Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 2, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Cb/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711216234
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:7711216234.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobkyne G.. P. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Č.. X, XXX XX P., občianky SR, právne zastúpenej JUDr. Andrejom
Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie č. 2, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému OKTAN, a.
s. so sídlom Slavkovská č. 9, 060 42 Kežmarok, IČO: 36 458 651, právne zastúpenému Mgr. Milošom
Čičmancom, advokátom so sídlom Rastislavova č. 36, 058 01 Poprad, o zaplatenie 4.144,95 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.144,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 3.190,62 eur od 19.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne

zo sumy 924,47 eur od 19.07.2011 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
29,86 eur od 27.07.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 248,50 eur a trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 1.761,09 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.144,95 eur s úrokom z omeškania vo výške

9,5 % ročne zo sumy 3.190,62 eur od 05.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 924,47 eur od 05.07.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 29,86 eur od 13.07.2011 do zaplatenia. Uviedol, že so žalovaným 14.12.2004 uzavrel Zmluvu
o čerpacej stanici (agentúrna zmluva) týkajúcu sa čerpacej stanice OKTAN Michalovce - Vinianska
cesta. Predmetom tejto zmluvy boli motorové palivá, ktoré sa žalobca zaviazal predávať v mene a na
účet žalovaného. Žalobca nebol oprávnený na základe zmluvy na predaj pohonných hmôt od iných
dodávateľov než od žalovaného.

Ku skončeniu agentúrnej zmluvy došlo odstúpením zo strany žalovaného 21.06.2011 s účinnosťou k
30.06.2011.

Podľa ustanovenia článku I.1 Zmluvy vykonával žalobca v právnom postavení podnájomcu vo
vlastnommeneanavlastnúzodpovednosťpredajmazadiel,autopríslušenstva,prevádzkovýchkvapalín,
autokozmetiky, drogistického tovaru, potravín a iných tovarov, pričom niektoré druhy bol žalobca povinný

odoberať od dodávateľov, ktorých určil samotný žalovaný vystupujúci v právnom postavení nájomcu.Ku dňu skončenia obchodného záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania bola vykonaná
inventúra o zostatkovom tovare k 30.06.2011. Z uvedenej inventúry vyplýva druh a množstvo tovaru
žalobcu, ktorý pri odovzdaní predmetu nájmu prevzal žalovaný.

Uvedenou agentúrnou zmluvou bol medzi žalobcom a žalovaným založený obchodný záväzkový právny
vzťah, na základe ktorého vystavil žalobca žalovanému okrem iných faktúry - daňové doklady, ktoré
neboli zo strany žalovaného zaplatené a ktorých zaplatenia sa v tomto konaní pred súdom prvého stupňa
žalobca domáha:

- faktúrou č. 2011022 znejúcou na sumu 6.057,23 eur vystavenou 04.07.2011 a splatnou 18.07.2011,
žalobca vyúčtoval žalovanému na základe inventúry z 30.06.2011 tovar, ktorý sa nachádzal v objekte
čerpacej stanice OKTAN Michalovce;

- faktúrou č. 2011024 vystavenou 04.07.2011 a splatnou 18.07.2011, vyúčtoval žalobca žalovanému

sumu 2.778,49 eur, podľa článku VII. agentúrnej zmluvy províziu za agentúrny tovar a províziu z predaja
pohonných hmôt na čerpacej stanici OKTAN v Michalovciach za mesiac jún 2011;

- faktúrou č. 2011026 vystavenou 12.07.2011 a splatnou 26.07.2011, žalobca vyúčtoval žalovanému
sumu 29,86 eur, podľa článku VII. províziu za agentúrny tovar a províziu za OKI karty pre zamestnancov

za mesiac jún 2011.

Uvedené daňové doklady boli žalovanému riadne doručené, pričom tieto faktúry uznal, nikdy z jeho
strany neboli žalobkyni vrátené, a teda sa jedná o nesporné pohľadávky žalobcu voči žalovanému,

vyplývajúce z ich vzájomného obchodného záväzkového právneho vzťahu.

K otázke vzájomných zápočtov vykonaných medzi účastníkmi konania žalobca uviedol, že tieto
predstavovali medzi účastníkmi bežnú prax. Vždy sa však jednalo o vzájomné dvojstranné započítanie
na základe dohody o započítaní ako dvojstranného právneho úkonu medzi účastníkmi. Nikdy nešlo o

jednostranný zápočet. V tejto súvislosti upozornil, že v prípade započítania na základe dvojstranného
zápočtu neboli vzájomné pohľadávky medzi účastníkmi konania sporné. Došlo tak vždy k započítaniu
nesporných pohľadávok.

