Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201350
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116201350.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci žalobcu C. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom na E. č. X/XXX, H. U. F., t.č. R. V., X., V. X. XX F., E. L. H. R. K. E. Í., právne
zastúpeného JUDr. Tatianou Jánošikovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Rooseveltova č. 6, proti žalovanému C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, L. a matke N. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R.Š. X, L., o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I č.k. 11P 12/2016-104 zo dňa 07.06.2016 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalobu na obnovu konania odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na obnovu konania a vyslovil, že matke
náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 25.1.2016 sa otec (žalobca) domáhal, aby súd povolil
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22P/77/2011 a nariadil odklad
vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/77/2011 zo dňa 12.5.2015 a to až do

právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na obnovu konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/77/2011 zo dňa 12.5.2015 súd zvýšil výživné určené pôvodne
rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. Nc 803/00 zo dňa 21.8.2000 zo strany otca na mal. C.
M., nar. X.X.XXXX zo sumy 33,19 Eur na sumu 150 Eur mesačne od 29.4.2011 do budúcna, ktoré
bol povinný zasielať matke maloletého do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od
29.4.2011 do 30.4.2015 v sume 5.614,66 Eur mu súd povolil splácať v mesačných splátkach s bežným

výživným po 50 Eur mesačne až do zaplatenia. Rozsudok sp. zn. 22P/77/2011 nadobudol právoplatnosť
dňa 16.6.2015. Uviedol, že o predmetnom rozsudku nemal žiadnu vedomosť a o súdnom konaní a
uvedenom rozsudku sa dozvedel až dňa 28.10.2015 a to z telefonickej komunikácie s vyšetrovateľom
z oddelenia PZ L. - Ť., ktorý mu zároveň oznámil, že bolo na neho podané trestné oznámenie pre
zanedbanie povinnej výživy. Namietal, že konajúci súd nevykonal všetky potrebné šetrenia za účelom
zistenia miesta jeho pobytu alebo aspoň korešpondenčnej adresy. V období od 7.4.2010 do 11.10.2011

bol riadne evidovaný a osobne navštevoval ÚPSVaR, pričom do októbra 2011 sa chodil pravidelne
hlásiť na úrad a všetku poštu si preberal na Mestskom úrade H. U. F.. Súdne konanie 22P/77/2011
bolo v tom čase vedené už šesť mesiacov, pričom v dôsledku pochybenia zo strany súdu sa nemohol
konania zúčastniť. Následne v októbri 2011 odišiel do Anglicka za prácou a na Slovensko sa vrátil dňa
11.3.2014 a opätovne sa zaevidoval na ÚPSVaR vo H. U. F., o čom predložil kontrolný preukaz, kde sú
evidované jeho osobné návštevy na úrade v období od 25.3.2014 do 2.2.2015, t.j. v období jedného roka

v čase prebiehajúceho súdneho konania počas ktorého mohol súd dožiadaním na ÚPSVaR vo H. aj na
obci zistiť jeho pobyt a kontaktovať ho. Od roku 2011 bol evidovaný na G. H. U. F. s miestom trvaléhopobytu H. U. F.. Synovi pravidelne prispieval na výživu v sume 35 Eur až 40 Eur mesačne, o čom
predložil poštové poukážky, na ktorých uvádzal adresu jeho pobytu Mestský úrad H. U. F.. Matka pritom
mala vedomosť o adrese jeho pobytu. Zdôraznil, že bol na území Slovenskej republiky do októbra 2011

a následne od marca 2014 doteraz, pričom riadne komunikoval so všetkými úradmi, ktoré mu vedeli
doručiť úradné zásielky, preto je nepochopiteľné, že Okresný súd Košice I ho nekontaktoval v priebehu
štyroch rokov vedenia súdneho konania. V dôsledku uvedeného vážneho pochybenia zo strany súdu
mu ako účastníkovi konania nebol doručený návrh matky na zvýšenie výživného, neboli mu doručované
predvolania na pojednávania, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa k všetkým

skutočnostiam a dôkazom, možnosť predložiť dôkazy o svojej majetkovej situácii a svojich majetkových
možnostiach a boli vážne porušené jeho práva ako účastníka konania.

3. Súd mal preukázané že otec bol v období od 1.4.2010 do 11.10.2011 vedený v evidencii ÚPSVaR v
zozname uchádzačov o zamestnanie, poberal len dávku v hmotnej núdzi vo výške 65 Eur. V Anglicku
pracoval ako skladník so mzdou vo výške 6,15 GBP/hodina, čo pri 40-hodinovom pracovnom týždni

predstavuje mesačnú mzdu vo výške 984 GBP. Od 25.3.2014 do 25.9.2014 bol zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, poberal dávku v nezamestnanosti po dobu šesť mesiacov. Žiaden iný príjem
nepoberal,nevlastnilžiadnyhnuteľnýaninehnuteľnýmajetok.Od1.8.2014muvznikolnároknastarobný
dôchodok vo výške 371,30 Eur mesačne, z ktorého sú mu vykonávané exekučné zrážky pre oprávnenú
Sociálnu poisťovňu a na výživné. Uviedol, že je bezdomovec, nemá kde bývať, preto výživné vo výške

150 Eur mesačne nezodpovedá jeho majetkovým pomerom v porovnaní s majetkovými pomermi matky.

4. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že otec so synom nebol v kontakte 14 rokov, a nejavil o neho
žiaden záujem. V tom čase maloletého živila výlučne sama zo svojho príjmu, pričom výdavky sa zvýšili
po nástupe syna na strednú školu. Zo sumy 150 Eur, t.j. z výživného, ktoré platí v súčasnosti otec, si vie

syn zabezpečiť všetky potreby školské a mimoškolské, voľnočasové aktivity. V súčasnosti plnoletý C.
navštevuje 3. ročník E.N. Š. K.. Byt na R. X v L. je bytom, v ktorom so synom bývajú a byt nachádzajúci
sa na L. XX v L. je dedičstvom po otcovi.

