Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614203707
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614203707.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: O. H., miesto podnikania v A. G. Z., P.
XXX/X, IČO: 41 317 530, proti žalovanému: Ľubomír Kopnický, miesto podnikania Z. A. G. Z., K. XX,
IČO: 34 524 606, zastúpenému JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Štefánikovo námestie 2, o zaplatenie 819,72 € s prísl. a o vzájomnom návrhu o zaplatenie 1.218,746

€, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/139/2014-75 zo
dňa 3.10.2014

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 364,97 € do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u je rozsudok vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 608,23

€ a v súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným
v záhlaví zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 819,72 € s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne zo sumy 273,24 € od 19.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 273,24 € od 3.9.2013

do zaplatenia a zo sumy 273,24 € od 13.9.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti, čo do výšky požadovaných úrokov z omeškania nad 5,5 %
ročne, žalobný návrh zamietol (výrok II.). Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 364,97 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). V prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného zamietol (výrok
IV.). Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 819,72 € s príslušenstvom titulom
zmluvy o nájme nebytových priestorov a žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia
1.218,746 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalobcovi užívaním elektrickej energie, za
ktorej dodávku úhrady vykonal žalovaný.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov a

ostatných službách súvisiacich s nájmom medzi stranami sporu, ako aj dodatkov č. 1 a 2, ktorými sa
menila výška nájomného, naposledy dodatkom č. 2 zo dňa 30.12.2010 na sumu 273,24 € mesačne.
V zmysle uvedenej zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové
priestory nachádzajúce sa v budove na Duklianskej ulici č. 36 v Spišskej Novej Vsi, a to na prízemí
o podlahovej výmere 75 m2, za účelom výkonu podnikania žalovaného na základe živnostenského
oprávnenia. Obe strany sporu uzatvárali túto zmluvu ako podnikatelia s uvedením ich IČO a miesta

podnikania. V zmysle zmluvy nájomné nezahŕňalo úhrady za dodávku elektrickej energie a tieto si hradil
nájomcasámnazákladesamostatnejzmluvy.Žalovanýnájomnévovýške273,24€mesačnezaobdobiemesiacov júl až september 2013 nezaplatil napriek doručeniu faktúr žalobcom a ani po mimosúdnej
výzve zo dňa 28.1.2014. Vzhľadom na preukázanú existenciu nájomného vzťahu v žalovanom období a
nezaplatenie nájomného žalovaným súd s poukazom na ust. § 3 a § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme

a podnájme nebytových priestorov zaviazal žalovaného na zaplatenie nájomného vo výške 819,72 € s
úrokom z omeškania vo výške určenej ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., t.j. 5,5 % ročne z dlžných
súm za jednotlivé mesiace odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

4. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu, ktorým sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 1.218,746 € titulom

úhrad za dodanú elektrickú energiu, konkrétne polovice pevných taríf účtovaných Východoslovenskou
energetikou, a.s. za pripojenie a distribúciu elektrickej energie na odbernom mieste, a to za obdobie
trvania nájomného vzťahu medzi stranami sporu, vzal súd za preukázané, že na odbernom mieste
Duklianska 36, Spišská Nová Ves žalovaný užíval 75 m 2 podlahovej plochy a žalobca 45 m2
podlahovej plochy. V miestnostiach, ktoré ostali v užívaní žalobcu, bol zabezpečený prívod elektrickej
energie, avšak za odber elektrickej energie v celom nebytovom priestore uhrádzal poplatky výlučne