V prípade jednostranného započítania zo strany žalovaného však nešlo o takýto prípad, keďže faktúry,

ktoré žalovaný vystavil z titulu náhrady škody, boli zo strany žalobcu spochybnené a riadne žalovanému
vrátené s tým, že žalobca tieto faktúry neuznal. Preto je podľa neho potrebné, aby sa súd zaoberal
prejudiciálnou otázkou, či tieto faktúry boli sporné, a teda či boli splnené podmienky pre jednostranný
zápočet a či tento vykonaný jednostranný zápočet zo strany žalovaného zo 14.09.2011 vyvoláva právne
účinky.

Podľa žalobcu pokiaľ sa v tomto prípade jedná o odstránenie spornosti nárokov žalovaného, mal si
tento uplatniť právo na náhradu škody v samostatnom súdnom konaní voči žalobcovi, v ktorom by bol
nútený preukázať, že mu vznikla škoda, že túto škodu spôsobil žalobca a rovnako aj príčinnú súvislosť.
Keďže sa v danom prípade jednalo o náročné dokazovanie, bolo preto podľa vyjadrenia žalobcu pre

žalovaného jednoduchšie namiesto domáhania sa náhrady škody vystaviť žalobcovi faktúru za dodávku
pohonných hmôt. V prejednávanej právnej veci sú však faktúry vystavené zo strany žalovaného ako
faktúry za dodaný tovar. Tento však žalobcovi nebol nikdy dodaný. Zo žiadnej z uvedených faktúr
použitých žalovaným na započítanie však nevyplýva, že by sa malo jednať o uplatnenie si práva na
náhradu vzniknutej škody voči žalobcovi. V tejto súvislosti žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa

uzavretej zmluvy žalobca neodkupoval pohonné hmoty od žalovaného, ale tieto predával v jeho mene
a na jeho účet. Vystavené faktúry zo strany žalovaného tak nemajú oporu v obchodnom záväzkovom
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Na vysvetlenie žalobca v tejto súvislosti predložil konajúcemu súdu doklady o tom, že vzniknuté manko,

ako rozdiel medzi dodaným množstvom podľa dodacieho listu a skutočne dodaným množstvom, bolo
riadne zdokumentované a vyznačené na dodacom liste a rovnako bolo hlásené na dispečing žalovaného
v Kežmarku. Rovnako nie je podľa žalobcu technicky možné, aby na čerpacej stanici predal pohonnéhmoty bez toho, aby tieto boli zaznamenané v systéme, keďže tankovacie zariadenia boli vybavené
meracím systémom vydaného paliva.

V tejto súvislosti rovnako poukázal aj na skutočnosť, že nie je možné odcudziť pohonné hmoty z
nadzemnej nádrže, a to ani zamestnancami čerpacej stanice ani tretími osobami bez toho, aby bolo
zasahované do systému čerpacej stanice, a to jednak do programového vybavenia ako aj mechanickým
zásahom porušením plomby, čo však počas platnosti agentúrnej zmluvy u žalobcu nikdy zistené nebolo.
Žalobca tým preukázal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti, na základe čoho by mal byť

braný na zodpovednosť za prípadné rozdiely na vyúčtovanom a reálne dodanom množstve pohonných
hmôt.

Žalobca v ďalšom podotkol, že viackrát žalovaného upozornil na skutočnosť, že merania
prostredníctvom meracej tyče nie sú presné. Týmto si žalobca splnil svoju notifikačnú povinnosť voči
žalovanému podľa ust. § 377 Obchodného zákonníka, keď ho týmto spôsobom informoval, že takýmto

meraním vznikajú rozdiely, ktoré si však žalovaný uplatnil ako náhradu škody.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V dôvodoch uviedol, že predmetom činnosti spoločnosti žalovaného
je podnikanie s motorovými palivami. Žalovaný v právnom postavení nájomcu uzavrel so žalobcom v
právnom postavení podnájomcu 14.12.2004 Zmluvu o čerpacej stanici (Agentúrna zmluva, prevádzka

ČS OKTAN Michalovce). V tejto zmluve boli dohodnuté podmienky prevádzkovania uvedenej čerpacej
stanice, práva a povinnosti oboch zmluvných strán.

