Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201634
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816201634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČ:

SHE-100.023.266 so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, AK, Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava proti žalovanému: X. P., K.. XX.XX.XXXX, O. I.
XXX/X, XXX XX W. V., za účasti: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154,
Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča l, 900 25
Chorvátsky Grop, o zaplatenie sumy 757,30 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Účastníkom ako aj vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou v pôvodnom konaní vedenom pod č. k.: 9C/471/2013, domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 757,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy
583,03 eur od 16.12.2011 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so B. Ú. O., U..W.., v spolupráci so spoločnosťou
D. E. Z., U..W.., Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty (ďalej len „zmluva“), z ktorej vyplýva, že
žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 497,91 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v

dohodnutých mesačných splátkach vo výške 16,60 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Žalovaný bol povinný vyčerpanú
sumuúveruuhradiťzapodmienokdohodnutýchvzmluve,resp.vobchodnýchpodmienkach.Nazáklade
obchodných podmienok - ak dlžník nezaplatí splátku a prípadne ostatné splátky čiastky v stanovenej
lehote, veriteľ má právo vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný. Poplatky súvisiace so správou
a používaním karty sú uvedené v Cenníku. Cenník je zverejnený v obchodných priestoroch banky a
banka je oprávnená ho jednostranne meniť. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodu

zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich alebo zrušením kartového účtu. Z dôvodu neplnenia si
povinností zo strany žalovaného zo zmluvy bola vyhlásená predčasná splatnosť dlžného zostatku. Na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2011, uzatvorenej so spoločnosťou B., U..W.., ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom, sa žalobca stal nadobúdateľom pohľadávky voči žalovanému.
Pohľadávka ku dňu postúpenia je vo výške 757,30 eur a je tvorená nesplatenou istinou vo výške 583,03
eur, poplatkami v zmysle cenníka vo výške 114,65 eur a úroku z dlžnej čiastky vo výške 59,62 eur.
Príslušenstvopohľadávkyjeďalejtvorenéúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročneododňa16.12.2011

do zaplatenia vypočítaný podľa ust. §369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom k prvému
dňu omeškania. Postúpenie pohľadávky oznámil žalobca žalovanému listom, v ktorom vyčíslil výšku
pohľadávky žalobcu a vyzval žalovaného na jej zaplatenie na účet žalobcu. Na písomnú výzvu žalovaný
nereagoval a svoj dlh ku dňu podania žaloby neuhradil.3. Podaním doručeným súdu dňa 06.11.2014 čiastočne zobral žalobca žalobu späť, a to ohľadom
poplatkov vo výške 114,65 eur, ako aj úroku z dlžnej čiastky vo výške 59,67 eur a v tej časti žiadal

konanie zastaviť. V tejto súvislosti požiadal o úpravu petitu.

4. Súd na základe vyššie uvedeného uznesením, č. k. 9C/471/2013 dňa 19.01.2016, pripustil zmenu
žalobného petitu tak, ako žiadal žalobca, a to: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 583,03 spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 583,03 eur od 14.08.2008 do zaplatenia, ako

aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia 174,32 eur zastavil. Súd
žalobu žalobcu čo do zvyšku vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní rozhodne súd aj trovách
konania vedeného pod sp. zn. 9C/471/1013.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom pripojeného spisu, sp. zn. 9C/471/2013,
a to so žalobným návrhom a jeho prílohami- Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty I., Všeobecnými
obchodnýmipodmienkami,Zmluvouopostúpenípohľadávok,výpisomzObchodnéhoregistra,Návrhom
na zmenu strany sporu, Oznámením o vstupe Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov

AZ, uznesením, ktorým súd pripustil zmenu strany sporu, podaním o vznesení námietky premlčania,
podaním zástupcu žalobcu zo dňa 04.11.2014, výpisom pôžičkovej karty I., uznesením, ktorým súd
upravil petit žaloby, č. k. 9C/471/2013 - 60 zo dňa 19.01.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaný dňa 25.09.2006 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty I. (ďalej len „žiadosť“). V zmysle

Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných B.A. Ú. O.,
U..W..vspoluprácisospoločnosťouD.E.Z.,U..W..,platnýchaúčinnýchvčasepodpisuŽiadosti,prijatím
a schválením Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty I. zo strany banky došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty B., U..W... Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa
27.09.2006, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. B. Pôvodný veriteľ B., U.. W.. a žalovaný ako

klient uzatvorili dňa 27.09.2006 Zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty I..