žalovaný. Vzájomným návrhom sa pritom domáhal iba polovice z účtovanej pevnej zložky tarify za
distribúciu elektriny a stáleho platu za odberné miesto, ktoré boli účtované za jedno odberné miesto
bez ohľadu na výmeru plochy miestností, kde je elektrina dodaná. Vykonaným dokazovaním vzal
za preukázané, že dňa 26.6.2010 došlo k zmene odberateľa elektrickej energie v priestoroch na
Duklianskej 36 v Spišskej Novej Vsi zo žalobcu na žalovaného a faktúry za elektrinu od r. 2009

do r. 2013 boli uhrádzané žalovaným. Zmluva o odbere elektrickej energie, ktorú uzatvoril žalovaný
s Východoslovenskou energetikou, a.s. sa týkala aj nebytových priestorov, ktoré neboli predmetom
nájomnej zmluvy a ktoré zostali v užívaní a dispozícii žalobcu. Prívod elektrickej energie bol pritom
zabezpečený aj do týchto, žalovaným neužívaných nebytových priestorov, čo nebolo medzi stranami
sporné. Žalovaný teda plnil aj poplatky stanovené za priestory, ktoré zostali v dispozícii žalobcu a teda

za žalobcu plnil, čo mal plniť sám. S poukazom na ust. § 451 a § 454 Obč.zákonníka dospel k záveru, že
žalobcovi takto vzniklo na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na námietku premlčania
vznesenú žalobcom však žalobcovi priznal iba sumu 364,97 € za obdobie 2 rokov spätne od podania
jeho vzájomného návrhu, t.j. od 24.4.2012 do 30.9.2013, keď dospel k záveru, že námietku premlčania
je potrebné posúdiť podľa ust. § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Obč.zákonníka, lebo ide o nárok vyplývajúci zo

zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorý je potrebné posúdiť v zmysle ustanovení zákona 116/19090
Zb., ktorý je špeciálnym prepisom k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. V prevyšujúcej
časti vzájomného návrhu žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže obe strany sporu mali úspech

iba čiastočný, rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému 364,97
€ a proti časti výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného v zákonnej lehote podal odvolanie
žalovaný z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť v týchto výrokoch

(výrok III. a výrok IV.) tak, že súd zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému 973,20 € a trovy konania.
Nesúhlasil so záverom súdu o premlčaní vzájomného návrhu v celom rozsahu s poukazom na ust.
§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Argumentoval, že vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol
medzi stranami sporu ako medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, keď žalobca odoberal
bez právneho dôvodu elektrickú energiu pre svoje podnikateľské potreby, za ktorej dodávku úhrady

vykonal žalovaný, ktorý taktiež uhrádzal náklady na dodávku elektrickej energie v súvislosti so svojou
podnikateľskou činnosťou. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevyplýva ani nevznikol z titulu
uzavretej nájomnej zmluvy a keďže obe strany sporu sú podnikatelia, žalobca sa bezdôvodne obohatil
v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. V zmysle § 261 Obchodného zákonníka sa takto vzniknutý
záväzkový vzťah spravuje Obchodným zákonníkom, ktorý aj pre bezdôvodné obohatenie stanovuje 4-

ročnú premlčaciu dobu. Žalovaný má preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 4
rokov spätne od podania vzájomného návrhu, t.j. od 24.4.2010 do 30.9.2013 v sume 973,20 €. Keďže
mu bolo priznaných iba 364, 97 €, žiada rozsudok zmeniť a priznať mu 973,20 €.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 28.10.2014, nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou, či žalovaný je osobou oprávnenou podať odvolanie proti
výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť mu 364,97 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrokIII. citovaného rozsudku - vyhovujúci výrok o vzájomnom návrhu žalovaného) a dospel k záveru, že tomu
tak nie je.

9. V čase podania odvolania bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval podmienky, za
ktorých je možné podať odvolanie, v ust. § 201 O.s.p. tak, že účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu
prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

10.Odvolaniesapodávado15dníoddoručeniarozhodnutianasúde,protirozhodnutiuktoréhosmeruje.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

11. Na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom stanovením lehoty na odvolanie a
prípustnosti odvolania, určuje sa aj subjektívna podmienka prípustnosti odvolania tým, že právo podať
odvolanie proti rozhodnutiu súdu zveruje sa účastníkovi (teraz strane sporu - poznámka odvolacieho

súdu). Z účelu odvolania ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať odvolanie.
Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý
týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach, resp. o ktorého právach a povinnostiach sa vôbec
nerozhodovalo. Posúdenie otázky, či odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu vyznel v prospech
alebo neprospech účastníka, a teda, či účastník je oprávnenou osobou na podanie odvolania, prislúcha

len odvolaciemu súdu.