Poukázal na ustanovenie článku I., bod I.1, kde je vymedzený predmet zmluvy, podľa ktorého
"Podnájomca ako podnikateľ prevádzkujúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia preberá v

mene a na účet Nájomcu, teda v agentúrnom vzťahu, maloobchod s motorovými palivami vrátane k
tomu potrebného skladovania a všetky inak s tým súvisiace činnosti za podmienok tejto zmluvy a pri
dodržiavaní aktuálnych smerníc a nariadení Nájomcu.

Pohľadávky žalobcu voči žalovanému účtované faktúrami uvedenými v žalobe podľa právneho názoru

žalovaného zanikli 14.09.2011 jednostranným zápočtom vykonaným žalovaným, na základe ktorého
boli započítané s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi z titulu nároku na náhradu škody. Tieto boli
žalovaným fakturované:
- faktúrou č. 2824475 v sume 1.215,89 eur,
- faktúrou č. 2923521 na sumu 1.902,77 eur,

- faktúrou č. 1130539 na sumu 144,14 eur,
- faktúrou č. 1121688 na sumu 253,81 eur
- faktúrou č. 1023575 na sumu 628,34 eur.

Z uvedeného dôvodu preto žalovaný neeviduje voči žalobcovi žiaden záväzok, pretože všetky jeho

záväzky voči žalobcovi sa stali predmetom vyššie uvedeného zápočtu.

Žalovaný informoval žalobcu o zápočte zo 14.09.2011 písomnou formou. V informácii mu podrobne
vysvetlil stav vzájomných pohľadávok a záväzkov i vykonanie zápočtu.

Skutkové okolnosti tvrdené žalobcom v žalobe a v ďalšom priebehu konania neboli medzi účastníkmi
sporné. Spornou bola otázka právneho posúdenia, či žalovanému v právnom postavení nájomcu
vzniklo voči žalobcovi v právnom postavení podnájomcu právo na jednostranné započítanie pohľadávok
vyúčtovaných vyššie uvedenými účtovnými dokladmi z titulu práva na náhradu škody.

V rámci posudzovania vyššie uvedenej prejudiciálnej otázky žalovaný argumentoval, že základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu sú podľa právnej teórie:
1. protiprávny úkon, prípadne porušenie právnej povinnosti,
2. škoda,
3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou,

4. zavinenie pri subjektívnej zodpovednosti za škodu.

K prvému predpokladu zodpovednosti za spôsobenú škodu je podľa žalovaného potrebná protiprávnosť
úkonu, spočívajúca v porušení právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym právom.Porušením právnej povinnosti je potrebné podľa neho rozumieť objektívne vzniknutý rozpor medzi tým,
ako fyzická osoba (v prejednávanej veci fyzická osoba podnikateľ) konala, prípadne opomenula konať
a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej zmluvou a právnym predpisom.

V tejto súvislosti vyslovil právny názor, podľa ktorého žalobca svojím konaním porušil všeobecnú
prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keďže nepostupoval pri výkone
činnosti na základe uzavretej Zmluvy o čerpacej stanici tak, aby nebola žalovanému spôsobená škoda
na jeho majetku, t.j. na pohonných hmotách v jeho vlastníctve, s ktorými zaobchádzal žalobca ako

so zverenými hodnotami, a jednak povinnosť postupovať pri zariaďovaní záležitosti v mene a na účet
žalovaného s odbornou starostlivosťou.

NatomtomiestepoukázalnazmluvnédojednanieobsiahnutévbodeI.1Zmluvyočerpacejstanici,podľa
ktorého "Podnájomca ako podnikateľ prevádzkujúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia
preberá v mene a na účet nájomcu, teda v agentúrnom vzťahu maloobchod s motorovými palivami

vrátanektomupotrebnéhoskladovaniaavšetkyinakstýmsúvisiacečinnosti,zapodmienoktejtozmluvy
a pri dodržiavaní aktuálnych smerníc a nariadení Nájomcu".

Podľa žalovaného aj keď bola predmetná zmluva dojednaná ako inominátna v súlade s § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, v časti týkajúcej sa nakladania žalobcu, ako bývalého podnájomcu čerpacej

stanice, s pohonnými hmotami vo vlastníctve žalovaného, ako bývalého nájomcu čerpacej stanice, sú
naplnené všetky znaky mandátnej zmluvy, a preto je potrebné použiť príslušné ustanovenia o mandátnej
zmluve v súlade s § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, a to predovšetkým s ohľadom na povinnosti
mandatára pri zariaďovaní záležitostí mandanta.