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 pôvodný veriteľ B.Š. Ú. O., U..W.. (spoločnosť D.
E. Z., U..W.. (správca pohľadávok spoločnosti)), ako postupca, postúpil pohľadávku voči žalovanému,
ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť Profidebt Slovakia, a.s.. Následne dňa 31.01.2014

postúpila spoločnosť Profidebt Slovakia, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu ako postupníka.

9. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Na základe návrhu na zmenu strany sporu, súd uznesením, č. k. 9C/471/2013 - 41 zo dňa
17.06.2014, pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu Profidebt Slovakia,
a.s., vstupuje spoločnosť H. X. W., W..Y..R.., do konania vedeného na tunajšom súde.

11. Dňa 06.06.2014 oznámilo podaním vstup Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ.
Dňa 30.07.2014 vzniesol námietku premlčania. Podľa vedľajšieho účastníka si žalobca vymáhal v
predmetnom konaní na súde svoje právo na zaplatenie pohľadávky 757,30 eur s príslušenstvom po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko prvý raz mohol žalobca vykonať svoje právo a vymáhať

žalovanú sumu v deň nasledujúci po dni, kedy žalobca odstúpil od Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
karty, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.09.2006. Žalobca si uplatnil právo na splatenie
celého zostatku čerpaného úveru žalovaným, pričom žalovanému vyčíslil celkovú dlžnú čiastku. Je
zrejmé, že s prihliadnutím na podobné prípady, že veriteľ poskytujúci dlžníkovi úver pri odstúpení od
zmluvy vyčísľuje presnú výšku čiastky, ktorú má dlžník vrátiť potom, ako došlo zo strany veriteľa k

odstúpeniu od úverovej zmluvy. V tejto čiastke je zahrnutá istina ešte nesplateného úveru vrátane úrokov
z omeškania a zmluvných pokút. Teda aj v prípade predmetného podania ide o typické odstúpenie
zmluvy. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že odstúpil od zmluvy a že v deň nasledujúci
po odstúpení začala plynúť žalobcovi dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskehozákonníka na podanie žaloby proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Niet pochýb, že
v prípade odstúpenia ide o vznik bezdôvodného obohatenia, čo jasne vyplýva zo znenia §451 ods. 2
Občianskehozákonníka.Vprípadeodstúpeniažalobcuodzmluvyideovznikbezdôvodnéhoobohatenia

„plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol“, pričom takýmto právnym dôvodom bola zmluva, od ktorej
žalobca odstúpil. Žalobca neuvádza vo svojom návrhu deň odstúpenia jeho právneho predchodcu od
Zmluvy, ani medzi prílohy k návrhu nepriložil listinný dôkaz, na základe ktorého je preukázané, že jeho
právny predchodca od zmluvy odstúpil. Občianske združenie má za to, že dôkaz odstúpenia od zmluvy
je podstatnou skutočnosťou na určenie, či nárok žalobcu v tomto konaní je alebo nie je premlčaný.

Je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy nastalo ešte pred dňom 19.12.2011, kedy došlo k postúpeniu
pohľadávky, keďže pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 757,30 eur. V tejto čiastke
je zahrnutá istina ešte nesplatenej pôžičky vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Zároveň
namietajú aj premlčanie jednotlivých splátok úveru poskytnutého podľa zmluvy v trojročnej premlčacej
dobe podľa § 103 Občianskeho zákonníka.

12. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 04.11.2014 uviedol, že ním uplatnená pohľadávka
predstavuje nesplatený úver poskytnutý žalovanému ich právnym predchodcom na základe úverovej
zmluvy č. XXXXXXXX. Čo sa týka námietky premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, považuje ju
v celom rozsahu za neodôvodnenú. Zmluvný vzťah pochádzajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX
bol zo strany spoločnosti B., U..W.., vypovedaný, nakoľko žalovaný si riadne neplnil zmluvný záväzok.

Žalovaný uznal písomne čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok, pričom sa zaviazal uvedený
záväzok uhradiť v 10 mesačných splátkach, vždy k 25.dňu v mesiaci. Za danej situácie nemožno mať
teda žiadne pochybnosti o prejavenej vôli žalovaného svoj dlh, s ktorým je uzrozumený a ktorý uznal,
voči veriteľovi zaplatiť. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že netrvá na zaplatení poplatkov vo výške
114,65 eur, v zmysle žalobného návrhu zo dňa 27.06.2013 a úroku z dlžnej čiastky vo výške 59,62 eur,

v zmysle žalobného návrhu zo dňa 27.06.2013..

