Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Vladislav Puškáš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/292/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215204265
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8215204265.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia
s.r.o.,Karadžičova8,82108Bratislava,IČO:35831154,zastúpenýJUDr.JánomŠoltésom,advokátom,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. J. X, XXX
XX G., o zaplatenie 910,59 EUR s prísl., dňa 8.2.2017 bez nariadenia pojednávania takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 910,59 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 %
p.a. zo sumy 154,15 Eur od 25.8.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy
136,85 Eur od 25.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 275,71 Eur od
25.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 295,79 Eur od 25.11.2012
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 48,09 Eur od 25.12.2012 do zaplatenia,
v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
910,59 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 136,85 Eur od 25.9.2012
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 48,89 Eur od 25.12.2012 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 275,71 Eur od 25.10.2012 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 295,79 Eur od 25.11.2012
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 154,15 Eur od 25.8.2012
do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ustanovenia § 43 a násl.
zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
a žalovanou, Slovak Telekom, a.s. poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné
služby za podmienok stanovených zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú
cenu za poskytované služby.
3. Slovak Telekom, a.s. verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a
sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a
doručilžalovanejfaktúručíslo7209195398sdátumomsplatnostido25.9.2012,ktorejdlžnásumakudňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 136,85 Eur, faktúru číslo 7212394508 s dátumom splatnosti
do 25.12.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 48,09 Eur, faktúru
číslo7218248615sdátumomsplatnostido25.10.2012,ktorejdlžnásumakudňupostúpeniapohľadávky
predstavovala sumu 275,71 Eur, faktúru číslo 7211312652 s dátumom splatnosti do 25.11.2012, ktorej
dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 295,79 Eur a faktúru číslo 7208148823s dátumom splatnosti do 25.8.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 154,15 Eur.
4. Žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté
služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania.
5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 9.6.2014 bola
pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej sumy 910,59 Eur s
príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
6. Žalovaná je v omeškaní s úhradou pohľadávky, preto je povinná zaplatiť podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka úroky z omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995
Z.z. v znení platnom k prvému dňu omeškania žalovanej.
7. Žalovaná sa k žalobe žalobcu napriek doručeniu žaloby do jej vlastných rúk a výzve súdu, nevyjadrila.
8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.
9. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 22.6.2015, teda za účinnosti zákona číslo
99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Keďže konanie nebolo do 30.6.2016, t. j. do doby účinnosti
Občianskehosúdnehoporiadkuskončené,nakonaniepočnúcod1.7.2016jetrebapoužiťnovýprocesný
poriadok upravený zákonom číslo 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) s tým, že právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1.7.2016, zostávajú zachované.
10. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur
11. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie
sú sporné, keď žalovaná napriek výzve súdu ich nepoprela. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti
prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez
nariadenia pojednávania.
12. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa
2.1.2017, rozsudok verejne vyhlásil dňa 8.2.2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
13. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu súd vychádzal z obsahu žaloby a obsahu žalobcom predložených
listín.
14. Žalovaná dňa 16.12.2011 uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. písomnú zmluvu
o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty umožňujúcej žalovanej prijímanie touto
spoločnosťou poskytovaných služieb, aktivácia služieb uvedených v zmluve a ich poskytovanie.
15. Žalobca tvrdí, že Slovak Telekom, a.s. verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne
a včas poskytol a sprístupnil, ale žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami dohodnutú cenu za
poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Dlh žalovanej je vo výške
910,59 Eur.
16. Zmluvné strany v zmluve uzavretej dňa 16.12.2011 v úvode zmluvy konštatujú, že zmluvu uzatvárajú
podľa zákona číslo 610/2003 Z.Z. o elektronických komunikáciách.17. Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
18. Zmluva medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou bola dňa 16.12.2011 uzavretá
za účinnosti zákona číslo 610/2013 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý predchádzal teraz
platnému zákonu číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. V zmysle citovaného § 78 ods.
9 zákona číslo 351/2011 Z.z. je ale zmluvu nutné považovať za uzavretú podľa teraz platného zákona
o elektronických komunikáciách.
19. Podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel
a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a
náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Ustanovenia
odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej služby prenosu
obsahovej služby uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého
minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa
služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik
viazať na písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia
oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v
neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú
službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny
zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na
ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny
podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.
Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej
kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej
služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejnýchslužieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej,
technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká
pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak
nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať
alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
20. Podľa § 43 zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním
alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k
informačnej službe o telefónnych číslach.
Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný
poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,
d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,
g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.
Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie
alebo mimoriadnej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby
alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu. Počas krízovej situácie alebo
mimoriadnej situácie je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre
orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia
a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným volaním sa na účely tohto zákona
rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a poskytovania verejných služieb s cieľom
umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné využívanie verejných služieb v období
krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie. Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať
prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie
komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o
poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej
sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom
informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.