Poukázal na samotné ustanovenia § 566 Obchodného zákonníka, podľa ktorého "mandátnou zmluvou
sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť
uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa
zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu".

Žalovaný vyslovil, že všetky náležitosti mandátnej zmluvy boli vo vzťahu medzi účastníkmi konania
naplnené, keďže sa žalobca v postavení mandatára zaviazal, že pre žalovaného v postavení mandanta
v jeho mene a na jeho účet zariadi za odplatu (provízia podľa článku VII. Zmluvy o čerpacej stanici)
predaj pohonných hmôt tretím osobám, t.j. obchodnú činnosť v mene mandanta.

V rámci svojej právnej argumentácie v ďalšom poukázal na ust. § 567 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí mandanta s odbornou
starostlivosťou. Ide o základnú zásadu, ktorú je mandatár povinný dodržiavať pri plnení povinností,
ktoré mu ustanovuje mandátna zmluva. V súlade so zákonným znením tohto ustanovenia sa teda
od mandatára pri plnení zmluvných povinností vyžaduje viac ako bežná starostlivosť. Takisto nemôže

mandatár postupovať v rozpore so záujmami mandanta, nakoľko v opačnom prípade má takáto činnosť
mandanta za následok zodpovednosť mandatára za škodu, ktorá týmto mandantovi vznikla.

V súvislosti s druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu žalovaný argumentoval, že škodou
je potrebné rozumieť majetkovú ujmu, ktorú je možné vyčísliť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení

existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Druh a výšku spôsobenej škody preukázal žalovaný v tomto
konaní predložením listinných dôkazov, konkrétne výsledkami ročnej vyúčtovacej inventúry v litroch,
ktoré boli priložené ku každej zo sporných faktúr a ktoré sa stali predmetom jednostranného zápočtu
vykonaného žalovaným 14.09.2011.

Žalovaný pri vyčíslení vzniknutej škody vychádzal z porovnania účtovného stavu a fyzického stavu
pohonných hmôt zistených pri každoročnej inventúre, samozrejme pri zohľadnení istej normy strát na
pohonných hmotách.

Vzhľadom na skutočnosť, že pohonné hmoty sú látky prchavé, menia svoj objem a hustotu v závislosti
od aktuálnej teploty, vždy je pre každý druh pohonnej hmoty s ohľadom na jej špecifickú vlastnosť a
zloženie stanovená určitá norma povolených strát, ktorá zohľadňuje aj prípadnú nepresnosť meračov,
či už na vstupe do nádrže alebo na výstupe z nej.V prípade, ak sa norma povolených strát prekročí, má žalovaný v postavení nájomcu podľa zmluvného
dojednania v článku IV., bod IV.4 Zmluvy o čerpacej stanici nárok na úhradu chýbajúceho množstva

pohonných hmôt zisteného na základe ročnej vyúčtovacej inventúry, t.j. nárok na náhradu škody, ktorá
vznikla žalovanému z dôvodu úbytku na jeho majetku (úbytku pohonných hmôt nad stanovenú normu
strát), a to v prípade, ak žalobca nepreukáže, že ani on ani osoby, ktoré mu pomáhajú pri výkone jeho
činnosti, vznik škody nezavinili.

Ako už bolo uvedené, žalovaný pri vystavovaní sporných faktúr vychádzal z porovnania zisteného
fyzického stavu a účtovného stavu pohonných hmôt na čerpacej stanici v Michalovciach. Je pravdou,
ako uviedol žalovaný, že pokiaľ ide o fyzický stav pohonných hmôt, ktorý bol zisťovaný na základe
ročnej vyúčtovacej inventúry, postupovalo sa pri meraní zostatkového množstva pohonných hmôt v
nádržiach na čerpacej stanici s použitím tzv. meracích tyčí, nakoľko v danom čase sa na čerpacej stanici
v Michalovciach ešte nenachádzali elektronické certifikované merače.

Pokiaľ však ide o účtovný stav (tzn. aké množstvo pohonných hmôt bolo reálne dodané na čerpaciu
stanicu z cisterien), merania sa uskutočňovali 2 spôsobmi, a to pomocou tzv. meracej tyče, ako aj
pomocou elektronických certifikovaných meračov.