13. Uznesením, č. k. 9C/471/2013 - 60 zo dňa 19.01.2016, súd pripustil zmenu žalobného petitu tak,
ako žiadal žalobca v podaní 04.11.2014.

14. Podľa priloženej Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 18.07.2008, ktorá vznikla medzi
právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, dlžník podľa bodu 1. uznal
čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľov, ktorý pozostáva z výšky pohľadávky 21.814,71 Sk
(724,12 eur) a denného úroku z omeškania vo výške 0,5% z istiny odo dňa márneho uplynutia lehoty
stanovenej v predžalobnej upomienke. Dlžník sa zaviazal pohľadávku uvedenú v bode 1 tejto Dohody

uhradiť v 10 mesačných splátkach, pričom výška poslednej splátky bude dlžníkovi z dôvodu denného
úročenia oznámená na základe telefonického dotazu zo strany dlžníka. Splátka je splatná vždy k 20.dňu
v mesiaci a prvá dohodnutá splátka bude uhradená nasledujúci mesiac po mesiaci, kedy bola Dohoda
podpísaná poslednou zo zúčastnených strán. V prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti uvedené
v tejto Dohode riadne a včas, najmä ak nebude uhradená ktorákoľvek splatná splátka v dohodnutom

termíne a výške, stáva sa splatnou celá pohľadávka špecifikovaná v bode 1 tejto Dohoda, a to dňom
splatnosti prvej dohodnutej splátky. Obidve zmluvné strany s touto dohodou bez výhrad súhlasia a
vyhlasujú, že jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali. Táto Dohoda je vyhotovená v dvoch
rovnopisoch, pričom každá zo zúčastnených strán obdrží po jednom vyhotovení.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

16. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

17. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoréa) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

18. Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú
zakázané.

20. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

21. Podľa odseku 4 § 7 tohto zákona, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9 .

22. V zmysle § 2 písm. r), písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa, podstatným narušením ekonomického
správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa
urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil; odbornou starostlivosťou úroveň

osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

23. Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ

urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie
a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu
priemerného spotrebiteľa. Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej
charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú
priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej

transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal (§ 8 ods. 1, 3, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa).

24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

25. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

27. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

32. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

33. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

34. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

35. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o
postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka,akoajzákonaospotrebiteľskýchúveroch,apretomásúdzato,žejedanáaktívnalegitimácia

žalobcu v tomto konaní.

37. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah
je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia

úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

39. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

40. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

41. Podľa § 145 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí

žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

42. Podaním zo dňa 04.11.2014 zobral žalobca žalobu späť v časti sumy 114,65 eur spolu s
príslušenstvom, preto súd konanie vedené pod sp. zn. 9C/471/2013, v tejto časti zastavil, pripustil zmenu
žalobného petitu a vec vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 3C/51/2016.

43. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej
karty I., právny predchodca žalobcu poskytol (schválil) žalovanému úverový rámec vo výške 15.000,-
Sk (497,91 eur) s pevnou mesačnou splátkou vo výške 500,- Sk (16,67 eur). Z výpisu pôžičkovej karty
I. (výpis kreditnej platobnej karty B., U..W..) vyplýva, že výška štandardnej úrokovej sadzby bola 0,00 %

mesačne, 0,00 % ročne; výška sankčnej úrokovej sadzby vo výške 5,05% ročne a výška štandardnej
splátky 00,00 eur mesačne. Deň splatnosti bol uvedený 15.10.2014. Úverový rámec bol vo výške 0,00
eur, počiatočný stav 0,00 Sk, konečný stav 22.814,71 Sk.

44. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

46. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

47. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.48. Ako vyplýva z § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

49. Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

50. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

51. Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh
v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh
uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558 Občianskeho zákonníka).

52. Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle § 5b, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

53. Nakoľko súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu, je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

54. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

55. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v
prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva

zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.

56. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
a teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákon o ochrane spotrebiteľa. Súd pre úplnosť podotýka, že výpočet typov
zmlúv v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmlúv spotrebiteľských, je iba demonštratívny.57. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

58. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

59. Podľa žalobcu, žalovaný finančné prostriedky nielen čerpal, ale ich aj splácal. Žalovaný podľa výpisu
z Pôžičkovej karty I. vyčerpal 18.600,- Sk (617,41 eur) a uhradil 8.840,- Sk (293,43 eur). Posledný výber
kartou bol žalovaným vykonaný dňa 20.02.2008. Od tohto dňa neboli žalovaným vykonávané žiadne

výbery ani úhrady. Podľa výpisu mu boli len bankou účtované rôzne poplatky.