21. Zmluva o poskytovaní verejných služieb (pripojení), z ktorej žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci
ktorého mala na strane žalovanej vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha na jednej
strane, uzavrela právnická osoba (Slovak Telekom, a.s.) a na strane druhej fyzická osoba - nepodnikateľ,
ako to vyplýva aj z obsahu zmluvy. Napriek tomu, že právny vzťah založený touto zmluvou, je upravený
osobitným zákonom (zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a v čase uzavretia zmluvy
zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o vzťah občianskoprávny a naviac
charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 16.12.2011.22. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 16.12.2011, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako o tom svedčí
zápis v obchodnom registri, preto v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ (§ 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka) so žalovanou ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto zmluvu
uzatvárala v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva dňa 16.12.2011
uzavretá medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou je tak zmluvou spotrebiteľskou.
24. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy, ale tiež podmienok, za ktorých bola zmluva
uzatváraná, je nutné vychádzať tak okrem zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy
spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona
číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku
Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a
Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady
93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
25. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 16.12.2011, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak
spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané.
Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú,
podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho
objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa
nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý
dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy,
pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez
zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
26. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.
27. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
28. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7 (2).
29. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
30. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
31. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
32. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym
právom ako aj právom Európskej únie.
33. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet
taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou
podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen
samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho
formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v proceseuzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj aké zmluvné podmienky,
ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so
spotrebiteľom.
34. Na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosť Slovak Telekom, a.s. použila
ňou bežne, pre tieto účely používaný formulár s predtlačeným textom, ktorý je voľným okom takmer
nečitateľný. Veľkosť písma reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi čo i len oboznámiť sa s
týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľovi pritom nič
nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom
povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy.
35. Podľa názoru súdu dodávateľ Slovak Telekom, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy so žalovanou
(podľa poznatkov súdu tento typ formulárovej zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. používa dlhodobo a u veľkého počtu spotrebiteľov) použila zámerne, v snahe
odradiť spotrebiteľov od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane následkov porušenia
zmluvných záväzkov žalovanou ako spotrebiteľom a vyhodnotenia ich dôsledkov pre žalovanú. Z týchto
dôvodov súd dospel k záveru, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejnýchslužiebajejdodatkusožalovanoudňa16.12.2011konalaspôsobom,prektorýjetátozmluvaa
jej dodatok absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, lebo obsahujú
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
36. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy ako takej je potom treba aj jej všetky ostatné podmienky považovať
za neprijateľné a tým aj za neplatné. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase
uzavretia zmluvy so žalovanou ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená
veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu expresis verbis došlo až zákonom číslo
106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj
ustanovenia § 53 c (článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 01.01.2015, lebo tento právny názor
podporuje aj ustanovenie § 1b novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka a podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm.
37. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach aj keď
týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov napríklad Okresný súd
Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn.: 8C/48/2012 (rozsudok zo dňa 08.10.2012, č.k. 8C/48/2012-45,
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn.: 6Co/139/2013), Okresný
súd Žilina vo veci sp. zn. 13C/69/2011 (rozsudok zo dňa 10.01.2012, č.k. 13C/69/2011-13, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.06.2013, sp. zn.: 6Co/176/2013), ale tiež Najvyšší
súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti uvedeným rozhodnutiam vedenom pod sp. zn.:
1Cdo/320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn.:
1Cdo/320/2013).
38. Vzhľadom na uvedené, súd potom ustálil, že zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so žalovanou dňa 16.12.2011 je z dôvodov podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
39. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
40. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
41. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí saposkytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré
na vec vynaložil.
42. Žalovaná poskytovanie služieb elektronickej komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
nepoprela, preto súd skutkové tvrdenie žalobcu o poskytovaní týchto služieb žalovanej považoval podľa
§ 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné.
43. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej služby elektronickej komunikácie poskytovala na základe
neplatnej zmluvy, v dôsledku čoho je žalovaná povinná v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka a zásad
vydania bezdôvodného obohatenia, to plnenie poskytovateľovi služieb vydať.
44. Plnenie, ktoré je žalovaná povinná vydať spočíva vo výkonoch, ktoré nie je možné vydať. Žalovaná
preto je podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná poskytovateľovi týchto služieb, t. j.
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytnúť peňažnú náhradu.
45. Primeranou peňažnou náhradou za služby poskytované Slovak Telekom, a.s. žalovanej na základe
neplatnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb je cena týchto služieb v zmysle cenníka Slovak
Telekom, a.s., t. j. cena, ktorú sa žalovaná zaviazala platiť v prípade, ak by zmluva bola platná. Žalovaná
je preto povinná poskytnúť náhradu vo výške rovnajúcej sa cene Slovak Telekom, a.s. fakturovanej v
jeho faktúrach za obdobie, za ktoré žalovaná cenu služieb nezaplatila.