Žalovaný však pri vyúčtovaní chýbajúceho množstva pohonných hmôt nad stanovenú normu, pokiaľ
ide o účtovný stav, vychádzal z meraní pri dodávke pohonných hmôt vykonaných prostredníctvom
certifikovaných elektronických meračov (certifikáty vydané Slovenskou legálnou metrológiou, n.o.), ktoré
sú relevantné a smerodajné aj ako podklady pre colný či daňový úrad a pre výpočet spotrebnej dane
a presnosť ich výsledkov oveľa viac zodpovedá skutočnosti, než výsledky meraní uskutočnených

prostredníctvom tzv. meracích tyčí.

Dôvodom, pre ktorý vzal žalovaný za smerodajné merania získané prostredníctvom certifikovaných
elektronických meračov, bola i skutočnosť, že merania uskutočnené pomocou tzv. meracej tyče boli
ovplyvnené aj z dôvodu predaja pohonných hmôt počas ich stáčania, a to napriek tomu, že tento zákaz

bol stanovený žalobcovi v rámci Prílohy č. 3 aj Prílohy č. 16 k Zmluve o čerpacej stanici, o čom bol súdu
na pojednávaní konanom 27.09.2013 predložený dôkaz v podobe výberu vzorky dodacích listov, kde je
uvedený predaj pohonných hmôt.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak podľa žalovaného nemožno s istotou vedieť, či boli na dodacích

listoch uvádzané skutočné množstvá predaných pohonných hmôt, resp. či vôbec uvádzané boli.
Spätnou kontrolou dokladov bolo okrem tejto skutočnosti zistené i to, že hodnoty na dodacích listoch
nezodpovedajú realite, sú zmätočné a častokrát aj matematicky nesprávne.

Preto podľa žalovaného je potrebné vychádzať z meraní dodaného množstva pohonných hmôt

uskutočnených prostredníctvom elektronických certifikovaných meračov, keďže tieto merania nemohli
byť ovplyvnené predajom pohonných hmôt počas ich stáčania z cisterny do nádrže na čerpacej stanici,
keďže sa bral do úvahy stav v cisterne pred stočením a množstvo PHM, ktoré prešlo prietokomerom
elektronického merača.

Tretímpredpokladomzodpovednostizaspôsobenúškodujepríčinnásúvislostimedziporušenímprávnej
povinnosti a spôsobenou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide podľa žalovaného vtedy, ak škoda
vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu či právom kvalifikovanej udalosti, teda ak je jeho
konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho
úkonu (škodovej udalosti), ku škode by nedošlo.

Podľa žalovaného príčinná súvislosť vyplýva zo skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným existoval
právny vzťah založený Zmluvou o čerpacej stanici. V zmysle ustanovení tejto zmluvy ako aj s ohľadom
na ustanovenia o mandátnej zmluve bol žalobca povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí pre
žalovaného, t.j. pri skladovaní a predaji pohonných hmôt vo vlastníctve žalovaného, v súlade s odbornou

starostlivosťou, so záujmami žalovaného a v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou. Žalobca
s pohonnými látkami na základe predmetnej zmluvy zaobchádzal ako so zverenými hodnotami, čiže
hodnotami, ktoré mal v osobnej dispozícii a mal povinnosť sa o ne riadne starať a dbať na to, aby na
nich nevznikla škoda. Keďže došlo k porušeniu týchto povinností žalobcu ako podnájomcu z uzavretejZmluvy o čerpacej stanici, následkom čoho bolo spôsobenie škody na majetku žalovaného, má žalovaný
za to, že je týmto preukázaná príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou.

V súvislosti so zavinením ako posledným zákonným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody
žalovaný uviedol, že tento predpoklad má subjektívny charakter a je potrebné ho preukazovať len pri tzv.
subjektívnej zodpovednosti za škodu, čiže zodpovednosti s ohľadom na zavinenie. Ak právo spája vznik
zodpovednosti iba s existenciou predpokladov objektívnej povahy, ide o tzv. objektívnu zodpovednosť.
Objektívnou zodpovednosť rozumie zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t.j. zodpovednosť vznikne

za podmienky splnenia istých objektívnych predpokladov, pričom nie je potrebné preukazovať zavinenie
zodpovednej osoby, či už úmyselné alebo nedbanlivostné.

