Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 5, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23P/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716210638
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716210638.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa

B. Z., K.. XX.X.XXXX,

zastúpená kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky Q. Ž., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, Z., t.č. bytom
K. XX/X, B., a otca X. Z., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. B., maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní

o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá B. Z., K.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky Q. Ž., K.. XX.X.XXXX, ktorá
je tiež oprávnená maloleté dieťa zastupovať, ako aj spravovať jeho majetok.

II. Otec X. Z., K.. XX.X.XXXX je povinný platiť výživné na maloletú dcéru B. Z., K.. XX.X.XXXX, a to
vo výške 30,-Eur mesačne, počínajúc od 16.9.2016, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky.

III. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 16.9.2016 do 30.11.2016 v celkovej výške 75,-Eur
je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Matka mal. dieťaťa B. Z., K.. XX.X.XXXX sa návrhom osobne podaným na Okresnom súde Martin dňa
16.9.2016 domáhala, aby súd rozhodol o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti a určil výživné

zo strany otca vo výške 30,-Eur mesačne od podania návrhu, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v
mesiaci vopred k jej rukám. Vo svojom návrhu uviedla, že od narodenia sa o mal. dieťa stará iba ona.
Otec dieťaťa sa o dcéru vôbec nezaujíma ani na jej výživu nič neprispieva. Toho času pracuje na dohodu
a príjem jej nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb.

2.
Otec v písomne podanom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.11.2016 uviedol, že súhlasí, aby súd

rozhodol bez jeho prítomnosti o zverení mal. B. do opatery matky Q. Ž. a o vyživovacej povinnosti.
Zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní ( dňa 8.11.2016, ktoré súd odročil pozn. ).

3.Uznesením č.k. 23P/22/2016-7 zo dňa 28.9.2016 súd maloletej pre konanie ustanovil kolízneho
opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

4.
Matka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu. Uviedla, že od jeho podania sa nič
zásadnejšie nezmenilo. Býva stále na adrese K. XX/X B. B.. Od podania návrhu s otcom dieťaťa v
kontakte nebola. Má informáciu od jeho matky, že je stále B. U., doposiaľ sa nevrátil. Vraj mu tam zmizli
doklady. Na výživné maloletej neprispieva a neprispieval ani v predchádzajúcom období pred podaním

návrhu. Návrh si podávala aj z toho dôvodu, že má len nízky príjem. Takisto čo sa týka zamestnania,
nie je to nič isté do budúcnosti. Zamestnaná je B. V.. Okrem príjmu zo zamestnania má už len prídavok
na dieťa. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom a maloletou. Táto je prihlásená do škôlky, avšak v
poslednej dobe býva často chorá, takže dá sa povedať, že do škôlky ani nechodí.

5.

Na pojednávanie sa neustanovil otec ani kolízny opatrovník, hoci boli riadne a včas predvolaní.
Nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a súhlasili, aby súd vec prejednal v ich
neprítomnosti. Súd podľa § 180 CSP v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v neprítomnosti otca ako i
kolízneho opatrovníka, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

6.
Kolízna opatrovníčka v písomne podanej správe doručenej súdu pred pojednávaním uviedla, že rodičia
mal. B. Z., K.. XX.X.XXXX nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s maloletou bývajú v
prenajatom byte na T.. K. XX/X B. B., kde býva i priateľ matky Y. J.. Domácnosť je kompletne zariadená

a mal. má samostatnú izbu. Hygiena je na požadovanej úrovni. Maloletá navštevuje materskú školu B.
B.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti doporučuje návrhu matky vyhovieť.
7.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky; prešetrením rodinných a sociálnych pomerov matky a mal.
dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa

v súdnom spise.

8.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa§25ods.1,2ZR,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Na základe vykonaného
dokazovania návrh matky na zverenie mal. B. Z., K.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti posúdil
ako dôvodný. V predmetnej veci mal preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia, nežijú v

spoločnej domácnosti a spolu nezabezpečujú starostlivosť o výchovu a výživu maloletej. Tým je daná
právomocsúduvzmysle§36ods.1Zákonaorodineupraviťvýkonrodičovskýchprávapovinnostíkmal.
dieťaťu. Pokiaľ ide o otázku osobnej starostlivosti, zastupovania a spravovania majetku dieťaťa, súd po
posúdení vykonaných dôkazov rozhodol, že mal. B. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju
tiež bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky
súhlasil a rovnako navrhovala rozhodnúť i kolízna opatrovníčka. Bez pochybností bolo preukázané, že

matka zabezpečuje sústavnú, dôslednú a zodpovednú starostlivosť o mal. dieťa, k čomu má vytvorené
i priaznivé sociálne podmienky. Rozhodnutie v každom ohľade zodpovedá najlepšiemu záujmu mal.
dieťaťa. Stretávanie otca s maloletou súd neupravoval, nakoľko úpravu styku rodičia nežiadali.

10.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. V zmysle
ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia pomerne, podľa
svojich možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Súd mal preukázané, že matka v
súčasnosti pracuje B. W.. I., W..Y..R.., U. V. Y. B. B., na skrátený pracovný úväzok 30 hodín týždenne. Jej
čistá mzda dosahuje 290,75,-Eur mesačne, vrátane daňového bonusu. Poberá tiež prídavok na dieťa

vo výške 23,52,-Eur mesačne. Predtým pracovala i na dohody o vykonaní práce a cez agentúry - K.
W., U..W.., A. W.. Spolu s maloletou býva v prenajatom byte na T.. K. XX/X B. B.. Maloletá je prihlásená
do materskej školy, ale podľa výpovede matky, aktuálne ju odhlásila, pretože v poslednej dobe býva
často chorá.

11.
Otec sa toho času zdržiava B. U., pričom miesto jeho pobytu súdu nie je známe. Na Slovensku bol
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Martin od 14.8.2014 do 31.1.2016, kedy
bol vyradený pre nespoluprácu. V období rokov 2014, 2015 bol tiež poberateľom dávok v hmotnej núdzi -
naposledy v septembri 2015 v sume 87,90,-Eur. V súčasnosti nemá evidovaného žiadneho odvádzateľa

odvodov do Sociálnej poisťovni. Jeho pomery B. U., ani dôvod, pre ktorý sa tam zdržiava súdu nie je
známy. Podľa jeho písomného podania doručeného dňa 18.11.2016 mu mali byť odcudzené doklady,
čo sa rieši. K navrhovanej výške výživného 30,-Eur mesačne nemal námietky. Súd preto určil výživné
v navrhovanej výške. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Výška minimálneho výživného predstavuje v súčasnosti 27,13,-Eur mesačne.
Súd však upozorňuje, že otec bude povinný hľadať si primeranú prácu a zabezpečiť pravidelný príjem,
nakoľko v budúcnosti nepochybne dôjde k zvyšovaniu nákladov na výživu dieťaťa, na ktorých bude
povinný primerane sa podieľať.

12.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné určil odo dňa, v ktorom bol podaný návrh na
začatie konania tzn. od 16. septembra 2016. Otcovi potom vznikol nedoplatok na výživnom za polovicu
mesiaca september vo výške 15,-Eur a za celé dva mesiace október a november po 30,-Eur tzn. spolu

vo výške 75,-Eur. Nedoplatok na výživnom súd otcovi uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku k rukám matky.

13.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal
nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len

„CSP“/).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).