Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 7, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/435/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210816
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815210816.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679 p r o t i proti
žalovanému: N. Y., T.. XX.X.XXXX, U. H. S. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 959,83 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1148,35 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 959,83 eur od 24.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov

konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ v zastúpení advokátom uzatvoril so žalovaným
ako dlžníkom Dohodu o splátkach uznaného dlhu. Dlžník písomne uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do
právneho dôvodu a výšky 1030,05 eur, ktorá pozostáva zo súčtu súm dlžnej istiny vo výške 959,83
eur, dlžného príslušenstva 26,67 eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 43,55 eur ku dňu
16.01.2015, tento úrok z omeškania bol stanovený ako úrok z omeškania vo výške 43,55 eur z čiastky

959,83 eur pri sadzbe úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne od dňa 8.8.2014 (prvý deň omeškania
s plnením pôvodného záväzku) do dňa 16.1.2015. Predmetom Dohody o splátkach uznaného dlhu,
bol záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi uznaný dlh vo výške 1030,05 eur v pravidelných mesačných
splátkach po 42,92 eur splatných do 20-teho dňa, toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom február 2015,
až do úplného vyrovnania dlžnej čiastky. Z obsahu Dohody o splátkach uznaného dlhu vyplýva, že
veriteľ sa s dlžníkom dohodli na uspokojení uznaného dlhu v pravidelných mesačných splátkach, pričom
nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý uznaný dlh. Žalovaný neuhradil

riadne a včas splátku 42,92 eur splatnú dňa 02.2.2015 a dňom 21.2.2015 sa stal splatný celý uznaný dlh.
Žalovaný neuhradil žalobcovi ku dňu 23.11.2015 z uznaného dlhu 1030,05 eur nič. Žalobca požaduje
od žalovaného úhradu sumy 1148,35 eur, ktorá predstavuje dlžnú istinu vo výške 959,83 eur, dlžného
príslušenstva vo výške 26,67 a uznaného vyčísleného úroku z omeškania vo výške 43,55 eur a úrok z
omeškania od 16.1.2015 do 23.11.2015 vo výške 118,30 eur.

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že žalobcovi chcela uhrádzať dlžnú sumu hoci v nižších splátkach ako

oni požadovali, avšak spojila sa so žalobcom, tento jej však nezaslal šeky, na základe ktorých by mu
mohla ona uhrádzať dlžnú čiastku.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením príloh žaloby, a to a to uznaním dlhu a dohodou o splátkach
zo dňa 29.1.2015, Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 25.11.2014 spolu s poštový hárkom.
Ďalej súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 13.6.2016, výsluchom žalovanej

a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z čl. I. Uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 29.1.2015 je zrejmé, že dlh vznikol na
základe úverovej zmluvy č.: 3910051484 zo dňa 15.10.2009, ktorou klient zároveň uzatvoril zmluvu
o revolvingovom úvere II. č. 6003123601. Termín "revolvingový" znamená po slovensky "obnovujúci

sa". Pri tomto type úveru Je obnoviteľná finančná rezerva. S každou uhradenou mesačnou splátkou
"klient sporí" čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať. V súlade s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere I. č. 6003123601 veriteľ poskytol dlžníkovi úverový rámec na čerpanie finančných
prostriedkov vo výške 1000.00 eur. Počas trvania zmluvného vzťahu klient čerpal prostredníctvom ÚK/
KK spolu sumu 993,88 eur. Dlžník ku dňu Uznania dlhu z dlžnej sumy vrátil 45,65 eur. Veriteľ ku dňu
Uznania dlhu eviduje pohľadávku vo výške 1030,05 eur. Pohľadávka pozostávala z istiny vo výške

959,83 eur, poistenia PZK vo výške 2.00 eur, poplatku za výpis z účtu vo výške 13,41 eur, opravných
úrokov - grace periód vo výške 10,90 eur, úrok za poistné vo výške 0,32 eur, úroku za nevyužitú GP-
poistné vo výške 0,04 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 43,55 eur. Dlžník sa
zaviazal uhradiť dlh jednorázovo alebo v splátkach (v zmysle Dohody o splátkach v bode II.).

6. Podľa čl. II Uznania dlhu a dohody o splátkach dlžník sa zaväzuje uhradiť dlh vo výške 1030,05
eur veriteľovi jednorazovo alebo v pravidelných mesačných splátkach, vždy do 20. dňa v mesiaci
počnúcmesiacomfebruár2015nasledovne.Nezaplatenímčoilenjednejsplátkyalebojejčastidlžníkom
veriteľovi sa stáva splatným celý dlh a veriteľ si svoje právo začne uplatňovať súdnou cestou.