V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie článku IV., bod IV.4 Zmluvy o čerpacej stanici, podľa ktorého
"Od uskutočnenia riadnej dodávky agentúrneho tovaru prechádza na podnájomcu zodpovednosť za
škodu vzniknutú pri jeho skladovaní. Podnájomca zodpovedá za škodu len vtedy, pokiaľ nepreukáže,

že ani on ani osoby, ktoré mu pomáhajú pri výkone činnosti podľa tejto zmluvy, vznik škody nezavinili."
Z uvedeného zmluvného dojednania podľa žalovaného jednoznačne vyplýva objektívna zodpovednosť
žalobcu ako bývalého podnájomcu čerpacej stanice za škodu, s možnosťou liberácie, pričom liberačným
dôvodom je skutočnosť, že podnájomca (žalobca) čerpacej stanice preukáže, že ani on ani osoby, ktoré
mu pomáhajú pri výkone činnosti podľa tejto zmluvy, vznik škody nezavinili.

Navyše podľa žalovaného objektívna zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu vyplýva aj zo zákona,
konkrétne z ust. § 570 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mandatár zodpovedá za škodu na veciach
prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích
osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Konštrukcia zodpovednosti mandatára za škodu na veciach prevzatých od mandanta pri zariaďovaní
záležitosti, ktorá je predmetom mandátu, je podľa žalovaného koncipovaná na princípe objektívnej
zodpovednostibezohľadunazavineniemandatára.Ideozodpovednosťlimitovanúnaškoduspôsobenú
na prevzatých veciach počas obdobia, po ktoré ich má mandatár vo svojej dispozícii, t.j. do času,

kým dôjde k ich odovzdaniu alebo vráteniu mandantovi. Zákon formuluje osobitný liberačný dôvod,
preukázanie ktorého zbaví mandanta zodpovednosti. Mandatár je povinný prevzatú vec opatrovať
starostlivo a dbať s prihliadnutím na jej povahu a svoje možnosti, aby na nej nevznikla škoda. Mandatár
sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú na týchto veciach len za predpokladu, že preukáže, že
vzniku škody nemohol zabrániť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

V prejednávanej právnej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že 14.12.2004 spolu uzavreli
Zmluvu o čerpacej stanici (agentúrna zmluva) /ČS OKTAN Michalovce/, na základe ktorej žalovaný v
právnom postavení nájomcu prenechal žalobcovi v právnom postavení podnájomcu čerpaciu stanicu
OKTAN Michalovce - Vinianska cesta.

Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 14.12.2004 do 14.12.2005, posledným dodatkom predĺžená do
31.12.2012.

S účinnosťou k 30.06.2011 žalovaný listom z 21.06.2011 od uvedenej zmluvy odstúpil z prevádzkových

dôvodov na jeho strane.

Po skončení obchodného záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania si žalovaný
ponechaltovar,ktorýsizároveňodkúpil.Súpistohtotovaruk30.06.2011tvorilprílohufaktúryč.2011022,
ktorou žalobca vyúčtoval hodnotu tovaru žalovanému v celkovej výške 6.057,23 eur. Uvedená faktúra

bola vystavená 04.07.2011 so splatnosťou do 18.07.2011. Tento účtovný doklad nebol v priebehu
konania pred súdom medzi účastníkmi sporný.

04.07.2011 žalobca vyúčtoval žalovanému províziu za predaj pohonných hmôt v júni 2011 v celkovej
výške 2.778,49 eur so splatnosťou do 18.07.2011.

Na základe vystavených faktúr tak žalobca evidoval voči žalovanému z ich obchodného záväzkového
právneho vzťahu celkovú pohľadávku vo výške 7.011,56 eur. Uvedenú pohľadávku žalobcu žalovaný
nerozporoval.Posledneuvedenásumabolanáslednezvýšenáozvyšoknevyplatenejzálohovejplatbyvovýške808,93
eur, čo spolu predstavovalo dlžnú sumu žalovaného voči žalobcovi vo výške 7.820,49 eur. Táto dlžná

suma taktiež nebola medzi zmluvnými stranami sporná, čo vyplýva z vyjadrení samotného žalovaného,
aj z jeho následného konania.