46. Podľa žaloby žalobcu žalovaná cenu poskytovaných služieb nezaplatila za obdobie od 8.7.2012
do 7.12.2012. Na dôkaz výšky tejto ceny žalobca súdu predložil faktúru Slovak Telekom, a.s. číslo
7208148823 vyhotovenú dňa 8.8.2é12, podľa ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej v období
8.7.2012 - 7.8.2012 poskytla služby v cene 154,15 Eur so splatnosťou ceny dňa 25.8.2012, faktúru
číslo 7209195398 vyhotovenú dňa 8.9.2012, podľa ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej v
období 8.8.2012 - 7.9.2012 poskytla služby v cene 136,85 Eur so splatnosťou ceny 25.9.2012, faktúru
číslo 7210248615 vyhotovenú dňa 8.10.2012, podľa ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej
v období 8.9.2012 - 7.10.2012 poskytla služby v cene 275,71 Eur so splatnosťou ceny dňa 25.10.2012,
faktúru číslo 7211312652 vyhotovenú dňa 8.11.2012, podľa ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
žalovanej v období 8.10.2012 - 7.11.2012 poskytla služby v cene 295,79 Eur so splatnosťou ceny dňa
25.11.2012 a faktúru číslo 7212394508 vyhotovenú dňa 8.12.2012, podľa ktorej spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. žalovanej v období 8.11.2012 - 7.12.2012 poskytla služby v cene 48,09 Eur so splatnosťou
ceny dňa 25.12.2012.
47. Vzhľadom na uvedené, žalovanej vznikla povinnosť za plnenie poskytnuté spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. v období od 8.7.2012 do 7.12.2012 na základe neplatnej zmluvy, ktoré vzhľadom na jeho
charakter nie je možné vydať, zaplatiť peňažnú náhradu v celkovej výške 910,59 Eur.
48. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.
49. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.
50. Zmluvou uzavretou dňa 9.6.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalobcom, spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. postúpila svoje pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej
dňa 16.12.2011 na žalobcu. Uzavretím tejto zmluvy pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči
žalovanej, vrátane práva žiadať to, čo označená spoločnosť poskytla žalovanej na základe neplatnej
zmluvy, prešla na žalobcu v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, preto na strane žalovanej vznikla
povinnosť dlh spočívajúci v zaplatení peňažnej náhrady za služby, ktoré jej poskytla spoločnosť SlovakTelekom,a.s.nazákladeneplatnejzmluvyaichnaturálnevrátenieneprichádzavúvahu,splniťžalobcovi,
lebo tento sa postúpením pohľadávky stal jej veriteľom.
51. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
52. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
53. Plnenie poskytnuté na základe neplatnej zmluvy žalovaná bola povinná vrátiť hneď po jeho prijatí a
keďže jeho vrátenie neprichádza v úvahu, v rovnakom čase bola povinná poskytnúť peňažnú náhradu.
Žalovaná peňažnú náhradu za plnenia poskytnuté spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v období 8.7.2012
- 7.12.2012 neuhradila doposiaľ, preto najneskôr v lehote na plnenie podľa jednotlivých faktúr, z ktorých
sa dozvedela o výške peňažnej náhrady a ktoré je treba považovať za výzvy podľa § 563 Občianskeho
zákonníka, sa dostala do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.
54. Žalovaná sa tak, dňom 25.8.2012 dostala do omeškania so zaplatením peňažnej náhrady vo výške
154,15 Eur a v omeškaní je doposiaľ, dňom 25.9.2012 sa dostala do omeškania so zaplatením sumy
135,85 Eur a v omeškaní je doposiaľ, dňom 25.10.2012 sa dostala do omeškania so zaplatením sumy
275,71 Eur a v omeškaní je doposiaľ, dňom 25.11.2012 sa dostala do omeškania so zaplatením sumy
295,79 Eur a v omeškaní je doposiaľ, a dňom 25.12.2012 sa dostala do omeškania so zaplatením sumy
48,09 Eur a v omeškaní je rovnako až doposiaľ. Žalovanej preto vznikla povinnosť zaplatiť z uvedených
súm a za uvedené obdobie úroky z omeškania vo výške určenej podľa vykonávacieho predpisu, ktorým
je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
55. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 25.8.2012, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
56. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB v období od 11.7.2012 do 8.5.2013 vo výške 0,75 % ročne
žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 154,15 Eur od
25.8.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 136,85 Eur od 25.9.2012 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 275,71 Eur od 25.10.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 295,79 Eur od 25.11.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 48,09 Eur od 25.12.2012 do zaplatenia.
57. Vzhľadom na uvedené, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 910,59 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 154,15 Eur od
25.8.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 136,85 Eur od 25.9.2012 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 275,71 Eur od 25.10.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 295,79 Eur od 25.11.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 48,09 Eur od 25.12.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.
58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca bol v spore v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd voči neúspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
59. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, akodvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.