7. Ako vyplýva z čl. III bod 3.1 a bod 3.2 Uznania dlhu a dohody o splátkach, veriteľ a dlžník podpisom
tejto dohody zhodne prehlasujú, že uznanie dlhu a dohodu o splátkach podpísali riadne, slobodne, vážne
a zrozumiteľne, nie pod nátlakom, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok a v súlade s
platnými právnymi predpismi v čase jej uzatvorenia. Zmluvné strany zhodne prehlasujú, že predmetnej
dohode o splátkach a uznaniu dlhu porozumeli a všetky ustanovenia sú Im dostatočne zrozumiteľné,

pred podpisom si !u pozorne prečítali a na znak súhlasu byť ňou viazaní ju podpísali.

8. V liste zo dňa 25.11.2014 žalobca oznámil žalovanej prevzatie právneho zastúpenia právnym
zástupcom žalobcu a zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 1233,40 eur do siedmich dní odo
dňa odoslania výzvy.

9. Žalobca v písomnom podaní uviedol, že upriamuje pozornosť konajúceho súdu, aby posúdil
hmotnoprávny úkon, ktorý žalobca transformoval do žalobného návrhu a to Uznanie dlhu podpísané
dlžníkom a dohodu o splátkach uznaného dlhu, ktorý je súčasťou žaloby, a teda výzva súdu na
predloženie zmluvy sa žalobcovi javí ako nedôvodná.

10. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že si nespomína kedy uzavrela so žalobcom pôvodnú zmluvu,
či to bolo v roku 2009, alebo v inom roku. Potvrdila, že od žalobcu vyčerpala sumu 993,88 eur. Pokiaľ
ide o samotné uznanie dlhu a dohodu o splátkach, túto jej žalobca poslal poštou, s tým že túto dohodu
považovala za splátkový kalendár, myslela si, že bude žalobcovi dlžnú sumu mesačne uhrádzať podľa

tohto splátkového kalendára. So žalobcom sa pokúšala skontaktovať viackrát telefonicky, s tým, že jej
mal zaslať šeky na úhradu dlžnej sumy, čo sa však neudialo. Žalovaná ďalej uvádza, že v čase podpisu
dohody o splátkach, ktorá jej bola poslaná poštou, jej žalobca nevysvetľoval všetky dôsledky uznania
tohto dlhu ani v tom smere, že dochádza k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Žalovaná iba chcela
uhradiť dlžnú sumu v splátkach. Žalovaná dlžnú sumu vybrala v priebehu roka na trikrát.

11. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia Uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 29.1.2015 (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské § 53 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. V zmysle § 559 ods. l Obč. zák. splnením dlh zanikne.

19. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Z § 101 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21.Predmetnýprávnyvzťahvzhľadomnacharakterpôvodnejuzavretejúverovejzmluvysúdposudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ.

22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

23. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľz povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

24. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

25. Predmetom konania je suma 1148,35 eur, ktorú si žalobca uplatňuje na základe formulárového
dokumentu žalovanou podpísaného dňa 29.1.2015.

26. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Na to, aby uznanie dlhu
malo také účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí dlh, ďalej je potrebné, aby
priamo v písomnom uznaní bol dlh určený čo do dôvodu a rozsahu. Možnosť uznania dlhu je právom

dlžníka voči veriteľovi, nie je to však jeho povinnosť. Uznanie dlhu je jedným zo zabezpečovacích
prostriedkov, ktorými si veriteľ zabezpečuje svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi. Uznaný záväzok
je zabezpečený tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky si veriteľ i takto vylepšuje svoju
pozíciu pre prípad vymáhania svojej pohľadávky súdnou cestou. Ak totiž dôjde k súdnemu sporu o takto
uznaný dlh, súd predpokladá jeho existenciu v čase uznania. Nie je potrebné dokazovať vznik záväzku

ani jeho trvanie v čase uznania.

27. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní dlhu zo dňa 29.1.2015, ktorá bola ako formulár predložená žalovanej
na podpis resp. ako to vyplýva z výpovede žalovanej - zaslaná žalovanej poštou, túto považuje súd
za absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná si podpisom uvedenej dohody, ktorá jej bola na formulári
predložená na podpis zhoršila svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom
sama nemala možnosť ovplyvniť obsah listiny (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ako spotrebiteľ
mohla iba podpísať celý formulár, bez toho, aby porozumela jeho obsahu zrejme s dôverou, že žalobca
voči nej postupuje s odbornou starostlivosťou a s cieľom dosiahnuť splátkový kalendár. Konanie žalobcu,

ktorý predložil žalovanej na podpis túto listinu považuje súd za rozporné s dobrými mravmi a majúce
znaky nekalej obchodnej praktiky.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom

výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

29. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom

vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

30. Právny vzťah medzi stranami sporu je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je naň

potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj
na uznanie dlhu a dohodu o splátkach zo dňa 29.1.2015. Predmetnú dohodu je potrebné považovať za
dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobcaodvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v
čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

31. Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody
žalovaná ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické,

aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred
pripravenéhotlačivanapodpisspotrebiteľovi.Žalovanávovýpovedipotvrdila,žedôsledkovuznaniadlhu
si nebola vedomá, zo strany žalobcu nebola nijakým spôsobom poučená o týchto dôsledkoch, pričom
sama sa domnievala, že sa jedná iba o splátkový kalendár, ktorým žalobca žalovanej umožňuje splácať
dlžnú sumu v splátkach.

32. Uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 29.1.2015 bola vykonaná na predtlači žalobcu, pričom
označenie listiny môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých
okolností, pod hrozbou súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto
dohodu o splátkach v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V

ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším
povinnostiam sa zaviazal.

33. Súd preto predmetnú dohodu podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík.
Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine

súkromného práva.

34. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

35. Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.
(účinný v čase podpisu dohody) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,

čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

36. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver
o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

37. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona

o ochrane spotrebiteľa).

38. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.

u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

39.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

40. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním uznania dlhu s dohodou o
splátkach zo dňa 29.1.2015, ktorú podpísala žalovaná, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí
na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

41. Uznanie dlhu žalovanou súd považuje za právne neúčinné, pretože je možné mať pochybnosti o tom,
že ide o jeho skutočný prejav vôle uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom,
čo je zrejmé z výpovede samotnej žalovanej. Z uvedeného je tiež zrejmé, že pri dostatku informácii
by uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti predložil žalovanej na podpis formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu

dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované rukou, pričom ak dlžník podpisuje
takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh
v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovanou ako spotrebiteľom, ktorá
obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

42. Zo samotného znenia dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o

formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej vo forme povolenia splátok
dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na
uplatnenie žalobného nároku.

43. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica

Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

44. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním uznania dlhu s dohodou
o splátkach zo dňa 29.1.2015, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej
dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol
vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol
ochranu takto uplatnenému právu a na predmetnú dohodu neprihliadal. Dohoda o uznaní dlhu je

neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu.

45. Súdnej kontrole zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv sa nie je možné vyhnúť tak,
že žalobca nepredloží súdu úverovú zmluvu, ale listinu označenú ako uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka, ktorej obsah sám naformuluje a vyčísli dlh spotrebiteľa bez toho, aby jeho

existenciu mohol súd preskúmať podľa uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá jediná je právnym
dôvodom vzniku dlhu.

46. Žalobca v rámci dôkaznej povinnosti, napriek výzve súdu nepredložil predmetnú úverovú zmluvu
č. 3910051484 zo dňa 15.10.2009, z ktorej odvodzuje dôvod vzniku dlhu. Súd nemohol preskúmať

predmetný spotrebiteľský právny vzťah z pohľadu existencie ustanovení, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod následkom ich
absolútnej neplatnosti, nemohol preskúmať predmetný spotrebiteľský vzťah z pohľadu premlčania, na
ktoré súd musí prihliadať u úradnej moci a nakoniec v dôsledku nepreloženia špecifikácie pôvodného
úverového vzťahu, nemohol súd preskúmať ani skutočnosť ako boli platby žalovanej započítavané na

jednotlivé nároky z úverovej zmluvy a koľko žalovaná uhradila. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že
po podpise pôvodnej zmluvy (rok 2009) táto vyčerpala v priebehu roka úverový rámec, pričom ďalšie
skutočnosti súvisiace napríklad so splatnosťou pôvodného dlhu, a tým aj začiatkom plynutia premlčacej
doby, súdu nie sú známe.

47. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

48. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššiehosúdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že „ustanovenie §
52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

49. Vyššie uvedenú nepreskúmateľnosť spôsobil sám žalobca nepredložením pôvodnej zmluvy,
prípadne jej súčastí a nepreukázaním spôsobu splácania dlhu.

50. V zmysle § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí.

51. Vzhľadom na uvedené súd považoval uplatnený nárok žalobcu po použití nekalej obchodnej praktiky
za nedôvodný a nakoľko ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, tomuto právu neposkytol súdnu

ochranu a žalobu v celom rozsahu zamietol.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

54. Keďže žalovaná bola úspešný v celom rozsahu, má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %.

55. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovaná sa práva na náhradu trov

zriekla, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovanej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.