Suma, ktorej sa žalobkyňa domáha v tomto konaní, predstavuje rozdiel medzi touto celkovou dlžnou
sumou vo výške 7.820,49 eur a sumou, ktorá jej bola uhradená po vykonanom zápočte zo strany

žalovaného. Tento rozdiel si žalovaný započítal jednostranným zápočtom svojich faktúr, o ktorých tvrdil,
že boli vystavené z titulu náhrady škody, ktorá mu mala byť údajne spôsobená konaním žalobcu.
Medzi účastníkmi konania nebola spornou ani skutočnosť, že listom z 22.09.2011 podaným na poštovú
prepravu v tento deň žalobca vrátil jednostranný zápočet žalovanému s odôvodnením, že je v rozpore
so zákonom, konkrétne s ust. § 580 až 581 Občianskeho zákonníka a § 8 ods. 4 Zákona o účtovníctve. V
uvedenom liste žalovaného upozornil, že pohľadávky, ktoré použil na kompenzáciu pohľadávok žalobcu

voči nemu, boli vykazované od roku 2008 neoprávnene bez právneho podkladu a bez prejavu vôle zo
strany žalovaného tieto nezrovnalosti riešiť aj napriek tomu, že je preukázateľná ich neopodstatnenosť.
Upozornil,žeodroku2008tietonedostatkyžalovanémuvytýkalvosvojichlistoch,naposledysťažnosťou
na neriešenie z 08.09.2011, bez akejkoľvek odozvy zo strany žalovaného.

Žalobcapreukázal,želistomz26.05.2009vrátilžalovanémujehofaktúruč.2824475z30.11.2008,listom
z 11.01.2010 faktúru č. 2923521 z 30.11.2009, listom z 09.02.2011 faktúru č. 1023575 z 30.11.2010 a
listom zo 06.08.2011 faktúru č. 1121688 z 30.06.2011.

V konaní pred súdom prvého stupňa tak žalobca preukázal, že žalovanému vrátil účtovné doklady,

ktorými si žalovaný voči nemu uplatnil pohľadávky v celkovej výške 4.000,- eur.

Medzi účastníkmi konania nebola spornou ani skutočnosť, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z
účtovného dokladu č. 1130539 so splatnosťou 27.07.2011 vo výške 144,14 eur bola zaplatená žalobcovi
pripísaním na jeho účet 27.09.2011, a teda nemohla byť predmetom jednostranného započítania.

Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa v otázke sporného jednostranného započítania
pohľadávky riadia ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane

okamihom,keďsastretlipohľadávkyspôsobilénazapočítanie.Podľa§359Obchodnéhozákonníkaproti
splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi,
ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Tým

odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Základným predpokladom započítania je v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení:
a) vzájomnosť pohľadávok,
b) rovnaký druh plnenia,
c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie,

d) právny úkon smerujúci k započítaniu.

V prípade vzájomnosti pohľadávok musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektami práva, kedy
veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak.

V prípade jednostranného započítania realizovaného žalovaným bola splnená i druhá zákonná
podmienka, keďže na započítanie boli použité len peňažné pohľadávky účastníkov konania.

Vprejednávanejprávnejvecisúduzavrel,žebolasplnenáipodmienkaspočívajúcavexistenciiprávneho
úkonu smerujúceho k započítaniu ako jednostrannému právnemu úkonu (compensatio necessaria).

Na základe uvedeného tak súd skúmal, či pohľadávky žalovaného vyúčtované žalobcovi faktúrou č.
1023575 vo výške 628,34 eur, faktúrou č. 2824475 vo výške 1.215,89 eur a faktúrou č. 2923521 nasumu 1.902,77 eur ako aj faktúrou č. 1121688 vo výške 253,81 eur, sú pohľadávkami spôsobilými na
započítanie, a teda na kompenzáciu pohľadávok žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval (viď vyššie).

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu možno uzavrieť, že kým pohľadávky žalobcu voči
žalovanému neboli medzi účastníkmi sporné, pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vyúčtované vyššie
uvedenými účtovnými dokladmi nemožno vzhľadom na právne úkony žalobcu (vrátenie jednotlivých
dokladov žalovanému) považovať za pohľadávky nesporné.

I vzhľadom na priebeh dokazovania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že preukazovanie existencie
pohľadávok uplatnených žalovaným na započítanie by si vyžiadalo rozsiahle dokazovanie nesúvisiace
s pohľadávkami uplatnenými žalobou, prípadne s týmito pohľadávkami súvisiace iba okrajovo.

