Decision was made at the court Okresný súd Zvolen
Judgement was issued by Mgr. Ľudmila Ostrolucká
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Csp/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716210329
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716210329.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu:
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8,
810 00 Bratislava, (P.O.BOX 205), IČO: 37 927 795, proti žalovanej: Q. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K.
O. XXXX/XX, XXX XX J., bývajúcej na adrese: E. I. XXX, XXX XX E. I., právne zastúpenej JUDr.
Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01
Zvolen, o zaplatenie sumy 1.338,97 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 582,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 582,42 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Súd žalobu vo zvyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.08.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 24.08.2016 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 1.338,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1.338,97 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca, ktorý je bankou, uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou dňa 24.06.2004 Zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa
veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.XXXXXXXX. Žalovanej bol
poskytnutý na základe zmluvy úver s dohodnutým úrokom vo výške 16,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu
z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 796,65 Eur, pričom bola povinná
veriteľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 26,55 Eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti
vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch
veriteľa. Pred odstúpením na vymáhanie veriteľ vystavil ku dňu 08.07.2016 nový výpis z bankovej knihy
s konečným stavom účtu ku dňu 30.06.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov,
sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným
zostatkom na úhradu vo výške 1.338,97 Eur. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného
zostatku predstavuje uvedenú sumu. Žalovaná si neplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v
lehote splatnosti, určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2016, t.j. v lehote
splatnosti do dňa 15.07.2016. Preto mu vznikol nárok na úhradu i úrokov z omeškania v zákonnej výške.
2. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016 podľa § 526 Občianskeho zákonníka veriteľ
oznámil žalovanej, že ako postupca ku dňu 19.09.2016 postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy vo výške
1.320,98Eurspolusovšetkýmiúrokmiaostatnýmpríslušenstvomazabezpečenímzriadenýmvovzťahuk pohľadávke na postupníka spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821
08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Súčasne žiadal záväzok zo zmluvy od okamihu doručenia oznámenia
uhradiť výlučne plnením tejto spoločnosti. Toto oznámenie bolo žalovanej doručované dňa 03.10.2016
na adresu: E.Á. I. XXX.
3. Uznesením sp.zn.: 14Csp/37/2016-34 zo dňa 20.01.2017 súd pripustil zmenu subjektu na strane
žalobcu s tým, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava z konania vystúpila a
na jeho miesto ako nový žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, ktorá
sa po tejto zmene stala stranou sporu na strane žalobcu. Zmena bola pripustená podľa § 80 ods.2 a
ods.3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa ktorých súd vyhovie návrhu podľa odseku
1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu, alebo k prechodu práva, alebo povinnosti
a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania prijíma vstav konania ku dňu jeho vstupu. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2017.
4. Po zmene strany sporu súd na strane žalobcu ďalej konal so spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.
5. Pred otvorením prvého pojednávania podaním zo dňa 16.06.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa
19.06.2017 žalobca vzal späť čiastočne žalobu o zaplatenie sumy 582,42 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 582,42 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia z titulu poplatkov v sume 159,87 Eur
a z titulu sankčného úroku v sume 212,55 Eur a z titulu istiny v sume 210,- Eur.
6. Nakoľko žalobca vzal žalobu v tejto časti späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa§ 145 ods.2
a podľa § 146 ods.1 CSP podľa ktorých, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Súd konanie nezastaví, ak
žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby sa neprihliada, ak dôjde k spävzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu
podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. V danej k veci k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než
sa začalo pojednávanie a preto súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžadoval.
7. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 10.08.2017. Právny zástupca žalobcu sa
tohtopojednávanianezúčastnil;napojednávaniebolpredvolanýriadneavčasdňa26.07.2017. Neúčasť
napojednávaníospravedlnilpodanímzodňa01.08.2017,ktorébolodoručenésúdudňa02.08.2017,ako
dôvod neúčasti uviedol pracovnú zaneprázdnenosť a nenavyšovanie trov konania v súlade so zásadou
hospodárnosti konania, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Žalovaná a právny
zástupca žalovanej sa tohto pojednávania zúčastnili. Títo boli na pojednávanie predvolaní riadne a
včas dňa 31.07.2017. Nakoľko právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas,
pričom tento nepožiadal so žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, súd na tomto pojednávaní
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v prítomnosti právneho zástupcu
žalovanej a žalovanej.
8. Žalovaná na obranu vzniesla námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom. Poukázala na to, že posledný výber cez kreditnú kartu vykonala dňa 03.03.2013, keď
z účtu vyčerpala finančné prostriedky v sume 5,- Eur. Ak by sa prihliadlo na skutočnosť, že výpisy z
kreditnéhoúčtubolivyhotovovanétak,akototvrdížalobcavždykposlednémudňupríslušnéhomesiaca,
teda v danom prípade ku dňu 31.03.2013, žalobca sa mohol dozvedieť o výške debetu na jej kreditnom
účtektomutodňu.Odtohtodňazačalaplynúťžalobcovivšeobecnátrojročnápremlčaciadobanavčasné
uplatnenie práva žalobcu na súde. Táto uplynula dňa 31.03.2016. Žalobca podal žalobu na súde až dňa
24.08.2016, preto jeho právo je premlčané. Aj keby samotnú zmluvu v danom prípade by bolo potrebné
právne posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, otázku premlčania, nakoľko ide o
spotrebiteľskú vec treba právne posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto
ohľade poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4MCdo/14/2014 zo dňa 26.08.2015, ako
i na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil v konaní žalobca, žalovaná nepredložila
v konaní žiadne dôkazy a ani nenavrhla žiadne dôkazy vykonať, keď zistil tento skutkový a právny stav:10. Dňa 24.06.2004 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 ako
bankou na jednej strane a žalovanou ako klientkou banky na strane druhej uzatvorená Zmluva o
vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM č.XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Na
základe tejto zmluvy sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu k zriadenému kreditnému
účtu žalovanej č.XXXXXXXXXX. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „obchodné podmienky“). Zmluva predstavuje
formulárové tlačivo banky. Bola formulovaná ako Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty
QUATRO (ďalej len „žiadosť“), ktorú žalovaná vyplnila dňa 21.06.2004. Zo strany banky bola uvedená
žiadosť schválená dňa 24.06.2004, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Tým došlo k uzatvoreniu
zmluvy na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver s dohodnutým úrokom.
11. Žalobca v konaní tvrdil, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený
úverový rámec vo výške 796,65 Eur so zmluvným úrokom vo výške 16,20 % ročne so štandardnou
splátkou vo výške 26,55 Eur mesačne. Žalovaná toto tvrdenie žalobcu v konaní nerozporovala.
12. Ešte banka, teda pôvodný veriteľ listom zo dňa 04.09.2013 vypovedal predmetnú zmluvu a
vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku zo zmluvy z dôvodu, že sa nepodarilo obnoviť platobnú
disciplínu žalovanej tak, aby táto pokračovala v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok v zmysle
podpísaných dojednaní. Súčasne vyčíslil dlžný zostatok na kreditnej karte na sumu 956,80 Eur, ktorú
žiadaluhradiťvtermínenajneskôrdo10dníododňadoručeniavyhláseniapredčasnejsplatnostidlžného
zostatku. Žalovanej toto vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku bolo
doručované na adresu: G. XXX/XX, XXX XX J., keď táto si túto zásielku neprevzala, zásielka sa vrátila
veriteľovi dňa 10.09.2013 s reláciou pošty, že žalovaná je ako adresát na tejto adrese neznáma.
13. Obchodné podmienky, ktoré žalobca v konaní predložil a ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
upravovali bližšie práva a povinnosti zmluvných strán.
14. Žalobca predložil v konaní aj Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., platný od 01.05.2009.
15. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM ku dňu 08.07.2016 za zúčtovacie obdobie od
01.01.2009 do 30.06.2016 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úverový rámec 796,65 Eur, štandardná
úroková sadzba bola 16,20 % ročne, štandardná splátka bola 26,55 Eur mesačne. Ku dňu 30.06.2016
dlžný zostatok na účte bol 1.338,97 Eur. Z tohto výpisu ďalej vyplýva, že žalovaná naposledy z účtu
čerpala finančné prostriedky dňa 01.03.2013 v sume 5,- Eur. Po tomto dátume žiadne finančné
prostriedky z účtu nečerpala, po tomto dni banka zaťažovala účet žalovanej už len rôznymi poplatkami
za správu kartového účtu, ďalej zaťažovala účet nákladmi na vymáhanie pohľadávky do vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru, ďalej sankčnými úrokmi, štandardnými úrokmi. Po tomto dni žalovaná na
účet vracala finančné prostriedky, keď ku dňu 23.06.2016 vykonala celkom úhrady v čiastke 400,- Eur,
posledná úhrada je zo dňa 23.06.2016.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
17. Žalobca v konaní uplatnil nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy po čiastočnom späťvzatí žaloby v
sume 756,55 Eur s príslušenstvom (1.338,97 Eur - 582,42 Eur ) z titulu zmluvy zo dňa 24.06.2004 (ďalej
len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená medzi bankou Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava, ako
veriteľom na jednej strane a žalovanou ako dlžníčkou na strane druhej. V zmysle tejto zmluvy, ktorej bolo
pridelené č. XXXXXXXXXX sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet
pre žalovanú č.XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy banka žalovanej kreditnú kartu poskytla a viedla
pre žalovanú kartový účet, ktorú skutočnosť žalovaná nepopierala. Kreditná karta predstavovala formu
revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý bol čerpaný používaním tejto karty
žalovanou. Žalovanej bankou bol poskytnutý na základe zmluvy naposledy schválený úverový rámec
vo výške 796,65 Eur, keď bol dohodnutý i úrok z úveru vo výške 16,20 % ročne. Žalovaná sa zaviazala
platiť štandardnú mesačnú splátku na vrátenie úverových prostriedkov vo výške 26,55 Eur, keď tieto
skutočnosti tvrdené žalobcom žalovaná nerozporovala, a napokon tieto vyplývajú i z výpisu z Pôžičkovej
karty Quatro PREMIUM zo dňa 08.07.2016. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.,ktoré bližšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského
práva, keďže ju uzatvorila žalovaná ako spotrebiteľka, ktorá nekonala v rámci predmetu obchodnej,
alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na
právnu povahu strán zmluvy. Má spotrebiteľský charakter napriek povahe tzv. absolútneho obchodu (§
497Obchodnéhozákonníka)spoukazomna§261ods.6písm.d/Obchodnéhozákonníkapodľaktorého
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného i zo
zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).
18. V tejto súvislosti treba doplniť, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014
Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka),
že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu
zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie takých otázok,
ako je otázka premlčania, otázka úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby
sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie poníma
výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného
použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky, ktoré bolo ustálené v aplikačnej
praxi súdov aj prijatím tejto novelizácie, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení sp.zn.
I.ÚS/402/2013 zo dňa 19.06.2013 v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. V tejto otázke je súdna prax už ustálená. Ustanovenie § 52
ods.2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj
v tomto ohľade je súdna prax už ustálená (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo
dňa 21.04.2015).
19.Ďalšiazásadnázmenavochraneprávspotrebiteľavykonanázákonomč.102/2014Z.z.,súčinnosťou
od 01.05.2014 nastala v tom, že týmto zákonom bolo zavedené ustanovenie § 5 b/ Zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok
uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by
neumožňovala nárok po práve priznať. V zmysle novely zákona č. 250/2007 Z.z. vykonanej zákonom
č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 v zmysle § 5b orgán (v tomto prípade súd) rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo) na premlčanie nároku (na rozdiel
od úpravy uvedenej v § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá vyžaduje, aby námietku premlčania
účastník výslovne vzniesol). Keďže toto zákonné ustanovenie bolo zavedené zákonom č.102/2014
Z.z., ktorý neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované
po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase
rozhodovania. Ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch.