60. V súlade s vyššie uvedeným preto posudzoval súd zmluvu uzavretú medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú.

61. Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou.

62. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

63. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k

uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

64. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä
musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto

uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre
omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

65.Vprípade,ženavrhovateľuplatňujeprávopopoužitínekalejobchodnejpraktiky,súdmôžeodmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

66. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní a splácaní

záväzku zo dňa 18.07.2008, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné
znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj
potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.67. Samotný zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody súd vyhodnotil
ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní dohody boli
naplnené znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej

obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného
spotrebiteľa. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi
zodpovedajúcej čestnej obchodnej práci alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti. Spotrebiteľ vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, pre ktorú
je charakteristické, že je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým

v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom,
z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod.. Uznanie dlhu
ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym, v prejednávanej veci však ide predovšetkým o
otázku,akýmspôsobomtentoúkondlžníkavznikol.Vtomtoprípadetobolžalobca,ktorýdalžalovanému
podpísať ním vopred pripravený formulár. Žalovaný podpísaním dohody naoko „vlastným“ úkonom si
z vôle žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa zakázané. Žalovaný v skutočnosti o tom, čo podpisuje v skutočnosti nemal
vedomosť a nič na tom nemení ani skutočnosť, že formálne túto „vedomosť“ deklaroval v dohode
o uznaní dlhu. Vzhľadom na uvedené, uznanie dlhu žalovaným je právne neúčinné a nespôsobilo
predĺženie premlčacej doby.

68. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá
Žiadosť, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške úverového rámca 15.000,- Sk.
Posledný výber kartou bol zo strany žalovaného vykonaný dňa 20.02.2008. Súd určil zastavenie
prečerpania dňom nasledujúcim po dni vykonania posledného výberu kartou zo strany žalovaného, a
to dňa 21.02.2008 (posledná úhrada bola dňa 10.01.2008 a posledný výber kartou dňa 20.02.2008).

Odo dňa 21.02.2008 začala plynúť premlčacia doba. Z uvedeného je zrejmé, že týmto dňom sa musel
žalovaný dostať svojim plnením do omeškania a teda týmto dňom začala aj plynúť premlčacia lehota.

69. Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.02.2008, ktorá uplynula dňa 21.02.2011,
no žalobca podal žalobu až dňa 24.07.2013, teda až po uplynutí premlčacej doby, na základe tejto

skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu
zamietnuť.

70. Pre prípad, že by uplatnená pohľadávka žalobcu nebola premlčaná, súd nemal preukázané ani to,
že by žalovaný mal žalobcovi na podklade zmluvy ešte niečo dlhovať. Žalovaný nielen čerpal finančné

prostriedky, ale tie aj splácal. Súd mal k dispozícii históriu splácania finančných prostriedkov, kde je jasne
uvedené, že žalovaný splácal úver, pričom žalovaným vykonané úhrady boli započítavané aj na rôzne
poplatky, ako poplatok za kartovú operáciu, za vedenie účtu, kartový poplatok a pod..

71. Tieto poplatky súd podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a

predmetné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklient
a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatky. Teda laicky povedané a
rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi
za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie

splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver
spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý
predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu
vo forme úroku z úveru, a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu

takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať záver, že pod
takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci
úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi
nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovaným zrejme nebol poskytovaný výpis z predmetného

úverového účtu a ani nemali prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda jednalo sa čisto o
administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Ak by mal súd všetky úhrady za poplatky, ktoré
žalovaný uhradil, započítať na istinu, tak by sa vyrovnali, ba aj prevýšili sumu, ktorú ešte žalobca žiada.72. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

73. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. Čo sa týka osobitného subjektu konania, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na
náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní

vystupuje. V súvislosti s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, zák. č.160/2015 Z. z. (ďalej
len CSP), počnúc dňom 01.07.2016, Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 CSP, zodpovedá
pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Spotrebiteľské
združenia vystupujú v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka. Počnúc dňom 01.07.2016, spotrebiteľské združenia vystupujú v prebiehajúcich

súdnychkonaniach,vsúlades§95CSPnaďalej,užpodnovýmprocesnýmoznačením,osobitnýsubjekt
konania.

76. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

77. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

78. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

79. V tomto konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov
konania neuplatnil a ani mu takýto nárok nevznikol, súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu

trov konania.

80. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.