Z uvedeného dôvodu tak súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Obranu žalovaného,
ktorou žiadal započítať voči dôvodným pohľadávkam žalobcu jeho pohľadávky s poukazom na ust. §

580, súd považuje za právne nedôvodnú, keďže pohľadávku spornú nemožno považovať za pohľadávku
spôsobilú na započítanie a najmä nemožno ju považovať za takúto v konaní, ktoré je vedené zo strany
žalobcu o zaplatenie pohľadávok nesporných (viď obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/33/2009).

O to skôr uvedený právny záver platí pre prejednávanú právnu vec, v ktorej je, aj napriek celému
radu navrhnutých dôkazov, nepochybné, že žalovaný vystavil posudzované účtovné doklady za tovar,
ktorý však žalobcovi nebol nikdy dodaný. Zo žiadneho posudzovaného účtovného dokladu žalovaného
uplatneného v rámci jednostranného započítania zároveň nevyplýva, že by sa malo jednať o uplatnenie
jeho nároku na náhradu škody voči žalobcovi tak, ako to tvrdil v priebehu konania pred súdom prvého

stupňa.

Na základe vyššie uvedených právnych skutočností dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnené právo
je dôvodné, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, a preto má žalobca právo i na úroky z omeškania
(§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), a to vo výške stanovenej podľa predpisov občianskeho práva (§
369 ods. 1, druhá veta Obchodného zákonníka). Týmto predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995
účinné k 19.07.2011, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu (§ 3 ods. 1). Sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu predstavovala 1,5 %, a preto výška úrokov z omeškania predstavuje v prejednávanej právnej veci
9,5 % ročne z dlžnej sumy 3.190,62 eur, zo sumy 924,47 eur a zo sumy 29,86 eur od 19.07.2011 a od
27.07.2011, ako od prvých dní omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku.

V súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. priznal súd žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na
náhradu trov konania vo výške 248,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku.

Úspešnému žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške
1.761,09 eur pri hodnote úkonu právnej pomoci vychádzajúcej zo sumy 4.144,95 eur, z ktorej hodnota

1 úkonu právnej pomoci predstavuje 151,05 eur, vyčíslené podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to nasledovne:

Úkony právnej služby podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení novely č. 232/2010 Z. z.:
(úkony právnej pomoci vykonané právnym zástupcom JUDr. Jánom Kizivatom, Kpt. Nálepku 8,

Michalovce)
2011: Prevzatie a príprava veci vrátane 1. porady s klientom (§ 14 ods. 1/a 151,05 eur
06.09.2011: Pokus o zmier (§ 14 ods. 1/d) 151,05 eur
09.11.2011: Podanie žaloby na súd (§ 14 ods. 1/b) 151,05 eur
23.03.2012: Vyjadrenie k odporu žalovaného (§ 14 ods. 1/b) 151,05 eur

10.10.2012: Zastupovanie na pojednávaní (§ 14 ods. 1/c) 151,05 eur

Úkony právnej služby podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení novely č. 184/2013 Z. z.:
17.01.2014: Vyjadrenie vo veci samej (§ 13a ods. 1/c) 151,05 eur24.01.2014: Zastupovanie na pojednávaní - bez prejednania veci (§ 13a ods. 4) 37,76 eur
04.04.2014: Vyjadrenie vo veci samej (§ 13a ods. 1/c) 151,05 eur
09.04.2014: Zastupovanie na pojednávaní (§ 13a ods. 1/d) 151,05 eur

14.05.2014: Zastupovanie na pojednávaní (§ 13a ods. 1/d) 151,05 eur
02.07.2014: Zastupovanie na pojednávaní (§ 13a ods. 1/d) 151,05 eur
Spolu: 1.548,26 eur
Režijný paušál :
Rok 2011: 3 x 7,41 eur 22,23 eur

Rok 2012: 2 x 7,63 eur 15,26 eur
Rok 2014: 6 x 8,04 eur 48,24 eur
Spolu: 85,73 eur
Náhrada za stratu času:
(§ 15 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení novely č. 232/2010 Z. z.) za účasť
na pojednávaní dňa 10.10.2012 na Okresnom súde v Kežmarku, žalobca zastúpený JUDr. Jánom

Kizivatom, advokátom, Michalovce (vzdialenosť spolu 320 km):
10 x 12,71 EUR 127,10 eur Spolu: 127,10 eur
K úhrade celkom : 1.761,09 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.