5. Následne súd citoval ust. § 228 ods. 1, 3, § 229, § 230 ods. 1, § 232 ods. 1, 2, § 234 ods.

1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku a z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.
22P/77/2011 zistil, že matka v tom čase mal. C. podala dňa 29.4.2011 návrh na zvýšenie výživného.
Návrh spolu s poučením bol otcovi doručený na adresu E. X/XXX H. U. F., pričom z pripojenej doručenky
vyplýva, že písomnosti boli prevzaté splnomocnencom. Súd sa pritom viackrát sa snažil zistiť bydlisko
otca, pričom návrh vo veci samej s príslušnými poučeniami boli otcovi doručené. Konštatoval, že je

na účastníkovi konania pokiaľ udelí niekomu splnomocnenie, aby sa o svoje záležitosti zaujímal a
neprenášal zodpovednosť na iné osoby. Pokiaľ matka podala na otca viac trestných oznámení ohľadne
neplnenia si vyživovacej povinnosti, bolo na otcovi, aby si preveril všetky skutkové okolnosti a zaujímal
sa o všetky svoje záležitosti. Vo veci zvýšenia výživného súd rozhodol s prihliadnutím na všetky okolnosti
a vykonané dokazovanie. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh na povolenie obnovy konania

zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že matke náhradu trov konania
nepriznal, pretože matka síce mala v konaní úspech avšak náhradu trov si neuplatnila.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca (otec) odvolanie z
dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. odvolanie. Poukázal na ust. § 5 zákona č.
253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.
Už v konaní vedenom pod sp. zn. 22P 77/2011 bolo zrejmé, že má hlásený pobyt bezdomovca H. U.
F., preto mal súd postupovať podľa predmetného ust. § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. a doručovať mu

všetky písomnosti v zmysle zákona. Súd však takto nepostupoval a preto sa o prebiehajúcom konaní
bez vlastnej viny nedozvedel a nemohol v ňom predložiť dôkazy, ktoré by mu priviedli priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Jeho splnomocnencovi bolo doručené len uznesenie o ustanovení ÚPSVaR L. za
kolízneho opatrovníka pre vtedy maloletého C.. Vytýkal súdu, že sa vôbec nezaoberal jeho námietkou
a to, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 22P 77/2011 postupoval v rozpore so zákonom pokiaľ ide o

doručovanie písomností. Poukázal na uznesenie NS SR 8Sžo 122/2010 zo dňa 12.05.2011, nález ÚS
SR sp. zn. IV. ÚS 14/2007 zo dňa 17.05.2007, sp. zn. I. ÚS 265/05. Namietal nedostatočné odôvodnenie
napadnutého uznesenia, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že súd
nerozhodol o jeho trovách konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Navrhol napadnuté uzneseniezmeniť a obnovu konania vedeného na Okresnom súdu Košice I pod sp. zn. 22P 77/2011 povoliť a matku
zaviazať nahradiť mu trovy konania pred súdom prvej inštancie vo výške 737,57 Eur a pred odvolacím
súdom vo výške 245,92 Eur.

8. Žalovaný C. M. ani jeho matka sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

9. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon

č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa ust. § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a)
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

14. Podľa ust. § 413 ods. 1 písm. c) CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.

15. Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote. V prvej
fáze obnovy konania najprv súd rozhoduje, či obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu konania
odmietne, pričom ešte pred tým ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, je oprávnený žalobu
na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť z dôvodov stanovených v ustanovení § 413

CSP.

16. V danom prípade žalobca (otec) napadol žalobou na obnovu konania rozsudok Okresného súdu
Košice I sp. zn. 22P 77/2011 zo dňa 12.05.2015, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I
č. Nc 88/00-14 zo dňa 21.08.2000 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre (vtedy ešte maloletého) C.

M. zo sumy 33,19 Eur na sumu 150 Eur mesačne od 29.04.2011 do budúcna. Súčasne zaviazal otca
zaplatiť dlžné výživné vzniknuté za obdobie od 29.04.2011 do 30.04.2015 vo výške 5 614,66 Eur, ktoré
mu povolil splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

17. Šetrením odvolací súd zistil, že proti predmetnému rozsudku podal žalobca (otec) odvolanie, ktoré
odvolacísúdpovažovalzapodanévzákonomstanovenejlehoteapretonapadnutýrozsudokOkresného
súdu Košice I sp. zn. 22P 77/2011 zo dňa 12.05.2015 preskúmal v rozsahu danom CMP. Uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Co 32/2017-214 zo dňa 18.05.2017 s právoplatnosťou dňa 13.07.2017bol uvedený rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

18. Vzhľadom na to, že rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P 77/2011, ktorý žalobca napadol
žalobou na obnovu konania nenadobudol právoplatnosť a následne na základe odvolania žalobcu bol
odvolacím súdom zrušený (uznesenie sp zn. 8Co 32/2017), nie je žaloba na obnovu konania prípustná,
keďže obnovou konania možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388
CSP tak, že žalobu na obnovu konania odmietol v súlade s ust. § 413 ods. 1 písm. c) CSP.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach
podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).