12. S účinnosťou od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok v ust. § 359 výslovne uvádza, že odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Výrokom o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 364,97 € bolo vyhovené vzájomnému návrhu
žalovaného v tejto časti a týmto výrokom preto bolo rozhodnuté v jeho prospech. Vyššie uvedeným
vyhovujúcim výrokom bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, pretože tento bol zaviazaný na zaplatenie
sumy 364,97 €, preto iba on je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku
(III.), keďže však odvolanie nepodal, rozsudok v tomto vyhovujúcom výroku nadobudol právoplatnosť a

nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

14. Keďže žalovaný nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti vyššie uvedenému výroku o
povinnosti žalobcu zaplatiť mu 364,97 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd v zmysle ust.
§ 386 písm. b/ CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon (rozumej CSP) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, odmietol
odvolanie žalovaného proti tomuto vyhovujúcemu výroku o jeho vzájomnom návrhu.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal iba zamietavý výrok ohľadne vzájomného návrhu
žalovaného, a to v časti zamietnutia vzájomného návrhu, čo do sumy 608,23 €. Vychádzajúc z odvolania

žalovaného domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 973, 20 € za obdobie
od 24.4.2010 do 30.9.2013, a keďže z tejto sumy mu už právoplatným rozhodnutím bolo priznaných
364,97 €, je zrejmé, že domáha sa ešte zaplatenia 608,23 € (973,20 - 364,97 €). Takto nie je napadnutá
zamietavá časť ohľadne jeho vzájomného návrhu v celom rozsahu, ale iba čo do zaplatenia sumy 608,23
€ a v prevyšujúcej časti je teda rozsudok o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného (nad celkovú

sumu 973,20 € až do sumy 1.218,746 €) právoplatný.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací následne prejednal
odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí jeho vzájomného návrhu na zaplatenie sumy 608,23 €
a v súvisiacom výroku o trovách konania ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri posudzovaní (ne)dôvodnosti vznesenej
námietky premlčania aplikoval na prejednávanú vec ustanovenie Obč. zákonníka o premlčaní, t.j. ust.
§ 100 a § 107 Občianskeho zákonníka.18. Vzájomným návrhom sa žalovaný domáhal vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
žalobcovi tým, že na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti využíval dodávku elektrickej energie,
za ktorej úhrady realizoval žalovaný, ktorý elektrickú energiu odoberal na účely výkonu podnikateľskej

činnosti. Táto skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná a vykonaným dokazovaním nebol
preukázaný odber elektrickej energie žalobcom na účely výkonu podnikateľskej činnosti na základe
zmluvy s dodávateľom elektrickej energie, ktorú mal uzavretú iba žalovaný taktiež za účelom výkonu
svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu z bezdôvodného obohatenia tak
nepochybne vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, keďže v čase vzniku bezdôvodného

obohatenia obaja boli podnikateľmi a aj bezdôvodné obohatenie vzniklo pri ich podnikateľskej činnosti.

19. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo preto potrebné právny vzťah z bezdôvodného obohatenia medzi
stranami sporu posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

20. V zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

21. V zmysle ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a
2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

22. V zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba,
ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

23. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,

obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

24. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

25. Citované ust. § 261 vymedzuje pôsobnosť Obchodného zákonníka najmä vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku pri úprave záväzkových vzťahov. Pri riešení tejto otázky sa rozlišuje medzi tzv. relatívnymi

obchodmi (§ 261 ods. 1 a 2), ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom iba v prípade, keď všetci
účastníci záväzkového vzťahu sú podnikateľmi a tzv. absolútnymi obchodmi (ods. 3), na ktoré je
Obchodný zákonník aplikovateľný aj v prípade, keď je účastníkom iná osoba ako podnikateľ.