20. V súdenom prípade však žalovaná na obranu sama vzniesla námietku premlčania práva žalobcu
na zaplatenie žalovanej sumy z príslušenstvom.
21. Vzhľadom k tomu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd sa ako základnou otázkou v
konaní ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k záveru, že táto je dôvodná.
22. Podľa § 100 ods.l Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 - 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
01.05.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznaťplnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
25. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
26. V konaní bolo nesporne zistené z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM zo dňa 08.07.2016, že
žalovaná posledné finančné prostriedky cez kreditnú kartu čerpala dňa 01.03.2013 v sume 5,- Eur. Po
tomto dni finančné prostriedky z úverového účtu už prostredníctvom kreditnej karty nečerpala. Nakoľko
v súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec, na otázku premlčania súd aplikoval príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka § 101 a nasl. Aplikácia týchto zákonných ustanovení vyplýva z § 52 ods.2
Občianskeho zákonníka v platnom znení. Uplatnenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v danom prípade
neprichádza do úvahy, keďže žalovaná vzniesla sama námietku premlčania.
27. Žalovaná naposledy čerpala z účtu finančné prostriedky dňa 01.03.2013. Po tomto dni už nečerpala
žiadne úverové prostriedky. Žalobca podal žalobu na súde dňa 24.08.2016. Pokiaľ veriteľ (banka) po
skončení príslušného mesiaca vystavila informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej
knihy) o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov
a úrokov spojených zo správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého
úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala povinná splátka uhradená a
dátum splatnosti tejto splátky, tak ako to uvádzal žalobca v žalobe a pokiaľ žalovaná svoje záväzky zo
zmluvy neplnila, veriteľ mohol už dňa 01.04.2013 podať žalobu na súde o vymáhanie svojej pohľadávky
zo zmluvy voči žalovanej. Túto podal až dňa 24.08.2016, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka na úspešné vymoženie tohto práva. Táto
mu márne uplynula dňa 01.04.2016. Právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom je
tak premlčané a žalovaná úspešne vzniesla námietku premlčania. Premlčané právo nemožno veriteľovi
priznať v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, keď na premlčanie súd prihliadol na námietku dlžníka,
i keď sa táto námietka v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., nevyžadovala.
28. Vzhľadom na úspešnú námietku premlčania vznesenú žalovanou, súd žalobu žalobcu v časti o
zaplatenie sumy 756,55 Eur s príslušenstvom zamietol.
29. Na záver súd ešte dodáva, že aplikácia § 103 Občianskeho zákonníka neprichádzala do úvahy,
pretože žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy o predpisovaní splátok, ani o ich splatnosti.
30. Pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku veriteľom listom zo dňa 04.09.2013,
žalobca v konaní nepredložil dôkazy v zmysle § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého ako
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Ako súd už dôvodí, žalobca nepreukázal predpis splátok, splatnosť splátok, tiež nepreukázal, že veriteľ
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka a že toto právo bolo uplatnené najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo
zaplatením splátky. V tomto ohľade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, v tomto smere neprodukoval
dôkazy. Preto na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 04.09.2013 súd neprihliadol,
keďže žalobca nepreukázal zákonné dôvody na uplatnenie tohto práva.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Žalovaná mala v konaní plný úspech vo veci, keď k jej úspechu možno pričítať i tú časť konania, v
ktorej žalobca vzal žalobu späť, preto jej súd priznal plný nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania,
t.j. v rozsahu 100 %, keďže žalobca čiastočným späťvzatím žaloby zavinil vznik trov konania žalovanej
i v tejto časti.33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O vrátení pomernej časti súdneho poplatku žalobcovi po čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.