14.3.2017 rozhodol tak, že v
konaní na strane žalovaného pokračuje s dedičom

X. D.S. navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnený.

6. Po začatí pojednávania žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne zo sumy 396 € od 09.05.2011 do 26.07.2012, zo sumy 386 € od 27.07.2012 do zaplatenia.

7. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Výzvou zo dňa 11.01.2016 vyzval súd právnu predchodkyňu žalovaného, aby sa písomne vyjadrila,
či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu. Zároveň jej súd oznámil, že v prípade ak sa v lehote 10 dní
nevyjadrí, bude mať súd za to, že s čiastočným späťvzatím súhlasí.

10. Žalovaný súdu neoznámil vážne dôvody nesúhlasu s čiastočným späťvzatím, preto mal súd za to,
že s týmto späťvzatím súhlasil.

11. Keďže žalobca zobral svoj návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo denne

zo sumy 396 € od 09.05.2011 do 26.07.2012, zo sumy 386 € od 27.07.2012 do zaplatenia späť po
začatí pojednávania a žalovaný nevyjadril svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím, súd podľa citovaného
zákonného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil.

12. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že podanie je označené aj ako úprava petitu

žaloby, žalobca okrem čiastočného späťvzatia žaloby iným spôsobom petit žaloby neupravil. Preto súd
o zmene petitu nerozhodoval.

13. Podľa názoru súdu v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady /ES/ 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku 2 citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje v občianskych
a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2.000 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone

štátnej moci.

14. V článku 3 odsek 1 Nariadenia sa uvádza, že na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom
taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako
v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

15. Podľa článku 5 odsek 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.16.Vzmyslečlánku5odsek2citovanéhoNariadenia,podoručenísprávnevyplnenéhotlačivanávrhuna
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu

s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

17. V danom prípade vychádzajúc z údajov uvedených v žalobcom predloženej zmenke súd považoval
za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie a to aj bez toho, aby o to požiadala niektorá zo strán.
Je to výlučne v kompetencii súdu posúdiť potrebu nariadenia pojednávania, ak naviac sám žalobca

poukazuje na článok 5 bod 1 príslušného nariadenia, v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie
aj vtedy, ak to považuje za potrebné. Nariadenie pojednávania súd vykonal v súvislosti s posudzovaním
vyplňovacieho práva zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu, ktorý
vznikol medzi pôvodným veriteľom žalovaného (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ako aj
v súvislosti s posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver. Vzhľadom na skutočnosť,
že zmenková odmena prekračuje jej maximálnu výšku ustanovenú zákonom, táto skutočnosť je tiež

dôvodom, pre ktorý súd vo veci nariadil pojednávanie.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úplným výpisom z obchodného registra
žalobcu, písomnými vyjadreniami a stanoviskami žalobcu, zmenkou, ktorú k návrhu pripojil žalobca,
zmluvou o úvere číslo 802100152 uzavretou na jednej strane medzi pôvodne žalovanou L. D. ako

dlžníkom a na druhej strane ako veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, uzavretou dňa 06.11.2009, ktorej číslo je uvádzané vo vyššie uvedenej
zmenke, vyjadrením žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav:

19. Pôvodne žalovaná neb. L. D. vystavila dňa 06.11.2009 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

zmenku, obsahom ktorej bol jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu 396,00 € so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne od 09.05.2011. Predmetná zmenka bola pôvodne žalovanou vystavená ako vista zmenka a bola
opatrená doložkami „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka
bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

20. Zo zmluvy o úvere číslo 802100152 vyplýva, že dňa 06.11.2009 bola uzatvorená medzi dlžníkom
- pôvodne žalovanou a veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluva o úvere, ktorou sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,00 € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 322,00 € t. j. celkove čiastku 672,00 €, ktorú sa zaviazal tento uhradiť

v 12-tich mesačných splátkach splatných po 56,00 €, začínajúc dňom 06.12.2009 na účet veriteľa
špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva je datovaná dňom 06.11.2009
a opatrená podpismi mandatára ako aj podpisom pôvodne žalovanej ako dlžníka.

21. Zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z

poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú
osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda spotrebiteľskú
povahu.

22. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že jeho manželka zomrela a zanechala mu veľa peňažných
záväzkov. On nie je schopný uhrádzať peňažné záväzky jeho zomrelej manželky.

23. Na posúdenie spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle článku 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval
slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani

nepredpokladaliinýakoprávnyporiadokSlovenskejrepubliky.Podľabodu13Nariadeniačíslo861/2007/
ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontexte
zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval
podľa Občianskeho súdneho poriadku, Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona
číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04.

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo Slovenskej republiky už aj vzhľadom nato, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola.

24. Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

25. V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom) s tým, že podľa
článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
kto je odporca zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal

vedome na škodu dlžníka.

26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide

o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

28. V § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 sa uvádza, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010

zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

31. V § 2 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení sa uvádza, že na
účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme;b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

32. V zmysle § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

33. S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že dňa 06.11.2009 uzavrela pôvodne žalovaná
ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere v písomnej forme,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,00 €. V ten istý deň bola vystavená a podpísaná
zmenka ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nasvedčuje tomu aj
rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke. Žalobou si žalobca na súde uplatnil

právo na zaplatenie sumy 386,00 €.

34. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd za potvrdené, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovalahlavnýzáväzkovývzťah,ktorýmbolazmluvaoúvereuzavretámedzipôvodnežalovanou
akodlžníkomaspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislavaakoveriteľom.Zmluvuoúvereuzatvárala

pôvodne žalovaná ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala
predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred
dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do
zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj začínajúci deň splatnosti,
pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi

sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahovali dohodu o vyplnení zmenky a mediačnú dohodu. Taktiež
sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú
spravovať Obchodným zákonníkom.

35. S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech

spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

36. V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňal definíciu spotrebiteľa a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom
registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. V konaní bolo ďalej preukázané, že zmluva medzi veriteľom a

pôvodne žalovanou bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane všeobecných zmluvných podmienok,
do tejto zmluvy bolo možné doplniť resp. zmeniť len osobné údaje pôvodne žalovanej ako dlžníka a
výšku úveru. Súd mal tak za preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými osobami a druhá
strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla.37. Zmluva o úvere zo dňa 06.11.2009 uzavretá medzi veriteľom a pôvodne žalovanou bola
spotrebiteľskou zmluvou.

38. Z uvedených dôvodov súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval
ustanovenia spotrebiteľského práva. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením
(indosovaním) zmenky. Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací

právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.

39. Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná, súd skúmal
jej platnosť, pretože mal za to, že Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým) v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.
marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012).
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému
rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa
vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o

spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,

ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú
ochranu spotrebiteľa.

40. V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s.

proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

41. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku
spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für
das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische
Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor
EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia

spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok
spotrebiteľských zmlúv.

42. Taktiež je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16. 11. 2010 práve vo veci
POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom

štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a
nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k
tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

43. V bode 37 tohto rozhodnutia proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je uvedené, že sa vychádza

z účelu právnej úpravy Smernice číslo 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

44. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú
pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je
nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.45. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože
práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona

číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 01. 01. 2008.
Posledná platná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného
vzťahuzozmenky,súdbynemoholvtomtoprípadeaplikovaťustanoveniaoochranespotrebiteľa,čímby
došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva mohla obsahovať viaceré

neprijateľnézmluvnépodmienky,ktorébyvšaksúdnemoholskúmať,čímbybolospotrebiteľoviodopreté
jeho právo na právnu ochranu.

46.Ustanovenie§53ods.4OZdemonštratívneurčuje,čojemožnévyhodnotiťakoneprijateľnézmluvné
podmienky. Čo sa týka prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu demonštratívny výpočet nekalých
podmienok uvedených Občianskym zákonníkom je potrebné doplniť ustanovením § 4 ods. 6 zákona

číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo
šekom.

47. Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byť naraz splnené dve podmienky:

1. ide o zabezpečovaciu zmenku;
2. zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

48. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uvedené podmienky neboli splnené, istina
poskytnutého úveru bola 350 €, pričom zmenka bola vystavená na sumu 396,00 €.

49. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i), k), o) Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

50. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od
dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava
bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa

pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny
a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17 všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje
vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o

vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 54 ods.
5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,

že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o)
Občianskeho zákonníka.

51. Pre úplnosť súd dodáva, že na to, aby bola zmluva platne uzavretá je potrebné, aby bola vôľa
zmluvných strán slobodná. Právny predchodca žalobcu bol povinný predložiť žalovanému zmluvné

dojednanie, týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu
boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky sa spájajú s vyplnením zmenky.
Pokiaľ právny predchodca žalobcu takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol navrhovateľompreukázanýlistinamipripojenýmiknávrhunazačatiekonania,súdmusíkonštatovaťneplatnosťtakéhoto
dojednania z dôvodu nedostatku vôle žalovaného.

52. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto zmluvné
dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s
právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu

silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred právny predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich
následky. Spotrebiteľ (žalovaný) si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho
postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť
zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový
úrok 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za úrok v rozpore s dobrými mravmi

a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný.

53. Veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou
mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.
Žalobcaakonadobúdateľzmenkyzabezpečujúcejzáväzokspotrebiteľamuselpočítaťstým,ženárokom

majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

54. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd dospel k názoru, že zmenka, titulom ktorej žalobca
uplatňuje žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše súd mal
aj za to, že vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy, vrátene zmluvného dojednania o vyplnení zmenky

nemôžebyťpovažovanázaslobodnú,čojeďalšouvadouzmenkyspôsobujúcoujejneplatnosť.Vzávere
považuje súd za potrebné uviesť, že dohodu o vyplňovacom práve zmenky a tým aj samotnú zmenku
možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak
právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť

posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho
je, že žalovaný by veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§3
ods. 1 OZ). Pretože žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, dospel súd k názoru,
že je potrebné návrh zamietnuť a to aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy.

55. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na Stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa
20. 10. 2015, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah i
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

56. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 OSP. Žalovaný bol v plnom rozsahu
v konaní úspešný a vznikol by mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V tomto konaní
však možnosť priznania náhrady trov konania vylučuje to, že žalovanému preukázateľne žiadne účelne

vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie
podľa čl. 4 ods. 1 CSP). Vzhľadom na uvedené súd žalovanému trovy konania nepriznal.58. V danej právnej veci v konaní vystupoval na strane žalovaného vedľajší účastník, ktorý sa vo veci
písomne vyjadril a žiadal žalobu zamietnuť. Keďže súd žalobu zamietol, vedľajší účastník bol v celom
rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.