26. Pre aplikáciu Obchodného zákonníka nie je rozhodujúce, či účastník vie, že druhý účastník je

podnikateľom, ale rozhodujúce je objektívne posúdenie, či s prihliadnutím na všetky okolnosti je
pri vzniku záväzkového vzťahu zrejmé, že sú podnikateľmi a že záväzkový vzťah vzniká pri ich
podnikateľskej činnosti, teda že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré
vznikajú pri ich podnikateľskej činnosti, sú vzťahmi v rámci ich podnikateľskej činnosti alebo také, ktoré
k nim majú priamy vzťah. Zo slova „sa týkajú“ vyplýva, že nejde len o záväzky, ktorými sa bezprostredne

realizuje zapísaný predmet podnikania podnikateľov, ktorí sú stranami tohto vzťahu, ale aj o záväzky,
ktoré s ich podnikaním súvisia, teda ktoré sú uzavierané vo väzbe na podnikanie tých podnikateľov,
ktorí dané zmluvy uzatvárajú. Obchodnými vzťahmi sú tieto vzťahy aj vtedy, keď konkrétna úprava
vzťahujúca sa na ne nie je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ale v Občianskom zákonníku alebo
vo zvláštnom predpise (napr. nájom nebytových priestorov pre podnikanie) a na to, čo nie je upravené

špeciálnou úpravou, použije sa úprava Obchodného zákonníka.

27. Podnikateľmi sú pritom osoby uvedené v § 2 ods. 2 Obch. zák. a vždy je rozhodujúca povaha strán
pri vzniku záväzkového vzťahu a prípadná zmena tohto charakteru vzťahu neznamená zmenu právneho
režimu. Podmienkou použitia aplikácie Obchodného zákonníka je teda, že musí ísť o vzťahy medzi

podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, pričom podnikaním je v zmysle cit. ust. § 2 ods.
1 Obch. zák. sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku.28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že záväzkový vzťahy medzi podnikateľmi pri ich
podnikateľskej činnosti sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Iba v prípade, že niektoré
otázky nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka, rieši sa podľa predpisov občianskeho práva. O

takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, pretože otázka premlčania je v Obchodnom zákonníku
upravená v ust. § 387 a nasledujúcich.

29. Obchodný zákonníka neobsahuje osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia, preto sa ustanovenia
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení použijú aj na obchodnoprávne vzťahy (§ 1 ods.

2 Obchodného zákonníka). Uvedené však neznamená, že aj námietka premlčania sa posúdi podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník obsahuje osobitnú úpravu premlčania
a táto má prednosť pred úpravou v Občianskom zákonníku.

30. Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v
obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho

zákonníka. Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá
žiadne osobitné ustanovenia, čo však neznamená, že Obchodník zákonník premlčaciu dobu pre
tieto práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 387
až § 408. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že
sa má použiť premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa

riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2) a v spojení s ust. § 397 Obchodného
zákonníka to potom znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje
osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov. Ustanovenia
§ 391 až 397 Obchodného zákonníka majú vo vzťahu k § 107 Občianskeho zákonníka povahu
lex specialis, a nie naopak. Napokon skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu

bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým mienil záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným
obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov.
Ide len o legislatívne technický spôsob úpravy týchto vzťahov odkazom na úpravu iného zákona, ktorá
vyhovuje aj potrebám úpravy obchodných záväzkových vzťahov bez toho, aby sa úprava opakovala
v Obchodnom zákonníku. Nič to však nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii v

§ 261 Obchodného zákonníka, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Otázka premlčania
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka, preto
na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka nie je dôvod. Názor, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia v obchodných vzťahoch sa premlčuje v lehote 4 rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka
vyslovil Najvyšší súd SR nielen v rozhodnutí sp.zn. 1Obdo/V5/2008, ale aj vo svojom rozhodnutí zo

6.10.2005 sp.zn. 5Obo/86/2005. S uvedeným výkladom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
upravujúcichpremlčaniesastotožnilajÚstavnýsúdSRvosvojomnálezesp.zn.II.ÚS92/06z22.3.2007.

