Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200342
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: A. G., bytom D., D. XX, zastúpený JUDr. Ondrejom

Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou
Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 04. 2017 ako i
rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. 01. 2017 a vec vracia
žalovanému na nové konanie.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 04. 2017 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa
§ 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. 01. 2017 o zamietnutí
žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 29. 09. 2016 potvrdzuje.
II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca
žiadosťou zo dňa 16. 12. 2016 si požiadal o priznanie starobného dôchodku.

3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62
rokov veku, ktorý dovŕšil dňa 29. 09. 2016. K 29. 09. 2016, t.j. tri roky spätne od uplatnenia žalobca získal
4544 dní, čo je 12 rokov a 164 dní nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, nezískal potrebný
počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, t. j. najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

4. I. stupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 65 ods. 2, § 112 ods. 1 a
§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení, vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený
do výkonu funkcie, t. j. nebol zaradený I. alebo II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona
č. 461/2003 Z. z. nie je možné znížiť dôchodkový vek navrhovateľa, pretože zamestnanie zaradené do
III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 nárok na zníženie dôchodkového

veku nezakladalo.

5. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva železničnej polície je žalobca na základe rozhodnutia č.
GRŽP-338-1/2004-OSZZ-SZČO zo dňa 12. 11. 2004 poberateľom výsluhového dôchodku od 01. 11.2004, pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31. 10.
2004. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 16. 08. 2013 vyplýva, že doba výkonu základnej

vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31.
10. 2004 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej
kategórie. Doba služby pre nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná v rozsahu 28 skončených
rokov. Nakoľkožalobcanevykonávalslužbuvozvýhodnenejkategóriifunkcií,niesúsplnenépodmienky
na zníženie dôchodkového veku, a preto nie jem možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok

podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

6. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal nezhodnotenie doby výkonu služby a považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukazoval
na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a
priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny,
a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

8. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na

starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

9. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do

zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný
dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych
predpisov účinných do 31. 12. 2003.

10. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva železničnej polície je žalobca na základe rozhodnutia č.

GRŽP-338-1/2004-OSZZ-SZČO zo dňa 12. 11. 2004 poberateľom výsluhového dôchodku od 01. 11.
2004, pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31. 10.
2004. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 16. 08. 2013 vyplýva, že doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31.

10. 2004 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej
kategórie. Doba služby pre nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná v rozsahu 28 skončených
rokov. Nakoľkožalobcanevykonávalslužbuvozvýhodnenejkategóriifunkcií,niesúsplnenépodmienky
na zníženie dôchodkového veku, a preto nie jem možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok
podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

III.

11. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu podal prostredníctvom právneho

zástupcu žalobu, v ktorej uvádzal, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho záveru a rozhodla
v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Právny zástupca žalobcu poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, 10So/59/2012 a ďalšie, ktoré vyvracajú závery
žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II.
kategóriíajepotrebnézdôrazniť,žezáveryrozsudkovplnerešpektujúčl.33Dohovoruč.128avykladajú

vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto dohovorom ale aj Ústavou SR.

Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a že dosiahol
dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovaného
považuje za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkového zabezpečenie z

osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a taktiež zrušiť aj rozhodnutie
I. stupňového správneho orgánu.

IV.12. V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 05. 2017 žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu

spísanou dňa 16. 12. 2016 žalovaná rozhodnutím zo dňa 10. 01. 2017 zamietla žiadosť o starobný
dôchodok, pretože žalobca k 29. 09. 2016 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia nároku na starobný dôchodok.

Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva železničnej polície je žalobca na základe rozhodnutia č.

GRŽP-338-1/2004-OSZZ-SZČO zo dňa 12. 11. 2004 poberateľom výsluhového dôchodku od 01. 11.
2004, pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31. 10.
2004. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 16. 08. 2013 vyplýva, že doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31.
10. 2004 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej

kategórie. Doba služby pre nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná v rozsahu 28 skončených
rokov. Nakoľkožalobcanevykonávalslužbuvozvýhodnenejkategóriifunkcií,niesúsplnenépodmienky
na zníženie dôchodkového veku, a preto nie jem možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok
podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I.
alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov

dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho
súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú
nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok
za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR
nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií,

nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

Žalovaná poukázala, žalobca nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II.
kategórie funkcií, resp. I. pracovnej kategórie, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01. 11. 2014,
na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v celom rozsahu, a preto nie je možné

zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného
systému poistenia a určiť jeho sumu podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach č. 128.

Ďalej žalovaná uviedla vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu

SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje žalovaná
za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený.

V.

13. Zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie,
pretože žalovaná riadne nezistila skutkový stav veci a vec správne právne neposúdila. Žalobca splnil
podmienky na starobný dôchodok. Pri výpočte starobného dôchodku žalovaná mala započítať aj dobu

služobného pomeru železničného policajta, aj napriek tomu, že poberá výsluhový dôchodok, pretože
je týmto rozhodnutím diskriminovaný, oproti ostatným dôchodcom, ktorým bol priznaný výsluhový
dôchodok. V prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.

14. Zástupkyňa žalovaného pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 19. 05. 2017 a žiadala žalobu

podľa § 190 SSP zamietnuť.

VI.15. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa §10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že

žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z
nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy
nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

16. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny
súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia SSP na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutie I.
stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,
poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil

dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný

výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do

31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ si žiadosťou zo dňa 29. 06.
2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29. 06. 2013 po zhodnotení doby služby colníka a
vymeriavacích základov.

Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva železničnej polície je žalobca na základe rozhodnutia č.

GRŽP-338-1/2004-OSZZ-SZČO zo dňa 12. 11. 2004 poberateľom výsluhového dôchodku od 01. 11.
2004, pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31. 10.
2004. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 16. 08. 2013 vyplýva, že doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31. 10. 2004

nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie.
Doba služby pre nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná v rozsahu 28 skončených rokov.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený
v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť

pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebozastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená nepresahuje druhú dávku.

V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55
uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako
je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe

trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky
starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.

Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie

výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného
dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade
súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho
poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to
najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

18. Žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd
nepovažoval jej rozhodnutie za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa
13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový
súdprisúdnomprieskumenapadnutýchrozhodnutíjepovinnýzohľadniťprávnenázoryvyslovenéNSSR

v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy
účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú
v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale
aj pre konajúci krajský súd.

Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva železničnej polície je žalobca na základe rozhodnutia č.
GRŽP-338-1/2004-OSZZ-SZČO zo dňa 12. 11. 2004 poberateľom výsluhového dôchodku od 01. 11.
2004, pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31. 10.
2004. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 16. 08. 2013 vyplýva, že doba výkonu základnej

vojenskej služby od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba výkonu služby od 01. 11. 1978 do 31. 10. 2004
nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie.
Doba služby pre nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná v rozsahu 28 skončených rokov. Doba,
ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, nebola zaradená do zvýhodnenej
pracovnej kategórie, ale zaradená do III. pracovnej kategórie.

19. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský
súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade
so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

20. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).