31. K argumentácii súdu, že ide o nárok vyplývajúci zo zmluvy o nájme nebytových priestorov odvolací
súd uvádza, že sa nejedná o nárok vyplývajúci z tejto zmluvy, možno však súhlasiť s tým, že súvisí

s uzavretím tejto zmluvy; nič to však nemení na tom, že zmluva, ktorú uzavreli strany sporu ako
podnikatelia a ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku a v osobitnom zákone 116/90
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nemá vplyv na zmenu charakteru obchodného vzťahu
medzi stranami sporu a nemá za následok vznik občianskoprávneho vzťahu medzi nimi. Pre posúdenie
charakteru vzťahu ako obchodného je rozhodujúce, že bezdôvodné obohatenie vzniklo medzi stranami

ako medzi podnikateľmi a týkalo sa ich podnikateľskej činnosti a charakter tohto vzťahu (obchodného)
určuje,žedanývzťahjepotrebnéposúdiťpodľaObchodnéhozákonníka.Skutočnosť,žezmluvaonájme
nebytovýchpriestorovjeupravenávObčianskomzákonníkuavosobitnomzákoneznamená,žesabude
spravovať príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v zákone č. 116/1990 Zb. a v Občianskom
zákonníku, neznamená to však aplikácia Občianskeho zákonníka ako celku na celý záväzkový vzťah

účastníkov konania. Naviac vzájomnou žalobou uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim z tejto
zmluvy, ale ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo prijatím plnenia žalobcom bez právneho dôvodu.

32. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na osobitnú úpravu premlčania v obchodných vzťahoch
v samotnom Obchodnom zákonníku ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní bezdôvodného

obohatenia nie je možné použiť.

33. Pre posúdenie premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda rozhodujúca úprava
obsiahnutá v Obchodnom zákonníku v § 387 a nasledujúcich. V zmysle tejto úpravy premlčaniupodliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na
dobu určitú (§ 387 ods.2 Obchodného zákonníka) a ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba 4 roky (§ 397 Obchodného zákonníka).Premlčacia doba pritom začína plynúť odo

dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 2 Obchodného zákonníka).

34. Pokiaľ súd aplikoval v prejednávanej veci na zistený skutkový stav ohľadne nároku žalovaného
uplatneného vzájomnou žalobou ustanovenia právneho predpisu, ktoré na daný právny vzťah
nedopadajú (ustanovenia Obč. zákonníka o premlčaní), vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho

právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu súd nevykonal dokazovanie potrebné na posúdenie
(ne)dôvodnosti vzájomnou žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 24.4.2010 do 24.4.2012 a preto odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v
spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného
na zaplatenie sumy 608,23 € a v súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

35. Úlohou súdu po vrátení veci bude sa zaoberať (ne)dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania
vzájomnou žalobou uplatneného nároku v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru podľa
ustanovení Obchodného zákonníka a v prípade, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná,

na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a dokazovania doplneného po vrátení veci posúdiť
(ne)dôvodnosť vzájomnou žalobou uplatneného nároku v rozsahu 608,23 €, keďže v prevyšujúcom
rozsahu bolo už o vzájomnom návrhu žalobcu právoplatne rozhodnuté - suma 364,97 bola právoplatným
výrokom rozsudku žalovanému priznaná a vzájomná žaloba nad sumy 364,97 € + 608,23 € bola
zamietnutá, t.j. v časti o zaplatenie 245,546 € ( 1218,746 € -364,97€ - 608,23 € ) vzájomná žaloba

žalobcu je právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutá.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).